Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX O. O., zastúpený advokátkou: Mgr. Nina Hríbiková, so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-KA1-713-009/2016 zo dňa 22. júla 2016, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, č. PPZ-KA1-713-009/2016 zo dňa 22. júla 2016 a I. stupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-VO2-20-026/2015-PRAV zo dňa 25. apríla 2016 z r u š u j e a vec vracia orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-VO2-20-026/2015-PRAV zo dňa 25.04.2016 bol žalobcovi, podľa § 20 ods. 1 písm. b), § 22 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, v súlade s § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a § 175 ods. 2 písm. c) a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný v súvislosti so služobným úrazom, ktorý utrpel dňa 11.09.2014 pri plnení služobných úloh, nárok na náhradu škody titulom bolestného vo výške 672,52 Eur pri určení zodpovednosti služobného úradu v rozsahu 34 % z dôvodu, že boli preukázané liberačné dôvody na čiastočné sa zbavenie zodpovednosti služobného úradu podľa § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.

2. Žalovaný, ako odvolací orgán, rozhodnutím prezidenta Policajného zboru č. PPZ-KA1-713-009/2016 zo dňa 22.07.2016 žalobcom podané odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 136, § 174 ods. 1, § 175 ods. 2 písm. c) a § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Konštatoval, že pri posudzovaní rozsahu zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz komisia vyšetrením úrazu dospela k záveru, že sú naplnené liberačné dôvody, nakoľko bolo preukázané, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo aj jeho čiastočným zavinením. Poukázal na to, že chôdza po schodoch je prirodzená schopnosť, ktorú odvolateľ využíva v každodennom živote a na jej vykonávanie v čase výkonu štátnej služby sa nevyžaduje zvláštne školenie alebo odborná špecializovaná príprava. I keď je zrejmé, že odvolateľ neporušil predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany v zmysle ustanovenia § 175 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 73/1998 Z. z. konal ľahkomyseľne

a musel si pritom byť vedomý, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť služobný úraz. Odvolateľ pozná prostredie, v ktorom sa pohyboval, kráčal po tých istých schodoch aj v deň vzniku úrazu. Odvolateľ si musel byť vedomý, že v dôsledku svojho neobvyklého správania, ktoré treba vidieť v tom, že vzhľadom na svoje vedomosti, skúsenosti, schopnosti a svoje vzdelanie mohol vedieť, že nesením služobných pomôcok pred sebou si zakrýva výhľad, pričom pri presúvaní sa po schodoch je nutné dbať na zvýšenú opatrnosť, našľapovať pri schádzaní zo schodov na jednotlivé schody opatrne, v prípade neistoty sa pridržiavať zábradlia, nakoľko si môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia.

3. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia tiež konštatoval, že zo strany služobného úradu nedošlo k žiadnemu zavinenému konaniu alebo nekonaniu, ktoré by bolo príčinou vzniku služobného úrazu odvolateľa, keďže osvetlenie bolo dostatočné a funkčné, schodisko nejavilo žiadne známky fyzického poškodenia, v čase úrazu bolo čisté a suché, madlá zábradlia boli funkčné.

4. Služobný úrad po preukázaní liberačných dôvodov na zbavenie sa zodpovednosti služobného úradu dospel k záveru, že zodpovedá za poškodenie zdravia v rozsahu 34 % a rozsah zodpovednosti samotného žalobcu bol určený na 66 %. Nárok bol priznaný za 120 bodov po kontrole bodového hodnotenia úrazu vykonanej posudkovým lekárom MV SR Q.. J. O., keď podľa lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 23.01.2015 ošetrujúca lekárka ohodnotila bolestné celkovým počtom 160 bodov. Pri celkovom počte 120 bodov, pri výške náhrady za bolesť 16,48 Eur za 1 bod (Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. S03594-OL-2014 zo dňa 14.05.2014 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014) predstavuje priznaný nárok titulom náhrady za bolesť, po zohľadnení rozsahu zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz, ktorý bol určený na 34 %, vo výške 672,52 Eur. Záver posudkového lekára Q.. J. O. bol v odvolacom konaní prehodnotený posudkovou lekárkou MV SR Q.. Q. F. a bola potvrdená výška bodov 120 (č. SPOU-OZ-180-001/2016-PL zo dňa 15.07.2016).

5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný neakceptoval odvolacie námietky žalobcu, ktoré považoval za neopodstatnené, najmä pokiaľ žalobca tvrdil, že nebolo preukázané, že by akoukoľvek, čo i len nevedomou nedbanlivosťou, žalobca konal ľahkomyseľne, že nebolo preukázané, že nebol dostatočne ostražitý a že by fyzicky alebo mentálne akokoľvek zlyhal. Žalovaný sa stotožnil s posúdením veci prvostupňovým orgánom verejnej správy a konštatoval, že ak odvolateľ pociťoval neistotu pri schádzaní zo schodov, mal si počínať obozretnejším spôsobom, nezakrývať si výhľad na schody, a tak zvýšiť svoju pozornosť, v prípade neistoty sa pridŕžať zábradlia a dbať o svoju bezpečnosť pri pohybe na takomto mieste, čo mu vyplýva aj z uloženej povinnosti v ustanovení § 136 zákona č. 73/1998 Z.z. Konanie odvolateľa, podľa žalovaného, nemožno považovať za bežnú neopatrnosť, ani konanie vyplývajúce z rizika výkonu služby v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v zmysle § 177 a nasl. SSP. Žalobou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V Žalobe uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti (body 7-17):

7. K porušeniu práv žalobcu došlo tým, že žalovaný správny orgán nesprávne posúdil a vyhodnotil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.

8. Žalobca nesúhlasil s určením miery zodpovednosti žalobcu za poškodenie zdravia v rozsahu 66 % a žalovaného v rozsahu 34 %. Nebolo preukázané, že by k poškodeniu zdravia žalobcu malo dôjsť aj jeho pričinením.

9. Žalobca utrpel služobný úraz dňa 11.09.2014 v čase o 07:50 hod. pri plnení služobných úloh, kedy v zmysle plánu služieb nastúpil do výkonu služby a po vykonaní neodkladných úkonov spojených s odovzdávaním a prevzatím služby v kancelárii riaditeľa obvodného oddelenia, nachádzajúcom sa na prvom poschodí budovy, vzal knihy (protokol udalosti veľkosti A2, knihu hlásení a fonogramov, evidencie používania služobných cestných vozidiel, výpožičku rádiostaníc, balistických viest, prichádzajúcich faxových správ, služobných zbraní a streliva, všetky veľkosti A4), pričom cestou z kancelárie riaditeľa do miestnosti stálej služby (z prvého poschodia na prízemie) pri schádzaní prvého ramena schodiska spadol a ostal ležať na bruchu na medzipodlaží. Žalobca bol riadne ustrojený v predpísanom oblečení, na nohách mal obuté neobnosené služobné topánky, čo je zrejmé z výpovede Q.. Q. F.. Z výpovedí

svedkov, ktorí prišli na miesto úrazu Q. E., Q.. X. Q., Q.. I. I. a diplomovanej sestry O.. P. S., Q.. Q. F., V.. Y. P. vyplynulo, že na mieste, kde sa stal úraz, bolo šero a prítmie, svietilo len svetlo na prízemí. Doktorka a diplomovaná sestra vo výpovedi uviedli, že svetlo nebolo postačujúce ani na obhliadku zraneného, a z toho dôvodu požiadali službukonajúcich príslušníkov PZ, aby na neho svietili baterkami.

10. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, ani nešpecifikoval tvrdenie, že žalobca konal ľahkomyseľne a v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Žalovaný v tomto smere neoznačil ani právne relevantné dôkazy, z ktorých by malo vyplývať ľahkomyseľné konanie žalobcu.

11. Žalobca na predmetnom obvodnom oddelení pracuje od 15.05.1998. Jedno z povinností referenta stálej služby je prevziať si pri preberaní stálej služby pomôcky - spomínané knihy - z kancelárie riaditeľa, doniesť ich na prízemie, kde sa podpisujú. Túto povinnosť si žalobca plnil približne 15 krát v mesiaci počas 7 rokov, pričom pri tejto povinnosti nikdy neutrpel úraz. Pred nástupom do služby v deň úrazu vykonal dychovú skúšku, ktorá vyšla negatívne. V chôdzi po prevzatí pomôcok pokračoval kľudným krokom a bez náhlenia na prízemie obvyklou trasou po schodoch.

12. V prípade, ak majú byť naplnené žalovaným tvrdené liberačné dôvody podľa § 175 zákona č. 73/1998 Z. z., tieto, ak sa chce služobný úrad zbaviť zodpovednosti, musia byť nepochybne preukázané, k čomu do dnešného dňa nedošlo.

13. Žalovaný síce tvrdí, že ľahkomyseľnosť žalobcu mala spočívať v tom, že si mal tento pri nesení služobných pomôcok zakrývať výhľad, toto tvrdenie ale žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Toto nie je uvádzané ani na úradnom zázname úrazu, naopak, v zázname je uvedené, že príčinou úrazu bolo nefungujúce osvetlenie na schodoch.

14. V zmysle príslušných právnych noriem je to práve služobný úrad, ktorý má svojim zamestnancom zabezpečovať podmienky pre bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby. Nefungujúce osvetlenie je jednoznačne hlavným faktorom, ktorý spôsobil pád žalobcu zo schodov. Rovnako tak odstraňovanie závad, medzi ktoré bezpochyby patrí aj nefungujúce osvetlenie, v budove služobného úradu je jednou z hlavných povinností úradu. V prípade, ak nadriadení žalobcu považovali chôdzu po schodoch s pomôckami za nebezpečnú, či rizikovú, mohli uvedené obmedziť jednoduchým príkazom, či poskytnutím pomôcok (napr. služobnej aktovky na nosenie kníh), a tak zamedziť tvrdenému rizikovému správaniu sa ich zamestnancov. Tvrdenia žalovaného o ľahkomyseľnosti žalobcu spočívajúcej v chôdzi po schodoch s pomôckami považuje žalobca za alibistické a účelové, ničím nepreukázané. Konštatovanie žalovaného, že osvetlenie malo byť dostačujúce a funkčné, je v príkrom rozpore s tvrdením svedkov, ktorí prišli po páde na miesto úrazu.

15. Úraz žalobcu bol jednoznačne spôsobený vplyvom vonkajších faktorov - nedostatočného a nefungujúceho osvetlenia, pričom túto skutočnosť je potrebné posudzovať ako zavinené konanie služobného úradu, z ktorého sa žalovaný nemôže vyviniť, a za ktoré žalobca nemôže niesť spoluzodpovednosť. Vzhľadom na neexistenciu liberačných dôvodov mala byť žalobcovi priznaná náhrada za bolestné v plnej výške.

16. Namietal závery služobných posudkových lekárov Q.. J. O. a hlavnej posudkovej lekárky Q.. Q. F., ktorí vo svojich posudkoch neuviedli dôvody, na základe ktorých boli zoškrtané niektoré položky v súčte 40 bodov (určili 120 bodov) a nebol zohľadnený lekársky posudok Q.. I. I., ktorá určila 160 bodov. Tvrdil, že mu mala byť priznaná náhrada bolestného vo výške 2.636,80 Eur, t. j. za 160 bodov po 16,48 Eur.

17. Namietal pochybenia vo vzťahu ku prešetrovaniu služobného úrazu. Žalovaný nevypočul bezprostredne po úraze službukonajúcich príslušníkov PZ, ktorí prišli na miesto úrazu. Výpovede svedkov boli zaznamenané až rok a viac po udalosti, pričom z výpovedí svedkov vyplynulo, že bolo šero a prítmie, že ošetrujúca lekárka potrebovala pri prehliadke zraneného ďalšie osvetlenie. S výpoveďami svedkov sa žalovaný nevysporiadal. Neboli zohľadnené dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, najmä výpovede svedkov o zlých svetelných podmienkach, negatívna dychová skúška žalobcu, samotné vyjadrenie nadriadených o tom, že žalobca neporušil právne predpisy pri výkone štátnej služby. Žalobca poukázal na správu o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom, v ktorej sa uvádza: „Aj keď si nepočínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, nekonal

ľahkomyseľne ... v tomto prípade môžeme teda konštatovať, že zo strany poškodeného šlo o bežnú neopatrnosť, pretože postupoval bežným spôsobom ...“. Namietal k tomu, že ak si žalobca nepočínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa, neporušil právne predpisy, nekonal ľahkomyseľne, pričom za ľahkomyseľnosť podľa § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. nie je možné považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby, nie je zrejmé, akého zavineného konania sa mal žalobca dopustiť, nakoľko služobný úrad takéto konanie nepreukázal.

18. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval zamietnuť. Uvádzal najmä tieto skutočnosti (body 19-23):

19. Žalobca označil žalovaného v rozpore s ustanovením § 180 ods. 1 SSP, nakoľko v danom prípade je odvolacím orgánom prezident Policajného zboru. V dôsledku nesprávneho označenia žalovaného, ktorý nemá pasívnu legitimáciu, navrhol žalobu zamietnuť.

20. V záujme zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je každý povinný počínať si tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo poškodeniu jeho zdravia i ostatných osôb. Pri zostupovaní po schodoch je každý povinný postupovať obozretne a opatrne, a to najmä v prípade, ak pri zostupe nesie služobné pomôcky. Tieto je každý povinný niesť tak, aby mu nezakrývali výhľad, a taktiež, aby mal možnosť v prípade akéhokoľvek pošmyknutia sa, pridržať zábradlia, alebo akýmkoľvek spôsobom zabrániť pádu. V týchto skutočnostiach žalovaný videl ľahkovážnosť konania žalobcu, ktorý po tom, čo prenos služobných pomôcok po tejto trase absolvoval podľa jeho vlastných slov viac než tisíckrát, mal poznať spôsob nesenia služobných pomôcok tak, aby nedošlo k ohrozeniu alebo poškodeniu jeho zdravia. Obe rozhodnutia príslušných orgánov, ktorými bolo rozhodované o priznaní náhrady za bolesť žalobcovi, boli vydané na základe posudkov a bodového ohodnotenia príslušnými služobnými lekármi. Keďže žalobné námietky sú obsahovo totožné s odvolacími námietkami, poukázal žalovaný na to, že s uvedenými námietkami sa dostatočne vysporiadal odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia v odvolacom konaní.

21. Podľa žalovaného, liberačné dôvody na strane služobného úradu existujú v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 písm. c) zákona 73/1998 Z. z., pričom v odôvodnení oboch rozhodnutí boli dostatočne vysvetlené a odôvodnené. Žalobca konal ľahkomyseľne. Ľahkovážnym konaním možno vymedziť konanie, kedy si policajt vzhľadom k danej situácii počína spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziace privodeniu si ujmy na zdraví úrazom. Z hľadiska jeho zavinenia sa teda vyžaduje aspoň vedomá nedbanlivosť v závislosti na kvalifikácii a skúsenosti príslušníka PZ.

22. Potvrdil, že niet pochýb o tom, že ide o služobný úraz. Priamy nadriadený ihneď po vzniku služobného úrazu obhliadol miesto úrazu a konštatoval, že schody boli suché, nepoškodené a nebola na nich žiadna prekážka ani viditeľná špina. Bezprostredne po páde žalobcu mu pomáhal Y. G., ktorý následne vyhotovil úradný záznam, preto žalobná námietka, že nebola vykonaná obhliadka miesta úrazu, neobstojí. K tvrdenému nefunkčnému osvetleniu na schodoch žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne zistené, od akého času predmetné osvetlenie nefungovalo. Bolo však preukázané, že nefunkčnosť tohto jedného svetla nebolo príčinou výrazne zníženej viditeľnosti, čo bolo preukázané vykonanými pokusmi zaznamenanými na CD nosičoch. Na mieste dopadu síce bolo šero, avšak miesto nebolo tak zle osvetlené, že by mať vplyv na priestorovú orientáciu žalobcu. Svetlo reaguje na pohyb osoby, preto ani nemôže nastať situácia, že by sa osoba pohybujúca po schodoch ocitla v úplnej tme. Čo sa týka nesenia služobných pomôcok, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nesenie pomôcok mohlo byť vykonané aj takým spôsobom, aby sa osoba zostupujúca po schodoch mohla pridržiavať jednou rukou zábradlia.

23. Nesúhlasil s námietkou voči lekárskemu posudku posudkového lekára Ministerstva vnútra SR, pretože uvedený lekársky posudok bol riadne odôvodnený a vypracovaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. a prílohy č. 1 upravujúcej sadzby bodového hodnotenia za bolesť.

24. Žalobca využil možnosť podania repliky k vyjadreniu žalovaného, v ktorej uviedol, že pri označovaní žalovaného žalobca dodržal dikciu zákona a označil žalovaného tak, ako sa sám správny orgán označil v rozhodnutí. Navyše, nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje zákonom predpísané náležitosti, najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napadá, keďže správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto

označeného rozhodnutia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11.08.2010 sp. zn. 2Sži 2/2010. Zotrvával na stanovisku, že žalovaný stále neuviedol, v čom by malo spočívať porušenie ustanovenia § 136 zákona č. 73/1998 Z. z. Zotrval na svojom stanovisku a argumentácii ohľadom nefunkčnosti, resp. nedostatočnosti osvetlenia, ktoré bolo príčinou zhoršenej viditeľnosti na schodišti, kde sa stal úraz, pričom je to práve služobný úrad, ktorý nezabezpečením riadneho osvetlenia porušil viacero ustanovení právnych predpisov, konkrétne § 35 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. V prípade, ak nadriadený žalobcu považovali chôdzu po schodoch s pomôckami za nebezpečnú, či rizikovú, mohli uvedené obmedziť jednoduchým príkazom, či poskytnutím pomôcok, a tak zamedziť tvrdenému rizikovému správaniu sa ich zamestnancov. Zotrval na argumentácii, že neexistujú liberačné dôvody, a preto žalobcovi mala byť priznaná náhrada za bolestné v plnej výške.

25. Žalovaný v duplike konštatoval, že naplnenie liberačných dôvodov bolo dostatočne preukázané, t. j. ľahkomyseľné konanie žalobcu, pri ktorom si musel byť vedomý, že si môže zaviniť úraz. Policajt mohol a mal vedieť, že nesením služobných pomôcok pred sebou, si zakrýva výhľad, pričom pri presúvaní sa po schodoch je nutné dbať na zvýšenú opatrnosť, našľapovať pri schádzaní zo schodov na jednotlivé schody opatrne, v prípade neistoty sa pridržiavať zábradlia, nakoľko si môže spôsobiť vážne poškodenie zdravia. Takéto konanie žalobcu nemožno považovať za bežnú neopatrnosť, ani konanie vyplývajúce z rizika výkonu služby v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Taktiež v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka platí všeobecná prevenčná povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, živote a zdraví. Touto zásadou je povinný riadiť sa každý človek bez výnimky. Chôdza po schodoch je prirodzená schopnosť, ktorú žalobca využíva v každodennom živote, a na jej vykonávanie v čase plnenia služobných povinností sa nevyžaduje zvláštne školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ani odborná špecializovaná príprava.

26. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.

27. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na podanej žalobe, na žalobných bodoch a na replike. Uviedla, že žalovaný sa doteraz nevyjadril, v čom by mali spočívať liberačné dôvody a zdôraznila, že žalobca bol v deň úrazu riadne ustrojený, mal pevnú obuv, podrobil sa dychovej skúške a počínal si obvyklým spôsobom. Služobný úrad má v zmysle právnej úpravy zabezpečovať bezpečné podmienky pre prácu policajtov. Nebolo doposiaľ preukázané, akého zavineného konania sa mal žalobca dopustiť. Žalobca kráčal po schodoch bežným spôsobom, pričom žiadne ľahkovážne konanie u neho nebolo preukázané.

28. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala v celom rozsahu na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ako aj na písomne podanom vyjadrení žalovaného k žalobe a na duplike s tým, že má za to, že liberačné dôvody, tak, ako sú podrobne popísané v odôvodnení rozhodnutí oboch stupňov, existujú. Služobný úraz sa stal bez svedkov, preto v rámci jeho prešetrovania boli urobené tri pokusy, z ktorých vyplynulo, že osvetlenie bolo dostatočné na bezpečné prejdenie schodišťa, že v prípade neistoty sa mohol žalobca pridŕžať zábradlia. Zníženie bodového hodnotenia služobnými posudkovými lekármi bolo vykonané v súlade s príslušnou právnou úpravou.

29. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

30. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP).

31. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 13 ods. 3 SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto rozhodnutie napadnuté žalobou zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, najmä zodpovedanie otázky, či existujú, resp. boli preukázané v administratívnom konaní liberačné dôvody na strane služobného úradu podľa § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., a či s poukazom na ustanovenie § 175 ods. 3 tohto zákona bola správne určená zodpovednosť služobného úradu v rozsahu 34 %.

33. Druhou podstatnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie nesprávneho postupu, ak služobní posudkoví lekári, v rámci kontroly bodového hodnotenia pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti u policajtov, krátili bodové ohodnotenie stanovené v lekárskom posudku vydaného ošetrujúcim lekárom v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z., a to z určených 160 bodov na 120 bodov.

34. Podľa § 174 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad.

35. Podľa § 175 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.; služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že a) škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo b) škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

36. Podľa § 175 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.; služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že a) policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým policajtom, c) policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

37. Podľa § 175 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.; ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.

38. Podľa § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.; za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

39. Správny súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci ohľadom čiastočného zbavenia sa zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz, a to z nasledovných dôvodov.

40. Zodpovednosť služobného úradu za služobný úraz je objektívnou zodpovednosťou. Objektívna zodpovednosť služobného úradu za škodu vzniknutú policajtovi pri služobnom úraze znamená, že pre služobný úrad je bezvýznamné, či sa v konkrétnom prípade môže zbaviť viny dôkazom svojej neviny. Exkulpácia je irelevantná, možná je len liberácia. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti služobného úradu (liberácie) môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie policajta, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Liberácia predstavuje možnosť zbaviť sa zodpovednosti dôkazom, že škoda vznikla celkom alebo čiastočne cudzou udalosťou alebo cudzím zavineným protiprávnym správaním sa. Keďže služobný úrad zodpovedá aj za tzv. prostú alebo odvrátiteľnú náhodu, prichádza do úvahy ako dôvod liberácie iba zavinené protiprávne správanie sa policajta.

41. V danom prípade bolo rozhodnutie založené na preukázaní skutočnosti, že služobný úrad sa čiastočne zbavil zodpovednosti za služobný úraz policajta, pretože preukázal, že policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil

právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si byť pri tom vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz.

42. Zo zisteného skutkového stavu veci, ktorý považuje súd za dostatočný, je zrejmý priebeh vzniku služobného úrazu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany. Sporným bolo to, či žalobca konal ľahkomyseľne, pričom si musel byť pri tom vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz.

43. Podľa správneho súdu, z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by si žalobca počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania, nemožno ani uzavrieť, že by konal ľahkomyseľne. Súd pritom poukazuje na ustálenú judikatúru týkajúcu sa posudzovania ľahkomyseľného konania pri liberačnom dôvode v zmysle § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce, keďže sa jedná o obdobnú právnu úpravu. Podľa R 11/1976 ľahkomyseľné konanie zamestnanca možno charakterizovať ako hazardérstvo alebo nebezpečné riskovanie. Vyžaduje sa kvalifikovaná ľahkomyseľnosť, t. j. zamestnanec vedel, alebo vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti musel vedieť. Ďalšou podmienkou je (aj keď konanie zamestnanca by sa dalo kvalifikovať ako riskantné alebo hazardné), aby išlo o taký spôsob činnosti, ktorý je v rozpore s obvyklým spôsobom správania zamestnancov. Ak si teda takým spôsobom počínajú aj iní zamestnanci a zamestnávateľ to trpí, nie je daná skutková podstata ustanovenia § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce.

44. Právna úprava v ustanovení § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. je v podstate identická s ustanovením § 196 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce. Správny súd nevidí v konaní žalobcu žiadne ľahkomyseľné konanie majúce znaky hazardérstva či nebezpečného riskovania. Žalobca obvyklým spôsobom zostupoval po schodoch tak, ak to bolo bežné na služobnom úrade, pričom služobný úrad takýto spôsob toleroval. Rovnakým spôsobom, ktorý možno označiť za obvyklý, si počínali aj iní policajti, preto, pokiaľ to služobný úrad trpel, ich konanie nie je možné hodnotiť ako ľahkomyseľné v rozpore s obvyklým správaním sa. Správne poukázal žalobca na to, že pokiaľ by služobný úrad mal výhrady voči spôsobu prenášania pracovných pomôcok po schodisku v rukách, nosením pred sebou, mal policajtov preškoliť, resp. zabezpečiť im napríklad aktovky.

45. Kráčanie po schodoch nemožno považovať za ľahkomyseľné počínanie len v súvislosti so vzniknutým následkom. Ľahkomyseľné počínanie je také, ktoré by bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa ostatných policajtov, od ktorých sa postihnutý líši práve hazardovaním a zbytočným riskovaním, neprimeraným svojej kvalifikácii a skúsenostiam tak, že je zrejmé, že si počínal ľahkomyseľne. Takýmto by mohlo byť také konanie, pokiaľ by sa policajt rozhodol kráčať po schodoch napríklad opačne (chrbtom nadol) a pod., ale nie bežnou chôdzou, ktorú sám žalobca označil za pokojnú. To, že schodište bolo suché, čisté, bez poškodenia, je v podstate irelevantné z hľadiska objektívnej zodpovednosti služobného úradu, ktorý zodpovedá za úraz pri plnení služobných úloh policajtovi vždy s výnimkou taxatívne vymenovaných liberačných dôvodov, ktoré musí služobný úrad jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázať.

46. Za ľahkomyseľné konanie by bolo tiež možné považovať také správanie policajta, ktorý by si vzhľadom ku konkrétnej časovej i miestnej situácii na služobnom úrade počínal spôsobom, pri ktorom vedome podstupuje riziko hroziace privodením si ujmy na zdraví služobným úrazom. Vyžaduje sa aspoň vedomá nedbanlivosť. Za ľahkomyseľné konanie však nemožno považovať bežnú neopatrnosť v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., a práve na túto poukazoval žalovaný, ak argumentoval, ako by sa mal správať každý človek pri chôdzi po schodoch.

47. Podľa názoru súdu v predmetnej veci neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by umožnili služobnému úradu zbaviť sa zodpovednosti za vzniknutý služobný úraz, a to ani čiastočne. V danom prípade nebol preukázaný zo strany služobného úradu dôvod čiastočného zbavenia sa zodpovednosti v zmysle § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože v konaní žalobcu nebolo zistené žiadne správanie rozporné s obvyklým spôsobom správania, ani to, že by konal ľahkomyseľne, a to s prihliadnutím na vyššie citovanú judikatúru. Odvolací, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy, preto nepostupovali správne, ak určili časť škody, ktorú znáša policajt podľa miery jeho zavinenia, nakoľko v danom prípade, podľa názoru správneho súdu nebolo preukázané žiadne zavinenie na strane policajta.

Pokiaľ v ďalšom konaní nedôjde k preukázaniu niektorých z liberačných dôvodov, podľa názoru súdu by mal služobný úrad žalobcovi zodpovedať za služobný úraz v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

48. Z popisu služobného úrazu vyplýva, že v podstate niet žiadnych priamych svedkov, ktorí by videli, ako k úrazu došlo. V zásade v takomto prípade je v dôkaznej núdzi služobný úrad, keďže jeho zodpovednosť za služobný úraz policajta je postavená na objektívnej zodpovednosti a preukazovanie ľahkomyseľného konania policajta zo strany služobného úradu je za takéhoto skutkového stavu obtiažne. Podľa názoru súdu argumentácia, ktorou žalovaný odôvodňoval preukázanie liberačných dôvodov neobstojí a skôr nasvedčuje len prípadnej bežnej neopatrnosti, ktorú však za ľahkomyseľné konanie v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. nemožno považovať. Liberačné dôvody musia byť preukázané jednoznačne. Ak však nikto nebol prítomný pri úraze, potom objektívne nie je možné spoľahlivo zistiť, ako k úrazu došlo. Potom nemožno dôjsť ani k nepochybnému záveru, že sa služobnému úradu podarilo preukázať, že poškodený aj svojím zavinením, teda vedome sa podieľal na vzniku úrazu, v danom prípade, že by konal ľahkomyseľne (porovnaj závery R 13/1972, v ktorom bola riešená obdobná situácia, ak nebol prítomný nikto pri smrteľnom pracovnom úraze, v dôsledku čoho nebolo možné zo strany zamestnávateľa preukázať, že zomretý svojím zavinením, teda vedome porušil bezpečnostný predpis, zákaz alebo pokyn).

49. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov; policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3, alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

50. Podľa § 22 zákona č. 328/2002 Z. z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

51. Osobitným predpisom je zákon č . 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len zákon č. 437/2004 Z. z.).

52. Zákon vymedzuje základné pojmy tak, že bolesťou je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov (§ 2 ods. 1). Posudzujúcim lekárom je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví (§ 2 ods. 3 písm. d/).

53. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.; náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

54. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.; ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať.

55. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

56. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.; lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

57. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z.; o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.

58. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.; o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.

59. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.; ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.

60. Podľa § 85 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z.; lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti policajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť je dôsledkom okolnosti podľa § 6 ods. 7 a posúdenie súvislosti choroby, úrazu alebo úmrtia s výkonom služby.

61. Podľa § 85 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z.; na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odseku 1 hlavný posudkový lekár.

62. Preskúmaním veci v časti krátenia bodového ohodnotenia posudkovými lekármi žalovaného súd dospel k záveru, že postup nebol súladný so zákonom č. 328/2002 Z. z. , ani so zákonom č. 437/2004 Z. z., taktiež s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu, a to z nasledovných dôvodov.

63. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z.; na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Z citovaného ustanovenia vyplýva jednoznačné určenie posudzujúceho lekára, t. j. lekára, ktorý je oprávnený spracovať lekársky posudok a určiť v ňom počet bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila. Takým lekárom nie je posudkový lekár uvedený v zákone č. 328/2002 Z. z. (85 ods. 1 písm. d)). V rámci lekárskej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva posudkový lekár u policajtov, je vykonávaná aj kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

64. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku, môže poskytovateľ náhrady požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa § 7 ods. 4 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Aj keď lekárska posudková činnosť posudkových lekárov u policajtov právne umožňuje vykonávať kontrolu bodového ohodnotenia služobného úrazu, súd zastáva názor, že z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. posudzujúcim lekárom, ako jediným oprávneným spracovať lekársky posudok a určiť v ňom počet bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila.

65. Lekárska posudková činnosť u policajtov vykonávaná v zmysle § 85 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. posudkovými lekármi nemôže nahrádzať činnosť posudzujúceho lekára, ktorý jediný je oprávnený vydať lekársky posudok, ktorý sa stáva podkladom pre priznanie odškodnenia titulom bolestného. Inak povedané, posudkoví lekári nemajú oprávnenie vystavovať lekárske posudky v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. Posudkoví lekári nemôžu zasahovať do oprávnení posudzujúcich lekárov. V prípade kolízie v ich názoroch, t. j., ak posudkoví lekári sa nestotožnia s vystaveným lekárskym posudkom, túto je možné odstrániť len na základe ďalšieho objektívneho posúdenia nezávislým subjektom, ktorým je spravidla znalec, resp. znalecký ústav. Nič nebráni orgánu verejnej správy, aby v konaní o dávkach úrazového zabezpečenia, na ktoré sa subsidiárne použije zákon č. 71/1967 Zb. (§ 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.), vykonal znalecké dokazovanie, ako jeden z dôkazov v zmysle § 34 ods. 2 Správneho poriadku.

66. Súd nespochybňuje oprávnenie vykonávať kontrolu bodového hodnotenia v rámci lekárskej posudkovej činnosti u policajtov ich posudkovými lekármi, ale zastáva názor, že v prípade kolízie neprichádza do úvahy krátenie bodového hodnotenia, a to z dôvodov už vyššie uvedených. Ak žalovaný pripustil takéto krátenie bodového ohodnotenia, nepostupoval správne a nepriznaním odškodnenia titulom bolestného v rozsahu v lekárskom posudku určených bodov 160, bol žalobca ukrátený na jeho právach. Porovnaj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 7Sžso/41/2011 zo dňa 25.08.2011.

67. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne označenie žalovaného, tvrdiac, že ak označený žalovaný nemá pasívnu legitimáciu, je potrebné žalobu zamietnuť, súd sa s takýmto stanoviskom nestotožňuje. Správne žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. V správnom súdnictve platí, že účastníkom konania na strane žalovaného nemusí byť subjekt majúci právnu subjektivitu, jedná sa o

osobitný druh administratívnoprávnej spôsobilosti, t. j. účastníkom konania je ten orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie. Takýto orgán v podstate nie je nositeľom vecných práv, v zásade sa nejedná o typickú vecnú legitimáciu, ale procesnú spôsobilosť v administratívnom konaní rozhodovať. Ak účastník konania predloží rozhodnutie, čo je jeho povinnosťou spolu s podaním žaloby (jedná sa o náležitosť žaloby v zmysle § 182 ods. 2 písm. c) SSP), správny súd zistí, ktorý orgán verejnej správy vydal rozhodnutie, a tento je účastníkom konania. Pokiaľ by však vydal rozhodnutie orgán verejnej správy, do právomoci ktorého nepatrí rozhodovať vo veci, toto je inou otázkou a v takomto prípade sa jedná o dôvod pre zamietnutie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Akceptovanie námietky žalovaného, že nepresné označenie žalovaného žalobcom v správnej žalobe by malo vyústiť do zamietnutia žaloby, by znamenalo prílišný formalizmus, pričom s touto namietanou skutočnosťou sa súdy už v judikatúre vysporiadali. Jedná sa o odstrániteľnú vadu podania vo veci samej (žaloby), avšak aj bez jej odstránenia súd musí pokračovať v konaní, preto vyzývanie na správne označenie žalovaného je v zásade bez praktického významu, v rozpore s § 5 ods. 7 SSP (§ 59 ods. 3 SSP, § 32 ods. 2 SSP v spojení s § 180 ods. 1 SSP).

68. K námietke ohľadom nedostatočného vyhodnotenia vykonaných dôkazov, najmä svedeckých výpovedí súd poznamenáva, že v zásade ani nebolo potrebné vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie smerujúce k vyvineniu sa služobného úradu, t. j. vykonávanie a poukazovanie na také dôkazy, ktoré by preukazovali nevinu služobného úradu. Dokazovanie by malo smerovať k preukázaniu zavinenia poškodeného. Exkulpácia služobného úradu neprichádza do úvahy, jedná sa o objektívnu zodpovednosť služobného úradu, preto je bezvýznamné prípadné preukázanie toho, že nič nezavinil. Z tohto hľadiska je nadbytočná argumentácia, ako aj vyhodnocovanie dôkazov, že služobný úrad zabezpečil dostatočné osvetlenie, že schodisko bolo suché, čisté, zábradlie neporušené atď. Pre zbavenie sa objektívnej zodpovednosti, keď v podstate služobný úrad zodpovedá aj za prostú náhodu, prichádza do úvahy len pri preukázaní liberačných dôvodov, ktoré sú v zákone taxatívne uvedené, v danom prípade by musel služobný úrad preukázať žalobcovi, že konal neobvyklým spôsobom, ľahkomyseľne, tak, ako to predpokladá ustanovenie § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., čo ovšem, podľa názoru súdu z dôvodov vyššie uvedených, nebolo preukázané. Pri liberácii sa stretáva objektívna zodpovednosť služobného úradu so zodpovednosťou zamestnanca za zavinenie. Výsledkom nie je ani spoluzavinenie, ani modifikácia, či zúženie zodpovednosti služobného úradu, ale iba odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov tejto jeho objektívnej zodpovednosti. Ak teda, policajtovi nebola preukázaná žiadna zodpovednosť za zavinenie, nemohlo dôjsť ani k čiastočnému zmierneniu dôsledkov objektívnej zodpovednosti služobného úradu.

69. Súd posudzoval aj prípustnosť podania správnej žaloby. Proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o dávkach úrazového zabezpečenia, je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. O odvolaní rozhoduje nadriadený (§ 58 ods. 1 Správneho poriadku). To, že bolo s účinnosťou od 01.07.2016 zrušené ustanovenie § 248 zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého policajt mohol podať na súde návrh na preskúmanie rozhodnutia vydaného nadriadeným, neznamená výluku zo súdneho prieskumu tohto konečného rozhodnutia orgánu verejnej správy. K zrušeniu predmetného ustanovenia došlo novelizujúcim zákonom č. 125/2016 Z. z., článok XLVI preto, že bolo nadbytočné, nakoľko možnosť súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia vyplýva priamo zo Správneho súdneho poriadku (porovnaj dôvodovú správu k novele).

70. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konane končí samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

71. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednomyseľne, t. j. pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).