Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26S-12-2015.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Varga APEX, s miestom podnikania Odbojárov 301, Tovarníky, IČO: 11 742 119, zastúpený: JUDr. Vladimír Varga, advokát, so sídlom Škultétyho 654/1, Topoľčany, IČO: 42 121 817, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. OPS/BEZ/2015/2918, O-81/2015 zo dňa 29.04.2015, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2015 domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k. OPS/BEZ/2015/2918, O-81/2015 zo dňa 29.04.2015 ako i rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra č. k. 389/14/práv. zo dňa 27.01.2015. V dôvodoch svojej žaloby uvádza, že u žalobcu ako zamestnávateľa došlo závažnému pracovnému úrazu zamestnanca žalobcu U. S.. Žalobca si riadne splnil svoju ohlasovaciu povinnosť stanovenú mu príslušnými právnymi normami a aj na základe toho došlo zo strany prvostupňového Inšpektorátu práce Nitra k šetreniu príčin závažného pracovného úrazu, ktoré závery vyústili do vydania Protokolu č. INA-22-28-2.2/P-J2-14 zo dňa 19.05.2014 a následného Dodatku č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 18.11.2014. Žalobca s uvedeným orgánom riadne pri šetrení spolupracoval. So závermi protokolu sa žalobca ale nestotožňuje a je presvedčený, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej právnej normy, za ktorú by mal byť sankcionovaný. Žalobca je presvedčený o nesprávnosti a nezákonnosti oboch rozhodnutí. V konaní, ktoré prvostupňovému rozhodnutiu predchádzalo boli prvostupňovým správnym orgánom opomenuté jeho procesné práva, keď jednak nebolo napadnuté rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku doručené zástupcovi žalobcu a jednak keď správny orgán prvého stupňa odmietol vykonať, resp. nevykonal žalobcom navrhované doplnenie dokazovania výsluchom svedka U.. S. K.. Z rozhodnutia nie je ďalej zrejmé, či sa mal ako účastník konania dopustiť údajným porušením citovaných ustanovení priestupku či iného správneho deliktu, teda nebola v napadnutom rozhodnutí definovaná zákonná forma údajného porušenia právnych predpisov žalobcom, z ktorého dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Bolo neštandardné aj keď prvostupňový správny orgán v rámci zisťovania podkladov zmenil právnu kvalifikáciu údajného porušenia predpisov na úseku BOZP. Nezákonnosť a nesprávnosť videl aj v tom, že vychádza výlučne zo záverov Protokolu zo dňa 19.05.2014 a jeho Dodatku č. 1 zo dňa 18.11.2014, bez ďalšieho dôsledného zisťovania skutkového stavu veci, čím tento skutkový stav nebol zistený úplne a správne. Protokol a Dodatok vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nie je pravdou a nebola zákonným spôsobom preukázaná v Dodatku č. 1 uvedená skutočnosť, že by žalobca ako zamestnávateľ nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia a neposúdil riziko pri činnosti používania
predmetnej tlakovej nádoby, keďže zo strany žalobcu ako zamestnávateľa bola zmluvne práve na účely zisťovania nebezpečenstiev a zdrojov ohrozenia ako aj na posudzovanie všetkých rizík pri vykonávaní všetkých činností zamestnancami žalobcu, poverená externá odborne na to zameraná organizácia (ABT PROSPER Topoľčany - U.. O. K.), pričom práve v súčinnosti s touto externou firmou si žalobca činnosť zisťovania nebezpečenstiev a zdrojov ohrozenia ako aj posudzovania rizika pri činnosti používania aj tlakových nádob riadne splnil a správnemu orgánu prvého stupňa bol predložený v čase šetrenia príčin pracovného úrazu taktiež na účely vykonania kontroly okrem iného i riadne vyhotovený písomný dokument o posúdení rizika, identifikácie ohrozenia a nebezpečenstva, bezpečnostné opatrenia a navrhnuté OOPP zo dňa 07.01.2014, ako aj ďalšie doklady svedčiace o riadnom splnení si údajne porušených povinností, a to najmä Doklady o oboznámení a informovaní zamestnancov s písomným návodom na obsluhu ako aj Doklady o vykonaní príslušných školení a preskúšaní zamestnancov
- vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že nie je pravdou, že by žalobca ako zamestnávateľ nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia a neposúdil riziko pri činnosti používania predmetnej tlakovej nádoby, pričom z napadnutého prvostupňového rozhodnutia a jeho odôvodnenia je zrejmé, že prvostupňový orgán vyššie uvedené nezohľadnil, čím bolo porušené ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Ďalej uviedol, že nie je pravdou a nebola zákonným spôsobom preukázaná v Dodatku č. 1 k protokolu uvedená skutočnosť, že by revízny technik tlakových zariadení vo svojich revíznych správach k predmetnej tlakovej nádobe upozornil na akékoľvek nebezpečenstvá či ohrozenia, nakoľko zo strany revízneho technika nedošlo k zisteniu nedostatkov, nebezpečenstiev ani zdrojov ohrozenia, naopak z protokolov a správ o skúškach poistného ventilu, v odborných prehliadkach a skúškach tesnosti predmetnej tlakovej nádoby vykonaných v dňoch 08.05.2012, 11.05.2012, 16.05.2013 a 17.05.2013 revízneho technika tlakových zariadení U.. S. K., vyplynuli nasledovné iné než správnym orgánom prvého stupňa tvrdené skutočnosti. Dňa 08.05.2012 Protokol o skúške poistného ventilu STN13409 - vyjadrenie technika - poistný ventil spôsobilý na použitie, dňa 11.05.2012 Správa o výsledku odbornej prehliadky TNS - skúška tesnosti - skúška tesnosti úspešná a to pri dvojnásobnom skúšobnom pretlaku - vyjadrenie technika - nádoba ako aj výstroj spĺňa podmienky bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, dňa 16.05.2013 Správa o výsledku odbornej prehliadky TNS - vnútorná prehliadka
- vnútorná odborná prehliadka - nádoba bez zjavného poškodenia, bez prasklín, uzatváracia armatúra funkčná a tesná - vyjadrenie technika - tlakovú nádobu ako aj jej bezpečnostný výstroj doporučujem do trvalej prevádzky, dňa 17.05.2013 Správa o výsledku odbornej prehliadky TNS - skúška tesnosti - skúška tesnosti úspešná a to pri dvojnásobnom skúšobnom pretlaku - vyjadrenie technika - nádoba ako aj výstroj spĺňa podmienky bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. Pokiaľ ide o prvostupňovým správnym orgánom žalobcovi vytýkané doporučenie revízneho technika „Doporučujem tlakovú nádobu z dôvodu technickej opotrebovanosti využívať len ako zásobnú nádrž beztlakovú“, k tomuto žalobca uvádza, že toto „doporučenie“ obsiahnuté v správach revízneho technika zo dňa 11.05.2012 a zo dňa 17.05.2013 boli jednoznačné - tlaková skúška bola úspešná ... tlaková nádoba spĺňa podmienky bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. Doporučenie využívania tlakovej nádoby len ako nádrže beztlakovej, nebolo pre žalobcu ako zamestnávateľa a prevádzkovateľa tlakovej nádoby záväzné, nakoľko neukladalo žiadnu povinnosť odstránenia žiadnych nedostatkov, nebolo normou všeobecne záväzného právneho predpisu ani individuálneho správneho aktu, z ktorej by žalobcovi vyplývala povinnosť nepoužívať technické zariadenie k tomu, na čo je od výroby určené, naopak revízny technik vo vyhotovených správach o vykonaní skúšok a prehliadok konštatoval jednoznačne bezpečnosť prevádzky predmetnej nádoby, preto sa žalobca ako prevádzkovateľ predmetnej nádoby v dobrej viere mohol len spoľahnúť a aj spoľahol na tieto odborné vyjadrenia, ktoré boli zabezpečené v súlade s príslušnými právnymi predpismi na to určenou odborne spôsobilou osobou. Navyše ako žalobca opakovane uvádzal správnemu orgánu prvého stupňa, samotný revízny technik tlakových zariadení U.. S. K. bol ako svedok vypočutý taktiež v trestnom konaní vedenom vo veci pracovného úrazu poškodeného U. S. na OR PZ Topoľčany, pričom pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom jednoznačne uviedol, že nádoba spĺňa podmienky bezpečnosti aj spoľahlivosti a to je jednak z hľadiska skúšky tesnosti, ako aj tlakovej skúšky, pričom práve tlaková skúška je podstatná základná skúška pre tlakové nádoby. Ďalej uviedol, že nie je pravdou a nebola zákonným spôsobom preukázaná v Dodatku č. 1 k protokolu uvedená „skutočnosť“, že by žalobca tým, že predmetná nádoba bola v rokoch 2012-2014 využívaná ako tlaková, nezabezpečil, aby tento pracovný prostriedok a organizácia práce s ním neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko tieto svoje povinnosti si žalobca riadne splnil práve tým, že boli z jeho strany riadne splnené všetky zákonné povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP tak, ako sú vyššie opísané, ale aj ako sú riadne zdokladované všetkými listinnými dôkazmi a dokumentmi, ktoré sú uvedené aj v prílohe k Protokolu zo dňa 19.05.2014 prvostupňového správneho orgánu. Nie je preto pravdou, že by žalobca tým, že predmetná nádoba bola v rokoch 2012 až 2014 až do vzniku predmetného pracovného úrazu využívaná aj ako tlaková,
nezabezpečil, aby tento pracovný prostriedok a organizácia práce s ním neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko viac než žalobca ako zamestnávateľ v oblasti BOZP urobil, urobiť zrejme ani nemohol - prvostupňový správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia a uložením pokuty žalobcovi ako účastníkovi konania za údajné porušenie zákonných povinností, a to bez odkazu na akékoľvek ďalšie súvisiace právne normy, ktoré by prípadne žalobcovi kládli ďalšie právne povinnosti, vyžaduje od žalobcu nad rámec svojho zákonného oprávnenia splnenie ďalších právnych povinností, a to v rozpore so všeobecne platnými zásadami právneho poriadku. Žalobca je presvedčený, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu žiadnych právnych predpisov na zaistenie BOZP. Mal taktiež za to, že nedošlo k jednoznačnému preukázaniu ani existencie príčinnej súvislosti medzi údajným porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c), d) zákona č. 124/2006 Z. z. z jeho strany a vzniknutým pracovným úrazom. Problematika vykonania tlakovej skúšky pre vznik udalosti zohráva práve tú najpodstatnejšiu časť. Nie je pravdou, že by žalobca ako zamestnávateľ poskytoval svojím zamestnancom morálne, fyzicky a technicky opotrebovaný pracovný prostriedok, a že by tento prevádzkoval bez zistenia možných rizík a ohrození. V žiadnej z uvádzaných správ sa neuvádzalo žiadne upozornenie, že nádoba by sa mala používať len ako beztlaková, v dotknutých správach bolo uvedené len právne nezáväzné odporučenie a už vôbec sa neuvádzalo, že by revízny technik vychádzal zo svojich dlhoročných skúseností, ale najmä nie, že sa sklolaminátové nádoby staršie ako 30 rokov už nemajú používať ako tlakové nádoby. Posúdenie rizík bolo vykonané a zadokumentované plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na danú vec. Uviedol, že je nemysliteľné a bezprecedentné v právnom štáte, aby ku dňu 19.05.2014 kontrolný štátny orgán konštatoval jediné údajné porušenie právnej povinnosti u kontrolovaného subjektu a následne, keď kontrolovaný subjekt relevantne preukáže, že k porušeniu danej zákonnej povinnosti z jeho strany nedošlo, aby zo strany toho istého kontrolného orgánu došlo so spätnou účinnosťou k vykonaniu zmeny kontrolných zistení a zadefinovaniu údajných porušení iných právnych povinností, ktoré tu neboli získané k predchádzajúcemu dátumu. Žalobca preto namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.04.2015, keďže vychádza a potvrdzuje nezákonný stav, čo sa týka konania, rozhodovania a rozhodnutia jeho podriadeného Inšpektorátu práce Nitra. Konanie trpí nedostatkami a nemôže tak vytvoriť stav zákonnosti rozhodovania orgánov štátnej správy.
2. K žalobe sa v písomnom podaní zo dňa 22.02.2016 vyjadril aj žalovaný, pričom uviedol, že administratívnoprávna zodpovednosť má úplne odlišný charakter ako zodpovednosť trestnoprávna či občianskoprávna. Správne právo je založené na objektívnom princípe, pretože zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou. Účastník konania sa môže iba vyviniť, čo však žalobca v priebehu konania neurobil. Ďalej uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt spočívajúci v tom, že nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia a neposúdil riziko pri činnosti používania 33 - ročnej sklolaminátovej tlakovej nádoby v. č. 13672/1981 fekálneho prívesu, nakoľko na nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré vyplývali z revíznych správ revízneho technika tlakových zariadení tento upozornil, keďže uviedol, že odporúča tlakovú nádobu využívať len ako zásobnú nádrž beztlakovú. Postup o preformulovaní uvedeného nedostatku bol uvedený v dodatku č. 1 k protokolu, pričom k tejto zmene mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal nielen z protokolu a dodatku k nemu, ale aj z ďalších listinných dôkazov a zápisníc, ktoré sú súčasťou spisu. Na základe výpovede fyzickej osoby U.. O. K. bolo zistené, že iné revízne správy ako boli predložené k inšpekcii práce, žalobca nemá. Na základe výpovedí dospel žalovaný k záveru, že tlaková skúška na predmetnej nádobe vykonaná nebola. Rovnako U.. S. K. v zápisnici zo dňa 02.05.2014 uviedol, že z dôvodu technickej opotrebovanosti odporučil využívať túto nádrž len ako beztlakovú nádobu. Pri rozhodovaní na oboch stupňoch boli zohľadnené všetky dôkazy, či už v prospech alebo neprospech žalobcu. Žalobca žiadal o doplnenie dokazovania vyžiadaním znaleckého posudku KEÚ PZ SR, pričom Inšpektorát práce jeho žiadosti vyhovel a závery z tohto posudku boli zohľadnené v konaní. Žalobca mal na posúdené riziká aj vypracovaný dokument, avšak toto posúdenie bolo vo vzťahu k tlakovým nádobám len všeobecné. V žalobcom predloženom dokumente o posúdení a výpočte rizika, identifikácii ohrozenia nebezpečenstva, bezpečnostných opatreniach a navrhnutých OOPP zo dňa 07.01.2014 nie je posúdené riziko týkajúce sa prevádzky predmetnej tlakovej nádoby. Porušením povinnosti zisťovať nebezpečenstvá pri používaní tejto tlakovej nádoby došlo u účastníka k pracovnému úrazu, ktorým bola zamestnancovi spôsobená ťažká ujma na zdraví. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje snahu žalobcu plniť požiadavky v oblasti BOZP, avšak k pracovnému úrazu došlo na základe zanedbania povinností, keďže neboli zodpovedne posúdené všetky riziká pri používaní nádoby ako tlakovej nádoby, pretože tým, že žalobca nevzal do úvahy odporúčanie uvedené v revíznej správe, vystavil svojich zamestnancov nebezpečenstvu a riziku, ktoré nakoniec vyústilo do vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví. Žalobca nepreukázal ani počas inšpekcie práce ani v správnom konaní, že by splnil svoje povinnosti vyplývajúce z § 6 ods. 1 písm.
c) a d) zákona o BOZP, teda zjavne nevenoval ochrane zamestnancov pri činnosti s predmetnou tlakovou nádobou dostatočnú pozornosť. Nakoľko žalobca nepredložil počas správneho konania žiadne nové listinné dôkazy, ani nenavrhol vykonanie nových dôkazov na podporu svojich tvrdení, správny orgán rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania vo veci. Navrhol preto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
3. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný preskúmal rozhodnutie a postup žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia v rozsahu dôvodov podanej žaloby a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
4. Z obsahu spisu bolo ďalej nepochybne preukázané, že Inšpektorát práce Nitra svojím rozhodnutím č. k. 389/14/práv. zo dňa 27.01.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000,-- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočíva v porušení povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov tým, že zamestnávateľ nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia a neposúdil riziko pri činnosti používania 33 ročnej sklolaminátovej tlakovej nádoby v. č. 13672/1981 fekálneho prívesu, nakoľko na nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré vyplývali z revíznych správ revízneho technika tlakových zariadení tento upozornil, tak že: „Doporučujem tlakovú nádobu z dôvodu technickej opotrebovanosti využívať len ako zásobnú nádrž beztlakovú“, pričom táto nádoba v roku 2012, 2013 a 2014 bola naďalej zamestnávateľom až do vzniku závažného pracovného úrazu U. S., ktorý utrpel dňa 28.03.2014, využívaná ako tlaková nádoba a tým, že nezabezpečil, aby tento pracovný prostriedok a organizácia práce s ním neohrozili bezpečnosť a zdravie zamestnancov, čo bolo zistené pri vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v dňoch 07.04., 08.04., 16.04., 17.04. a 19.05.2014 u účastníka konania JUDr. Jaroslav Varga APEX, miesto podnikania Odbojárov 301, Tovarníky, IČO: 11 742 119. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán svojím rozhodnutím č. k. OPS/BEZ/2015/2918, O-81/2015 zo dňa 29.04.2015 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.
5. Žalovaný v rozhodnutí č. OPS/BEZ/2015/2918, O-81/2015 zo dňa 29.04.2015 poukázal na to, že po posúdení všetkých relevantných skutočností a vzhľadom na uvedenú právnu úpravu sa odvolací orgán stotožnil s konštatovaním inšpektorátu práce, že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal, a preto je uloženie pokuty dôvodné. Inšpektorát práce preukázal porušenie povinností vyplývajúcich z uvedených ustanovení zákona o BOZP tak, ako to konštatoval v napadnutom rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán vykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mohol a vykonanie ktorých považoval za potrebné pre objektívne posúdenie veci. Účastníkovi konania bolo umožnené nahliadnuť do spisu prostredníctvom svojho právneho zástupcu a mohol sa vyjadriť k podkladom napadnutého rozhodnutia a ku všetkým skutočnostiam súvisiacim so vznikom pracovného úrazu postihnutého. Porušenie povinností, ktoré bolo zistené, a za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, a nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou. Účastník konania musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia. Tento však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Odvolací orgán neakceptoval ani dodatočné predloženie písomnosti, pretože sa týkali iných tlakových zariadení, prevádzkovaných iným subjektom, a teda nebolo možné na základe nich zmeniť posúdenie veci. Odvolací orgán považoval za preukázané, že zistené porušenie povinností zo strany účastníka konania je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a na základe utrpených poranení došlo k ťažkej ujme na zdraví postihnutého. Príčinou tejto udalosti bol nevhodný, zdravie ohrozujúci pracovný prostriedok, čo účastník konania ako zamestnávateľ na základe dostupných informácií mal a mohol predvídať. K závažnosti pracovného úrazu sa vyjadril príslušný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - Fakultná nemocnica v Nitre prostredníctvom ošetrujúceho lekára MUDr. Jána Tencera, úrazového chirurga, ktorý jednoznačne stanovil, že pracovný úraz postihnutého je považovaný za závažný, pretože ním bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Pri rozhodovaní o pokute musí inšpektorát práce prihliadať na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6, najmä závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, skutočnosť, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku alebo opakované zistenie toho istého nedostatku. Mal za to, že výška pokuty je primeraná predovšetkým vzhľadom k tomu, že ide o závažné
porušenie povinností zo strany účastníka konania, následkom čoho je pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Odvolací orgán nepovažoval za potrebné ani doplniť dokazovanie, nakoľko mal za to, že by už neboli zistené nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie okolností vzniku úrazu, príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a vznikom pracovného úrazu, medzi pracovným úrazom a ťažkou ujmou na zdraví postihnutej osoby, resp. zodpovednosti účastníka konania.
6. Správny súd k predmetnej veci podotýka, že orgány inšpekcie práce v danom prípade žalobcovi kladú za vinu porušenie povinností vyplývajúcich mu ako zamestnávateľovi z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Podľa týchto ustanovení citovaného právneho predpisu je zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami (podľa písm. c)) a zároveň zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na tento účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy (podľa písm. d)).
7. Orgány inšpekcie práce v danom prípade dospeli k správnemu záveru, že žalobca ako zamestnávateľ adekvátne nezisťoval nebezpečenstvá a ohrozenia a neposúdil riziko pri činnosti používania 33 ročnej sklolaminátovej tlakovej nádoby v. č. 13672/1981 fekálneho prívesu ako nádoby tlakovej a to vzhľadom na doporučenie revízneho technika obsiahnuté v jeho Správach o výsledku odbornej prehliadky TNS
- skúška tesnosti zo dňa 11.05.2012 a 17.05.2013, v ktorých je doslovne uvedené „Doporučujem tlakovú nádobu, z dôvodu technickej opotrebovanosti, využívať len ako zásobnú nádrž beztlakovú“. Žalobca sa bráni tým, že uvedené doporučenie revízneho technika nemá pre neho záväzný charakter a zdôrazňuje, že vo vete predchádzajúcej tomuto doporučeniu revízny technik tlakovú nádobu označil za spĺňajúcu podmienky bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, pričom aj výsledok tlakovej skúšky bol úspešný. Správny súd k argumentácii žalobcu dodáva, že vzhľadom na znenie uvedených správ revízneho technika bolo rozumné od žalobcu očakávať, že riziká ďalšieho používania predmetnej nádoby fekálneho prívesu ako nádoby tlakovej bude minimálne ďalej skúmať. Správny súd pripúšťa, že revízny technik v oboch správach svoje závery obsiahnuté v časti rozhodnutia o ďalšej prevádzke nádoby neformuluje jednoznačným spôsobom. Na jednej strane totiž revízny technik predmetnú tlakovú nádobu označuje za spĺňajúcu podmienky bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, vzápätí však upozorňuje na jej technickú opotrebovanosť, z ktorej vyplýva jeho doporučenie nádobu využívať len ako zásobnú beztlakovú nádrž. Správnym orgánom je spoľahlivo skutkovo ustálená okolnosť, že žalobca nedbal na doporučenie revízneho technika - predmetnú nádobu využívať len ako nádobu beztlakovú - správne orgány právne správne posúdili ako porušenie povinností zamestnávateľa zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia vyplývajúce z jej ďalšieho používania ako nádoby tlakovej a zároveň ako porušenie povinnosti zabezpečiť, aby predmetný pracovný prostriedok neohrozoval bezpečnosť a zdravie zamestnancov žalobcu, ak bude aj naďalej používaný ako tlaková nádoba. Žalobca sa totiž nemal uspokojiť s tou časťou rozhodnutia revízneho technika o ďalšej prevádzke tlakovej nádoby, ktorá svedčí v prospech jeho záujmu využívať predmetnú nádobu ako nádobu tlakovú a súčasne bagatelizovať a ignorovať riziká vyplývajúce z upozornenia revízneho technika, že z dôvodu technickej opotrebovanosti sa doporučuje predmetnú nádobu využívať len ako beztlakovú nádobu. Skutočnosť, že práve žalobcom podceňovaná technická opotrebovanosť starej 33 ročnej tlakovej nádoby, na ktorú bol v rámci jej revízie opakovanie upozornený, bola jediným dôvodom jej poškodenia majúceho za následok spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví u zamestnanca žalobcu, je navyše jednoznačne potvrdená znaleckým posudkom vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru tvoriacim súčasť administratívneho spisu.
8. Z uvedených dôvodov je po právnej stránke namieste, že prvostupňový orgán inšpekcie práce za správny delikt spočívajúci v porušení povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci žalobcu sankcionoval uložením pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, pričom vzhľadom na skutočnosť že v dôsledku vyššie uvedených porušení povinností zamestnávateľa vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, uložil žalobcovi pokutu v minimálnej možnej zákonnej výške 33.000,-- eur.
9. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v zmysle § 168 SSP tak, že napriek jeho úspechu mu ju nepriznal, keďže žalovaný v zmysle citovaného ustanovenia v zásade nemá právo na náhradu trov
konania. Súd v danom prípade nedospel k zisteniu, že by od žalobcu bolo možné spravodlivo požadovať, aby nahradil trovy konania žalovanému, keďže žaloba v danom prípade podľa názoru správneho súdu nemá šikanózny charakter.
11. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.