Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-578-2016.pdf
PDF · 77.18 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/578/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., IČO: 36 597 341, Špitálska 1, 048 01 Rožňava, právne zastúpená: JUDr. Mário Keleti, advokát, Advokátska kancelária Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, proti povinnému: S.. K. H. BABY - MAMY CENTER, IČO: 10 746 285, Okružná 4, 048 01 Rožňava, o vymoženie 2.300,60 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8 Er 672/2009 - 19 z 30. júna 2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
V ostatnej časti uznesenie z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 8 Er 672/2009 - 19 z 30. júna 2014 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v sume 43,43 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Náhradu trov exekučného konania nepriznal ani oprávnenému ani povinnému. V odôvodnení uznesenia uviedol, že po vydaní poverenia dala súdna exekútorka dňa 29.04.2014 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Pri skúmaní majetkových pomerov povinného súdna exekútorka zistila, že povinný nevlastní žiaden postihnuteľný majetok, pričom povinnému sa ani nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, keďže na uvedenej adrese je neznámy a súčasnú adresu pobytu sa nepodarilo zistiť. Okresný súd vzhľadom na tieto skutočnosti bol toho názoru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto takúto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 EP tak, že uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 43,43 Eur.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti všetkým jeho výrokom. Podľa jeho názoru je rozhodnutie okresného súdu predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinnému sa nepodarilo doručiť ani upovedomenie o začatí exekučného konania, pričom až na základe tohto dokumentu sa povinný dozvie, že sa proti nemu vedie exekučné konanie. Následne sa potom môže aj rozhodnúť, že svoj dlh dobrovoľne uhradí. Oprávnený uviedol, že zároveň s doručením upovedomenia sa mu doručuje aj dokument s názvom „Vyhlásenie o majetku, pohľadávkach a záväzkoch povinného“, ktorý má povinnosť vyplniť pod hrozbou možných trestnoprávnych následkov. Až na základe tohto dokumentu si podľa názoru oprávneného môže súdny exekútor zistiť reálnu situáciu o majetku povinného, ktorý nie je povinne evidovaný v štátom regulovaných registroch. Vzhľadom na skutočnosť, že upovedomenie o
začatí exekúcie nebolo povinnému doručené, konajúca súdna exekútorka mohla vychádzať len z verejne dostupných registrov a povinnému nebolo umožnené, aby svoj dlh uhradil, prípadne uviedol okolnosti o jeho majetku, ktoré nie je možné zistiť z verejne dostupných registrov. Zo zistení súdnej exekútorky je podľa názoru oprávneného možné usúdiť, že povinný za zdržiava v Maďarsku za účelom výkonu zárobkovej činnosti, keďže podľa zistení nemá príjem plynúci z územia SR. Podľa oprávneného je teda pravdepodobné, že povinný má majetok, ktorým by mohol hradiť svoje záväzky. V prípade povinného ide navyše o fyzickú osobu, u ktorej je predpoklad, že z územia Slovenskej republiky bude mať príjmy minimálne v podobe dôchodkových dávok, prípadne z dedenia majetku. Na základe týchto skutočností považoval oprávnený záver o pravdepodobnej neúspešnosti vykonávania exekúcie v budúcnosti za predčasný. Podobný názor vyjadril aj o ďalších výrokoch, ktoré sa odvíjajú od základného výroku. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. Súdna exekútorka vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedla, že povinný je maďarským štátnym občanom, ktorý sa po rozvode s manželkou vrátil do Maďarska, pričom na Slovensko sa už vrátiť neplánuje. EP niekde neukladá povinnosť zasielať spolu s Upovedomením o začatí exekúcie aj Vyhlásenie o majetku. Bola toho názoru, že akékoľvek ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo úplne zbytočné a v prípadnom ďalšom exekučnom konaní bude súdny exekútorka pokračovať len po zložení preddavku na odmenu súdneho exekútora. Na základe uvedeného navrhovala nevyhovieť odvolaniu oprávneného.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z dôvodu toho, že v zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.
5. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP (ďalej len „odvolací súd“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že v časti výroku o zastavení exekúcie bolo uznesenie okresného súdu vecne správne, a preto ho podľa § 387 CSP potvrdil. V časti výrokov o trovách exekúcie a náhrade trov exekučného konania mal odvolací súd za to, že na predloženie uznesenia v tejto časti odvolaciemu súdu neboli splnené procesné podmienky, a preto uznesenie v tejto časti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
6. Podľa § 57 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti výroku o zastavení exekúcie vzal do úvahy najmä skutkový stav zistený súdnou exekútorkou. Vyplývalo z neho, že povinný je občan Maďarskej republiky a nemá žiaden príjem zo Slovenskej republiky, ktorý by bol postihnuteľný exekučným konaním. Jeho presnú adresu sa ani nepodarilo zistiť, a tak sa mu nepodarilo ani doručiť upovedomenie o začatí exekúcie. Odvolací súd prihliadol aj na námietky oprávneného, ktorý tvrdil, že skutkový stav vyplývajúci z registrov nie je dostačujúci, pretože povinný pravdepodobne v Maďarsku pracuje a tak zrejme disponuje majetkom, ktorý by bol postihnuteľný v exekučnom konaní. Odvolací súd k námietkam oprávneného uvádza, že síce je pravdou, že povinný by mohol v zahraničí pracovať a poberať príjem, ktorý by bol postihnuteľný núteným výkonom rozhodnutia avšak takýto príjem nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia podľa právneho poriadku SR. Odvolací súd dáva do pozornosti, že sa v danom prípade jedná o exekučné konanie vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8 C 60/2009 - 57 zo 17. júna 2009. V prípade ak by mal oprávnený vôľu takýto exekučný titul vykonať mimo územia SR v niektorom členskom štáte EÚ, je potrebné, aby bol tento exekučný titul uznaný a vykonateľný v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach. V zmysle tohto nariadenia sa výkon rozsudkov vydaných v inom členskom štáte spravuje právnym poriadkom dožiadaného členského štátu. V zmysle čl. 2 tohto nariadenia „dožiadaný členský štát“ je členský štát, v ktorom sa dovoláva uznania rozsudku alebo v ktorom sa žiada o výkon rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že ak by oprávnený chcel postihnúť
majetok povinného v Maďarskej republike je potrebné, aby postupoval v zmysle citovaného nariadenia a výkon jeho exekučného titulu sa bude riadiť právnym poriadkom Maďarskej republiky. Hlavne na základe týchto skutočností nepovažoval odvolací súd ďalšie vedenie exekučného konania proti povinnému na území SR za účelné.
8. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o zastavení exekúcie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. K zrušeniu uznesenia v ďalšej časti uvádza odvolací súd nasledovnú argumentáciu.
10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Podľa § 202 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný v čase podania odvolania (ďalej len „O. s. p.“) odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 58 ods. 6 EP účinného v čase podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v čase podania odvolania oprávneným nebolo procesne prípustné podať odvolanie proti výroku, ktorý sa týkal náhrady trov konania v rozhodnutí súdu o zastavení exekúcie.
14. Rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.
15. Podľa § 347 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
16. Vzhľadom na to, že proti rozhodnutiu v časti výrokov týkajúcich sa trov exekúcie nebolo prípustné odvolanie, avšak proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie prípustné vždy, takéto rozhodnutie sa v zmysle vyššie citovaného § 374 ods. 4 posledná veta O. s. p. zrušilo a v tejto časti mal rozhodnúť opätovne sudca okresného súdu. S ohľadom na to, že tak sudca neučinil, bol odvolací súd nútený uznesenie okresného súdu v časti týkajúcej sa trov exekučného konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
17. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený bol síce v časti svojho návrhu úspešný, avšak odvolací súd rozhodol z iných dôvodov ako navrhoval oprávnený, a preto jeho podanie nepovažoval za účelné. Povinnému žiadne trovy konania nevznikli.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).