Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/262/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Z. C., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 208 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. 802001847 zo dňa 17.5.2013 uvedená v bode 10 všeobecných obchodných podmienok je v časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je n e p r i j a t e ľ n á ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 11.6.2015 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodného obohatenie vo výške 208 EUR a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.5.2013 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 10) o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby poukázala na to, že dňa 17.3.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere vo výške 400 EUR za poplatok 208 EUR s tým, že celkovú čiastku vo výške 608 EUR uhradí v 4 mesačných splátkach po 152 EUR. Ako dôkaz o uhradení sumy 600 EUR žalobkyňa súdu predložila súdu oznámenie žalovaného zo dňa 6.9.2013 o úplnom splatení úveru. Už v rámci žaloby žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ by žalovaný namietal, že úver brala na podnikanie, tak ona prehlasuje, že úver použila pre osobnú potrebu, nie na podnikanie, čo vyplýva aj zo samotnej výšky úveru, ktorý je pomerne nízky. V tomto ohľade taktiež poukázala na to, že nie je dôležité, že je držiteľkou živnostenského listu, ale dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, pričom žalovaný má takú prax, že akonáhle ide o živnostníka, tak pripraví zmluvu pre dlžníka s obchodným menom, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Spotrebitelia, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia sú diskriminovaní, pretože kvôli živnostenskému listu ich žalovaný zbavuje spotrebiteľskej právnej ochrany. Zo žaloby ďalej vyplýva, že poplatok vo výške 208 EUR je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie uzatvorenej zmluvy, pričom žalovaný ale neposkytol žiadne reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný, naviac predmet administratívneho poplatku je neurčitý. Zo zmluvy

nemôžno zistiť, o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na platnosť administratívneho poplatku a táto zmluvná podmienka, neposkytuje skutočné plnenie zo strany veriteľa. V tomto ohľade poukázala aj na rozhodnutie súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13 z 26.2.2015. V žalobe žalobkyňa poukázala aj na to, že hrubá nerovnováha v právach v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú podporu“ závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje, prečo žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. Čo sa týka predmetného poplatku, žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13.9.2013, ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013-91 zo dňa 21.8.2014. Žalobkyňa zároveň v žalobe uviedla, že sa stotožňuje s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka ako ho vyjadril Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012 zo dňa 10.9.2013: „Ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia.“ Zo žaloby ďalej vyplýva, že pojem neprijateľná zmluvná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. Smernice Rady 93/13 EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenie jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem daný zákonom sa nepreukazuje. Zo žaloby taktiež vyplýva, že spotrebiteľský úver musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. okrem iného termín konečnej splatnosti, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu RPMN. Keďže predmetná zmluva tieto náležitosti neobsahuje, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a keďže žalovaná zaplatila poplatok vo výške 208 EUR, tento žiada vydať ako bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že so žalobkyňou ako dlžníčkou uzatvoril zmluvu ako s fyzickou osobou - podnikateľom s IČO: 43 205 356, preto nie je možné aplikovať na túto zmluvu ustanovenia ochrany spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde a zmluva sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Z vyjadrenia taktiež vyplýva, že žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu a preto nie je spotrebiteľom. Žalovaný zároveň poukázal na to, že čo sa týka samotnej výšky príslušného poplatku tento v čase uzatvorenia zmluvy žalobkyni vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietala, teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobkyne, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Ohľadom poplatku sa žalovaný vyjadril, že 1/3-ina predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a 2/3-iny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Žalovaný ďalej poukázal na to, že predmetný poplatok nie je podľa názoru žalovaného v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku. V ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného vyplýva,

že na prvom mieste je teda výška úrokov, ktorú si strany dojednali v zmluve a až ak nie je výška úrokov v zmluve dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Žalovaný je zároveň toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý v 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí zmluvy o úvere zákonu neodporuje. K uvedenému je potrebné poukázať aj na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Z uvedeného teda vyplýva, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že poplatok v časti nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľný, nie je dôvodná, nakoľko žalovaný poukazuje na skutočnosti nasvedčujúce tomu, že výška poplatku uvedená v zmluve o úvere nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi alebo v rozpore s dobrými mravmi. Ide o štandardnú zmluvu vyhotovenú žalovaným, kde je presne uvedená výška poskytovaného úveru a osobitne uvedená výška príslušného poplatku. Obsah zmluvy o úvere si mal žalobca možnosť preštudovať a slobodne sa rozhodnúť, či podmienky, t.j. aj výšku príslušného poplatku, uvedené v zmluve bude akceptovať a zmluvu podpíše, alebo nie. Žalovaný je názoru, že nie je možné zbaviť sa zodpovednosti za vlastné (slobodné a vážne) konanie (bez nátlaku a tiesne) , len preto, že žalobca si svoj právny úkon dodatočne rozmyslel.

3. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že od žalovaného zobrala asi 5 úverov, pričom to bolo vtedy, keď jej nevychádzali peniaze a prax bola taká, že jej aj sami poslali ponuky o tom, že úver je splatený a môže čerpať nový úver a väčšinou to bolo tak, že z nového úveru sa doplatila starý úver. Zároveň uviedla, že štyri úvery už splatila a posledný úver nie je splatený, avšak žalovaného informovala o tom, že pokiaľ jej budú vrátené peniaze, nakoľko na súde má 5 konaní, v ktorých už bola úspešná, tak by tento posledný úver z týchto prostriedkov vyrovnala. Ohľadom skutočnosti, že v zmluve má uvedené IČO, žalobkyňa vypovedala, že v tom čase mala živnosť na finančné poradenstvo, avšak nepotrebovala žiadne peniaze na podnikanie, pretože nemala ani žiadne náklady, keďže uzatvárala zmluvy a bolo to v rámci Prešova, pričom to fungovala na províznom systéme, teda jej príjem závisel od toho, či dojedná nejaké zmluvy. Peniaze brala na domácnosť, na živobytie, pretože peniaze im nie vždy vyšli, keďže manžel nemal stabilný príjem. V tejto súvislosti poukázala na to, že v jednom konaní zo súdnych konaní vypovedala aj p. Fedorová, ktorá sa vyjadrila, že úver brala na podnikanie, pričom ona ju chápe, že takto musela vypovedať, pretože naďalej pracuje pre spoločnosť Pohotovosť, ale keď ju požiadala, aby jej to povedala priamo do očí, tak iba sklopila zrak a nič nepovedala.

4. Zo zmluvy o úvere zo dňa 17.5.2013 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 400 EUR, ktorý sa zaviazala žalovaná zaplatiť žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 208 EUR t.j. celkovo zaplatiť čiastku 608 EUR v 4 mesačných splátkach po 152 EUR počnúc dňom 26.6.2013.

5. Z listu žalovaného zo dňa 6.9.2013 označeného ako „Oznámenie o splatení úveru“ vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni, že úver, ktorý čerpala z ich spoločnosti na základe úverovej zmluvy č. 802001847 zo dňa 17.5.2013 bol v plnej výške uhradený a zároveň jej bolo oznámené, že splatením tohto úveru má možnosť požiadať o čerpanie ďalšieho úveru, pričom v spodnej časti tohto oznámenia je predtlač o tom, že ako žiadateľ o pôžičku spoločnosti Pohotovosť môže žalobkyňa získať 1.000 EUR.

6. Z bodu 10, veta druhá, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú rubovou stranou zmluvy, avšak nie sú podpísané, vyplýva, že 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojené.

7. Zo zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka je označená IČO a DIČ, k čomu sa žalobkyňa vyjadrila v žalobe, ako aj v rámci výsluchu pred súdom, keď uviedla, že pracovala ako finančná agentka pri dojednávaní zmlúv a z tohto dôvodu musela mať pridelené, pričom ale jej príjem závisel od počtu dojednaných zmlúv a nemala náklady, ktoré by súviseli s jej podnikaním, keďže v podstate iba v rámci Prešova zháňala klientov pre uzavretie zmlúv. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nemal dôvod neveriť žalobkyni a to aj s poukazom na výšku úveru 400 EUR, že by táto brala úver na účely podnikania, pričom tak ako sama uviedla a aj súdu je z jeho činnosti známe, že v prípade, pokiaľ dlžník mal pridelené IČO, žalovaný v podstate automaticky uvádzal dlžníka ako podnikateľa, aj keď úver nebol braný za účelom podnikania, ale za účelom osobnej spotreby. Z tohto dôvodu sa preto na uzavretú zmluvu vzťahujú nižšie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, resp. zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102? ucinnost=17.5.2013>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 9 ods. 9 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

9. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102?ucinnost=17.5.2013>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102? ucinnost=17.5.2013> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170102? ucinnost=17.5.2013> sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa § 53a ods. 2 OZ, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

13. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Keďže predmetná zmluva uzavretá stranami sporu dňa 17.5.2013 neobsahuje okrem iného ani základné náležitosti ako je úrok, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), priemerná RPMN, predmetný úver sa minimálne z dôvodu absencie týchto základných zákonných náležitosti považuje za bezúročný a bez poplatok a keďže žalobkyňa preukázateľne uhradila okrem poskytnutého úveru vo výške 400 EUR aj poplatok vo výške 200 EUR, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

18. Totožný záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva aj z citovaného ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zo zmluvy nevyplýva, aby žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalobkyne v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona.

19. Súd zároveň poukazuje na to, že poplatok vo výške 208 EUR, ktorý je tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 „administratívnymi nákladmi“ a ktorý bol zaplatený v štyroch mesačných splátkach predstavuje celkovo 156 % ročne, z čoho úrok predstavuje 52 % ročne, pričom výška priemernej úrokovej sadzby pri úveroch splatných do jedného roka poskytovaná bankovými subjektmi predstavovala 12,19 % ročne, čo predstavuje vyše 400 % viac. Pokiaľ žalovaný namietal, že nemožno porovnávať bankové úrokové sadzby s úrokovými sadzbami nebankových subjektov, keďže tieto poskytujú úvery s väčším rizikom, tak pokiaľ by súd napr. pripustil, že úroková sadzba nebankových subjektov by bola aj o 100 % vyššia, teda cca 24 % ročne, tak podľa názoru súdu nemožno tolerovať, aby úroková sadzba bola vyššia o viac ako 400 %, čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a aj z tohto dôvodu možno zmluvu považovať za neplatnú, čo by taktiež malo za následok, že strany si majú vrátiť to, čo si navzájom plnili, teda vydať bezdôvodné obohatenie. Vyššie však už súd odôvodnil, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje základné zákonné náležitosti.

20. Zo zmluvy o úvere vyplýva, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a na druhej strane záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z tohto teda vyplýva, že tieto záväzky (dojednania) sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a podľa názoru súdu ich nemožno preskúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Na druhej strane ale bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému aj poplatok, ktorý možno skrátene nazvať ako „administratívny poplatok“, ktorý ale na základe vyššie uvedeného nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a z tohto dôvodu preto súd skúmal, či jeho dojednaním, došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v samotnej zmluve je uvedené iba to, že dlžník uhradí príslušný poplatok, bez rozlíšenia na úrok a administratívny poplatok, keďže to vyplýva iba z, drobným písmom písaných, „všeobecných podmienok poskytnutia úveru“, pričom súd má za to, že tak dôležité údaje musia byť súčasťou zmluvy. V tomto ohľade súd taktiež zvýrazňuje, že úlohou žalovaného ako dodávateľa bolo určiť jasné a konkrétne podmienky, a to nielen vyjadrením celkovej výšky odplaty, ale aj uvedením konkrétnej sumy t.j. aká je výška úroku v percentách a koľko úrok predstavuje v danom konkrétnom prípade a obdobné údaje uviesť aj o „administratívnom poplatku“. Podľa názoru súdu je zároveň viac ako pravdepodobné, že žalovaný takýmto spôsobom chcel „zakryť“ vysokú cenu úveru, pretože administratívny poplatok nemôže byť v takejto výške premietnutý do celkovej ceny úveru, pričom už zo zmyslu a pojmu administratívny poplatok je zrejmé, že tento poplatok sa týka vybavenia úveru, jeho spravovania a pod., pričom banky vo všeobecnosti inkasovali za administráciu úveru oveľa nižšie poplatky ( v súčasnosti už poplatky ani neuplatňujú) a takýto celkový náklad, ktorý predstavuje 2/3-iny celkových nákladov nemožno označiť ako administratívny poplatok. Aj vyššie uvedené spôsobuje, podľa názoru súdu, neplatnosť zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, keďže odplata, ktorú žalobkyňa zaplatila je v hrubom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku odplaty, keďže skoro až o 1300 % prevyšuje obvyklú ročnú úrokovú mieru poskytovanú bankami (12,19 % ročne) a aj z tohto dôvodu je preto uvedená zmluva neplatná. Súd poukazuje, ako už bolo naznačené, že obsah týchto dojednaní nie je v zmluve vyjadrený určito, keďže zo zmluvy vyplýva iba to, že žalobkyňa má uhradiť iba „príslušný“ poplatok vo výške 208 EUR, pri úvere 400 EUR a splatnosti v 4 mesačných splátkach, z ktorého úrok predstavuje 1/3 (52 % ročne) a „administratívny poplatok“ 2/3-iny (104 % ročne), čo vzhľadom na jeho výšku a obvyklý charakter predstavuje jednoznačne nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a teda jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, keďže zvýhodňuje žalovaného v tom, že tento inkasuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru a na druhej strane znevýhodňuje žalobkyňu v tom, že túto odplatu musí uhradiť. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z označenia pojmu „náklady na vypracovanie uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ by malo vyplývať, že sa jedná o poplatok spojený s vybavením úveru, resp. vedením úverového účtu, avšak vzhľadom na jeho výšku je nesporné, že sa nejedná o klasický administratívny poplatok, ale že žalobca takýmto klamlivým spôsobom uviedol spotrebiteľa do omylu pričom obvykle administratívny (spracovateľský) poplatok predstavoval v čase uzavretia zmluvy aj pri najnižších výškach úveru maximálne 5% z úverovej istiny pri oveľa dlhšej splatnosti. Vzhľadom na uvedené preto súd aj v časti žaloby o vyslovenie neprijateľnosti zmluvného dojednania označeného vo výrokovej časti rozsudku vyhovel.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyni, ktorá bola úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).