Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-301-2015.pdf
PDF · 108.45 KB
No categories available
17C/301/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: R. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. D. č. XXX, zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že Zmluva o Úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2013 je absolútne neplatná.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 162,55 eura a titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu vo výške 500,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 17. 4. 2015 pôvodne domáhal, aby súd určil, že Zmluva o Úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2013 sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej žiadal určiť, že uvedená zmluva o úvere je v časti výšky poplatku 484,- eur, v časti ustanovenia bodu 4 VOP v časti zmluvných pokút a poplatku za upomienky, bodu 5, bodu 6 v časti zmluvnej pokuty a bodu 13 VOP absolútne neplatná. Žalobca ďalej žiadal určiť, že rozhodcovská zmluva číslo XXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2011 je absolútne neplatná; rovnako žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú výšku určí súd podľa vykonaných úhrad žalobcu a o poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany uzatvorili zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX a to dňa 22. 3. 2011, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru zo strany žalovaného v prospech žalobcu vo výške 500,- eur. Celková výška úveru spolu s dohodnutým navýšením bola dohodnutá vo výške 984,- eur, s dobou splácania úveru 12 mesiacov a výškou mesačnej splátky 82,- eur. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve uvedená nie je. Poplatok spojený s úverom bol dohodnutý vo výške 484,- eur. V zmysle bodu 11 všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) poplatok tvorí dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva nespĺňa náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, nie sú tam vyčíslené náklady na uzavretie zmluvy a zároveň predmetná zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, medzi inými napríklad neprimerané sankcie - neprijateľne vysoká zmluvná pokuta a to vo výške 15,- eur za každý deň omeškania až do zaplatenia, poplatok za zaslanie upomienky vo výške 4,- eurá a v prípade porušenia povinností bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 312,- eur. V bode 5 VOP je ďalej uvedená aj dohoda o zrážkach, predmetná dohoda je bez súdnej kontroly, keď spotrebiteľ
nemá možnosť tieto zrážky zrušiť, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a podľa bodu 13 VOP bola dojednaná aj dohoda o vyplnení zmenky, predmetná dohoda taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa. V časti vydania bezdôvodného obohatenia žalobca nedisponuje presnými údajmi o tom, akú sumu zaplatil žalovanému, a teda nemohol presne vyčísliť výšku bezdôvodného obohatenia, avšak požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia práve s odôvodnením, že zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov. Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia žalobca poukázal na § 3 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože uvedená zmluva výrazne zasiahla do práv žalobcu, žalobca zároveň poukázal na neprimerané praktiky žalovaného pri poskytovaní úverov, ako aj na osobu žalobcu, ktorý je invalidným dôchodcom.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 29. 5. 2015. Vo svojom vyjadrení namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na to, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral ako živnostník. Vzhľadom k tomu žiadal, aby Okresný súd Galanta postúpil vec miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I. Poukázal na to, že vzájomný vzťah je o obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste; z uvedeného dôvodu preto nepovažoval zmluvu v napadnutej časti za absolútne neplatnú a preto žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
4. Tunajší súd v rámci vykonaného dokazovania, ako to bude vyplývať z nižšie uvedeného odôvodnenia, považoval uvedený vzťah za spotrebiteľský a žalobcu za spotrebiteľa, nakoľko sa žalovanému nepodarilo preukázať, že zmluvu uzatváral ako živnostník, navyše už vôbec sa mu nepodarilo preukázať, že úver si žalobca bral pre účely podnikania, preto súd ani nepostúpil vec Okresného súdu Bratislava I., ale vo veci rozhodoval sám.
5. Tunajší súd uznesením pod číslom konania XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 20. 9. 2016, právoplatným 27. 10. 2016, pripustil zmenu žaloby a to tak, že žalobca žiadal určiť celú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2013 za absolútne neplatnú, zároveň žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 162,55 eura a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere XXXXXXXXX zo dňa 22. 3. 2013, VOP, splátkový kalendár, potvrdenie žalovaného o úhradách žalobcu započítaných na úver, Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.
8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Strany konania musia predložiť k svojim vyjadreniam všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a ktoré majú preukázať tvrdenia uvedené v žalobe a vo vyjadreniach k nej. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
11. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa nimi navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
12. Súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného, nakoľko tento sa na pojednávania nedostavil, a najmä súdu nepredložil vyžiadané listinné dôkazy - originál zmluvy o úvere.
13. Strany konania uzatvorili zmluvu o úvere XXXXXXXXX a to dňa 22. 3. 2013, teda tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe.
14. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru a následné dohodnuté podmienky splácania úveru tak, ako to žalobca podrobne popísal v žalobe. Žalobca k svojej žalobe doložil fotokópiu jedného vyhotovenia zmluvy o úvere, ktorá mu bola poskytnutá zo strany žalovaného, z ktorej súd zistil, že nebola vyplnená časť zmluvy ohľadne účelu poskytnutia finančnej hotovosti (teda či je to na účely povolania, podnikania alebo na súkromné účely), zároveň v zmluve nebol uvedený rok podpisu zmluvy; bol na nej riadne vyplnený dátum len v časti potvrdenia o prevzatí peňažnej hotovosti a to dňa 22. 3. 2011. Z fotokópie zmluvy o úvere, ktorú predložil súdu žalovaný, však vyplýva, že v zmluve o úvere bolo vyplnený účel poskytnutia finančných prostriedkov a to na účely povolania, keď do prázdneho štvorca bol vpísaný krížik a rovnako aj pri dátume podpisu zmluvy bol vyplnený rok 2011. Následne žalobca súdu predložil zmluvu o úvere v originál vyhotovení (avšak sa jedná len o druhú či tretiu samoprepisovaciu kópiu), ktorý mu bol poskytnutý zo strany žalovaného, takáto kópia zmluvy plne korešponduje s fotokópiou, ktorú žalobca doložil k žalobe, teda nebol tam vyplnený účel, na aký sa poskytovali finančné prostriedky, ako ani riadny dátumu podpisu zmluvy o úvere. Z takéhoto postupu súd potom usudzuje, že zmluva o úvere bola žalobcovi odovzdaná bez vyplnenia účelu poskytnutia finančných prostriedkov a bez riadneho dátumu podpisu zmluvy, a až následne potom žalovaný vyplnil chýbajúce časti zmluvy o úvere, najmä čo sa týka účelu poskytnutia finančných prostriedkov a dátumu a podpisu zmluvy. Z toho vyplýva, že žalovaný neoprávnenie vpisoval do zmluvy údaje, ktoré mali byť vyplnené pred podpisom tejto zmluvy a takýto postup súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako aj za neurčitý právny úkon, najmä čo sa týka posúdenia, či sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, preto zmluva je neplatná podľa § 37 ako aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše, takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, keďže jednoznačne do zmluvy dopisoval podstatné údaje a to až potom, ako 1 kópia zmluvy bola odovzdaná žalobcovi.
15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
16. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Preto neurčitým prejavom vôle je, ak sa v právnom úkone uvádzajú napr. aj neúplné informácie (rozumej spotrebiteľský vzťah, obchodno- záväzkový vzťah, dátum uzatvorenia zmluvy). Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, prihliada sa na ňu aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená.
17. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, c) sa právny úkon prieči dobrým mravom. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku (R 54/2010).
18. Súd svoje rozhodnutie opiera aj o právny názor vyjadrený v uznesení NS SR sp. zn. 4 Cdo 119/2011: V citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený: a) slobodne, b) vážne, c) určite, d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa [nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle sub a), b) alebo o vadu prejavu sub c), d)], právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú (súdny výrok určujúci neplatnosť právneho úkonu nie preto potrebný). Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý - zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu dohody), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný.
19. Podľa § 52 ods. 1 a 12 OZ, účinný k 22. 3. 2011, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53c OZ, Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1b nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.
20. Ustanovenie § 53c OZ bolo doplnené do Občianskeho zákonníka novelou (zákonom č. 129/2010 Z.z.) s účinnosťou od 1. 6. 2010. Zákon zavádza absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu formálnej chyby, za ktorú sa považuje skutočnosť, že predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa vyhotovuje v písomnej forme, sú uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy, okrem veľkosti písma použitého pri názve zmluvy alebo pri označení jej častí (článkov). Takto formulovaná požiadavka znamená, že veľkosť písma pri uvádzaní predmetu a ceny sa bude porovnávať s tým typom písma, ktorý sa v zmluve v akejkoľvek časti použije ako najmenší. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. 6. 2014 doplnila toto ustanovenie o novú druhú vetu. V tejto vete sa rieši otázka veľkosti písma, aká musí byť použitá pri tvorbe spotrebiteľských zmlúv vrátane všeobecných obchodných podmienok, príp. iných dokumentov, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia. V § 53c sa odkazuje na úpravu vo vykonávacom predpise. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo novelizované nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z., účinným od 1. 6. 2014. Podľa tejto úpravy (§ 1b) ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Tomu zodpovedá napríklad typ písma „Times New Roman“ s veľkosťou 12. V prípade použitia menšieho písma bude zmluva absolútne neplatná, na ktorú neplatnosť súd prihliada ex offo.
21. Vzhľadom na odôvodnenie bodu 20 súd musí konštatovať, že predložená zmluva o úvere v znení VOP č. XXXXXXXXX je absolútne neplatná, nakoľko text zmluvy je písaný písmom o veľkosti 1 mm, preto je zmluvu nutné posúdiť ako absolútne neplatnú. Neplatnosť je daná aj podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť, dôkazom čoho je aj to, že kým žalobca zmluvu považoval za spotrebiteľskú, žalovaný trval na tom, že sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah (čo sa mu nepodarilo preukázať), a taktiež aj § 39 OZ, nakoľko žalovaný neprípustným spôsobom dopisoval do zmluvy podstatné údaje a to až po tom, ako žalobca zmluvu podpísal.
22. Vzhľadom k tomu súd vyhovel žalobe a úverovú zmluvu určil za neplatnú (výrok I.).
23. K plneniu so strany žalobcu tak došlo z titulu bezdôvodného obohatenia.
24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu poskytnutia bezdôvodného obohatenia, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
25. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každá zo strán povinná vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom strany majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe
vrátenia toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, strana je povinná vrátiť to, čo dostala, v prvý deň po tom, čo ho druhá strana o vrátenie požiadala.
26. Ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 19. 9. 2016, žalobca prevzal finančnú hotovosť vo výške 500,- eur, pričom vrátil žalovanému celkovo sumu 662,55 eura, teda žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 162,55 eura. Preto súd vyhovel žalobe aj v tejto časti a zaviazal žalovaného na zaplatenie (vrátenie) bezdôvodného obohatenia vo výške 162,55 eura (výrok II.).
27. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
28. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu. Osoba žalobcu je invalidným dôchodcom, no najmä súd poukazuje na nekalé obchodné praktiky žalovaného, ktorých sa dopustil. Žalovaný absolútne neprípustným spôsobom vpisoval údaje do zmluvy o úvere a to až po tom, ako ju žalobca podpísal a absolútne v rozpore so zákonom vpisoval údaje o tom, že žalobca zmluvu uzatvára ako podnikateľ. Vzhľadom na konanie žalovaného je súd, rovnako ako žalobca, toho názoru, že 500,- eur je primeraná suma finančného zadosťučinenia a to aj s poukazom na výšku úveru. Zákon nestanovuje minimálnu či maximálnu výšku primeraného finančného zadosťučinenia, preto vzhľadom na uvedené okolnosti súd vyhovel žalobe aj v tejto časti (výrok II.), pretože považoval požadovanú sumu za primeranú a zodpovedajúcu konaniu žalovaného a výške poskytnutého úveru.
29. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
30. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.