Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti o maloletého G., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, dieťa rodičov: matky G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXB, XXX XX Q. G., zastúpenej Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, a otca O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. starej D. XXX/XX, XXX XX R., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 24P/290/2014-163 zo dňa 13.10.2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného a o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil svoj predchádzajúci rozsudok č. k. 24P/132/2011-66 zo dňa 25.08.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitra č. k. 5CoP/59/2011-82 zo dňa 21.12.2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 01.08.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné súd otcovi neurčil. Ďalším výrokom návrh otca na zníženie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine so záverom, že návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodne podaný, pretože od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane rodičov aj na strane maloletého dieťaťa. V odôvodnení podrobne opísal, aké boli pomery účastníkov pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom vo výške 120 eur mesačne, a aké sú pomery účastníkov v súčasnosti.

2. V čase posledného rozhodnutia maloletý nastupoval do 5. ročníka ZŠ, otec vtedy dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 574,16 eura a matka poberala čiastočný invalidný dôchodok v sume 229,70 eura a okrem toho mala aj príjem zo zamestnania vo výške 389,70 eura. V súčasnej dobe matka so synom býva v byte, kde mesačne uhrádza služby spojené s užívaním bytu 100 eur, elektrinu 19 eur, sipo 4 eurá a ďalšie náklady. Syn navštevuje 1. ročník SOŠ technickej v Zlatých Moravciach; v čase podania návrhu navštevoval 8. ročník ZŠ. Matka mala výdavky na školské potreby, pomôcky, výlety, školu v prírode, kultúrne podujatia, stravu v školskej jedálni, oblečenie a každodenné potreby pre maloleté dieťa. Náklady sa podľa vyjadrenia matky zvýšili na výživu vo vlastnom slova zmysle v dôsledku fyzického rastu, na školské potreby ako aj v súvislosti s jeho zlým zdravotným stavom dieťaťa, pre ktorý musí navštevovať ortopedickú ambulanciu a tiež alergologickú ambulanciu, pričom dopláca za lieky cca 30 eur za tri mesiace. Maloletý pravidelne absolvuje aj kúpeľnú liečbu, dentálnu hygienu, športuje hokejbal, matka mu platí pobyt v letných táboroch, poistné, kredit na mobil, jazykovú školu a iné. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, je invalidná dôchodkyňa, dôchodok poberá vo výške 251,40 eura mesačne, v roku 2015 vo výške 250,40 eura a v roku 2014 vo výške 247,70 eura. V období od 26.06.2013 do 19.06.2014 bola dlhodobo práceneschopná. Jej pracovný pomer ukončila zo zdravotných dôvodov dohodou. Po ukončení pracovného pomeru jej bola v období od 01.01.2014 do 31.10.2015 vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 2.510,70 eura. Matka poberá prídavky na maloletého vo výške 23,52 eura mesačne. Otec maloletého žije aj naďalej spolu so svojou matkou v byte, ktorého sa stal spoluvlastníkom po smrti svojho otca v októbri 2011. Matke, ktorá poberá dôchodok mesačne vo výške 540,50 eura, prispieva na bývanie sumou cca 250 eur mesačne. Od 01.10.2014 do 04.03.2015 bol otec nezamestnaný a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Otec pred ukončením pracovného pomeru dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 694,89 eura. Od 01.10.2014 poberal dávku v nezamestnanosti 424,70 eura mesačne. Od 04.03.2015 bol otec do 09.10.2015 z dôvodu zastupovania iného zamestnanca. Za odpracované mesiace bola otcovi vyplatená čistá mzda, a to v marci 2015 vo výške 549,51 eura, v apríli 2015 vo výške 641,66 eura a za 9 dní v máji vo výške 297,71 eura ako aj nemocenské dávky vo výške 115,90 eura. Od 24.05.2015 poberal nemocenské dávky, ktoré mu boli vyplatené v júni 2015 vo výške 132 eur a od júla 2015 vo výške 495 eur, resp. 511,50 eura. Mesačne platí poplatky za telefón 30 eur a tak ako aj matka je vlastníkom motorového vozidla, ktoré si zakúpil v auguste 2011 za sumu 5.300 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd urobil záver, že k zmene pomerov došlo jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré už navštevuje 1. ročník strednej školy, má zdravotné problémy, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, lieky a podporné prostriedky, ako aj výdavkov na zabezpečenie jeho ďalších potrieb, ktoré slúžia na jeho celkový zdravý duševný a telesný rozvoj. Matka už nepoberá okrem čiastočného invalidného dôchodku príjem zo zamestnania 389,70 eura tak, ako v čase poslednej úpravy, pretože jej to nedovoľuje zdravotný stav. Čo sa týka zmeny pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, tak jeho príjem otca u posledného zamestnávateľa sa oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodnutia súdu u tohto istého zamestnávateľa zvýšil zo sumy 574,16 eura na sumu 694,89 eura. V priebehu konania otec nepreukázal, že by túto prácu nemohol z vážnych dôvodov naďalej vykonávať. Súd preto toto jeho konanie posúdil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a urobil záver, že na jeho strane sú možnosti a schopnosti prispievať na výživu syna vyššou sumou, než doposiaľ. Vychádzajúc z jeho možností a schopností (otec si vyživovaciu povinnosť plní už vo zvýšenej výške a uhradil už aj zročné výživné podľa neprávoplatného rozhodnutia súdu zo dňa 30.04.2015) súd zvýšil výživné otcovi aj počas trvania jeho dlhodobej práceneschopnosti, pretože sám uviedol, že popri poberaní príjmu, spočívajúcom iba v nemocenských dávkach, po uhradení výživného 150 eur mesačne, bol schopný vytvárať si ešte aj úspory. Momentálny zdravotný stav otcovi umožňuje riadne sa zamestnať, pričom mohol zotrvať v dovtedajšom pracovnom pomere po ukončení práceneschopnosti. Zvýšením výživného zo sumy 120 eur na sumu 150 eur od podania návrhu nevzniklo zročné výživné, lebo otec výživné vo výške 150 eur mesačne platí a uhradil už aj zročné výživné. Vzhľadom na to súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o zvýšení výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť na 250 eur mesačne od 01.08.2014, alternatívne výživné za dobu od 01.08.2014 do 31.08.2016 zvýšiť na sumu 200 eur mesačne a potom od 01.09.2016 na sumu 250 eur mesačne. Uviedla, že súd dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého však vyvodil nesprávne právne závery. Stanovená výška výživného podľa nej nezohľadňuje opodstatnené potreby maloletého dieťaťa a nezodpovedá ani možnostiam a schopnostiam otca, ktorý opakovane menil zamestnania a snažil sa vyhnúť riadnemu plneniu vyživovacej povinnosti. Zbavoval sa výhodnejších zamestnaní, pričom za mesiac 4/2015 dosiahol príjem 828,86 eura, na základe čoho sa ona domnieva, že by mohol platiť aj vyššie výživné, než aké určil súd prvej inštancie. Poukázala na to, že otec popri práceneschopnosti bol schopný platiť výživné 150 eur mesačne a doplácať aj zročné výživné 20 eur mesačne. U syna došlo v dôsledku nástupu na strednú školu k ďalšej zmene pomerov a tým aj k zvýšeniu nákladov. Okrem toho otec bol schopný vytvárať si úspory, zakúpil si aj motorové vozidlo a jeho životná úroveň je vyššia, než ako ju on prezentuje. V jej možnostiach nie je uspokojovať všetky potreby syna, ktoré sa navýšili najmä v súvislosti so štúdiom na strednej škole.

