Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/12/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: N. P. T., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnamská socialistická republika, bez cestovného dokladu, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru 041 78 Košice - letisko, o správnej žalobe zo dňa 20.03.2017 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.s. PPZ-HCP- PO9-1-038/2017-AV zo dňa 14.03.2017, takto

rozhodol:

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 20.03.2017 (č.l. 1-3 spisu) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. s. PPZ-HCP-PO9-1-038/2017-AV zo dňa 14.03.2017. Zároveň si uplatnil trovy konania. V správnej žalobe rovnako navrhol, aby súd nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) SSP.

2. Pokiaľ sa týka dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. g) SSP uviedol, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva chronológia konania o zaistení, o predĺžení zaistenia a o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu. Rovnako z neho vyplýva aj priebeh súdneho prieskumu rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu, ktorý bol vedený na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Sa/7/2017, kde správny súd svojim rozsudkom zo dňa 23.02.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného o predĺžení lehoty zaistenia zo dňa 27.01.2017.

3. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalovaný rozhodnutie správneho súdu o bezodkladnom prepustení žalobcu nevykonal a žalobcu zo zaistenia reálne neprepustil, nakoľko žalobca mal byť na základe príkazu na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z Ú. D. Q. D. V. sp. zn. PPZ-HCP-PO9-1-029/2017-AV zo dňa 14.03.2017 prepustený zo zaistenia dňa 14.03.2017 o 13:30 hod., avšak ako vyplýva z úradného záznamu o predvedení osoby zo dňa 14.03.2017, žalobca bol o 13:00 hod. predvedený do sídla žalovaného, kde bol odovzdaný o 14:20 hod.. Z daného je zrejmé, že žalovaný síce formálne vydal rozhodnutie o prepustení žalobcu zo zaistenia, avšak žalobca fyzicky prepustený nikdy nebol, pretože o 13:00 hod. bol prevzatý z Ú. E. a v ten istý deň o 14:20 hod. odovzdaný žalovanému. Nebol teda v čase o 13:30 hod., kedy je formálne časové rozhodnutie o prepustení na žiaden okamih prepustený na slobodu. Takýto postup žalovaného je nielen hrubým a svojvoľným nerešpektovaním príkazov súdu, ale je priamym porušením článku 15 ods. 1 poslednej vety Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/15/ES (Návratová smernica). Žalovaný len formálne vydal príkaz na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z Ú. D. Q., čo prakticky znamená, že hoci formálne uvedeným príkazom bolo zaistenie žalobcu skončené. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný preto svojim rozhodnutím, ktoré bolo osobne žalobcovi doručené dňa 14.03.2017 o 17:30 hod., nemohol rozhodovať o predĺžení lehoty zaistenia, ktoré formálne vydaním príkazu na prepustenie zo zaistenia o 13:30 hod. neexistovalo.

4. Rovnako dodal, že dňa 14.03.2017 počas výsluchu žalobcu žalovaným žalobca požiadal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Košiciach v rozsudku sp. zn. 5Sa/7/2017 zo dňa 23.02.2017, kde správny súd odkazom na ustálenú judikatúru ESĽP, ako aj judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky zdôraznil, že zásah do osobnej slobody, aby bol zákonný, musí byť zároveň efektívny a účelný, teda viesť ku konkrétnemu cieľu, v tomto prípade vyhosteniu žalobcu, čo však v prípade žalobcu, ktorého osobná sloboda už bola na pomerne dlhý čas obmedzená predchádzajúcimi rozhodnutiami žalovaného, nie je možné nezohľadňovať skutočnosti nasvedčujúce tomu, že jeho reálne vyhostenie sa javí ako nepravdepodobné.

5. Žalovaný žiadosť žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu neprijal s odkazom na jeho miestnu nepríslušnosť vzhľadom na to, že obvyklý pobyt žalobcu je Ú. H. E., hoci v čase podania žiadosti o tolerovaný pobyt bol žalobca formálne príkazom zo dňa 14.03.2017 prepustený zo zaistenia, teda mal byť na slobode a rozhodnutie o jeho následnom zaistení ešte nebolo vydané.

6. Pokiaľ sa týka dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP uviedol, že pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia je podstatné posúdiť, či z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývajú skutočnosti, svedčiace nespochybniteľne v prospech záveru, že žalobca dostatočne nespolupracuje a že táto jeho nespolupráca je dôvodom, pre ktorý sa i napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, tento výkon predĺži.

7. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ bol zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov po tom, čo mu dňa 27.07.2016 bolo vyhlásené a nadobudlo vykonateľnosť rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR sp. zn. ČAS: MU-PO-89-15/2016-Ž zo dňa 24.06.2016 o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by predĺženie výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu malo byť v príčinnej súvislosti s údajnou nespoluprácou žalobcu a to aj napriek tomu, že žalovaný uvádza, že zo zaslaných materiálov Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru Ú. D. Q.F. V. E. vyplýva, že žalobca nespolupracuje, z obsahu odôvodnenia vyplývajú okolnosti, ktoré poukazujú na to, že predĺženie výkonu administratívneho vyhostenia nie je v príčinnej súvislosti s postupom žalobcu.

8. Doplnil, že dňa 27.07.2016 bol zaistený a umiestnený v Ú. E., kde s ním bol vykonaný vstupný dotazník, potrebný pre vystavenie náhradného cestovného dokladu, pričom žalovaný uvádza, že uvedený dotazník menovaný vyplnil len čiastočne, avšak z tohto nemožno vyvodiť, že takto postupoval z dôvodu svojej neochoty spolupracovať. Žalovaný interpretoval z hľadiska slovenských pomerov neúplnosť údajov poskytnutých žalobcom, ktoré by mali viesť k identifikácii žalobcu a vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Žalovaný však ako neochotu žalobcu spolupracovať interpretuje skutočnosť, že žalobca nedokáže poskytnúť žiadané osobné údaje, keďže o týchto údajoch sám nemá vedomosť, nakoľko nemá a ani nemal vydaný rodný list a údaje o svojom veku získal len od starých rodičov, ktorí ho vychovávali. Nemôže teda poskytnúť žalovanému, ani inej organizačnej zložke ministerstva vnútra údaje, ktorými nedisponuje. Na druhej strane je zrejmé, že Ú. E. dňa 02.08.2016 požiadal ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu a dňa 11.08.2016 bol žalobca do ÚPZC Medveďov na vykonanie úkonov potrebných na vybavenie náhradného cestovného dokladu aj odovzdaný, pričom žalobca neuvádza, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom sa bránil vykonaniu týchto úkonov. Rovnako významná je v tejto súvislosti informácia, podľa ktorej konzul Vietnamskej socialistickej republiky na žiadosť ÚPZC Medveďov zo dňa 10.08.2016 uviedol, že „v tomto štádiu je predpoklad vystavenia náhradného cestovného dokladu pravdepodobne veľmi nízky, pretože nebola predložená žiadna kópia dokladu, vystaveného príslušnými orgánmi domovskej krajiny“.

9. Napriek tomu žalovaný uvádza, že dňa 22.11.2016 bol so žalobcom vykonaný pohovor v priestoroch ÚPZC Sečovce, pri ktorom mu bola opätovne predložená žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na doplnenie údajov potrebných k vybaveniu NCD, ktorú odmietol vyplniť, „pretože sa nechce vrátiť domov“, je potrebné toto konštatovanie dať do súvislosti s už uvedenou skutočnosťou, že žalobca inými osobnými údajmi, ako tými, ktoré uviedol už pri vstupnom pohovore, nedisponuje. Pričom skutočnosť, že previerka jeho totožnosti je náročná a zdĺhavá vyplýva priamo z rozhodnutia žalovaného, a to z oznámenia ÚPZC Medveďov, doručeného dňa 29.11.2016 a opätovne dňa 03.01.2017. Z tohto oznámenia zároveň vyplýva, že urýchliť uvedenú previerku by mohol žalobca, ak by si zabezpečil z domovskej krajiny kópiu alebo originál osobného dokladu. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že okrem iného, práve túto skutočnosť implicitne stotožňuje s takzvanou nespoluprácou žalobcu. Ak však žalobca nemá žiadnu možnosť osobný doklad si zabezpečiť a žiadne ďalšie údaje, okrem tých, ktoré už poskytol o svojej identite, nepozná, nemožno vyhodnotiť správanie žalobcu ako neochotu účastníka spolupracovať.

10. Rovnako žalobca považoval za potrebné poukázať na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí z hľadiska účelnosti zaistenia konštatoval, že v Ú. E. je obmedzená protiprávna činnosť žalobcu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že mal z D. Q. O. U. H., kde bol umiestnený počas konania o udelenie azylu, svojvoľne odísť a odcestovať do Nemecka, Švédska a Nórska, pričom z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/4/2016 zo dňa 16.11.2016 uvedená skutočnosť nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže práve orgán rozhodujúci o žiadosti žalobcu o azyl nespochybnil skutočnosť, že žalobca neodišiel z pobytového tábora dobrovoľne, ale bol z neho násilne unesený a zavlečený do inej krajiny, pričom súčasťou administratívneho spisu je aj dôkaz o zaradení žalobcu do programu MV SR na podporu obetí obchodovania s ľuďmi, pričom žalovanému uvedená skutočnosť nebola neznáma. V súvislosti s neochotou žalobcu spolupracovať neuvedením údajov žiadaných žalovaným žalobca poukazoval na skutočnosť už uvádzanú, že všetky údaje, ktoré mohol poskytnúť žalovanému, respektíve iným organizačným zložkám MV SR, poskytol. Uviedol dátum narodenia, obec v ktorej naposledy v krajine pôvodu býval a poskytol teda všetky osobné údaje, ktorými disponuje. To, že nedokáže predložiť osobný doklad, ani si ho zabezpečiť, nie je jeho neochotou, ale objektívnou nemožnosťou.

11. Takisto podstatnou nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že žalovaný nerešpektoval právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/7/2017 zo dňa 23.02.2017, ktorý zrozumiteľne a jasne vyložil vzťah účelnosti zaistenia, teda skutočnosť, že zaistenie musí byť efektívne a účelné, pričom ako vyplýva z uvedeného, v tomto kontexte sa zaistenie žalobcu nemôže javiť ako zákonné, keďže chýba základný predpoklad, ktorým je, že účel zaistenia môže byť naplnený, teda že výkon administratívneho vyhostenia je možný a tento výklad rovnako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sza/7/2016 a 1Szak/1/2017.

12. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-1-038/2017-AV zo dňa 14.03.2017 (č.l. 5-15 spisu) ako správny orgán príslušný podľa § 125 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) účastníkovi konania zaisteného dňom 27.07.2016 o 15:00 hod. podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia predĺžil lehotu zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov o 136 dní, t. j. od 14.03.2017 do 27.07.2017, na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas pre zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky (ďalej „SR“). Predĺženie lehoty zaistenia účastníkovi konania podľa § 88 ods. 4 ZoPC je potrebné z dôvodu, že i napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje. Zároveň účastníka konania dňom 14.03.2017 umiestnil v Ú. D. Q. D. V. H. E. (ďalej „Ú. E.“).

13. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastník konania bol rozhodnutím správneho orgánu vydaným pod č. PPZ-HCP-PO9-AV-8-012/2016 zo dňa 27.07.2016 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia a umiestnený v Ú. E. s dobou zaistenia na 5 mesiacov, t. j. do 27.12.2016, pričom počas tejto lehoty zaistenia sa nepodarilo zabezpečiť výkon rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení z územia SR z dôvodu, že tento dostatočne nespolupracuje. Dňa 27.12.2016 bolo rozhodnutím správneho orgánu vydaným pod č. PPZ-HCP-PO9-AV-8-038/2016 predĺžené zaistenie cudzinca podľa § 88 ods. 4 ZoPC o jeden mesiac, t. j. od dňa 27.12.2016 do 27.01.2017 z dôvodu, že tento nespolupracuje. Dňa 27.01.2017 správny orgán vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO9-1-010/2017-AV zo dňa 27.01.2017 o predĺžení lehoty

zaistenia o 6 mesiacov, do 27.07.2017 z dôvodu, že tento nespolupracuje, voči ktorému však podal účastník konania správnu žalobu, o ktorej krajský súd rozsudkom zo dňa 23.02.2017 sp. zn. 5Sa/7/2017 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 27.01.2017 o predĺžení lehoty zaistenia zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

14. Ďalej poukazoval na to, že dňa 14.03.2017 bola správnemu orgánu zaslaná odpoveď na jeho žiadosť o zaujatie stanoviska zo strany Ú. E. pod č. PPZ-HCP-SE1-1-60/2017, v ktorej predmetný útvar uviedol, že zaistenie účastníka konania je účelné, nakoľko stále prebieha previerka v príslušných evidenciách Vietnamskej socialistickej republiky. Termín vystavenia náhradného cestovného dokladu závisí od stotožnenia osoby príslušnými orgánmi Vietnamskej socialistickej republiky, pričom na urýchlenie procesu stotožnenia je potrebné predložiť kópiu, prípadne originál akéhokoľvek dokladu vydaného autoritami Vietnamskej socialistickej republiky, pričom takýto doklad však menovaný nepredložil. V uvedenom prípade aj keď menovaný čiastočne vyplnil dotazník potrebný k vydaniu náhradného cestovného dokladu Zastupiteľským úradom Vietnamskej socialistickej republiky, podľa informácie od ÚPZC Medveďov je pre vydanie náhradného cestovného dokladu nevyhnutné predložiť vyplnený dotazník s presnými údajmi zaistenej osoby. Menovaný po poskytnutí potrebnej súčinnosti pri vyplnení uvedeného dotazníka aj za prítomnosti tlmočníka z vietnamského jazyka presné údaje neuviedol, teda dostatočne nespolupracuje. Na základe získaných informácií od Zastupiteľského úradu Vietnamskej socialistickej republiky, zaslaných prostredníctvom ÚPZC Medveďov je zrejmé, že proces vydania náhradného cestovného dokladu menovanému ešte nie je ukončený. V závere zaslanej odpovede ÚPZC Sečovce uvádza, že podľa skúsenosti s dĺžkou návratovej procedúry štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky, ak štátny príslušník Vietnamu nespolupracuje, ako je v tomto prípade, je potrebné čakať na výsledky lustrácií a v takom prípade môže byť doba vystavenia náhradného cestovného dokladu dlhšia ako šesť mesiacov. Z prílohy zaslanej odpovede zo dňa 14.03.2017 bolo zistené, že Ú. E. s uvedeným príslušníkom tretej krajiny po umiestnení do ubytovacích priestorov dňa 28.07.2016 vykonal osobný pohovor, pri ktorom mu bol predložený dotazník potrebný k vystaveniu NCD, pričom tento dotazník vyplnil len čiastočne. Účastník konania uviedol, že v domovskej krajine nemá žiadnych príbuzných a domov sa nechce vrátiť v žiadnom prípade. Tieto skutočnosti sú uvedené v spracovanom úradnom zázname pod č. PPZ-HCP-SE1-287-013/2016 zo dňa 28.07.2016. Následne Ú. E. dňa 02.08.2016 požiadal ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu a rovnako aj dňa 03.08.2016 požiadal MÚ Interpol Bratislava o vykonanie lustrácie a potvrdenie totožnosti v domovskej krajine, v Nórsku a vo Švédsku na základe daktyloskopickej karty a fotografie cudzinca. Ú. E. požiadal dňa 03.08.2016 Kriminalistický a expertízny ústav PPZ o lustráciu daktyloskopického materiálu v systéme AFIS na základe Prümskej zmluvy.

15. Dňa 11.08.2016 bol účastník konania odovzdaný do Ú. E. na vykonanie úkonov potrebných k vybaveniu náhradného cestovného dokladu, pričom faxom bola doručená odpoveď z Interpolu Bratislava, kde doposiaľ obdŕžali negatívnu odpoveď z Interpolu Štokholm a Interpol Oslo, ktorý zaslal správy, že účastník konania bol v Nórsku zadržaný dvakrát za nelegálny pobyt, pričom pri kontrole nikdy nepredložil doklady totožnosti. Dňa 12.08.2016 bola Ú. E. faxom doručená odpoveď z Interpolu Bratislava, kde Interpol Hanoj pre potreby identifikácie žiada o doplnenie čísla pasu osoby a jej adresy trvalého pobytu, pričom bola mu zaslaná odpoveď, že Ú. E. nedisponuje číslom pasu, ani inou adresou trvalého pobytu, ako je uvedená v žiadosti o lustráciu. Dňa 07.09.2016 bola Ú. E. faxom doručená odpoveď z Interpolu Bratislava, kde Interpol Hanoj žiada o oznámenie dôvodu administratívneho vyhostenia menovaného, pričom mu bola zaslaná odpoveď, že dôvodom administratívneho vyhostenia je nelegálny pobyt na území SR. Dňa 23.09.2016 bol účastník konania odovzdaný z ÚPZC Medveďov späť do Ú. E. a dňa 14.11.2016 bola z ÚPZC Medveďov zaslaná informácia k štádiu vystavenia náhradného cestovného dokladu a to, že dňa 10.08.2016 ÚPZC Medveďov požiadal Veľvyslanectvo Vietnamskej socialistickej republiky o vystavenie náhradného cestovného dokladu a po vykonanom pohovore konzul uviedol, že v tomto štádiu je predpoklad vystavenia náhradného cestovného dokladu pravdepodobne veľmi nízky, pretože nebola predložená žiadna kópia dokladu vystaveného príslušnými orgánmi domovskej krajiny. Zároveň uviedol, že vykoná previerku v príslušných evidenciách Vietnamskej socialistickej republiky, ktorá môže dopomôcť k potvrdeniu identity a následne k vystaveniu náhradného cestovného dokladu a o výsledku previerky bude informovať ÚPZC Medveďov.

16. Dňa 22.11.2016 bol s ním vykonaný pohovor v priestoroch ÚPZC, kde mu bola opätovne predložená žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na doplnenie údajov potrebných k vybaveniu NCD, ktorú odmietol vyplniť, pretože sa dobrovoľne nechce vrátiť domov, preto odmieta spolupracovať

s políciou, no v prípade, že mu polícia doklad vybaví, bude rešpektovať vyhostenie a nebude robiť problémy. Dané je zaznamenané v úradnom zázname pod č. PPZ-HCP-SE1-297-029/2016 zo dňa 22.11.2016.

17. Poukázal aj na to, že dňa 28.11.2016 bola zo strany ÚPZC Sečovce vykonaná urgencia vybavovania NCD v ÚPZC Medveďov, pričom na základe tejto žiadosti im bola doručená informácia, že v súčasnosti stále prebieha previerka v evidenciách krajiny pôvodu za účelom potvrdenia totožnosti účastníka konania, ktorá je veľmi náročná a zdĺhavá a v prípade, že si účastník konania zabezpečí v domovskej krajine kópiu alebo originál akéhokoľvek osobného dokladu, proces vybavovania uvedeného dokladu sa urýchli.

18. Dňa 29.12.2016 Ú. E. vykonal urgenciu vybavovania náhradného cestovného dokladu v ÚPZC Medveďov, odkiaľ bola doručená informácia, že v súčasnosti stále prebieha previerka v evidenciách krajiny pôvodu za účelom potvrdenia jeho totožnosti, ktorá je veľmi náročná a zdĺhavá. Dňa 03.01.2017 z Ú. E. bola zaslaná správnemu orgánu žiadosť o predĺženie lehoty zaistenia účastníka konania. Dňa 13.02.2017 bola z Ú. E. zaslaná urgencia do ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania, odkiaľ došla odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že dňa 23.08.2016 bol účastník konania eskortovaný na veľvyslanectvo Vietnamskej socialistickej republiky za účelom odovzdania žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu a vykonania osobného pohovoru, pričom dňa 09.01.2017 bola vykonaná konzulárna návšteva veľvyslanectva Vietnamskej socialistickej republiky za účelom získavania informácií o stave vystavenia náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Pracovník veľvyslanectva uviedol, že nakoľko dotazník, potrebný na vystavenie náhradného cestovného dokladu vyplnil len čiastočne a nedisponuje ani s fotokópiu osobného dokladu, lustrácia v domovskej krajine trvá dlhšie, ako zvyčajne, pričom ku dňu 09.01.2017 neevidujú odpoveď z domovskej krajiny. Dňa 15.02.2017 bol s nim vykonaný osobný pohovor, pri ktorom mu bola opätovne predložená žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu, poprípade o doplnenie akéhokoľvek údaju potrebného k jeho stotožneniu na zastupiteľskom úrade, ktorú vypísal s tým, že nevie doplniť žiadny údaj okrem toho, čo už uviedol pri prvej žiadosti o NCD a tiež pri pohovore s konzulom na veľvyslanectve Vietnamskej socialistickej republiky. Bol požiadaný opätovne o zabezpečenie fotokópie akéhokoľvek dokladu totožnosti, pričom mu bola opätovne ponúknutá možnosť kontaktovať niekoho blízkeho, ktorú odmietol, nakoľko vo Vietname nemá nikoho a ani inde sa nevie na nikoho obrátiť v tejto veci, čo bolo zaznamenané v úradnom zázname zo dňa 15.02.2017. Dňa 13.03.2017 bola zaslaná urgencia do ÚPZC Medveďov o vybavenie náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania, odkiaľ bola zaslaná odpoveď na Ú. E., v ktorej zariadenie informujú o stave vybavovania žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu a ktoré je súčasťou napadnutého rozhodnutia. Na základe týchto skutočností a po preskúmaní skutkového stavu a zaslaných podkladov pre rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia z Ú. E. správny orgán pristúpil dňa 14.03.2017 k predĺženiu lehoty zaistenia účastníka konania z dôvodu, že i napriek vykonaným úkonom, potrebných na výkon administratívneho vyhostenia z územia SR sa tento výkon predĺži. Bolo teda vydané rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia účastníka konania o 136 dní s dobou zaistenia do 27.07.2017.

19. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo v evidencii MIGRA zistené, že žalobca bol dňa 16.10.2014 v čase o 08:15 hod. kontrolovaný hliadkou MZJ PZ RHCP Sobrance, ÚHCP Prezídia Policajného zboru v katastri obce H. A., časť I.. Účastník konania nevedel preukázať svoju totožnosť, preto bol predvedený za účelom zistenia totožnosti na OCP PZ Michalovce. Šetrením bolo zistené, že žalobca nedovolene vstúpil na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny a vonkajšiu hranicu členských štátov schengenského priestoru prekročil mimo hraničný priechod a bez platného cestovného dokladu. Účastník konania svojim konaním porušil ustanovenie článku 19 ods. 1 a článku 21 ods. 1, 2 Schengenského dohovoru.

20. Dňa 16.10.2014 žalobca požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a následne dňa 12.11.2014 bol presunutý do D. F. O.Á. U. H.. Dňa 18.11.2014 bol zaznamenaný jeho svojvoľný odchod z pobytového tábora, a to bez udelenej krátkodobej priepustky. Podľa ďalších zistení účastník konania odcestoval do Nemecka, Švédska a neskôr do Nórska. Konanie o žiadosti o udelenie azylu bolo vedené Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. MU-309/PO-Ž-2014 a bolo zastavené dňa 28.11.2014 (podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení). Na územie Slovenskej republiky bol žalobca transferovaný z Nórska dňa 26.04.2016 podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „Dublinské nariadenie III“). Dňa 24.06.2016 Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydal rozhodnutie č.: MU-PO-89-15/2016-Ž, ktorým rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenej z dôvodu, že účastník konania opustil svoju domovskú krajinu z čisto ekonomických pohnútok, teda sa nejedná o utečenca, ale o ekonomického prisťahovalca. Toto rozhodnutie bolo účastníkovi konania vyhlásené dňa 27.07.2016 a vykonateľnosť nadobudlo toho istého dňa. Správny orgán konštatoval, že od uvedeného okamihu sa účastník konania neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru, pretože nemá pri sebe doklady, ktoré by ho oprávňovali vstúpiť alebo zdržiavať sa na území tohto priestoru. Účastník konania svojim neoprávneným pobytom spáchal priestupok v zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a zároveň týmto konaním naplnil dôvody administratívneho vyhostenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Z uvedených dôvodov bolo dňa 27.07.2016 Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu pod č. PPZ-HCP-PO9-AV-8-011/2016, v ktorom bol účastníkovi konania určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov. Správny orgán ďalej uviedol, že na zabezpečenie výkonu administratívneho vycestovania štátneho príslušníka tretej krajiny priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Totožnosť účastníka konania, t. j. žalobcu, nie je dôveryhodne preukázaná, pretože nemá cestovný doklad a nie je možné, aby legálnym spôsobom vycestoval z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu alebo krajiny, ktorá ho príjme.

21. Dňa 14.03.2017 bol účastník konania vyzvaný, aby sa vyjadril k zápisnici o vyjadrení podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku spísanej dňa 14.03.2017, kde chronologicky uviedol, aké boli jeho pohnútky vycestovať z Vietnamu, detailne opísal spôsob jeho vycestovania, ako aj trasu jeho postupu z Vietnamu až do viacerých členských štátov Európskej únie. Rovnako aj uviedol, že on, ako aj ďalší traja Vietnamci, boli proti ich vôli donútení opustiť územie Slovenskej republiky.

22. Správny orgán k tomuto tvrdeniu uviedol, že ho považuje za účelové, nakoľko aj v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Saz/4/2016-30 zo dňa 16.11.2016 je uvedené, že Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi po vydaní rozhodnutia informovalo, že účastník konania (žalobca) bol vyradený z programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, nakoľko neboli zistené skutočnosti oprávňujúce začatie trestného stíhania pre trestný čin obchodovania s ľuďmi, pričom tieto jeho skutočnosti ohľadom jeho únosu inou osobou nikdy v žiadnom konaní dôveryhodne nepreukázal. Rovnako správny orgán uviedol, že v zápisnici zaznamenal výpoveď právneho zástupcu účastníka konania, ktorý uviedol, že podľa ich názoru v súlade s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o predĺžení zaistenia, je vzhľadom na okolnosti prípadu ďalšie zaistenie neúčelné a nevedúce ku konkrétnemu cieľu, v tomto prípade k administratívnemu vyhosteniu. Vzhľadom na neexistenciu dôkazov o tom, že účastník konania je príslušník Vietnamskej socialistickej republiky, a teda jeho vycestovanie nie je možné, v jeho mene žiadala o tolerovaný pobyt na území SR a o vydanie tlačiva žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území SR.

23. K námietke žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území SR správny orgán uviedol, že predĺženie lehoty zaistenia je dôvodné a účelné tak, ako to uvádza vo svojej odpovedi na žiadosť o zaujatie stanoviska ÚPZC Sečovce pod č. PPZ-HCP-SE1-1-60/2017. Pričom správny orgán doplnil, že v prípade účastníka konania neboli ukončené všetky preverovania a úkony súvisiace s jeho totožnosťou a vydaním náhradného cestovného dokladu. Pokiaľ sa týka samotnej žiadosti, upovedomil žalobcu a jeho zástupcu, že v konaní o administratívnom vyhostení účastníka konania nie je príslušným útvarom na prijatie žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území SR, nakoľko príslušným útvarom na prijatie takejto žiadosti je oddelenie cudzineckej polície PZ v mieste obvyklého pobytu účastníka konania a vzhľadom na obvyklý pobyt účastníka konania, ktorým je ÚPZC Sečovce, je ním Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce.

24. Správny orgán takisto zdôraznil, že rovnako skúmal prečo pri vypisovaní žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu účastník konania dostatočne nespolupracoval a tento viackrát uviedol, že domov sa dobrovoľne vrátiť nechce s poukazom o odplate ľudí, ktorým údajne dĺži peniaze alebo im spôsobil škodu, pričom tieto jeho tvrdenia považoval správny orgán za účelové s cieľom vyhnúť sa výkonu jeho administratívneho vyhostenia z územia SR. Rovnako za účelové považoval aj jeho tvrdenia,

že v domovskej krajine už nikoho nemá a taktiež sa nemá ani kam vrátiť. Pričom poukazoval správny orgán na skutočnosť, že počas celej doby zaistenia účastníka konania a pobytu v ÚPZC Sečovce ani raz nekontaktoval Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IOM) s cieľom aby mu pomohla pri jeho návrate do domovskej krajiny a rovnako aj na otázku, či je ochotný vrátiť sa dobrovoľne do domovskej krajiny odpovedal, že sa domov dobrovoľne vrátiť nechce, pričom tieto bližšie okolnosti sú uvedené v jeho výpovedi a zaznamenané v spracovanej zápisnici zo dňa 14.03.2017 pod č. PPZ-HCP-PO9-1-037/2017- AV.

25. Pokiaľ sa týka stanovenej doby zaistenia do 27.07.2017 podľa § 88 ods. 4 správny orgán uviedol, že pri jej stanovení zohľadnil dobu, počas ktorej bol účastník konania umiestnený v ÚPZC, a to od 27.01.2017 do 14.03.2017 stanovením lehoty predĺženia zaistenia od 14.03.2017 do 27.07.2017 tak, aby kontinuálne pokračovala v lehote 6 mesiacov, ktorú stanovil v predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 27.01.2017 a ktorá je odporúčaná v samotnej odpovedi Ú. E.O. pod č. PPZ-HCP-SE1-1-60/2017 zo dňa 14.03.2017, ako aj informácie Prezídia policajného zboru, Ú.D. E., vydanej pod č. PPZ- HCP-SE-57-010/2017 zo dňa 27.01.2017 a informácie vydanej Prezídiom policajného zboru ÚPZC Medveďov vydanej pod č. PPZ-HCP-ME-2016/0064278-005 zo dňa 14.09.2016, nakoľko uvedené predĺženie lehoty zaistenia je nevyhnutné, počas ktorého zariadenie vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia SR. Predpokladanými úkonmi, nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia účastníka konania je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a samotná realizácia administratívneho vyhostenia, pričom táto doba sa môže skrátiť a presnú dobu nie je možné konkrétne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne závisí na spolupráci cudzinca pri vybavovaní cestovného dokladu potrebného k reálnemu vyhosteniu. Predĺženie lehoty zaistenia sa bude odvíjať aj od dĺžky vybavenia potrebných náležitostí nutných k vystaveniu náhradného cestovného dokladu pre účastníka konania. Rovnako doba zaistenia je z pohľadu správneho orgánu priamo úmerná dobe vystavenia cestovného dokladu, ako aj vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu do domovskej krajiny. Keďže účastník konania nespolupracuje, správny orgán pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia o 136 dní.

26. Pri stanovení lehoty predĺženia zaistenia vychádzal aj z odpovede ÚPZC Sečovce zo dňa 14.03.2017, v ktorej bolo správnemu orgánu uvedené, že dĺžka návratovej procedúry štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky závisí od toho, že ak štátny príslušník Vietnamu nespolupracuje, ako je to aj v tomto prípade, je potrebné čakať na výsledky lustrácií a môže byť preto doba vystavenia náhradného cestovného dokladu dlhšia ako 6 mesiacov, čo je v prípade účastníka konania do 27.07.2017. Rovnako vychádzal aj z informácií ÚPZC Sečovce pod č. PPZ-HCP- SE57-010/2017 zo dňa 27.01.2017 vo veci dĺžky návratovej procedúry - Vietnam, v ktorej je uvedené, že všetky žiadosti o vybavenie náhradného cestovného dokladu zasiela ÚPZC Medveďov, ktorý plní úlohy s celoslovenskou pôsobnosťou na úseku náhradných cestovných dokladov a vystaveniu predchádza žiadosť o readmisiu, ktorá je zasielaná do Vietnamskej socialistickej republiky a vykonaniu osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade a až po doručení kladnej odpovede z Vietnamu, zastupiteľský úrad pristúpi k vydaniu NCD. Ak štátny príslušník Vietnamu spolupracuje, vypíše žiadosť o náhradný cestovný doklad a z domovskej krajiny zabezpečí kópiu podporného dokladu a je kladná odpoveď z readmisie, doba vystavenia NCD trvá približne 4 mesiace. Pokiaľ nespolupracuje, je potrebné čakať na výsledky lustrácií, ktoré sú postupne dopĺňané k žiadosti o náhradný cestovný doklad a v takomto prípade doba vystavenia náhradného cestovného dokladu môže byť dlhšia ako 6 mesiacov.

27. Rovnako pri stanovení dĺžky doby zaistenia posúdil aj informáciu ÚPZC Medveďov, vydanú pod č. PPZ-HCP-ME-2016-0064278-005 zo dňa 14.09.2016 vo veci dĺžky návratovej procedúry štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky, kde je uvedené, že ak štátny príslušník Vietnamskej socialistickej republiky nedisponuje platným cestovným dokladom, ale už pred vydaním rozhodnutia o zaistení prejaví ochotu spolupracovať v procese zabezpečenia NCD, napríklad pri zadovažovaní kópií dokladov potvrdzujúcich jeho totožnosť odporúčajú zaistiť na dobu troch mesiacov. Ak štátny príslušník nedisponuje platným cestovným dokladom a odmieta spoluprácu, ÚPZC Medveďov pristupuje k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. Odovzdáva sa žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušnom zastupiteľskom úrade. Potvrdenie totožnosti, vystavenie NCD a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia je v tomto prípade zdĺhavejší. Preto odporúča zaistiť nespolupracujúcich štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky bez

platného CD na dobu 6 mesiacov, pričom obe informácie o dĺžke návratovej procedúry sú súčasťou administratívneho spisu.

28. Po dôkladnom vyhodnotení podmienok uvedených v § 89 ods. 1 písm. a) a b) ZoPC dospel žalovaný k dôvodnému záveru, že žalobcovi nemôže uložiť povinnosť v zmysle označeného ustanovenia zákona, pretože tento by svoju povinnosť, uloženú správnym orgánom, nevedel reálne splniť, resp. vykonať.

29. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov konštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je jeho zaistenie v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaistenie účastníka podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením osobnej slobody účastníka konania. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia SR v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia SR. Táto podmienka je rovnako splnená, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného a právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, vedeného pod č. PPZ-HCP-PO9-AV-8-011//2016 zo dňa 27.07.2016, vydaného Oddelením hraničnej kontroly PZ Košice - letisko, v ktorom bol účastník konania administratívne vyhostený z územia SR na územie Vietnamskej socialistickej republiky podľa § 77 ods. 1 ZoPC. Zároveň mu bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC určený zákaz vstupu na územie SR na dobu troch rokov s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Správny orgán neurčil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie z územia SR podľa § 83 ods. 2 písm. a), b) ZoPC. Zároveň určil podľa § 84 ods. 1 písm. a), d) ZoPC, že výkon administratívneho vyhostenia zabezpečí ÚPZC Sečovce. Rovnako v priebehu administratívneho vyhostenia neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia účastníka konania na územie Vietnamskej socialistickej republiky v zmysle § 81 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov, čo má svoj podklad v jeho vyjadrení v zápisnici zo dňa 27.07.2016 spracovanou pod č. PPZ-HCP-PO9-AV-8-010/2016. Rovnako v zápisnici účastník konania uviedol, že chce čo najskôr vycestovať zo Slovenska, pričom v domovskej krajine nie je politicky aktívny a nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo, pričom na zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC.

30. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.03.2017 (č.l. 18-21 spisu) navrhoval správnu žalobcu zamietnuť. Tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu považoval za tendenčné a účelové a s týmito nesúhlasí. Námietky uvedené v správnej žalobe považoval za nespôsobilé vyvolať zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ sa týka konania o predĺžení lehoty zaistenia uviedol, že celkový podrobný postup a dôvody sú obsiahnuté v administratívnom spise PPZ-HCP-PO9-1/2017-AV. Po tom, čo mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/7/2017 požiadal ÚPZC Sečovce o zaujatie stanoviska, či je účelné a ďalšie zaistenie žalobcu a či žiada OHK PZ Košice - letisko v ďalšom konaní s uvedeným cudzincom, aby mu predĺžilo lehotu zaistenia podľa § 88 ods. 4 ZoPC, pričom zo strany ÚPZC Sečovce bolo dňa 14.03.2017 pod č. PPZ-HCP-SE1-1-060/2017 oznámené správnemu orgánu, že zaistenie žalobcu je dôvodné a účelné, nakoľko stále prebieha previerka v príslušných evidenciách Vietnamskej socialistickej republiky. Žalovaný ďalej dodal, že v prípade žalobcu neboli ukončené všetky preverenia a úkony súvisiace s jeho totožnosťou a vydaním náhradného cestovného dokladu. V danom vyjadrení poukazoval na obsah zaslaných materiálov z ÚPZC Sečovce, na ktoré aj poukazuje v napadnutom rozhodnutí a ktoré aj cituje v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí, ktoré sú zaevidované pod č. PPZ-HCP-SE1-1-060/2017 zo dňa 14.03.2017, v ktorých uviedol, že dotazník vyplnil len čiastočne, lebo vo Vietname nemá žiadnych príbuzných a domov sa vrátiť nechce. Mal za to, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že žalobca spolupracuje a štátnym orgánom uviedol všetky jemu známe skutočnosti ohľadom jeho identity a osobných údajov, sa nezakladá na pravde. Rovnako sa nezakladá na pravde ani tvrdenie, že žalobca uviedol všetky svoje identifikačné údaje a viac v procese administratívneho vyhostenia z územia SR už nemôže urobiť. Opakovane odmietol vypísať a vyplniť žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu. Túto žiadosť opakovane odmietol vyplniť celú alebo ju podpísať a to z dôvodu, že sa do krajiny pôvodu odmieta a nechce vrátiť a nemá v nej žiadnych príbuzných. Tieto skutočnosti sú zaznamená aj v písomnosti zo strany ÚPZC Sečovce pod č. PPZ- HCP-SE1-1-060/2014 zo dňa 14.03.2017. Rovnako dňa 13.03.2017 bola z ÚPZC Medveďov doručená informácia pre ÚPZC Sečovce, že v súčasnosti naďalej prebieha proces zisťovania totožnosti žalobcu, ktorý je veľmi náročný a zdĺhavý. Žalovaný preto zdôraznil, že prepustením žalobcu zo zaistenia by sa zmaril výkon administratívneho vyhostenia z územia SR a všetky doposiaľ vykonané úkony v tomto konaní by sa stali nulitnými.

31. Poukázal na to, že po preskúmaní skutkového stavu a zaslaných podkladov pre rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia z ÚPZC Sečovce pristúpil dňa 14.03.2017 k predĺženiu lehoty zaistenia z dôvodu, že i napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia účastníka konania z územia SR, sa tento výkon predĺži. Takisto poukazoval na to, že v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 14.03.2017 žalobca, ako účastník konania, na položené otázky, či sa chce dobrovoľne vrátiť domov a či kontaktoval alebo požiadal Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IOM) o pomoc pri návrate do domovskej krajiny odpovedal, že dobrovoľne sa domov vrátiť nechce a IOM nekontaktoval a bližšie sa k tomu vyjadrovať nechce. Takéto jeho konanie iba potvrdzuje neochotu účastníka konania spolupracovať so štátnymi orgánmi v procese výkonu jeho administratívneho vyhostenia z územia SR, pričom hlavnými podkladmi pre vydanie rozhodnutia v konaní o predĺžení lehoty zaistenia bola informácia zaslaná zo strany ÚPZC Sečovce pod č. PPZ-HCP-SE1-1-060/2017 zo dňa 14.03.2017, ako aj samotná výpoveď žalobcu zo dňa 14.03.2017. Pokiaľ sa týka žiadosti o tolerovaný pobyt na území SR uviedol, že príslušným útvarom na prijatie žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území SR je oddelenie cudzineckej polície PZ v meste obvyklého pobytu účastníka konania a týmto konkrétnym miestom, vzhľadom na jeho obvyklý pobyt, ktorým bude Ú. E., je Oddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce. Záverom doplnil, že samotné konanie žalobcu, ktorým opätovne odmieta vyplniť žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu z dôvodu, že vo Vietname nemá žiadnych príbuzných a domov sa vrátiť nechce, ako aj neochota vypovedať a odpovedať na položené otázky v konaní pred správnym orgánom, jednoznačne potvrdzujú jeho neochotu spolupracovať a vytvárať obštrukcie, ktoré majú znemožniť vydanie náhradného cestovného dokladu a jeho návrat do krajiny pôvodu v konaní o výkone jeho administratívneho vyhostenia z územia SR.

32. Na pojednávaní konanom dňa 06.04.2017 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala v plnom rozsahu na žalobných bodoch uvedených v správnej žalobe a mala zato, že aj samotná žalobná námietka uvedená v správnej žalobe, t.j. že žalovaný predĺžil žalobcovi lehotu neexistujúceho zaistenia, sama o sebe postačuje na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a nestotožňoval sa s právnym názorom žalobcu.

33. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

34. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

35. Podľa § 59 ods. 2 druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu podľa § 58 ods. 1 neprijme ani vtedy, ak je štátny príslušník tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení, ak je zaistený podľa § 88, alebo ak podal na policajnom útvare žiadosť o udelenie prechodného pobytu a zároveň je držiteľom schengenského víza.

36. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

37. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

39. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

41. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

43. Pokiaľ sa týka žalobných námietok súd právne uzatvára:

44. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov (prvá veta § 88 ods. 4 ZoPC) s tým, že počas tohto obdobia možno opakovane predĺžiť zaistenie, avšak celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov (druhá veta § 88 ods. 4 ZoPC). Následne možno aj opakovane rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba tohto predĺženia nesmie presiahnuť 12 mesiacov (tretia veta § 88 ods. 4 ZoPC).

45. V prípade predĺženia lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4 tretia veta ZoPC musia byť splnené zákonné podmienky. Jednou z podmienok, v prípade ktorej splnenia možno lehotu zaistenia predĺžiť je, že ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje. Rovnako možno pristúpiť k predĺženiu lehoty zaistenia, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, t.j. 6 mesiacov.

46. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pristúpil k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 ZoPC z dôvodu, že i napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia, sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje.

47. Ak žalobca poukazuje na osobitne významnú skutočnosť - informáciu konzula Vietnamskej socialistickej republiky, že vzhľadom na nepredloženie žiadnej kópie dokladu je predpoklad vystavenia náhradného cestovného dokladu veľmi nízky, z čoho vyvodzuje neefektívnosť svojho ďalšieho zaistenia, k tomu súd udáva, že navyše z odpovede konzula Vietnamskej socialistickej republiky vyplýva, že tento aj uviedol, že vykoná previerku v príslušných evidenciách Vietnamskej socialistickej republiky, ktorá môže dopomôcť k potvrdeniu identity a následne k vystaveniu náhradného cestovného dokladu a o výsledku previerky bude informovať ÚPZC Medveďov. Z daného vyplýva, že aj keď samotný konzul uviedol, že je pomerne pravdepodobnosť vystavenia náhradného cestovného dokladu nízka,

ešte to neznamená, že nebude tento doklad vystavený, nakoľko aj samotný konzul uviedol, že vykoná previerku v príslušných evidenciách, ktorá môže dopomôcť k potvrdeniu identity a následne k vystaveniu náhradného cestovného dokladu. Z daného teda nemožno vyvodiť skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca, že jeho reálne vyhostenie do domovskej krajiny, ktorou je Vietnamská socialistická republika, je absolútne nemožné a teda jeho zaistenie neúčelné vzhľadom na informácie od konzula.

48. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uvádzal, že poskytol žalovanému všetky údaje o svojej osobe, pričom nemal vydaný rodný list a teda nevie uviesť presný dátum svojho narodenia, ani bližšie údaje o svojej osobe, súd zdôrazňuje, že takýmto konaním žalobcu nemožno zdôvodňovať jeho ochotu spolupracovať, nakoľko tento má možnosť zabezpečiť z domovskej krajiny kópiu alebo originál osobného dokladu pokiaľ by z jeho strany bola vyvíjaná snaha na zabezpečenie si náhradného cestovného dokladu tým smerom, aby mu tento náhradný cestovný doklad mohol byť zabezpečený. Z jeho správania však vyplýva, že tým, že neposkytuje dostatočné údaje o svojej osobe s jeho odôvodnením, že týmito údajmi ani nedisponuje, nemožno považovať za skutočnosť, že náležite spolupracuje pokiaľ má možnosť vyvinúť určité úsilie zabezpečiť iné doklady, na základe ktorých by mu mohol byť vydaný náhradný cestovný doklad. Na dôvažok súd len poukazuje, že pokiaľ by bolo možné obmedziť sa iba na púhe konštatovanie žiadateľov o náhradný cestovný doklad na to, že disponujú iba týmito a týmito údajmi a že inými údajmi nedisponujú, bola by zo strany štátnych orgánov im vytvorená možnosť ich neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky bez možnosti podchytenia ich aktivít pokiaľ by bolo možné iba púhym konštatovaním, že dostatočne spolupracujú, keďže im poskytli všetky údaje o svojej osobe, ktoré podľa ich tvrdení vedeli a mali k dispozícii z vlastných vedomostí.

49. Pokiaľ sa týka účelnosti predĺženia lehoty zaistenia, súd poukazuje aj na úradný záznam č. PPZ- HCP-SE1-297-029/2016 zo dňa 22.11.2016, na ktorý žalovaný aj v napadnutom rozhodnutí poukazuje a z ktorého vyplýva, že so žalobcom bol dňa 22.11.2016 vykonaný pohovor v priestoroch Ú. E., kde mu bola opätovne predložená žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na doplnenie údajov potrebných k vybaveniu NCD, ktorú tento odmietol vyplniť. Súd má za to, že už zo samotného odmietnutia vyplnenia tejto žiadosti vyplýva jeho neochota spolupracovať a neochota zabezpečiť si náhradný cestovný doklad. Navyše sám uviedol, že sa nechce dobrovoľne vrátiť domov a odmietol spolupracovať s policajným útvarom. Rešpektoval však, že pokiaľ mu bude vybavený náhradný cestovný doklad, nebude robiť ďalšie problémy. Súd má za to, že z tohto jeho konania, aj zo dňa 22.11.2016 vyplýva jeho neochota spolupracovať.

50. Z jednotlivých správ, či už z Ú. E. (najmä zo dňa 14.03.2017 a jej príloh), ako aj ÚPZC Medveďov vyplýva, že správny orgán vykonával úkony zamerané na zistenie štádia v akom sa nachádza vybavenie náhradného dokladu pre žalobcu, pričom správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia rozpisuje v súlade s ustálenou súdnou praxou aj obsah týchto podaní s uvedením číselnej konkretizácie, ako aj dňa vystavenia tohto podania. Teda jasne a zrozumiteľne rozvádza jednotlivé podania, ktoré boli podkladom pre prijatie jeho záveru, že žalobca dostatočne nespolupracuje a preto je dôvodný postup podľa § 88 ods. 4 ZoPC.

51. Súd má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležitým spôsobom odôvodnil účelnosť a efektívnosť zaistenia žalobcu, ktoré spočíva v tom, že z dôvodu jeho nespolupráce, ktorú žalovaný v napadnutom rozhodnutí náležite objasnil a odôvodnil vyplýva podstata predĺženia lehoty zaistenia, ktorou je nespolupráca, teda zákonnosť zaistenia žalobcu vyplýva z § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Preto súd má zato, že boli tu splnené zákonné podmienky na predĺženie lehoty zaistenia žalobcovi podľa § 88 ods. 4 tretia veta ZoPC z dôvodu, že tento dostatočne nespolupracuje, pričom jeho zaistenie je naďalej účelné a efektívne.

52. Pokiaľ sa týka námietky, koncipovanej v správnej žalobe k dôvodom uvedeným v ustanovení § 191 ods. 1 písm. g) SSP a to, že žalobca nebol žiadnym spôsobom prepustený a že žalovaný nerešpektoval rozhodnutie správneho súdu sp. zn. 5Sa/7/2017 zo dňa 23.02.2017 súd má za to, že daná námietka je nedôvodná. Súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je súdny prieskum rozhodnutia žalovaného č. s. PPZ-HCP-PO9-1-038/2017-AV zo dňa 14.03.2017 a zákonné predpoklady pre vydanie daného rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že v zmysle Príkazu na prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny z Ú. D. Q. D. V. č. s. PPZ-HCP-PO9-1-029/2017-AV zo dňa 14.03.2017 bol tento prepustený zo zaistenia dňa 14.03.2017 o 13:30 hod.. Následne až po jeho prepustení boli vykonané úkony, smerujúce zo strany žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia zo dňa 14.03.2017, nakoľko aj zo

Zápisnice o vyjadrení účastníka konania č.s. PPZ-HCP-PO9-1-037/2017-AV zo dňa 14.03.2017 vyplýva, že táto bola spracovaná so začiatkom o 14.45 hod. a ukončená o 16.20 hod., pričom úkony boli ukončené v čase o 17:30 hod., kedy bolo žalobcovi zo strany žalovaného napadnuté rozhodnutie aj doručené.

53. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že správny orgán pristúpil k predĺženiu lehoty jeho zaistenia na základe neexistujúceho rozhodnutia, nakoľko nemohol rozhodovať o predĺžení lehoty zaistenia, ktoré formálne vydaním príkazu na prepustenie zo zaistenia neexistovalo, správny súd považuje za potrené k danému uviesť, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozpísal históriu správania sa žalobcu, ako aj prijatia jednotlivých rozhodnutí týkajúcich sa jeho osoby.

54. Žalobca dňa 16.10.2014 vstúpil nedovolene na územie SR v katastri obce H. A. z územia Ukrajiny a vonkajšiu hranicu členských štátov schengenského priestoru prekročil mimo hraničný priechod a bez platného cestovného dokladu. Dňa 16.10.2014 požiadal o udelenie azylu na území SR a dňa 12.11.2014 bol presunutý do D. F. O. U. H., kde dňa 18.11.2014 bol zaznamenaný jeho svojvoľný odchod, pričom žalobca uvádzal, že sa stal obeťou obchodovania s ľuďmi. Konanie pred Migračným úradom SR bolo preto zastavené dňa 28.11.2014. Na územie Slovenskej republiky bol žalobca transferovaný z Nórska dňa 26.04.2016 podľa Dublinského nariadenia III. Dňa 24.06.2016 Migračný úrad SR vydal rozhodnutie č.: MU-PO-89-15/2016-Ž (vykonateľné dňa 27.07.2016), ktorým rozhodol o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenej v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“). V napadnutom rozhodnutí prijal záver, že žalobca spadá do kategórie ekonomických migrantov, keďže k odchodu z krajiny pôvodu ho viedli finančné problémy a nemal ani on osobne žiadne problémy z dôvodu príslušnosti k sociálnej menšine Ede a teda svoju žiadosť odôvodňuje inými skutočnosťami alebo dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle. Voči rozhodnutiu Migračného úradu SR podal žalobca správnu žalobu, ktorá bola predmetom súdneho preskúmania Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 5Saz/4/2016, ktorý rozsudkom zo dňa 16.11.2016 správnu žalobu zamietol.

55. Dňa 27.07.2016 Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko vydalo Rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu a určení zákazu vstupu (právoplatné dňa 12.08.2016) pod č. PPZ-HCP-PO9-AV-8-011/2016, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia SR na územie Vietnamskej socialistickej republiky podľa § 77 ods. 1 ZoPC. Zároveň mu bol podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC uložený zákaz vstupu na územie SR na dobu troch rokov s tým, že lehota zákazu vstupu začína plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia. Správny orgán neurčil žalobcovi lehotu na vycestovanie z územia SR podľa § 83 ods. 2 písm. a), b) ZoPC s tým, že určil, že výkon jeho administratívneho vyhostenia zabezpečí Ú. E..

56. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-PO9-AV-8-012/2016 zo dňa 27.07.2016 (právoplatné dňa 04.08.2016) bol žalobca zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia s tým, že podľa § 88 ods. 4 ZoPC bol zaistený na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas pre zabezpečenie jeho vycestovania na 5 mesiacov, t.j. do 27.12.2016 a umiestnený v Ú. E.. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal správnu žalobu.

57. Dňa 27.12.2016 bolo rozhodnutím správneho orgánu č. PPZ-HCP-PO9-AV-8-038/2016 predĺžené zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 ZoPC o jeden mesiac, t. j. od dňa 27.12.2016 do 27.01.2017 z dôvodu, že tento nespolupracuje. Dňa 27.01.2017 správny orgán vydal rozhodnutie č. PPZ-HCP- PO9-1-010/2017-AV zo dňa 27.01.2017 o predĺžení lehoty zaistenia o 6 mesiacov, do 27.07.2017 z dôvodu, že tento nespolupracuje. Predmetné rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5Sa/7/2017 zo dňa 23.02.2017 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu.

58. Preskúmavaným rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO9-1-038/2017-AV zo dňa 14.03.2017 žalovaný žalobcovi, ktorý bol zaistený dňom 27.07.2016 o 15:00 hod. podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia predĺžil lehotu zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov o 136 dní, t. j. od 14.03.2017 do 27.07.2017, na čas nevyhnutne potrebný, teda na čas pre zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia z územia SR, pričom predĺženie lehoty zaistenia účastníkovi konania podľa § 88 ods. 4

ZoPC je potrebné z dôvodu, že i napriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje.

59. Súd má zato, že kontinuálnym spôsobom vzhľadom na rozhodnutia uvedené vyššie správny orgán najprv pristúpil k predĺženiu zaistenia žalobcu 27.12.2016 a následne rozhodnutím zo dňa 27.01.2017 a 14.03.2017 k predĺženiu lehoty zaistenia žalobcu, ktorý bol pôvodne zaistený rozhodnutím zo dňa 27.07.2016 (právoplatné dňa 04.08.2016) podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC, pričom podkladom pre jeho zaistenie v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) ZoPC bolo rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa 27.07.2016 (právoplatné dňa 12.08.2016). Preto danú žalobnú námietku súd nemôže hodnotiť ako dôvodnú.

60. Ak by súd prijal konštrukciu tejto žalobnej námietky za správnu, správny orgán by v prípade akéhokoľvek nariadenia prepustenia cudzincov zo zaistenia musel opätovne vydať nové rozhodnutie (v prípade splnenia podmienok zaistenia) a to v posudzovanom prípade znova podľa § 88 ods. 1 b) ZoPC, keďže tu existuje právoplatné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu. Týmto postupom by sa úplne stalo neúčinné predĺženie zaistenia podľa druhej vety § 88 ods. 4 ZoPC, ako aj predĺženie lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 4 tretia veta.

61. V prípade žalobcu bol tento rozhodnutím zo dňa 27.07.2016 zaistený dňom 27.07.2016 (právoplatné dňa 04.08.2016) na dobu 5 mesiacov, t.j. do 27.12.2016. Následne rozhodnutím zo dňa 27.12.2016 bolo predĺžené jeho zaistenie o jeden mesiac, t.j. od 27.12.2017 do 27.01.2017. Týmto rozhodnutím bola dosiahnutá maximálna hranica predĺženia zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 druhá veta ZoPC. Preto musel žalovaný v prípade ak mal zato, že v prípade žalobcu stále existujú dôvody jeho zaistenia predĺžiť lehotu zaistenia podľa § 88 ods. 4 tretia veta ZoPC rozhodnutím zo dňa 27.01.2017 na dobu od 27.01.2017 do 27.07.2017 a keďže dané rozhodnutie bolo súdom zrušené musel pristúpiť, ak mal zato, že sú nato splnené podmienky, opätovne k predĺženiu lehoty zaistenia a nielen k samotnému zaisteniu, čo urobil rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu zo dňa 14.03.2017, ktorým predĺžil lehotu zaistenia do 27.07.2017.

62. Teda ak by súd prijal za akceptovateľnú danú žalobcu námietku, bolo by možné cudzincov v prípade ich prepustenia zo zaistenia zaistiť opakovane aj niekoľkokrát (v prípade splnenia podmienok pre ich zaistenie) pri rešpektovaní lehoty podľa § 88 ods. 1 prvá veta ZoPC, t.j. najviac na 6 mesiacov a cudzinec by mohol byť v zaistení po neobmedzenú dlhú dobu, čo by bolo v rozpore s príslušnými článkami Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a došlo by k prekročeniu zákonom stanovenej maximálnej dĺžky zaistenia, vrátane predĺženia zaistenia a predĺženia lehoty zaistenia, ktorá je 18 mesiacov (6 mesiacov zaistenie a predĺženie zaistenia + 12 mesiacov maximálna dĺžka v prípade predĺženia lehoty zaistenia) odo dňa momentu zaistenia cudzinca.

63. Pokiaľ sa týka námietky súvisiacej so žiadosťou žalobcu, adresovanej žalovanému prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, t. j. žiadosti o tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 58 zákona o pobyte cudzincov súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 88 a násl. žiadosť o tolerovaný pobyt nemá prednosť pred konaním o zaistení, ani pred konaním o predĺžení zaistenia, ako aj predĺženia lehoty zaistenia. Dané zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte nevyplýva a preto bolo povinnosťou žalovaného pokiaľ zistil skutočnosti majúce vplyv na predĺženie lehoty zaistenia vydať napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Preto aj danú námietku súd hodnotí ako nedôvodnú.

64. Navyše súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný neprijal žiadosť žalobcu o udelenie tolerovaného pobytu, tento jeho postup je súladný s ustanovením § 59 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko policajný útvar žiadosť neprijme aj v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny je v konaní o administratívnom vyhostení, pričom dané bolo preukázané vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu č.s. PPZ-HCP-PO9-AV-8-011/2016 zo dňa 27.07.2016.

65. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu zo dňa 20.03.2017 podľa § 229 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.