Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. T.. Z. XXXX/XX, A., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát, so sídlom Krajinská 3, Piešťany, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 4.385,42 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa v časti zaplatenia sumy 3.025,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.025,42 eur od 17.02.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.360 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 17.02.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 37,98 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 22.02.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.385,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.385,42 eur od 17.02.2016 do zaplatenia a trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 08.07.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní karty Yes s evidenčným číslom XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytnúť úverový rámec vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk) a žalobca sa čerpaný úver zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 39,83 eur (1.200,- Sk), splatnosť ktorých nastala vždy k 20 dňu v mesiaci. Ďalej uviedol, že súd v konaní o zaplatenie 2.581,21 eur z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktoré inicioval žalovaný rozhodol, že žalobca žalovanému nedlhuje žiadne peniaze, pričom zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola platne uzavretá, avšak žalovanému z nej nevznikol nárok na žiadne poplatky a úroky a voči žalobcovi si mohol nárokovať iba vrátenie čerpanej istiny. V konaní bolo preukázané, že žalobca na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 08.07.2002 vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 8.232,40 eur, pričom z titulu plnenie záväzkov vyplývajúcich mu z tejto zmluvy uhradil žalovanému sumu 12.617,82 eur (sumu 11.257,82 eur do začatia konania, po začatí konania sumu 1.360), z čoho je zrejmé, že žalobca svoju povinnosť vrátiť poskytnutú istinu úveru v celom rozsahu splnil a naopak žalovaný sa bezdôvodne obohatil vo výške 4.385,42 eur. Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca uviedol, že prostredníctvom svojho zástupcu listom zo dňa 13.02.2016 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.385,42 eur, a to najneskôr v deň nasledujúci od doručenia tejto výzvy, pričom výzva bola doručená 15.02.2016, čo vyplýva jednak z doručenky, ale aj z písomnej odpovede žalovaného. Žalovaný na výzvu reagoval elektronicky dňa 18.02.2016 s tým, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevidí ako dôvodný. Žalobca uviedol, že vzhľadom na právnu fikciu podľa ktorej sa poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov je plnenie prijaté žalovaným od žalobcu plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať. Podľa žalobcu žalovaný ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra v rámci povoleného predmetu činnosti poskytoval v čase uzavierania zmluvy úvery z vlastných zdrojov a vzhľadom na túto skutočnosť je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené sa považuje vzniknuté obohatenie žalovaného za úmyselné, pri ktorom platí 10 ročná objektívna premlčacia doba, subjektívna doba začala planúť v októbri 2015, keď žalobca až vydaním rozsudku sp. zn. XC/XXX/ XXXX zistil, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca zároveň požadoval aj úrok z omeškania odo dňa 17.02.2016, nakoľko podľa listu zo dňa 12.02.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 15.02.2016, mal žalovaný vydať bezdôvodné obohatenie dňom nasledujúcim po doručení.

2. Žalobca za dôkazy označil rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 08.10.2015, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, odpoveď žalovaného zo dňa 18.02.2016, úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes.

3. Okresný súd Trnava platobným rozkazom č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 25.02.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.385,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.385,42 eur od 17.02.2016 do zaplatenia a trovy konania vo výške 339,18 eur alebo v tej istej lehote podať odpor. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 07.03.2016.

4. Podaním zo dňa 14.03.2016, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 15.03.2016 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 25.02.2016 a vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, pričom žiadal, aby sa konanie uskutočnilo na Okresnom súde Piešťany. V odpore žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 08.10.2015, ktorý v odôvodnení považoval predmetnú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, no predmetné konanie sa netýkalo určenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, ale práve naopak, žalovaný vystupoval v postení žalobcu, ktorý si v konaní uplatňoval uhradenie dlžnej sumy z úverovej zmluvy od žalobcu. Uviedol, že úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.07.2002 pričom držiteľ revolvingového úveru mal k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca, v konkrétnom prípade 995,81 eur a pri tomto type úveru sa tvorila obnoviteľná finančná rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou klient sporil čiastku, ktorú si v prípade potreby mohol požičať. Preto vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. skutočnosť, že zmluvné strany nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri tomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola individuálne dojednaná pôvodne vo výške 995,81 eur (30.000,- Sk) a výška mesačnej splátky bola 39,80 eur (1.200,- Sk). Počet splátok tak nebolo vzhľadom na typ úveru vopred dohodnúť. Pokiaľ ide o výšku RPMN, ktorá podľa názoru súdu v zmluve absentovala, žalovaný argumentuje tým, že výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. K bezdôvodnému obohatenie žalovaný uviedol, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Strany sa dohodli na mesačných platbách vo výške 39,80 eur, žalobca však v roku 2013 a 2014 neuhradil ani jednu splátku a je to práve žalovaný na strane ktorého vznikla majetková ujma. Žalovaný uviedol, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania na sumy uhradené v rokoch 2002 až 2012 vo výške 3.025,46 eur a nesúhlasil s použitím 10 ročnej premlčacej doby z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia.

5. Prípisom zo dňa 22.04.2016 Okresný súd Trnava postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému.

6. Podaním zo dňa 06.07.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.07.2016 podal žalobca vyjadrenie k podanému odporu. Vo vyjadrení poukázal na rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. XC/ XXX/XXXX podľa ktorého v zmluve absentuje údaj o výške úrokovej sadzby a údaj o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a žalobca teda nemal možnosť porovnania si úverov poskytovaných inými nebankovými spoločnosťami resp. bankami a súd v zmluve identifikoval nekalú obchodnú praktiku priečiacu sa dobrým mravom a toto ustanovenie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka posúdil ako neplatné a úver bol súdom posúdený ako bezúročný a bez poplatkov a žalovaný si mohol voči žalobcovi uplatňovať iba vrátenie čerpanej istiny. Uviedol, že v nadväznosti na skutkové zistenia Okresného súdu Piešťany v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX je zrejmé, že zmluva obsahuje nekalú obchodnú praktiku, žalovaný jednotlivými ustanoveniami porušil platné a účinné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a neumožnil žalobcovi zákonnú možnosť komparácie medzi na trhu dostupnými úvermi. Žalovaný mal postupovať s odbornou starostlivosťou, no nepostupoval tak a nastala zákonom predpokladaná sankcia v zmysle ktorej mal žalovaný vedieť, že nebude môcť od žalobcu žiadať úrok z úveru a iné poplatky a pre prípad, že tak urobí, bol z uvedenou sankciou uzrozumený a preto sa voči rozsudku neodvolal. Podľa žalobcu premlčacia doba začala plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa, teda dňa 18.09.2015 a preto sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepremlčalo ani v subjektívnej 2 ročnej ani v objektívnej 3 ročnej lehote.

7. Podaním zo dňa 05.04.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.04.2017 podal žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom podaní citoval rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1392/2014, na základe ktorého považuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.07.2002 za jeden celok, a preto premlčacia doba môže začať plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa, na základe čoho nemôže byť jeho nárok uplatňovaný v tomto konaní premlčaný. S uvedeným tvrdením žalovaný nesúhlasil a zastával názor, že premlčacia doba v danom prípade začala plynúť osobitne vo vzťahu k jednotlivým úhradám, ktoré žalobca uskutočnil. Uviedol, že pokiaľ ide napríklad o úhradu zo dňa 13.01.2011 vo výške 94,92 eur je zrejmé, že žalovaný získal majetkový prospech (práve vo výške 94,92 eur) dňa 13.01.2011 a premlčacia doba začala plynúť dňa 13.01.2011, pričom trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 13.01.2014. Skutočnosť, že premlčacia doba začala plynúť osobitne k jednotlivým nárokom aj pri pokračujúcom získaní majetkových hodnôt, je zrejmá aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.03.2016. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že žalobca doručil žalobu súdu dňa 22.02.2016 a potom môže mať nárok na priznanie bezdôvodného obohatenia iba pri úhradách uskutočnených odo dňa 22.02.2013, v danom prípade za úhrady uskutočnené od 22.02.2013 do 22.06.2016, spolu vo výške 1.360 eur a nárok je v časti o zaplatenie 3.026,46 eur premlčaný.

8. Na pojednávaní dňa 06.04.2017 žalobca žalobu podanú súdu 22.02.2016 o zaplatenie sumy 4.385,42 eur s príslušenstvom získanej bez právneho dôvodu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v časti 3.025,46 eur zobral späť a žiadal súd, aby vydal rozsudok, v ktorom zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.360, eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.360 eur od 17.02.2016 do zaplatenia. Žalobu zobral späť aj v časti príslušenstva zo sumy 3.025,46 eur.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Nakoľko bola žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v späťvzatej časti zastavil.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie kde vykonal dokazovanie žalobou, výpisom z Obchodného registra žalovaného, rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/153/2014 - 109 zo dňa 08.10.2015, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.02.2016, úverovou zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES zo dňa 08.07.2002, uznesením NS SR sp. zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.06.2013, rozsudkom KS v Prešove sp. zn. 7Co/84/2011 zo dňa 12.12.2011, platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č.k. 21C/33/2016 zo dňa 25.02.2016, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 14.03.2015, postúpením veci z Okresného súdu Trnava zo dňa 22.04.2016, vyjadrením žalobcu k podanému odporu zo dňa 06.07.2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 05.04.2017, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci.

14. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 08.07.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty Yes s evidenčným číslom XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úverový rámec vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk) a žalobca sa čerpaný úver zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 39,83 eur (1.200 Sk), splatnosť ktorých bola stanovená vždy k 20. dňu v mesiaci.

15. Súd z obsahu úverovej zmluvy zistil, že ide o formulárovú zmluvu, do predtlače ktorej sa dopĺňali identifikačné údaje dlžníka, informácie o zamestnávateľovi dlžníka a pokiaľ ide o podmienky poskytnutia a splácania úveru, zmluva poskytovala dlžníkovi priestor pre výber jednej zo štyroch variant revolvingového úveru s tým, že každá z nich bola zadefinovaná uvedením výšky úverového rámca a výšky mesačnej splátky, pričom v ďalšom sa v nej nachádzal už len údaj o odchýlke od základnej úrokovej sadzby a údaj o splatnosti mesačných splátok, ktorý bol rovnaký pre všetky typy revolvingového úveru. V spodnej časti formuláru sa nachádzala predtlač textu písaná drobným písmom, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚP“), uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na samostatnom liste (strana 2), s ktorými sa dlžník oboznámil, ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a svojím podpisom prejavuje súhlas byť nimi viazaný.

16. Žalobca (v tomto konaní žalovaný) sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.06.2014 domáhal voči žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) zaplatenia sumy 2.581,21 eur spolu s kapitalizovaným ročným úrokom z omeškania vo výške 203,18 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.581,21 eur od 17.06.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.07.2002 ako veriteľ uzatvoril so žalovaným (v tomto konaní žalobcom) ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 2.323,57 eur.

17. Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 08.10.2015 konanie v časti o zaplatenie sumy 1.360 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 80 eur od 10.01.2015 do 17.01.2015, zo sumy 160 eur od 18.01.2015 do 09.02.2015, zo sumy 240 eur od 10.02.2015 do 13.02.2015, zo sumy 320 eur od 14.02.2015 do 09.03.2015, zo sumy 400 od 10.03.2015 do 14.04.2015, zo sumy 560 eur od 15.04.2015 do 18.05.2015, zo sumy 720 eur od 19.05.2015 do 15.06.2015, zo sumy 880 od 16.06.2015 do 14.07.2015, zo sumy 1.040 od 15.07.2015 do 15.08.2015, zo sumy 1.200 eur od 16.08.2015 do 18.09.2015 a zo sumy 1.360 eur od 19.09.2015 do zaplatenia zastavil, v zostávajúcej časti žalobu zamietol a žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že z predloženého prehľadu čerpania a úhrad žalovaného (v tomto konaní žalobcu) vyplýva, že v období od 08.07.2002 do 23.09.2012 na základe zmluvy o revolvingovom úvere vyčerpal celkom sumu 8.232,40 eur a ku dňu 28.06.2013 v nepravidelných splátkach splatil sumu v celkovej výške 11.257,82 eur, ktorá bola započítaná na istinu úveru, úrok, poplatky za poistenie, za výber z bankomatu, za výpis z účtu, za vedenie karty a na úrok za hotovostné transakcie a úrok za poistné. Ďalej bolo v odôvodnení uvedené, že žalobca (v tomto konaní žalovaný) podaním zo dňa 06.10.2015 súdu oznámil, že žalovaný (v tomto konaní žalobca) po podaní návrhu uhradil v 11 splátkach sumu v celkovej výške 1.360 eur, a to v dňoch 09.01.2015, 17.01.2015, 09.02.2015, 13.02.2015 a 09.03.2015 sumy vo výške 80 eur a v dňoch 14.04.2015, 18.05.2015, 15.06.2015, 14.07.2015, 15.08.2015 a 18.09.2015 sumy vo výške 160 eur. S ohľadom na túto skutočnosť vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 1.360 eur s príslušenstvom späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Súd ďalej uviedol, že predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona č. 158/2001 Z.z., a to údaje o výške úroku, iných poplatkoch a nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 158/2001 Z.z., a preto je potrebné v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 158/2001 Z.z. považovať spotrebiteľský úver poskytnutý na jej základe za bezúročný a bez poplatkov. Podľa rozsudku bola zmluva o spotrebiteľskom úvere teda uzavretá platne, avšak žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) z nej nevznikol nárok na žiadne poplatky a úroky, voči žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) si mohol nárokovať len vrátenie čerpanej istiny. V konaní bolo preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 08.07.2002 vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 8.232,40 eur, pričom z titulu plnenia záväzkov vyplývajúcich mu z tejto zmluvy uhradil sumu 12.617,82 eur (sumu 11.257,82 eur do začatia konania, po začatí sumu 1.360 eur), z čoho je zrejmé, že žalovaný svoju povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú istinu úveru v celom rozsahu splnil.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.04.1993 (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

20. V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

21. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

22. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

26. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Nakoľko bola žaloba vzatá späť v časti o zaplatenie 3.025,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.025,42 eur od 17.02.2016 do zaplatenia a konanie bolo v tejto časti zastavené, súd sa zaoberal iba zvyšnou časťou nároku žalobcu. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že žaloba bola v tejto zvyšnej časti podaná dôvodne.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola platne uzavretá úverová zmluva v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je vzhľadom na charakter postavenia jej účastníkov, jej formu a okolnosti jej vzniku súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle citovanej smernice, ako aj v zmysle § 2 a § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto súd jej vznik ako aj nároky z nej vyplývajúce posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj podľa zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany stanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 cit. zák.).

37. Pojmovými znakmi úverovej zmluvy sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a jemu korešpondujúci záväzok dlžníka tieto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Z obsahu úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá má charakter formulárovej zmluvy a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky, súd zistil, že záväzok žalobcu vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokmi a zaplatiť tiež ďalšie poplatky v nej nebol definovaný spôsobom zabezpečujúcim ochranu jeho spotrebiteľských práv tak, ako bolo stanovené v čase uzavretia zmluvy účinnou právnou úpravou. V zmluve absentuje najmä údaj o výške úrokovej sadzby a o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z., resp. údaj o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Výška úrokovej miery a údaje o celkových nákladoch majú pritom pri zakladaní zmluvných vzťahov významné opodstatnenie, zvlášť pri vzťahoch spotrebiteľských, v ktorých zákon (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) kogentne predpisuje veriteľovi povinnosť uvádzať označené údaje v zmluvách, a to pod sankciou straty práva na úroky a poplatky (§ 4 ods. 2 psím. g), § 4 ods. 5 cit. zák.). Informovanie o výške úrokovej sadzby a o poplatkoch pred uzatvorením zmluvy má zásadný význam, keďže poskytuje spotrebiteľovi možnosť oboznámiť sa s cenou poskytovaného úveru a poznať skutočný rozsah svojho záväzku, čo mu umožňuje orientovať sa na trhu úverov tak, aby si vybral úver pre neho najvhodnejší. Súd zistil, že v súdenom prípade žalobca tieto možnosti nemal - na lícnej strane zmluvy bol totiž uvedený len údaj o odchýlke od základnej úrokovej sadzby, pričom z hlavy 6, § 9 úverových zmluvných podmienok vyplývalo, že mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky stanovenej v zmluve s tým, že základná úroková sadzba mala byť uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov. Takýto prístup žalovaného, ktorý neodôvodnene nerešpektuje zákonnú úpravu spôsobom zavádzajúcim spotrebiteľa (keď v zmluve uvádza „odchýlku“ od základnej úrokovej sadzby vo výške 0 %, pričom súčasne výšku úrokovej sadzby platnú ku dňu uzavretia zmluvy uvádza v inom dokumente) súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je takéto zmluvné dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, resp. o celkových nákladoch spotrebiteľa a o spôsobe výpočtu RPMN, súd preskúmaním obsahu zmluvných dojednaní zistil, že tieto sa v zmluve ani v úverových zmluvných podmienkach nenachádzali vôbec, pričom nebol uvádzaný ani odkaz na iný dokument obsahujúci takéto informácie. Ako súd zistil, dokument žalovaným označovaný ako metodická príručka pre používanie úverovej karty obsahuje príkladmý výpočet RPMN, avšak tento je len všeobecný a nezohľadňuje podmienky žalobcom čerpaného úveru. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 158/2001 Z.z. kogentne stanovujúceho písomnú formu spotrebiteľskej úverovej zmluvy súd ďalej uvádza, že z vykonaného dokazovania nemal spoľahlivo preukázané, že by metodická príručka a sadzobník poplatkov boli bývali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle znenia zmluvy totiž žalobca nepotvrdil prevzatie takýchto dokumentov, svojím podpisom len formálne prehlásil, že s ich obsahom bol oboznámený. Navyše, sám žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.10.2015 uviedol, že tieto dokumenty sú dlžníkom zasielané spolu s úverovou kartou až následne po uzavretí zmluvy (hlava 4 § 1 ÚP).

38. Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že predmetná úverová zmluva neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona č. 158/2001 Z.z., a to údaje o výške úroku, iných poplatkoch a nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 158/2001 Z.z., a preto je potrebné v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 158/2001 Z.z. považovať spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi na jej základe za bezúročný a bez poplatkov. Na zdôraznenie nemožnosti uznať žalovanému nárok na úrok a poplatky z predmetnej zmluvy súd v kontexte vyššie uvedeného poukazuje i na ustanovenie § 4 ods. 5 zák. č. 158/2001 Z.z., podľa ktorého veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

39. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola teda uzavretá platne, avšak žalovanému z nej nevznikol nárok na žiadne poplatky a úroky, voči žalobcovi si mohol nárokovať len vrátenie čerpanej istiny. V konaní bolo preukázané, že žalobca na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 08.07.2002 vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 8.232,40 eur, pričom z titulu plnenia záväzkov vyplývajúcich mu z tejto zmluvy uhradil žalovanému sumu 12.617,82 eur (sumu 11.257,82 eur do začatia konania, po začatí sumu 1.360 eur), v dôsledku čoho sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu 4.385,42 eur, nakoľko žalovaný prijal peňažné plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd zároveň podotýka, že aj keď ide o úverovú zmluvu tak je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka nakoľko ide o spotrebiteľský právny vzťah a preto aj námietku premlčania súd posudzoval v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka. Súd mal ďalej za preukázané, že žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 22.02.2016, pričom podľa § 107 Občianskeho zákonníka sa nároky z bezdôvodného obohatenia premlčujú v subjektívnej dvojročnej resp. objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Podľa názoru súdu nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie, kde by platila desaťročná premlčacia doba s poukazom na ustálenú judikatúru (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/847/2014 - 104 zo dňa 16.09.2015 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/376/2015 zo dňa 22.06.2016), pričom rozhodnutia všeobecných súdov na ktoré poukazoval žalobca vychádzajú z iného skutkového stavu a nie sú pre súd záväzné. Z uvedených dôvodov je tak nárok žalobcu pokiaľ ide o úhrady vykonané do 21.02.2013 vo výške 3.025,42 eur s príslušenstvom premlčaný, nakoľko tie boli vykonané po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty a pokiaľ by žalobca nevzal žalobu v tejto časti späť, súd by žalobu v tejto časti zamietol. Súd aplikoval na vznesenú námietku premlčania trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by uplynula žalobcovi dvojročná subjektívna premlčacia lehota, nakoľko dôkazné bremeno zaťažuje o takejto skutočnosti žalovaného, avšak ten žiadne relevantné dôkazy o tom nepredložil. Súd ďalej uvádza, že v tomto prípade nemožno nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať za jeden celok, a preto premlčacia doba nemôže začať plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.03.2016). Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.360 eur, nakoľko v tejto časti bola žaloba žalobcu dôvodná, pretože ide o úhrady žalobcu žalovanému uskutočnené po 21.02.2013. Okrem toho súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a to odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalobcu žalovanému na splnenie, ktorá mu bola doručená dňa 15.02.2016, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením odo dňa nasledujúceho po 16.02.2016.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom konania vo veci samej v sumárnom vyčíslení predstavuje sumu 4.385,42 eur s príslušenstvom, pričom žalobca mal úspech v sume 1.360 eur s príslušenstvom a neúspech v sume 3.025,42 eur, kde má súd preukázané, že v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keďže neuviedol dôvod späťvzatia. Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu v rozsahu 31,01 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 68,99 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 37,98 % (68,99 % - 31,01 %). Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejšou stranou žalovaný a súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 37,98 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.