Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/37/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, právnej veci žalobcu: X/N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., F. č. XXX/XX, 2/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, I., obaja zastúpení JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, AK v Poltári, Ulica železničná 7, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom P. O. Hviezdoslavova 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Gunduličova 3, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpená: STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Advokátska kancelária, Vlčkova 18, IČO: 36 795 038, 3/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Q. XXX/XX, 4/ Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., Q. XXX/XX, zastúpená žalovaným 3/, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 07. októbra 2015, č. k.: 8C/151/2014-263, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „žalobu žalobcov 1/ a 2/ o určenie, že dražba osvedčená JUDr. Martou Pavlovičovou, notárkou so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie č. 4 dňa 21.07.2014, ktorá sa konala dňa 21.07.2014 o 09,00 hod na adrese Hotel Lux, Banská Bystrica, Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, ktorá bola skončená príklepom licitátora v prospech Q. N. a Q. Z. a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom C., katastrálny odbor, pre obec: I., k. ú. I. v LV č. XXXX pozemky CKN p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 338 m2, p.č. XXX/X orná pôda vo výmere 892 m2, p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, p.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 54 m2 a stavba: rodinný dom súp. č. XXX stojaci na CKN p.č. XXX/X, garáž súp. č. XXX stojaca na CKN p.č. XXX/X, hospodárska budova súp. č. XXX stojaca na CKN p.č. XXX/X a rozostavaná prístavba k rodinnému domu bez súpisného čísla stojaca na CKN p.č. XXX/X je neplatná, z a m i e t a . Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania v sume 758,61 Eur na účet AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. vedený v C., a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 2/ náhradu trov konania v sume 175 Eur na účet STANĚK, VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Advokátska kancelária, vedený v U. banke, a.s. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, V.: G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca 1/ doručil súdu dňa 16.10.2014 žalobu o určenie neplatnosti dražby z dôvodu rozdielnych znaleckých posudkov nehnuteľnosti v dobe čerpania úveru na nehnuteľnosť a v dobe dražby.

3. Uznesením č. k. 8C/151/2014-6 dňa 20.10.2014 súd vyzval žalobcu 1/ na odstránenie vád podania. Žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci, dňa 15.12.2014 doručilo súdu Centrum právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, Rimavská Sobota oznámenie a Rozhodnutie sp. zn. KaRS 11891/2014, R.Z.74870/2014 zo dňa 11.12.2014 o tom, že mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Elena Matulová. 4. Právna zástupkyňa žalobcu 1/ doručila súdu dňa 16.01.2015 (č. l. 21-24 spisu) doplnenie žaloby v ktorej žalobca 1/ doplnil dôvody neplatnosti dražby takto: lokalita konania dražby nebola v katastri, dokonca ani v okrese v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, čo je v rozpore s § 11 ods. 1 a 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej „ZoDD“), ochrana práv vlastníka (spoluvlastníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR „Právo vlastniť majetok“ (výkon záložného práva). 5. Uznesením č. k. 8C/151/2014-131 dňa 27.02.2015 súd vyzval žalobcu 1/, aby doplnil v lehote 10 dní žalobu a označil ako účastníka konania aj spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorej sa spor týka. Doplnenie žaloby právna zástupkyňa žalobcu doručila súdu dňa 12.03.2015 spolu s Rozhodnutím Centra právnej pomoci Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20, Rimavská Sobota sp. zn. KaRS 4504/2015 R.Z.: 15388/2015 zo dňa 09.03.2015, ktorým bol žalobcovi 2/ priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Elena Matulová. Súd uznesením č. k. 8C/151/2014-141 dňa 09.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2015, pripustil do konania vstup žalobcu 2/. 6. Žalovaná 1/ žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že bola podaná neskoro, nie v lehote podľa § 21 ZoDD. Tvrdila, že v žalobe musia byť presne a jasne vymedzené dôvody, ktorými možno namietať a úspešne dosiahnuť vyhlásenie neplatnosti dražby. Domnievala sa, že žaloba žalobcov nespĺňa tieto zákonné náležitosti. Žalovaná žiadala žalobu žalobcov zamietnuť z dôvodu márneho uplynutia trojmesačnej prekluzívnej lehoty a uplatnila náhradu trov konania. 7. Žalovaná 2/ žiadala žalobu zamietnuť, lebo podľa § 12 ods. 1 ZoDD mala povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Nesúhlasila ani s dôvodom neplatnosti dražby v súvislosti s porušením ust. § 11 ods. 1 a 2 ZoDD, pretože dražba sa neuskutočnila v katastri, dokonca ani len v okrese, kde sa nachádza dražená. Vyjadrila sa k otázke výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle ZoDD, s tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/ nesúhlasila, lebo výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby predstavuje zákonnú možnosť danú na základe § 151j zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník,, ďalej „OZ“). 8. Žalovaní 3/ a 4/ žiadali žalobu zamietnuť. 9. Súd dokazovaním mal nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 27.12.2007 svojou nehnuteľnosťou zabezpečovali návratnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0341806715 zo dňa 27.12.2007 ktorý poskytla žalovaná 1/ I. G. a F. G. vo výške 53.110,27 Eur. Úveroví dlžníci dlhodobo úverovú pohľadávku nesplácali (v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverovej pohľadávky dňa 18.02.2013 predstavovala omeškanosť so splácaním úveru viac ako 600 dní) pristúpila žalovaná 1/ k vymáhaniu svojej pohľadávky realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z tohto dôvodu sa dňa 21.07.2014 konala opakovaná dražba predmetu dražby, v ktorej bola navrhovateľom dražby žalovaná 1/ (v postavení záložného veriteľa k predmetu dražby), dražobníkom bol žalovaný 4/ a vydražiteľmi žalovaní 2/ a 3/. 10. Poukázal na § 21 ods. 2, 4 ZoDD, pričom v súlade s ním skúmal, či žalobcovia 1/a 2/podali žalobu o neplatnosť dražby včas. Zistil, že tomuto konaniu predchádzalo konanie o určenie neplatnosť dražby vedené pod sp. zn. 8C/122/2014, v ktorom bol žalobcom len žalobca 1/, jeho podanie o neplatnosť dražby súdu doručil dňa 06.08.2014, nemalo zákonné náležitosti, žalobca ho nedoplnil ani po výzve súdu a súd ho uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2014, odmietol. 11. Žalobca 1/ znovu doručil súdu dňa 16.10.2014 písomné podanie označené ako „Návrh na určenie neplatnosti dražby z dôvodu podhodnotenia ceny nehnuteľnosti číslo LV XXXX, obec I., okres C..“ Súd uznesením č. k.: 8C/151/2014-6 dňa 20.10.2014 v súlade s § 79 ods. 1, 2, § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. vyzval žalobcu na odstránenie vád podania v lehote 10 dní. V tejto lehote žalobca 1/ vady neodstránil, dňa 03.11.2014 požiadal súd o pridelenie právneho zástupcu. Rozhodnutím Centra právnej pomoci Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20 mu dňa 11.12.2014 bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určená advokátka JUDr. Elena Matulová. Právna zástupkyňa žalobcu 1/ doručila súdu dňa 16.01.2015 doplnenie návrhu vo veci samej o určenie neplatnosti dražby. 12. Súd uznesením č. k.: 8C/151/2014-131 dňa 27.02.2015 vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na doplnenie žaloby o ďalšieho účastníka konania - podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti. Právna zástupkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 12.03.2015 za žalobcu 2/ označila X.K., ktorému tiež bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, Kancelária Rimavská Sobota, Čerenčianska 20 a ustanovená tá istá právna zástupkyňa ako žalobcovi 1/. Uznesením č. k.:

8C/151/2014-141 dňa 09.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2015, pripustil do konania vstup žalobcu 2/. 13. Poukázal na § 21 ods. 2 druhá veta ZoDD, podľa ktorého právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytov občanov SR. S poukazom na citované ustanovenie konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ podľa § 21 ods. 2 prvej vety ZoDD mohli požiadať ako osoby, ktoré boli dotknuté na svojich právach tým, že spochybňujú platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia ZoDD o určenie neplatnosti dražby v lehote do troch mesiacov odo dňa príklepu. Opakovaná dražba nehnuteľnosti sa konala dňa 21.07.2014, kedy začala žalobcom 1/ a 2/ plynúť trojmesačná prekluzívna doba, v ktorej mohli podľa § 21 ods. 2 a 4/ ZoDD podať žalobu na súd. 14. Počas plynutia vyššie uvedenej trojmesačnej doby museli žalobcovia súdu doručiť perfektnú žalobu v súlade s § 79 ods. 1 a 2/ O.s.p., čo sa nestalo, lebo žalobca 2/ trojmesačnú prekluzívnu lehotu zmeškal úplne (do konania vstúpil až v jeho priebehu). Žalobca 1/ (už poučený z veci sp. zn. 8C/122/2014) znovu súdu doručil dňa 16.10.2014 písomné podanie, ktorým sa domáhal podania žaloby o neplatnosť dražby, ktoré zase nemalo zákonné náležitosti podľa § 79 ods. 1 a 2 O.s.p., preto ho súd podľa § 41 ods. 1, § 42 ods. 3 a 43 ods. 1 O.s.p. vyzval, aby podanie doplnil a odstránil jeho vady. Žalobca 1/ ani potom nedoručil súdu žalobu o neplatnosť dražby včas (vady podania zo dňa 14.10.2014 ,resp. podanie nedoplnil v lehote 10 dní (§ 43 ods. 2 O.s.p.), doplnenie žaloby súdu doručil až dňa 16.01.2015 (č .l. 21 až 24 spisu), čiže po uplynutí doby 3 mesiacov odo dňa príklepu na dražbe, preto súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ bez ďalšieho zamietol a vecou samou sa nezaoberal. 15. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod uviedli § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keď namietali, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Poukázali na § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva, že lehota v ňom ustanovená je určená na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby, ale nie na vymedzenie osôb, ktoré sa musia zo zákona konania zúčastniť ako účastníci konania, preto žalobcovia sú toho názoru, že žalobca mohol rozšíriť okruh účastníkov konania, čo sa aj stalo. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania podľa § 91 ods. 2 O.s.p.. Zároveň poukázali na judikatúru, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. mája 2008, sp. zn. 3 Cdo 272/2007, v ktorom súd judikoval v súlade s citovaným ustanovením ohľadom nerozlučného procesného spoločenstva. Taktiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo 51/2009. Z tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že pokiaľ ide o námietku odporcov v tom zmysle, že navrhovatelia nežalovali v zákonom stanovenej lehote všetky subjekty, ktoré boli účastníkmi napadnutého právneho úkonu, zákon o dobrovoľných dražbách explicitne neurčuje, že právo na určenie neplatnosti dražby musí byť v zákonom stanovenej lehote uplatnené voči každému z dotknutých subjektov. Postačuje, že právo bolo v stanovenej lehote uplatnené na súde, to znamená, že bolo iniciované začatie konania o určenie neplatnosti dražby, pričom dispozíciu s okruhom účastníkov konania občiansky súdny poriadok navrhovateľom priznáva v priebehu celého konania. Lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa musia konania zúčastniť, ak účastníci konania z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie. 17. Žalobcovia poukázali taktiež na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 361/2010 - 34 zo dňa 14. septembra 2011, podľa ktorého ak účastník v lehote podľa § 43 ods. 1 O.s.p. podanie doplnil alebo opravil v celom rozsahu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 18. Právna zástupkyňa žalobcov v bode III. odvolania poukázala na to, že nehnuteľnosti boli vlastníctvom žalobcov 1, 2. Ich dražba sa konala dňa 21. 07. 2014, kedy začala plynúť trojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej mohla osoba, ktorá tvrdí, že je dotknutá na svojich právach podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách podať žalobu na súd, čo sa aj stalo, pretože žalobca 1/ žalobu podal dňa 16. 10. 2014 a tak uplatnil svoje právo. Lehota podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách určuje lehotu na uplatnenie práva, ale nevymedzuje osoby, ktoré musia byť zo zákona účastníkmi konania. Žaloba bola doplnená a účastníkmi konania sa stali všetky osoby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením súdu prvej inštancie, že počas plynutia tejto trojmesačnej

lehoty mali súdu doručiť perfektnú žalobu v súlade s § 79 ods. 1 a 2 O.s.p. Na podporu svojich tvrdení poukázali na vyššie uvedené rozhodnutia. Na základe toho vyslovili názor, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 2 a 4 zákona o dobrovoľných dražbách a nedošlo k zmeškaniu trojmesačnej prekluzívnej lehoty, pretože právo bolo uplatnené riadne a nedošlo k jeho prekludovaniu. 19. Odvolanie žalobcov sa písomne vyjadrila žalovaná 1/. Žiadal, aby súd rozhodnutie prvej inštancie zrušil a konanie zastavil alebo potvrdil a priznal nárok na náhradu trov konania. V obsiahlom odvolaní sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zdôraznil s poukazom na § 132 ods. 1 CSP, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Taktiež poukázal na ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p.. Z oboch týchto ustanovení vyplýva vo vzťahu k žalobcovi povinnosť tvrdenia, tak aj povinnosť dôkazná, t. j. povinnosť už v žalobe označiť dôkazy, ktorými tieto tvrdenia preukazuje, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je predpokladom na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena. Žaloba na určenie platnosti (neplatnosti) dobrovoľnej dražby je žalobou na určenie existencie/ neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom ide o neplatnosť návrhovú, t. j. je potrebné sa jej v stanovenej lehote dovolať podaním návrhu na súde žalobou podľa ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD 20. Uviedol, že pre podanie žaloby o neplatnosti dobrovoľnej dražby zákon stanovuje prekluzívnu trojmesačnú lehotu. Po jej márnom uplynutí nie je možné sa neplatnosti dovolať. Po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty neexistuje subjekt, ktorý by bol aktívne legitimovaný (t. j. v postavení žalobcu) na to, aby požiadal o toto špecifické určenie, rovnako z prekluzívneho charakteru tejto lehoty vyplýva, že nie je možné dôvody po jej prepadnutí rozširovať. Ust. § 21 ods. 2 ZoDD stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne pojednávanie.. Je na žalobcovi, aby uniesol bremeno tvrdenia, tak aj dôkazné bremeno. Toto je potrebné vnímať v spojitosti so základnými ustanoveniami civilného konania upravujúce obsahové náležitosti riadneho žalobného návrhu, ktoré musia byť splnené v čase podania žalobného návrhu, respektíve môžu byť prípadne rozšírené maximálne do času uplynutia stanovenej lehoty. Žalobca 1/ ani žalobca 2/ nesplnili povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a žalobca (každý z nich) nemôže byť so svojím žalobným návrhom úspešný. 21. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov uvedenej v odvolaní poukázal na to, že citované rozhodnutia upravujú odlišnú situáciu, kedy dochádza k rozšíreniu okruhu účastníkov na strane žalovanej. Procesné postavenie žalobcu a žalovaného v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sú zásadne odlišné. Všetky uvedené rozhodnutia sa právnej a skutkovej situácie nedotýkajú, resp. z ich obsahu vyplývajú závery, ktoré svedčia proti argumentácii žalobcov. Ak na „dožalovanie" účastníkov na strane žalovaného v zákone lehota explicitne stanovená nie je, situácia opačná je tu vo vzťahu k žalobcovi. Vstup žalobcu nie je ničím iným ako úkonom ekvivalentným podaniu žaloby týmto novým žalobcom voči žalovaným, preto sa na takýto úkon vyžaduje jeho súhlas. Žalobca sa tak nestáva žalobcom podaním žaloby, ale právoplatnosťou rozhodnutia súdu o pripustení jeho vstupu ako žalobcu, pričom uvedené je podmienené jeho aktívnym súhlasom, ktorý takémuto rozhodnutiu predchádza. Tento časový moment je momentom, od ktorého sa na neho vzťahujú procesné povinnosti a oprávnenia a až od uvedeného momentu tu existuje procesnoprávny vzťah, ktorého účastníkom je vstúpivší žalobca. Nový žalobca však uvedené vykonáva iba od času, kedy sa stal žalobcom, v danom prípade tak odo dňa 28. 04. 2015. 22. Napádaná dražba sa konala 21. 07. 2014, kedy bol aj udelený príklep a právne relevantným žalobcom sa tak mohol oprávnený subjekt stať v prípade, ak žalobu podal do 21. 10. 2014, pričom do 21. 10. 2014 tiež musel, pod hrozbou procesnej preklúzie, uviesť tvrdenia o tom, že došlo k porušeniu konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj tvrdenie, že týmto porušením bol dotknutý na svojich právach. Ak sa žalobca 2/ stal žalobcom až dňa 28. 04. 2015, je zo správnych a časovo logických súvislostí vylúčené, aby bol v postavení žalobcu už v čase pred 21. 10. 2014. Rovnako je vylúčené, aby do 21. 10. 2014 uviedol tvrdenia o tom, že došlo k porušeniu konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj tvrdenie, že týmto porušením bol dotknutý na svojich právach. Uvedený procesný postup nemôže predchádzať právnemu stavu, kedy sa subjekt žalobcom skutočne stal. 23. Z toho vyplýva, že žalobca v rade 2/ sa nestal žalobcom v zákonom stanovenej lehote, v zákonom stanovenej lehote tak neuviedol žiadne dôvody neplatnosti dražby/skutočnosti týkajúce sa porušenia jeho práv, z tohto dôvodu nebola v rozhodnom čase žaloba podaná všetkými nevyhnutnými, nútenými a nerozlučnými spoločníkmi - žalobcami a z tohto dôvodu súd správne s ohľadom na dôsledky procesnej preklúzie a nedostatku vecnej legitimácie vo vzťahu k všetkým v rozhodnom čase povinne sa na takomto konaní (ne)zúčastňujúci účastníkom - žalobu zamietol.