5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s tým, čo matka v odvolaní uviedla. Uviedol, že si zakúpil ojazdené staré vozidlo a toto potrebuje na zabezpečovanie starostlivosti o jeho onkologicky chorú matku. Tvrdil, že jeho zdravie je v horšom stave, než zdravie matky, a napriek tomu pracoval. Podľa neho matke ide viac o peniaze, ako o dobro syna, s ktorým mu navyše bránila stretávať sa. On naopak, žiadal zníženie výživného na 100 eur mesačne.

6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok v napadnutej časti vo výroku o zvýšení výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné:

8. Pri rozhodovaní o odvolaní matky súd prvej inštancie správne vychádzal z právneho názoru, že práva a povinnosti oboch rodičov sú rovnocenné v medziach stanovených zákonom a na základe zistenej zmeny pomerov na strane niektorého účastníkov, najmä maloletého dieťaťa bol daný dôvod na rozhodnutie o zvýšení výživného v takom rozsahu, o akom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom. Matka v podanom odvolaní namietala to, že zvyšujúce sa náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa z výšky súdom určeného výživného nie je možné pokryť a u otca sú dané možnosti a schopnosti na platenie vyššieho výživného. Podľa obsahu spisu súd prvej inštancie konal na základe návrhu matky, pričom v odôvodnení rozsudku podrobne opísal potreby maloletého, ktoré je nutné finančne hradiť, a správne posúdil aj aktuálne možnosti a schopnosti otca. V nadväznosti na to správne určil aj výšku výživného, ktorú otec môže na výživu dieťaťa objektívne platiť. Odvolací súd sa zhodol so súdom prvej inštancie, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania bol daný dôvod na stanovenie výšky výživného v primeranej sume 150 eur mesačne. V budúcnosti v dôsledku ďalšej zmeny pomerov, či už na strane dieťaťa alebo na strane rodičov, možno na návrh alebo aj bez návrhu rozsudok súdu zmeniť a modifikovať ho v závislosti od aktuálnej situácie (§ 121 .

9. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V časti právneho odôvodnenia rozhodnutia v tejto veci odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine citované v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie. Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 CMP, § 396 ods. 1 a § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

11. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .