Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-209-2014.pdf
PDF · 144.03 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/209/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu P.. P. C., narodeného XX.X.XXXX, bytom P. XX, M., zastúpeného JUDr. Martinom Špakom, advokátom so sídlom Odborárov 49, Spišská Nová Ves, IČO: 46 367 543, proti žalovanému P. P., narodenému XX.X.XXXX, bytom N. XXX/ X, Košice, zastúpenému JUDr. Michalom Medviďom, advokátom so sídlom kancelárie Business centre Košice, Štúrova 27, Košice, IČO: 42 245 672, o náhradu škody vo výške 1.412,75 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 189,14 eura na účet Okresného súdu Košice I do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.6.2014 domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 1.412,75 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2013 sa žalovaný v ranných hodinách dostavil pred krízové centrum v Košickej Novej Vsi, kde sa po predchádzajúcej dohode so žalobcom, dohodli na vykonaní STK a EK na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu, ktorým je SEAT TOLEDO, r.v.2004. Povinnosťou žalovaného bolo najmä odvezenie predmetného motorového vozidla do strediska na vykonávanie STK a EK a po vykonaní týchto servisných úkonov, jeho vrátenie žalobcovi. Vo vyššie uvedený deň, žalovaný odovzdal žalobcovi motorové vozidlo s tým, že servisné úkony boli vykonané a že automobil je v poriadku. Nakoľko bolo pred koncom pracovnej doby, žalobca po odchode žalovaného naštartoval automobil, a hneď bolo zistené, že čosi nie je v poriadku. Z výfukového potrubia vychádzal hustý biely dym a v motore niečo hučalo. Žalobca bezprostredne po zistení závady zavolal žalovaného, aby sa na miesto odovzdania vrátil a aby vysvetlil, čo sa s automobilom stalo. Svedkami týchto udalostí boli aj iné zamestnankyne krízového centra, p. P.. B. J. a p. O. X..
2. Žalobca na mieste odovzdania čakal na žalovaného do 20:00 hod., avšak žalovaný na miesto konfrontácie nedorazil. Žalobca bol nútený zabezpečiť odťahovú službu a motorové vozidlo odniesť do autorizovaného servisu zn. SEAT-SEAT AUTOSPOL VLASATÝ, s.r.o., kde bola žalobcom opísaná závada - hustý biely dym z výfuku, strata výkonu. Po odbornej prehliadke, za účasti žalobcu, ako aj žalovaného, bol vedúci, servisných služieb v spoločnosti SEAT AUTOSPOL VLASATÝ, s.r.o. p. U. M. identifikovaný problém, ktorý spočíval v totálnom zničení turbodúchadla- teda jeho prasknutím na dve polovice. Pán M. uviedol, že cena nového turbodúchadla, vrátane montáže bude stáť približne 4.000,-eur. Zároveň žalobcovi ponúkol tzv. repasované turbodúchadlo, ktorého cena, vrátane montáže bude na úrovni približne 1.500,-eur. Žalobca si bol vedomý, že bez turbodúchadla vymeniť, je jeho
motorové vozidlo nepojazdné a preto bol nútený toto turbodúchadlo vymeniť, pričom aj z hľadiska svojich finančných možností, zvolil variantu repasovaného turbodúchadla. Po vykonaní opravy, spoločnosť SEAT AUTOSPOL VLASATÝ, s.r.o. vystavila žalobcovi daňový doklad- faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 1.412,75 eura, ktorú aj žalobca zaplatil. Žalobca zároveň požiadal vedúceho servisných služieb v spoločnosti SEAT AUTOSPOL VLASATÝ s.r.o., aby bol žalobca, ako aj žalovaný oboznámený s dôvodom vzniku tejto poruchy. Na základe dlhoročnej praxe pána M., ako aj z dôvodu dlhoročného poznania týchto náhradných dielov bolo stranám uvedené, že dôvodom vzniku tejto poruchy bolo prílišné vytočenie turbodúchadla, čo následne pod vplyvom vysokého tlaku, rozpolilo turbodúchadlo na dve polovice. Pána M. ďalej uviedol, že počet najazdených kilometrov nemal žiaden vplyv na vznik tejto škodovej udalosti, nakoľko ak by sa jednalo o závady, ktorá má pôvod v únave materiálu, poškodenie turbodúchadla by vykazovalo diametrálne odlišný stupeň a spôsob poškodenia ako turbodúchadlo, ktoré bolo predmetom skúmania. Žalobca vyvinul enormné úsilie na uzatvorenie mimosúdnej dohody so žalovaným. Žalovaný najprv svoji vinu uznal, a žalobca ho žiadal preplatiť len sumu 1.000,-eur, teda sumu, ktorá tvorila približné náklady na obstaranie zánovného náhradného dielu- turbodúchadla. Komunikácia so žalovaným bola od začiatku problematická, na dohodnuté stretnutia nereagoval, prípadne sa nedostavil. Žalovaný sa nakoniec stretol, s jeho nastávajúcou manželkou p. M., ktorá sa vyjadrila, že žalovaný chce prijať svoju zodpovednosť, a na ktorom sa dohodlo ďalšie stretnutie, tentoraz aj za prítomnosti žalovaného, kde bol dohodnutý splátkový kalendár. Žalovaný požiadal žalobcu o potrebný čas na preštudovanie Dohody a nakoniec žalobcovi oznámil formou sms, že tento návrh neprijíma, že sa necíti byť vinný. Na pokus o zmier odpovedal právny zástupca žalovaného JUDr. Michal Medviď s priloženým vyjadrením od iných autoservisov, kde bolo uvedené, že životnosť turbodúchadla je závislá aj od spôsobu jazdy vodiča a pod. Tieto vyjadrenia však nie sú podľa nášho názoru použiteľné na tento prípad, nakoľko všetky autosúčiastky a najmú ich životnosť, je v priamom pôsobení so štýlom jazdy vodiča. Z vyjadrenia servisného technika, ktorý vykonával opravu tohto vozidla, ktorý podotýkame, že nemá žiaden vzťah k žalobcovi, však jednoznačne vyplynulo, akým spôsobom došlo k poškodeniu predmetného turbodúchadla. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne vysporiadanie jeho nároku aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom podaným dňa 29.1.2014 adresovaným právnemu zástupcovi žalovaného, k akejkoľvek reakcii zo strany žalovaného, alebo jeho právneho zástupcu však nedošlo. Žalovaný je teda povinný zaplatiť sumu 1.412,75 eura s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 1.11.2013 do zaplatenia.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.11.2014 uviedol, že nároky žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za bezdôvodný. Žalovaný k veci uvádza, že nie je si vedomý toho, že by žalobcovi nejakú škodu spôsobil. Žalobcovo vozidlo odviezol na STK a EK a po skončení mu ho pristavil pred jeho zamestnanie. Vozidlo celý čas viedol riadne. Počas jazdy sa vozidlo správalo normálne. Ak v čase prevzatia vozidla žalobcom došlo náhodne k poškodeniu turbodúchadla, nevidí dôvod, prečo by mal niesť zodpovednosť za jeho poškodenie a nahradiť žalobcovi cenu nového turbodúchadla. To koľko vydrží turbo sa nedá presne špecifikovať, závisí od štýlu jazdy počas jeho životnosti a od mnohých faktorov. Podľa názoru autorizovaného servisu SEAT: REAL-K, s.r.o., Novozámocka cesta 3946, 945 01 Komárno, to koľko vydrží na takom aute turbo sa nedá dopredu odhadnúť, závisí od štýlu jazdy, dlhá trasy, mesto motorový olej...atď. Podľa názoru iného autorizovaného servisu SEAT: R.O.P. car, s.r.o., Bojnická cesta 39/E, Prievidza, mnohé súčasti majú životnosť priamo závislú na mnohých faktoroch a preto nie je možné ani približne ani priemerne stanoviť ich životnosť. Podľa potvrdenia G + R Sevis, s.r.o., IČO: 44781288, Pri Pošte 111/25 A, Košice, vyplýva, že životnosť turbodúchadla vo vozidlách predmetnej modelovej rady SEAT TOLEDO závisí od viacerých faktorov, najmú však od štýlu jazdy počas celkovej doby užívania, a či bolo vozidlom jazdené prevažne v meste alebo mimo mesta. Je veľmi veľký predpoklad, že na vozidle r.v.2004 a počte odjazdených km cca 170.000, sú súčasť turbodúchadla prirodzene opotrebené a dôjde k jeho poruche. Žalovaný k veci udáva, že žalobca vozidlo doviezol na Slovensko zo zahraničia z Nemecka pred niekoľkými rokmi. Ako bolo s vozidlom nákladné v Nemecku nevie. Rovnako nevie ako s ním jazdil žalobca. V čase, keď ho viedol žalovaný na STK a EK malo vozidlo najazdených 180.000 km. Zastáva názor, že niektoré vozidlá idú už pri 200.000 km do vyradenia. Žalovaný ďalej k veci uvádza, že to čo uvádza vo vyjadrení na podporu žalobcu autoservis Vlasatý, s.r.o., že motor bol vytočený do veľmi vysokých otáčok, čím došlo deštrukcii, ktorá rozdelila turbodúchadlo na dve polovice a preto bolo nutné poškodené turbodúchadlo vymeniť za nový diel, je možno argument, pre ktorý nahovoril Q., aby si žalobca u neho kúpil nové turbodúchadlo, nie však logický argument, pre ktorý by mal niesť zodpovednosť za jeho poškodenie žalovaný, Autá sú chránené obmedzovačom otáčok, ktoré chránia motor pred vysokým vytočením. Vozidlá SEAT novšej generácie, sú vybavené takýmto obmedzovačom otáčok, preto tento argument, že žalovaný mal vytočiť počas jazdy motor do extrémne
vysokých otáčok nepovažujeme v tomto konaní za vhodný, zvlášť na skutočnosť, že vozidlo bolo určite vytáčané na zisťovaní stavu technickej kontroly a emisnej kontroly, kedy sa zisťoval stav výfukových emisií a stav jeho technickej kontroly. S odvolaním na vyššie uvedené žalovaný k veci uvádza, že nárok žalobcu na náhradu škody neuznáva. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi na jeho vozidle nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, resp. škodu nezavinil, ale v dôsledku toho, že turbodúchadlo bolo už opotrebené a na hranici životnosti. Vozidlo žalobcu je rok výroby 2004, čo bolo v čase poruchy turba takmer 9 ročné vozidlo, bolo dovezené pred niekoľkými rokmi z Nemecka a má najazdené takmer 180.000 km. Z uvedeného dôvodu zastáva názor, že turbodúchadlo sa pokazilo prirodzeným spôsobom náhodne práve vtedy, keď vozidlo pristavil žalobcovi ku Krízového centru v Košickej Novej Vsi a za jeho pokazenie nezodpovedá. Preto žalobca nemôže žiadať od žalovaného preplatenie nákladov za výmenu starého, opotrebovaného a pokazeného turba na vozidle žalobcu za nové, aby si žalobca mohol na svojom vozidle jazdiť ďalších 180.000 km na účet a náklady žalovaného. Úhrada tejto sumy žalovaným žalobcovi by predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Okrem toho žalovaný si dovolí dať do pozornosti aj tú skutočnosť, že vozidlo bolo na STK pred jeho jazdou zaťažované. Ak by sme sa priklonili na logiku žalobcu v zmysle žaloby, potom každý kto sa povozí na staršom vozidle a v tom čase by sa niečo pokazilo, jeho majiteľ by mal nárok žalovať vodiča na náhradu nového dielu, považujeme za absurdné. Práve z toho dôvodu načrtávame aj pohnútku žalobcu, prečo nešiel na STK a EK s vozidlom sám, keď bol s vozidlom v tom istom obvode ako žalovaný a stanica STK a EK. Vozidlo je veľmi zložitý technický stroj, ktorý pozostáva z množstva súčastí, ktoré sa opotrebúvajú a prirodzene dochádza k poruche je súčastí. Na preukázanie zodpovednosti žalovaného je potrebné preukázať, že žalovaný zapríčinil poškodenie turba. Žalovaný pri vedení vozidla nezasahoval do jeho vnútorných častí a motorickej časti, len riadne viedol vozidlo ako vodič. Ak v čase po odovzdaní vozidla došlo k poruche na turbe nemôže niesť zodpovednosť za jeho poruchu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou žalobcu, s vyjadrením žalovaného, so znaleckým posudkom č. 29/2016 zo dňa 18.5.2016 znalca G.. U. P., F.. a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že bolo potrebné urobiť na jeho aute STK a emisnú kontrolu, nakoľko on je veľmi vyťažený pracovne, nemal na to čas, kolegyňa mu odporučila žalovaného, ktorý priamo nevykonáva STK, avšak robí to, že auto prevezme, odvezie ho na miesto a dovezie ho späť, potom ako vybaví STK. Nakoľko táto služba je v Košiciach bežná, nepredpokladal to, že odporca to bude robiť na čierno, to som sa dozvedel až po dodávke auta. Telefonicky sa s odporcom dohodli, v deň dohodnutia prišiel vyzdvihnúť auto v jeho práci a za nejaké tri hodiny ho vrátil späť. S tým, že prišiel do kancelárie, odovzdal mu kľúče a zobral si dohodnutú čiastku za dovoz a prívoz auta. Vtedy mu odporca nepovedal, že s tým autom niečo je, auto celý deň stálo na parkovisku a keď išiel domov, sadol do auta, auto nešlo. Niekoľkokrát som p. P. volal, ten mu nedvíhal telefón, zavolal mu asi tak po 2 - 3 hodinách, povedal mu, že auto je nepojazdné. Nakoľko sa mu odporca prestal ozývať, zašiel do servisu, kde bolo STK robené na druhý deň, žiadal si vysvetlenie, prečo auto je nepojazdné, v servise mu povedali, že všetko pri STK prebehlo v poriadku, dokonca, že to majú zaznamenané na kamere, auto z STK odchádzalo v poriadku. Na to išiel za ním servisný technik, resp. človek, ktorý tam robí, volal sa asi p. W. a on mu povedal, že videl p. odporcu odchádzať z STK, že vytočil auto do vysokých otáčok, v aute niečo buchlo a zadymelo sa. Povedal mu, že p. odporca s pískajúcimi gumami od nich odchádzal. V Seate robil diagnostiku, čo sa stalo, šéftechnik Seatu povedal, že chyba je na turbe, nejedná sa o štandardnú závadu, pretože turbo bolo rozseknuté na polovicu a to sa stáva iba v prípade, ak auto je vytočené do maximálnych otáčok. Snažil sa s odporcom komunikovať, čo sa stalo, nejako sa s ním dohodnúť, dokonca sa chcel dohodnúť tak, že by netrval na vrátení celej čiastky, nech uhradí iba cenu turba. Turbo, ktoré je v aute, nie je nové, volajú to x-kový diel, je to repas turba, nakoľko nové turbo stojí 3.500 eur, čiže nechcel robiť žalovanému problémy s vysokou cenou. Dokonca odporca bol pozerať v servise na to turbo, servisný technik volal jeho, nech si príde pozrieť s tým, že cena bola vyčíslená na cca 1400 eur za faktúru. Chcel som sa s p. odporcom dohodnúť tak, že p. odporca by zaplatil iba čisto sumu x-kového turba, pričom cenu práce vo výške okolo 400 eur by som zaplatil ja. Niekoľkokrát sa s odporcom stretli, odporca za ním poslal aj svoju vtedajšiu priateľku, resp. manželku. Chcela sa s ním dohodnúť na nejakom splátkovom kalendári, z dôvodu, že odporca nepracoval, s týmto súhlasil, dokonca ho požiadala, aby vypracoval zmluvu o splátkovom kalendári. Keď malo dôjsť k podpisu tejto zmluvy p. odporca mu poslal SMS-správu, že on sa necíti byť vinným, že mu neuhradí. Niekoľkokrát došlo k závažnému poškodeniu turba, od tej doby sa vždy vyskytujú nejaké drobné závady na aute, ktoré boli spôsobené tým, že p. P. aj potom ako mu prasklo turbo, nejaké tri alebo štyri kilometre potom ešte šiel s týmto autom. Tým pádom došlo k prehriatiu hlavy
motora a s tým súvisiace ďalšie drobné opravy. Predmetné zničené turbo bolo poslané späť do SEATU, pretože následne toto bolo nahradené tým x-kovým turbom. Na kamere je vidno ako odporca s týmto autom prišiel v t. č. sa už z neho nedymilo z dôvodu, že za cca 4 km jazdy spotreboval všetok olej, ktorý bol v aute. V čase vykonania STK malo auto najazdených niečo cez 170 000 kilometrov. V súčasnej dobe má najazdených 220 000 km a funguje.
6. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že pani X. ho kontaktovala, že treba vybaviť žalobcovi STK, prišiel v ten deň pre auto ako bol dohodnutý termín, auto vzal, išiel na STK, tam išiel za technikom, dal mu auto, urobili STK, emisnú kontrolu. Keď naštartoval auto, keď preberal z STK sa mu šmykla noha, dostalo sa auto do trochu vyšších otáčok, avšak neboli to také otáčky, aby boli úplne najvyššie do maxima, určite to nepustí ani obmedzovač. Potom prišiel s tým autom do košickej, nevšimol si žiadnu závadu na tomto aute, ani že by dymilo. Odovzdal kľúče, papiere, vyplatil mu sumu, ktorú mali medzi sebou dohodnutú a odišiel preč. Keď ho p. žalobca kontaktoval, čo sa stalo, nebol v Košiciach, nemal pri sebe telefón, preto nereagoval. Pokiaľ boli skutočnosti ohľadne splátkového kalendára, pýtal sa iných a tí mu povedali, že turbo - mohla mu končiť životnosť, bolo opotrebované, preto ani nesúhlasil s návrhom na zaplatenie tejto sumy na splátky. Z STK vtedy vyštartoval, potom išiel normálnou jazdou boli to cca 4 km. Bola to cesta z Priemyselnej ul. v Košiciach na ul. Košickú v Košiciach.
7. Z výpovede svedka pána U. M. vyplynulo, že pán žalobca im volal, že potrebuje doniesť auto, že má nejaký problém, či môže dotiahnuť auto do autoservisu. Zistili, že je tam problém v turbe. Potom došiel s pánom žalovaným. Ukázal im stav poškodenia, čo vlastne sa tam stalo, čo vlastne bude treba vymeniť. Pán žalovaný si to vyfotil, pánovi žalobcovi to nacenili. Povedali, že je tam potrebná výmena. Mal možnosť na výmenu x-kového dielu s tým, že x-kový diel je radovo 30-40% lacnejší. To turbo sa vrátilo naspäť do fabriky, vybral si tú lacnejšiu verziu pán žalobca, to znamená, že mu turbo vymenili, pôvodné turbo sa vrátilo na výmenu výrobcovi. Videl ako bolo poškodené turbo. Zákazník prišiel a pýtal sa: „Či je to normálne poškodenie, či je to bežný jav?“ Hneď, keď to turbo videl, keď kapotu otvorili, povedal, že to nie je bežné poškodenie turba. To turbo bolo roztrhnuté napoly, bolo oddelené sacie potrubie od základu. Muselo tam dôjsť k zlomeniu tej hriadele. Tým, že sa hriadeľ vo vysokých otáčkach točila, sa zlomila a došlo k takémuto devastačnému poškodeniu celého turba. Štandardné poškodenie je také, že turbo sa zadrie, urobí sa vôľa na hriadeli a turbo je hlučné, nefunkčné, motor nemá výkon, a keď taký zákazník príde, počujú tam hrkanie, je tam vôľa na hriadeli turba a to turbo sa mení. Zrejme sa to stalo v nejakých vyšších otáčkach motora, kde došlo k tomu, že sa to muselo zaseknúť, ten hriadeľ odlomil časť tej vrtule a tá vrtuľa zničila to turbo, odtrhla saciu časť túrbodúchadla. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či je bežné, že sa pri takomto prudkom zošliapnutí, vytočení motora takto turbo pokazí, týmto spôsobom ako v prejednávanej veci, svedok uviedol, že je to jeho osobný názor, že v tomto prípade sa to tak stalo, auto má obmedzovač otáčok motora, ale nie obmedzovač otáčok turba, to znamená, že mohlo sa v tomto prípade stať, že sa hriadeľ zasekla a vysokými otáčkami roztrhne a odkrútenú časť tou kinetickou energiou rozbije turbo.
8. Zo znaleckého posudku č. 29/2016 zo dňa 18.5.2016 znalca G.. U. P., F.. súd zistil, že na základe vykonaného skúmania pokladá znalec za možné uviesť, že zistený stav kilometrov vozidla v čase emisnej kontroly dňa 24.10.2013: 178 156 km je možné pokladať za primeraný k stavu z apríla 2013, kedy bol stav podľa servisnej knihy: 164 920 km a to vzhľadom na ostatné uvedené údaje v servisnej knihe. Na základe známych skutočnosti pokladá za možné uviesť, že v prípade ak došlo k poškodeniu telesa (obalu) turbodúchadla je možné predpokladať, že k tomuto došlo pri vysokých otáčkach rotora vplyvom vzniku jednostranného zvýšeného odporu pri jeho otáčaní a k vzniku vnútorného silového momentu, ktorý viedol k „rozlomeniu“ celého telesa (obalu) turbodúchadla. K vzniku vedenej nevyváženosti rotora mohlo pravdepodobne dôjsť predovšetkým na strane turbíny v ložisku, čo obvykle nastáva z dôvodu jeho zadretia. Obvyklou príčinnou zadretia je nízky tlak oleja, ktorého príčina nie je s odstupom času dodatočne bez bližšej obhliadky určiteľná. Ak v rámci opravy bolo vymenené turbodúchadlo, olejová trúbka, motorový olej a olejový filter (ostatný dodaný materiál sú tesnenia) a vozidlo po tomto bezchybne fungovalo (vo všetkých otáčkach), nie je možné pokladať za vznik závady samotné vysoké otáčky motora, ale nie je možné vylúčiť, že tieto v spojení s zadretím ložiska rotora vyvolali deštrukciu skrine turbodúchadla. Je možné predpokladať, že následkom deštrukcie skrine turbodúchadla sa motor vozidla stal nefunkčným a vozidlo bolo nepojazdné. Životnosť turbodúchadla je materiálovo a konštrukčne volená tak, aby pri dodržovaní potrebných podmienok pri jeho prevádzkovaní (údržba, spôsob používania apod.) toto malo životnosť vozidla úsečka životnosti turbodúchadla nie je zadefinovaná, ale podľa technického stavu vozidla určeného na základe jeho predpokladanej funkčnosti
a opotrebovania vzhľadom pre dobu používania vozidla a jeho najazdené kilometre bol jeho technický stav (TSV) 27,45% z pôvodných 100%. Ak predmetné turbodúchadlo bolo v čase pred 24.10.2013, bežne prevádzkované je možné predpokladať, že bolo prevádzky schopné, ale nie je možne vylúčiť, že pri vyššej záťaži sa mohlo prejaviť prípadné napaľovanie oleja na hriadeľ rotora tým, že došlo k vnútornému silovému momentu a k deštrukcii skrine turbodúchadla, predmetnou vyššou záťažou je možné rozumieť také alternatívy ako vytáčanie motora pri emisnej kontrole, možné vytáčanie motora pri prejazdu vozidla po emisnej kontrole alebo aj vytočenie motora v čase po tomto, nakoľko je možné predpokladať, že po vzniku závady a v dôsledku jej následkov (deštrukcia skrine turbodúchadla) nebol motor vozidla v nadväznosti na reguláciu jeho chodu schopný prevádzky. Nie je to bežné a je mizivá pravdepodobnosť, že by uvedené rýchlejšie pohnutie vozidlom bolo prvotnou príčinou vzniku poruchy turbodúchadla). V znaleckom posudku sú uvedené závady turbodúchadla dotýkajúce sa jeho prevádzky a jeho funkčnosti. U všetkých je uvedená aj príčina vzniku - vniknutie cudzieho telesa, prehriatie ložísk apod. V prípade, ak by k vzniku závady turbodúchadla predmetného vozidla došlo následkom výrobnej chyby alebo opotrebenia materiálu (čo vo všeobecnosti nie je u porúch možné vylúčiť) je možné predpokladať, že by došlo predovšetkým k poškodeniu najviac namáhaných dielcov
- hriadeľ rotora, lopatky rotora a je možné predpokladať, že by opravárenský servis takúto skutočnosť rozpoznal (lomy materiálu a pod.). Nakoľko tento uviedol ako príčinu vzniku prevádzkovanie vozidla vo vysokých otáčkach, je možné predpokladať, že nezistil bezprostrednú príčinu vzniku závady, nakoľko otáčky turbodúchadla sú obmedzené pomocou regulačného ventilu a naviac samotné turbodúchadlo je konštruované na otáčky 20 000 a viac (až 300 000) ot/min t.j. je na podobný režim prevádzky skonštruované. Na otázku, aby sa pokúsil odborne vysvetliť, ako by mohol vodič za 10 km jazdy zapríčiniť rozpad (ako v prejedávanej veci) úplne zdravého turba takým spôsobom, ako sa rozpadlo v tomto prípade, aký by musel mať spôsob jazdy, aby sa rozpadlo turbo na dve polovice a či by sa nemohli alebo nepokazili aj iné súčiastky súčasne vo vozidle uviedol, že na uvedenú otázku nie je možné odpovedať spôsobom, ktorý by mal primeranú technickú váhu, nakoľko nie je možné posúdiť konkrétny spôsob jazdy uvádzaného vodiča. Je možné uviesť iba toľko, že pri jazde vo vysokých otáčkach motora (napr. zodpovedajúcich otáčkam pri meraní emisií) by sa vodič pohyboval na III. prevodový stupeň rýchlosťou viac ako 90 km/h a primerane tomu aj pri nižších a vyšších prevodových stupňoch.
9. Súd vec právne posúdil nasledovne:
10. Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
11. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
12. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
13. Základnými predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.
14. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou Občiansky zákonník nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992).
15. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, je teda, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu (R 55/1971).
16. V súvislosti s odsekom 3 § 420 Obč. zák. treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
17. Občiansky zákonník pojem zavinenie nevymedzuje. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.
18. Občiansky zákonník nevymedzuje ani formy zavinenia, hoci viaceré jeho ustanovenia s jednotlivými formami zavinenia rátajú. Pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 TZ. Trestný zákon rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na stupne zavinenia.
19. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel (dolus directus), pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu, a na nepriamy úmysel (dolus eventualis), pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu, a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.
20. Z hľadiska vzniku zodpovednosti, ktorá sa zakladá na zavinení, je síce spravidla irelevantné, akú formu má zavinenie (výnimku tvorí iba osobitná zodpovednosť podľa § 424, pri ktorej sa zodpovednosť viaže na úmyselné konanie). Forma zavinenia má však svoj význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva moderácie podľa § 450. Ustanovenie § 447 ods. 1 rozlišuje medzi úmyselným konaním a tzv. hrubou nedbanlivosťou. Hrubou nedbanlivosťou treba rozumieť ešte vyššiu formu nedbanlivosti ako pri vedomej nedbanlivosti.
21. Pokiaľ odsek 3 ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba dokázať.
22. Súd má za preukázané a medzi stranami nesporné, že sa dňa 24.10.2013 žalovaný v ranných hodinách dostavil pred krízové centrum v Košickej Novej Vsi, kde sa so žalobcom dohodli na vykonaní technickej a emisnej kontroly na motorovom vozidle továrenskej značky SEAT TOLEDO B.: M. XXX W. vo vlastníctve žalobcu, ktorú mal pre žalobcu zabezpečiť za odmenu žalovaný a že technickú a emisnú kontrolu predmetného motorového vozidla vykonala s pozitívnym výsledkom spoločnosť Stanica
technickej kontroly Košice I, s.r.o., Priemyselná 2, Košice. Takisto je nesporné, že na predmetnom motorovom vozidle továrenskej značky SEAT TOLEDO bolo následne (po vykonaní technickej a emisnej kontroly) zničené turbodúchadlo. Spornou je príčina vzniku škody a skutočnosť, či túto škodu na predmetnom motorovom vozidle spôsobil dňa 24.10.2013 žalovaný.
23. Súd konštatuje, že o vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, poprípade následkom škodnej udalosti, teda, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu či škodnej udalosti, ku škode by nedošlo. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich v úvahu ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spojuje (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 3. 2008, sp. zn. 25 Cdo 1437/2006). Otázka príčinnej súvislosti - vzťahu medzi protiprávnym konaním a výškou škody - je spravidla otázkou skutkovou, nie právnou (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001, publikovaný v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu pod C 1025).
24. Pre posúdenie príčinnej súvislosti je z hľadiska občianskoprávnej teórie a ustálenej judikatúry rozhodujúca teória podmienky a teória adekvátnej príčinnej súvislosti. Teória podmienky (sine qua non) stanovuje, že kauzalita medzi príčinou a následkom je daná vtedy, ak by následok bez príčiny nenastal. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností, adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej udalosti. Aby bola príčinná súvislosť daná, musí byť teda preukázané, že škoda je adekvátnym dôsledkom škodovej udalosti a súčasne, že bez škodovej udalosti by ku škode nedošlo (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. 3. 2011, sp. zn. 28 Cdo 3471/2009, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26. 9. 2013, sp. zn. 28 Cdo 1635/2012, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. 11. 2012, sp. zn. 30 Cdo 1916/2010, z literatúry napr. Slivka , J. - Spáčil, J. - Škárová, M. - Hulmák, M. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. 2. vydanie. Praha: CH Beck, 2009, s. 1206). V uvedenom smere Ústavný súd ČR vo svojom náleze z 1. 11. 2007, sp. zn. I. ÚS 312/05, spresnil, že "pre zodpovednosť za škodu nie je nutné, aby vznik určitej škody bol pre konajúceho (škodcu) konkrétne predvídateľný, ale je dostatočné, že pre optimálneho pozorovateľa nie je vznik škody vysoko nepravdepodobný." (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19. 9. 2012, sp. zn. 28 Cdo 382/2011).
25. Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť, môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb, notárske alebo exekútorské zápisy a iné listiny, ohliadka a výsluch strán. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka o dokazovanej skutočnosti, ktorú osobne videl).
26. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané (opatrené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané (opatrené) alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istoty (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky iba pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak teda pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť
naopak nestala, nemožno urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takom prípade súd rozhodne v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
27. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana bezozbytkov splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
28. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku zo strany žalobcu na náhradu škody zapríčinenej žalovaným, bolo presvedčivo zistiť, či dňa 24.10.2013 žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na vyššie uvedenom motorovom vozidle v ním tvrdenom rozsahu, t.j. v rozsahu totálneho poškodenia turbodúchadla. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, ktorý v tejto časti musel súdu presvedčivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že sú splnené všetky základné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného.
29. Súd konštatuje, že v tejto časti navrhnuté a vykonané dôkazy (výpovede strán) majú rovnakú dôkaznú silu, pričom z nich vyplynulo, že ide o tvrdenia proti tvrdeniam, keď žalobca tvrdil, že škodu na jeho motorovom vozidle mu spôsobil žalovaný, ktorý viedol motorové vozidlo počas cesty z STK do zamestnania žalobcu. V protiklade s týmto tvrdením z výpovede žalovaného vyplynulo, že motorové vozidlo doviezol do miesta výkonu práce žalobcu po ceste z STK, pričom vozidlo bolo v poriadku.
30. V tejto súvislosti súd uvádza, že samotná skutočnosť, či účastník konania (strana sporu) vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
31. Z dôvodu, že tieto dôkazy (výpovede strán) majú rovnakú dôkaznú silu, pričom ide o tvrdenie proti tvrdeniu, navrhol žalobca vykonanie ďalších dôkazov výsluchom svedka p. U. M., z ktorého svedeckej výpovede na pojednávaní vyplynulo, že jeho osobný názor je, keďže auto má obmedzovač otáčok motora, ale nie obmedzovač otáčok turba, že sa mohlo v tomto prípade stať, že sa hriadeľ zasekla a vysokými otáčkami roztrhla a odkrútená časť tou kinetickou energiou rozbila turbodúchadlo.
32. Súd pri hodnotení dôkazu výsluchom svedka p. U. M. bral do úvahy skutočnosť, že tento nebol priamym svedkom toho ako žalovaný poškodil predmetné motorové vozidlo žalobcu. Pokiaľ ide o príčinu poškodenia turbodúchadla, o tejto sa vyjadril v hypotetickej rovine, ako jednej (hoci z jeho pohľadu najpravdepodobnejšej) z možných príčin roztrhnutia turbodúchadla, keď uviedol, že „sa mohlo v tomto prípade stať...“.
33. Žalobca v tomto smere navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým by súd zistil resp. ustálil príčinu poškodenia turbodúchadla v predmetnom motorovom vozidle.
34. Ani znalecký posudok č. 29/2016 zo dňa 18.5.2016 znalca G.. U. P., F.. jednoznačne neurčil príčinu poškodenia turbodúchadla, keď znalec uviedol, že nie je to bežné a je mizivá pravdepodobnosť, že by uvedené rýchlejšie pohnutie vozidlom bolo prvotnou príčinou vzniku poruchy turbodúchadla. Znalec nevedel jednoznačným spôsobom odpovedať na otázku ako by mohol vodič za 10 km jazdy zapríčiniť rozpad (ako v prejedávanej veci) úplne zdravého turba takým spôsobom, ako sa rozpadlo v tomto prípade, aký by musel mať spôsob jazdy, aby sa rozpadlo turbo na dve polovice a či by sa nemohli alebo nepokazili aj iné súčiastky súčasne vo vozidle, keď uviedol, že na uvedenú otázku nie je možné odpovedať spôsobom, ktorý by mal primeranú technickú váhu, nakoľko nie je možné posúdiť konkrétny spôsob jazdy uvádzaného vodiča. Je možné uviesť iba toľko, že pri jazde vo vysokých otáčkach motora (napr. zodpovedajúcich otáčkam pri meraní emisií) by sa vodič pohyboval na III. prevodový stupeň rýchlosťou viac ako 90 km/h a primerane tomu aj pri nižších a vyšších prevodových stupňoch. Znalec ďalej v rozpore s tvrdením svedka p. M. uviedol, že otáčky turbodúchadla sú obmedzené pomocou regulačného ventilu a naviac samotné turbodúchadlo je konštruované na otáčky 20 000 a viac (až 300 000) ot/min.
35. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalobcu natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani záver o tom, že by boli rozhodne nepravdivé. Žalobca nesplnil bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť a síce, že žalovaný spôsobil na predmetnom motorovom vozidle SEAT TOLEDO B.: M. XXX W. vo vlastníctve žalobcu škodu vo výške 1.412,75 eura. Súd preto rozhodol v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalobcu a žalobu zamietol.
36. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa ust. § 253 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
39. Podľa ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu súd plnú náhradu trov konania.
41. O náhrade trov štátu bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 253 ods. 1 a 2 a § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo veci neúspech, je povinný nahradiť štátu trovy dôkazu vo výške 189,14 eura, ktorú sumu štát predbežne poskytol znalcovi na základe uznesenia sp. zn. 37C 209/2014-105 zo dňa 7.6.2016 v zmysle § 141 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016.
42. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).