24. Ak sa dražba sa konala 21. 07. 2014, možnosť relevantne uvádzať tvrdenia o tom, že došlo k porušeniu konkrétneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj tvrdenia, že týmto porušením bol žalobca dotknutý na svojich právach, tu zanikla uplynutím dňa 21. 10. 2014. 25. Ak žalobca 1/ doručil súdu doplnenie žaloby až dňa 16. 01. 2015, doplnenie, v ktorom žalobca 1/ doplnil údajné dôvody neplatnosti dražby, na uvedené nie je možné vôbec prihliadať. V žalobnom návrhu úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej - o dotknutosti na právach. 26. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril aj žalovaný 2/. Napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť ako vecne správne. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov uviedol, že pokiaľ títo argumentovali rozsudkom Najvyššieho súdu SR, tento nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko Najvyšší súd SR sa nezaoberal posudzovaním právnej úpravy ZoDD účinnej od 1. 10. 2013 do 31. 5. 2014, ktorá sa vzťahuje na prejednávanú právnu vec. Zdôraznil, že inštitút prekluzívnej lehoty je inštitútom zachovania právnej istoty v právnom systéme. Žaloba mala byť podaná v rámci trojmesačnej prekluzívnej lehoty voči všetkým účastníkom konania podľa ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD. Námietky žalobcov v odvolaní nepovažoval za dôvodné, pretože žaloba musela byť z dôvodu preklúzie bez ďalšieho zamietnutá. 27. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP. 28. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP. 29. Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo 30. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a je predčasné. Vychádzal zo zistenia, že žalobca 1/ nedoručil súdu žalobu o neplatnosť dražby včas a že podanie nedoplnil v lehote desiatich dní v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. a doplnenie žaloby doručil až 16. 01. 2015, čiže po uplynutí troch mesiacov odo dňa príklepu na dražbe. Z obsahu rozsudku je zrejmé, že právna zástupkyňa žalobcu 1/ súdu doručila riadnu žalobu dňa 16. 1. 2015. Súd v rozhodnutí neuvádza, že toto doplnenie by nebolo správne, či vadné. Úvaha súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nie je správna. 31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že opakovaná dražba sa uskutočnila dňa 21. 07. 2014. Žalobca 1/ podal žalobu na súde dňa 16. 10. 2014, teda nesporne v zákonnej trojmesačnej lehote. Súd prvej inštancie správne pristúpil k odstráneniu vád podania, to však neznamená, že by žaloba nebola podaná. Súd vyzval žalobcu 1/ na odstránenie vád v lehote desiatich dní, pričom v tejto lehote žalobca vady neodstránil, až 03. 11. 2014 požiadal o pridelenie právneho zástupcu, ktorý mu bol aj následne pridelený rozhodnutím Centra právnej pomoci. Okresný súd jeho podanie neodmietol pre neodstránenie vád podania, ale v konaní riadne pokračoval. Právna zástupkyňa žalobcu 1/ odstránila vady podania dňa 16. januára 2015, pričom následne ju vyzval súd na doplnenie žaloby o ďalšieho účastníka, čomu tiež vyhovela a následne súd uznesením zo dňa 09. 04. 2015 pripustil do konania vstup žalobcu 2/. 32. Pokiaľ okresný súd riadne konal a podanie žalovaného neodmietol pre neodstránenie vád, žalobcovi znemožnil uskutočňovať patriacemu procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom. Za daného stavu nemožno dospieť k záveru, že by žaloba nebola podaná včas, pretože je nepochybné, že včas podaná bola, len nebola perfektná. Práve z tohto dôvodu súd vyzýval žalobcu na odstránenie vád, medzi ktoré patrí odstránenie aj takých vád, ktoré vo vyjadrení nedôvodne namieta žalovaný 1/, ktoré nemajú súvis s hmotnoprávnymi ustanoveniami o plynutí premlčacej lehoty, pretože aj v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. bol účastník povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva. Pokiaľ by tieto vady neboli odstránené, súd by nemohol v konaní riadne pokračovať a musel by podanie žalobcu odmietnuť v zmysle vtedy platného § 43 ods. 2 O.s.p., čo sa ale nestalo.

33. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou podmienkou, aby sa mohlo hovoriť o práve na spravodlivý proces, čím prestavuje jeho imanentnú súčasť. Samotné právo na prístup k súdu síce expressis verbis neupravuje ani SR ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo však neznamená, že jeho existenciu nemožno implicitne vyvodiť v zmysle premisy „ak nie je proces, nemôže byť ani spravodlivý“. Súd má v zásade skúmať žalobu len po formálno-právnej stránke, nie však formalisticky v tom zmysle, či žaloba obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, t. j. nie z pohľadu, či sú tieto náležitosti aj obsahovo správne - to, či je skutkový stav vymedzený dostatočne, resp. či sú na jeho preukázanie označené relevantné dôkazy, je predmetom konania vo veci samej v procese dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena sa totiž premieta do meritórneho (vecného) rozhodnutie, ale v každom prípade to nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, resp. prekážku pre začatie konania. 34. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie 30 Cdo 794/2006 (ČR), podľa ktorého platí, že ak bol návrh na začatie súdneho konania podaný v lehote stanovenej hmotným právom v priebehu konania doplnený tak, že spĺňa zákonom stanovené náležitosti, sú tým vady pôvodného podania odstránené a podanie má účinky uplatnenia práva na súde. 35. V tejto súvislosti a aj v reakcii na podané vyjadrenie žalovanej 1/ odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie a poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo 7. októbra 2015, v ktorom konštatoval že základné právo sťažovateľov na ochranu vlastníctva zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 Co 132/2013 z 23. júna 2014 porušené bolo. Z Nálezu vyplýva, že na dobrovoľnej dražbe uskutočnenej 10. augusta 2005 došlo k vydraženiu a predaju bytu sťažovateľov. Podľa sťažovateľov bola uvedená dobrovoľná dražba nezákonná. Sťažovatelia sa preto žalobou podanou 27. septembra 2005 Okresnému súdu Trnava v konaní domáhali proti vydražiteľovi určenia svojho vlastníckeho práva k vydraženému bytu. Okresný súd uznesením vyzval, aby upravili svoj žalobný návrh, v presne uvedenej časti. Sťažovatelia v podaní z 18. 01. 2006 odstránili vytknuté formálne nedostatky žaloby a požiadali o zmenu žalobného petitu na určenie neplatnosti dražby. Tým považovali návrh za perfektný, pričom táto zmenená žaloba už smerovala nielen proti vydražiteľovi, ale aj proti dražiteľovi a dotknutému bytovému družstvu a ďalšej fyzickej osobe, ktorému vydražiteľ medzičasom dotknutý vydražený byt previedol do vlastníctva. Okresný súd žalobu sťažovateľov v časti, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, zamietol z dôvodu, že žalobu v tejto časti považoval za podanú až 18. januára 2006, a teda oneskorene, t. j. až po trojmesačnej lehote od udelenia príklepu podľa § 21 ods. 2 druhej vety zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Taktiež zamietol žalobu sťažovateľov aj v časti, ktorou sa domáhali vyslovenia neplatnosti zmlúv o prevode vydraženého bytu, ako aj v časti o určenie, že sťažovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto vydraženého bytu. 36. Ústavný súd konštatoval, a v tomto poukazuje aj odvolací súd na tento záver, že prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj strana žalovaná [porov. § 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) a čl. 46 ods. 1 ústavy]. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží a použije procesné predpisy - avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom ? tak, aby sa meritórnemu posúdeniu veci vyhol. Je povinnosťou všeobecného súdu neuplatňovať pozitivistický prístup nad podstatu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale hľadať (v medziach zákona) individuálnu spravodlivosť. Všeobecná poučovacia povinnosť súdov nie je len všeobecným princípom, ktorý by sa uplatnil iba v prípadoch, keď s tým výslovne Občiansky súdny poriadok počíta, ale je aplikovateľná po celú dobu konania. 