Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-297-2016.pdf
PDF · 88.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/297/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcov v rade : 1. T. G., a.s. , U. 6, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, 2. T. G. CZ, s.r.o., F. XXXX/XX, U. S., XXX XX C., U. republika, obaja zastúpený advokátskou kanceláriou: U. S., s.r.o., O. 4, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, proti žalovanej: C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX A. č. XXX, o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 690,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 690,52 eur od 5.5.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi v rade 1. nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v rozsahu 100%..
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1 a 2 sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa nariadenia ES č. 861/2007 zo dňa 11.10.2016, ktorý došiel na tunajší súd 19.10.2016 domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v rade 1., alebo alternatívne žalovanému v rade 2 sumu 690,52 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 690,52 eur od 5.5.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnili žalobcovia v rade 1 a 2 tak, že žalobca v rade 1 uzavrel so žalovanou Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti číslo 9406869712 a na základe tejto zmluvy žalobca v rade 1 poskytol žalovanej dohodnuté služby, cenu ktorých vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 7140850696, splatnou 4.5.2015, v sume 690,52 eur. Žalovaná z fakturovanej sumy neuhradila žalobcovi v rade 1 nič. Keďže je žalovaná s úhradou žalovanej sumy v omeškaní, uplatnil si žalobca v rade 1 aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy a to od 5.5.2012 do zaplatenia. Žalobca v rade 2 svoju aktívnu vecnú legitimáciu zdôvodnil tým, že so žalobcom v rade 1 uzatvoril dňa 13.9.2016 rámcovú komisionársku zmluvu podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, na základ ktorej je žalobca v rade 2 oprávnený vo vlastnom mene a na účet žalobcu v rade 1 vymáhať pohľadávky, ktoré mu žalobca v rade 1 na základe tejto zmluvy zverí. 2. Žalovanej bol následne doručený návrh spolu s tlačivom C na vyjadrenie podľa čl. 5 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 , táto sa k nemu v stanovenej lehote nevyjadrila.
3. Podľa čl. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských štátoch. Podľa čl. 3 ods. 1 cit. nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Podľa čl.5 ods. 1 až 7 cit. nariadenia Priebeh konania Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi. Ak odporca vo svojej odpovedi tvrdí, že hodnota nepeňažnej pohľadávky presahuje limit stanovený v článku 2 ods. 1, súd alebo tribunál do 30 dní od odoslania odpovede navrhovateľovi rozhodne, či pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto rozhodnutie nemožno samostatne napadnúť. Akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia. Ak protipohľadávka presahuje sumu uvedenú v článku 2 ods. 1, s pohľadávkou ani s protipohľadávkou nemožno pokračovať v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ale postupuje sa v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členskom štáte, v ktorom sa konanie vedie. Články 2 a 4, ako aj odseky 3, 4 a 5 tohto článku sa použijú primerane aj na protipohľadávky. Podľa čl. 19 cit. nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Podľa č. 7 ods. 3 cit. nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a)ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b)strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c)to ustanovuje tento zákon. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Podľa ustanovenia § 219 ods. 4 C.s.p. len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný.
4. Keďže jeden zo žalobcov / žalobca v rade 2/ je právnická osoba so sídlom v Českej republike ako členskom štáte Európskej únie a žalovaná má bydlisko v Slovenskej republike ako členskom štáte Európskej únie a predmetom sporu je pohľadávka nepresahujúca 2000,- eur a žalobcovia v rade 1
a 2 si svoju pohľadávku uplatnili na vzorovom tlačive A, ktorý tvorí prílohu cit. nariadenia, mal súd za to, že predmetom tohto súdneho konania je cezhraničný spor v občianskej veci, v ktorom hodnota pohľadávky v čase doručenia vzorového tlačiva A žalobcami nepresahovala 2000,- eur a preto sa na toto konanie, okrem všeobecných ustanovení Civilného sporového poriadku použilo aj Nariadenie č. 861/2007 upravujúce postup v európskych konania s nízkou hodnotou sporu. Súd doručil žalovanej návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom C v zmysle čl. 5 ods. 2 cit. nariadenia. Žalovaná sa však k návrhu v stanovenej lehote nevyjadrila, preto je súd podľa čl. 7 ods. 3 cit. nariadenia oprávnený vydať rozsudok o uplatňovanej pohľadávke žalobcov 1 a 2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným dňa 6.4.2017 a to bez nariadenia pojednávania / § 177 ods. 2 a § 219 ods. 3 C.s.p./
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcami v rade 1 a 2. pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Ako bolo uvedené, žalobca v rade 1 sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy od žalovanej titulom Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti číslo 9406869712 / ďalej len zmluva / na základe ktorej zmluvy žalobca v rade 1 poskytol žalovanej dohodnuté služby, cenu ktorých vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 7140850696, splatnou 4.5.2015, v sume 690,52 eur. Žalovaná však z takto fakturovanej sumy žalobcovi v rade 1. neuhradila nič. Súd podľa obsahu uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú , uzavretú v súlade s § 51 Občianskeho zákonníka.
7. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8. Na základe vykonaného dokazovania, z listinného dôkazu- zmluvy č. 94068697112, založenej v spise na č.l. 4-5, mal súd za preukázané, že žalobca v rade 1 a žalovaná uzavreli dňa 31.7.2014 zmluvu o dodávke elektriny, na základe ktorej žalobca v rade 1. poskytoval žalovanej svoje služby. Žalovaná bola povinná v zmysle zmluvy za poskytnuté služby zaplatiť žalobcovi v rade 1 dohodnutú odplatu, ktorá jej bola fakturovaná aj faktúrou č. 7140850696 , splatnou 4.5.2015 v sume 690,52 eur. Zaplatenia uvedenej faktúry sa domáha žalobca v rade 1 v tomto konaní. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v rade 1. nespochybnila, súdu nepreukázala, že tento záväzok si už slnila. Preto má súd zato, že nárok žalobcu v rade 1. na zaplatenie žalovanej sumy 690,52 eur je voči žalovanej dôvodný. Žalovaná je so splnením si peňažného záväzku voči žalobcovi v rade 1 v omeškaní, preto súd priznal žalobcovi v rade 1 okrem žalovanej istiny aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry a to v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a nariadením vlády č. 281/2010 Z. z.. Žalovanú sumu spolu s príslušenstvom je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v rade 1 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Okrem žalobcu v rade 1 sa alternatívne domáhal zaplatenia žalovanej sumy aj žalobca v rade 2.. Žalobca v rade 2 svoju aktívnu vecnú legitimáciu zdôvodnil tým, že so žalobcom v rade 1 uzatvoril dňa 13.9.2016 rámcovú komisionársku zmluvu podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, na základ ktorej je žalobca v rade 2 oprávnený vo vlastnom mene a na účet žalobcu v rade 1 vymáhať pohľadávky, ktoré mu žalobca v rade 1 na základe tejto zmluvy zverí. Zo znenia čl. I bod 3 komisionárskej
zmluvy vyplýva , že žalobca v rade 2 môže vymáhať vo vlastnom mene pohľadávky žalobcu v rade 1, avšak len na účet žalobcu v rade 1. , t.j. len v prospech žalobcu v rade 1.. Preto má súd zato, že žalobca v rade 2 sa v konaní nemôže domáhať toho, aby súd uložil, a to ani alternatívne, žalovanej povinnosť zaplatiť pohľadávku žalobcovi v rade 2, ktorej vecnoprávnym nositeľom je žalobca v rade 1., pretože len žalobca v rade 1 bol v zmluvnom vzťahu so žalovanou. Existencia žiadneho záväzkové vzťahu medzi žalobcom v rade 2 a žalovanou v konaní preukázaná nebola. Vzhľadom na uvedené, pre nedostatok aktívnej vecne legitimácie žalobcu v rade 2., súd žalobu vo zvyšku zamietol.
10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi v rade 1. , ktorý bol voči žalovanej v konaní úspešný v celom rozsahu, súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.