37. Aj v danom prípade je zrejmé, že tento pre rozhodnutie východiskový skutkový stav bol založený na presvedčení sťažovateľov o neplatnosti dražby uskutočnenej 10. augusta 2005 z dôvodu porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách pri jej organizovaní, priebehu a výsledku, avšak túto skutočnosť už sťažovatelia, súc v tom čase ešte nezastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, nepremietli do znenia petitu tohto pôvodného návrhu, v ktorom sa vyslovene nedomáhali aj určenia neplatnosti dražby. Nárok aj na určenie neplatnosti dražby sťažovatelia formálne uviedli až v petite návrhu vo svojom doplňujúcom podaní z 18. januára 2006. Podanie však všeobecné súdy už nepovažovali za doplnenie pôvodného návrhu sťažovateľov z 27. septembra 2005, ale po takmer 9 rokoch za úplne nový návrh, od podania ktorého počítali aj prekluzívnu lehotu (3 mesiace od príklepu) na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,

v dôsledku čoho dospeli k záveru o prekludovaní sťažovateľmi uplatneného nároku na vyslovenie neplatnosti dražby. 38. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobca podal síce nesprávne a neúplné podanie-žalobu na súd, ale v lehote podľa hmotného práva, preto jeho nárok nemôže byť prekludovaný z tohto dôvodu, keď nedostatky podania boli následne riadne odstránené. 39. Okresný súd sa inými dôvodmi nezaoberal. 40. Vo vzťahu k spoločenstvu účastníkov odvolací súd uvádza, že podľa § 21 ods. 2 sa môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov, hovorím taktiež o tzv. subjektívnej kumulácii; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných (objektívna kumulácia). Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 O.s.p.) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. 41. Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania, vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinnosti sa výsledok dražby týka, teda aj na všetkých spoluvlastníkov. Žalobca 1/ ako jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti bol plne individuálne aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, keďže neplatnosť tohto úkonu bude ako neplatnosť absolútna pôsobiť erga omnes, t. z. i na ostatné dotknuté osoby. Zákon na strane aktívne legitimovaného účastníka vymedzuje osobu, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, v danom prípade ide o zásah do vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov vydraženej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o vec v spoluvlastníctve, každý z takýchto spoluvlastníkov má spoluvlastnícke právo k veci. Právo na ochranu vlastníckeho práva a teda i domáhanie sa jeho zachovania si podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka môžu uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne, alebo každý spoluvlastník samostatne, prípadne len niekoľkí z nich, a to bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu, resp. bez ohľadu na to, či ide o podielové, alebo bezpodielové spoluvlastníctvo. 42. Odvolací súd však zdôrazňuje, že účastníkom konania v danom prípade musia byť všetci, o ktorých to zákon predpokladá, to znamená, že účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, teda môžu vystupovať aj ako žalobcovia. V rozhodovanom prípade spoluvlastníci nehnuteľnosti vystupujú ako žalobcovia, teda vytvorili nerozlučné spoločenstvo. Procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. V prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie konať s osobou, ktorej z hmotnoprávnych predpisov vyplýva postavenie nerozlučného spoločníka v zmysle § 91 ods. 2, musí nájsť svoj odraz aj rozhodnutie súdu. Platí, že pokiaľ neboli účastníkmi konania všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí neboli účastníkmi konania a z tohto dôvodu žalobu treba bez ďalšej zamietnuť. Odvolací súd preto zastáva názor, že žalobu mohol podať aj jeden spoluvlastník nehnuteľnosti, pričom jeho právna zástupkyňa na základe výzvy dôvodne žiadala o pripustenie žalobcu 2/ do konania. Pokiaľ by sa tak nestalo, mohol by súd žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu 1/. Súd však právnu zástupkyňu žalobcu 1/ vyzval na doplnenie žaloby, preto odpadli dôvody, pre ktoré by z tohto bodu mohla byť žaloba zamietnutá. 43. V ďalšom konaní súd prvej inštancie sa bude zaoberať po vecnej stránke uplatneným nárokom žalobcov, teda posúdi uplatnený nárok z hľadiska hmotného práva. 44. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .