Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-316-2015.pdf
PDF · 99.88 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/316/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobkyne: B. J., nôr. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, H., zast. JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, Trnava, proti žalovanej: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, N. XX, zast. JUDr. Dana Husťáková, advokátka, Žriedlova 3, Košice, o zaplatenie 2.500 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Priznáva žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.7.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 2.500 EUR titulom zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 3.000 EUR, žalovaná vrátila žalobkyni iba sumu 500 EUR. Ako prostriedok procesného útoku označila výzvu zo dňa 7.7.2015, vkladový lístok zo dňa 13.7.2014, sms správy, výsluch žalobkyne, syna žalobkyne D. J., výpis z účtu žalovanej. V prípade, že by súd dospel k záveru, že finančné prostriedky žalobkyňa neposkytla na účet žalovanej titulom pôžičky, mala za to, že tieto boli poukázané bez právneho dôvodu a žiada, aby súd zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nikdy fyzicky ani prostredníctvom svojho účtu neobdržala od žalobkyne hotovosť ani sumu 3.000 EUR. Finančné prostriedky 3.000 EUR poskytol žalovanej syn žalobkyne pán J., ktorý mal finančné ťažkosti, mal zablokované účty a poskytol ich na chod spoločnej domácnosti so žalovanou. Žalobu titulom vydania bezdôvodného obohatenia žiadala zamietnuť, keďže sama žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky poskytla synovi, dôvod tu existoval a predpokladá, že ich požičala synovi. Celý spor súvisí s rozpadom vzťahu pána J. a žalovanej a žalobkyňa chcela iba vypomôcť synovi, potom, čo sa mu rozpadol vzťah. Ako prostriedok procesnej obrany označila žalovaná návrh na výsluch žalovanej, výsluch svojej matky, svedkyne H. R., listinné dôkazy - príjmové pokladničné doklady, hotovostné vklady nájomného, zmluvu, dohodu o rezervácii nehnuteľnosti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov D. J., H. R., listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
4. Súd mal za nesporné z listinných dôkazov, že žalobkyňa dňa 13.7.2014 o 9.08 uskutočnila hotovostný výber z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. sumu 3.000 EUR. Z vkladového lístka súd zistil, že dňa 13.7.2014 bol uskutočnený peňažný vklad vo výške 3.000 EUR na účet č. O. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo Všeobecnej úverovej banke a.s., čas operácie 09:26, text J. D.. Predmetný účet je vedený na meno žalovanej, pôvodné číslo účtu XXXXXX XXXX/XXXX zriadený dňa 4.8.2008. Na tento účet bola dňa 14.7.2014 pripísaná suma 3.000 EUR, popis transakcie J. a dňa 14.7.2014 bol uskutočnený výber
2.980 EUR, poplatok 2 EUR. Z nájomnej zmluvy zo dňa 23.5.2014 mal súd za nesporné, že žalobkyňa ako nájomca uzavrela s prenajímateľom - vlastníkom bytu č. 13 na 7. poschodí bytového domu na N. ulici 12 v Košiciach, doba nájmu od 25.5.2014 do 25.6.2014 s tým, že okrem nájomcu - žalovanej je byt oprávnený užívať D. J., M. I., S. I., T. J., nájom 300 EUR. Z dohody o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 5.4.2014 mal súd za preukázané, že predávajúci Y. A. a B.. O. A. ako budúci predávajúci a V. R., brat žalovanej v zastúpení žalovanej uzavreli dohodu o rezervácii nehnuteľnosti bytu č. 13 na 7. poschodí v bytovom dome N. XX, Košice, na základe ktorej sa budúci kupujúci a budúci predávajúci zaviazali najneskôr do 10.5.2014 uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Prvú časť kúpnej ceny 750 EUR uhradí budúci kupujúci vo forme zálohy v deň podpisu zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti. Z príjmového pokladničného dokladu mal súd za preukázané, že žalovaná zaplatila zálohu 750 EUR za kúpu bytu na N. XX v Košiciach, byt č. 13, 7. poschodie, príjemcovi Open real s.r.o., Slovenská 18, Košice. Dňa 14.4.2014 zaplatila sumu 130 EUR titulom podielovej odmeny a hotových výdavkov znalcovi Y.. W. B. za znalecký posudok na byt č. 13, 7. poschodie, N.Á. XX, Košice a 24.5.2014 sumu 21 EUR titulom kópie znaleckého posudku. Žalovaná dňa 17.7.2014 zaplatila nájom za byt 300 EUR B.. O. A., dňa 27.5.2014 uskutočnila hotovostný vklad 300 EUR v Slovenskej sporiteľni na účet prenajímateľov z nájomnej zmluvy uvedených v nájomnej zmluve.
5. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanej požičala peniaze s tým, že žalovaná zavolala synovi žalobkyne, že potrebuje peniaze na byt. Žalobkyňa v nedeľu odchádzala do Tatier, v tom čase mala na starostlivosť aj dcéru žalovanej. Žalobkyňa išla do banky, poslala peniaze na účet, ktorý určila žalovaná. Žalovaná jej povedala, že 500 EUR vrátila synovi žalovanej a 2.500 EUR išlo na byt, ktorý je žalovanej a jej brata. V tom čase žalovaná žila so synom žalobkyne a dohodli sa, že peniaze vráti, keď bude môcť. Žalobkyňa nestanovila termín splatnosti. Potom ako žalovaná prestala komunikovať a neozvala sa, aby sa dohodli na splatnosti, žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie dlhu. Sumu 3.000 EUR dňa 13.7.2014 vybrala žalobkyňa zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni a ihneď poukázala na účet určený žalovanou vo Všeobecnej úverovej banke. Vklad fyzicky uskutočnil jej syn D. J., tak ako je uvedené v tomto vklade, žalobkyňa bola pri ňom, jej syn vedel, akým spôsobom to má urobiť, preto bol s ňou v Slovenskej sporiteľni vybrať finančné prostriedky a vložiť ich vo Všeobecnej úverovej banke na účet.
6. Syn žalovanej vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že žalovaná je jeho bývalá priateľka a dlží jeho mame 3.000 EUR, ktoré jej poskytla. On osobne vkladal tieto finančné prostriedky na účet žalovanej. Finančné prostriedky potrebovala žalovaná na vybavenie hypotéky, bolo dohodnuté, že keď sa byt prepíše na svedka, tak žalovaná vráti finančné prostriedky žalobkyni. Aj keď žalovaná tvrdí, že vrátila žalobkyni 500 EUR, že ich dala svedkovi, on o tom nič nevie.
7. Žalovaná uviedla, že so synom žalobkyne žila v spoločnej domácnosti 4 roky, najprv v podnájme, chceli si vybaviť hypotéku, ona sama hypotéku nedostala ako rozvedená s 2 deťmi a pánovi J., synovi žalobkyne by úver nedali, už mu bola zamietnutá žiadosť z dôvodu finančných problémov s predchádzajúceho vzťahu, preto žalovaná požiadala svojho brata, aby si vybavil hypotéku na svoje meno, čo sa aj stalo. Keďže brat žil v zahraničí, bolo potrebné vybaviť Apostille, čo sa vybavovalo 3 mesiace, s majiteľmi bytu uzavreli do doby uzavretia kúpnej zmluvy a poskytnutia finančných prostriedkov zmluvu o nájme bytu, v ktorom bývali. So synom žalobkyne sa dohodli, že ako hypotéku tak aj nájom budú platiť na polovicu. V tom čase pán J. žiadal do starostlivosti svoju dcéru a mal zablokovaný účet, preto všetky platby išli z jej účtu. Keď vybavovali hypotéku, uzavrela sa rezervačná zmluva, pričom žiadnych 2.500 EUR nešlo do hypotéky. Na jej účet prišlo 3.000 EUR, 500 EUR z tohto vložila na svoj účet, z ktorého vyberal peniaze aj pán J. a 2.500 EUR vrátila svojej mame, ktorá jej požičala finančné prostriedky na platenie nájmu. Žiadna ústna dohoda medzi ňou a žalobkyňou nebola uzavretá, ona netuší, čo bolo medzi pánom J. a žalobkyňou, od nej nikto nepýtal žiadne peniaze až do doby, kedy ju pán J. fyzicky napadol a ona ho vyhodila z bytu. Sumu 3.000 EUR jej poskytol pán J. z dôvodu, že celý chod domácnosti financovala ona, pán J. chodil pracovať na týždeň alebo 2 týždne, doniesol 80 EUR až 200 EUR a žiadne peniaze do bytu nedával. Keď mu povedala, aby prispel na domácnosť, vložil na jej účet sumu 3.000 EUR, zavolal jej, aby mu poslala 500 EUR na účet v OTP banke, ktorý bol vedený na jej meno, od tohto účtu mal pán J. kartu, keďže on nemohol mať vlastný účet, všetky účty mal zablokované, nevie, z akých finančných prostriedkov poslal na jej účet pán J. 3.000 EUR a tieto mali byť použité na chod domácnosti. Dohoda bola taká, že budú s pánom J. žiť v byte, ktorý nadobudol jej brat, v tomto byte bývali žalovaná s 2 deťmi, pán J. so svojou dcérou a žalovaná býva v predmetnom byte do dnešného dňa. V júli 2014 mala príjem 600 EUR, celkové náklady v domácnosti boli asi 1.000 EUR, okrem príjmu 600 EUR mala titulom výživného 240 EUR a 140 EUR invalidný dôchodok plus
rodinné prídavky a keďže pán J. žiadnym spôsobom neprispieval do domácnosti, požičiavala si peniaze od svojej mamy. Vie, že pán J. mal hypotéku s predchádzajúcou priateľkou, ktorá nebola platená a je vedený v registri neplatičov. Žalovaná vystavovala ako účtovníčka pánovi J. faktúry mesačne od 600 do 1.600 EUR, niekedy 3 mesiace po sebe bolo 1.000 EUR, pričom pán J. doniesol domov maximálne 200 EUR a povedal, že mu nebola preplatená faktúra a keď volala do Žiliny, tak jej povedali, že peniaze dostal. Do Košíc už prišiel bez peňazí. Za 5 a pol roka spoločného vzťahu s pánom J. hradila ona 90% všetkých spoločných výdavkov.
8. Svedkyňa H. R., matka žalovanej, uviedla, že keď žil pán J. s jej dcérou, stalo sa, že aj 2 mesiace nepracoval, pýtala sa ho, či nepotrebuje živiť žalovanú, povedal, aby sa do toho nestarala, že on bude mať peniaze. Od žalovanej vie, že jej pán J. poslal na účet 2.500 EUR, aby vyrovnala všetky veci, ktoré boli potrebné, dovtedy ona dcére požičiavala peniaze na stravu, na deti aj na dcéru pána J. a na ich výdavky. Pán J. nastúpil do Bratislavy, zobral aj dvoch zamestnancov, jedného z nich syna svedkyne, brata žalovanej, 4 krát vybral za syna zálohu a synovi dal iba 50 EUR, svedkyňa mu musela posielať peniaze do Bratislavy, pán J. míňal peniaze na alkohol, cigarety, do dnešného dňa je synovi dlžný 400 EUR. Ona nevie o žiadnej pôžičke, s dcérou má otvorený vzťah a vie o všetkom, čo sa vo vzťahu udialo. Všetko bolo v poriadku, kým pán J. nezbil dcéru tak, že ju musela odniesť na traumatológiu, zničil jej neurostimulátor a musela absolvovať 3 operácie. Pán J. musel odísť z bytu a svedkyňa trvala na tom, aby bolo podané trestné oznámenie, ktoré je vo vyšetrovacom štádiu. Vie, že pán J. poslal žalovanej 3.000 EUR a sumu 500 EUR dcéra vložila na účet v OTP banke pre pána J.. Dcéra jej povedala, že pán J. jej poslal peniaze na výdavky, ktoré boli spôsobené, kým jej nedával peniaze do spoločnej domácnosti. Pán J. sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti so žalovanou asi 3 týždne až mesiac potom, čo dcéru napadol, niekedy koncom januára - začiatkom februára 2015.
9. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Súd posúdil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
12. Predmetom konania je zaplatenie dlhu zo zmluvy o pôžičke.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že syn žalobkyne a žalovaná žili v spoločnej domácnosti v roku 2014. Dňa 13.7.2014 uskutočnila žalobkyňa hotovostný výber zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni o 9.08 hod. vo výške 3.000 EUR. V ten istý deň o 9.26 hod. bol uskutočnený peňažný vklad vo výške 3.000 EUR na účet žalovanej vedený vo Všeobecnej úverovej banke text D. J.. Takto zistený skutkový stav vyplýva z predložených listinných dôkazov, z výpovede žalobkyne, z výpovede svedka D. J. a nebol medzi stranami sporu sporný.
14. Sporný bol právny titul poskytnutia finančných prostriedkov žalobkyňou, poukázania finančných prostriedkov na účet žalovanej. Žalobkyňa tvrdila, že poskytla žalovanej pôžičku vo výške 3.000 EUR na základe požiadania žalovanou, termín splatnosti nebol dojednaný s tým, že žalovaná vráti finančné prostriedky, keď bude môcť. Syn žalobkyne tvrdil, že on osobne vkladal finančné prostriedky na účet žalovanej, tieto potrebovala na vybavenie hypotéky s tým, že keď sa nadobudnutý byt prepíše na svedka, žalovaná vráti finančné prostriedky žalobkyni. Žalobkyňa tvrdila, že z poskytnutej sumy vrátila žalobkyňa jej synovi 500 EUR. Svedok J. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mu žalovaná vrátila 500 EUR. Žalovaná poprela uzavretie zmluvy o pôžičke, najprv poprela poskytnutie finančných prostriedkov, následne tvrdila, že jej tieto finančné prostriedky boli poukázané, avšak od svedka J., s ktorým žila v spoločnej domácnosti, ktorú financovala v prevažnej miere žalovaná a po požiadaní, aby jej dal finančné prostriedky na domácnosť, jej vložil finančné prostriedky na účet, z tejto sumy žiadal poskytnutie sumy 500 EUR, ktoré mu poskytla. Svedkyňa R., matka žalovanej uviedla, že má vedomosť o všetkých aj finančných záležitostiach svojej dcéry, od žalovanej má vedomosť, že jej svedok J. poslal sumu 3.000 EUR, z ktorej mu poskytla sumu 500 EUR a že to mali byť finančné prostriedky na výdavky za dobu kým nedával žalovanej peniaze do spoločnej domácnosti.
15. Z ust. § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky, z obsahu musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu je nevyhnutné aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičke veriteľom dlžníkovi. Strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaných dôkazov. Civilný sporový poriadok (CSP) stanoví dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností strany sporu t.j. bremeno tvrdenia. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť, skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy potom nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesie bremeno tvrdenia, čo má väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. CSP ukladá stranám sporu povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané ako aj nositeľa dôkazného bremena.
16. V danej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že so žalovanou uzavrela zmluvu o pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytla a že žalovaná dlžnú poskytnutú sumu nevrátila v lehote splatnosti. Z tohto bremena tvrdenia mala dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, existenciu právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke a jej reálne poskytnutie.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke, t.j. odplatného právneho úkonu.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 14.3.2014 bola na účet žalovanej pripísaná suma 3.000 EUR, popis transakcie D. J., pričom je nepochybné, že o 18 minút predtým žalobkyňa uskutočnila zo svojho účtu výber vo výške 3.000 EUR. Takto zistený skutkový stav preukazuje výber finančných prostriedkov žalobkyňou zo svojho účtu a poukázanie finančných prostriedkov synom žalobkyne na účet žalovanej. Žalobkyňa tvrdila, že predmetné finančné prostriedky boli poukázané titulom zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala inak ako svojím vlastným tvrdením a výpoveďou svedka svojho syna, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, t.j. k dohode žalobkyne a žalovanej, že žalobkyňa prenecháva žalovanej ako dlžníkovi sumu 3.000 EUR a táto sa zaväzuje po určitej dobe vrátiť finančné prostriedky žalobkyni. Aj keď svedok syn žalobkyne, tvrdil, že jeho matka - žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 3.000 EUR titulom pôžičky, v rozpore s tvrdením žalobkyne o splatení dlhu 500 EUR synovi žalobkyne, poprel, že by mu žalovaná mala dať 500 EUR. Syn žalobkyne taktiež tvrdil, že splatnosť tvrdenej pôžičky mala nastať potom ako bude byt, na nadobudnutie ktorého sa vybavovalo poskytnutie hypotekárneho úveru, prepísaný na svedka, pričom žiadnymi dôkazmi nebolo preukázané, že svedok J. mal nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, ani dojednanie takto určenej splatnosti. Žalovaná poprela uzavretie zmluvy o pôžičke, poukázanie finančných prostriedkov 3.000 EUR odôvodnila ako príspevok syna žalobkyne do spoločnej domácnosti, keďže všetky výdavky uhrádzala ona. Z vykonaného dokazovania a to zo žalovanou predložených listinných dôkazov vyplýva tvrdenie žalovanej, že poskytovala finančné prostriedky v predmetnom období za účelom uzavretia zmluvy o hypotekárnom úvere a to titulom zabezpečenia znaleckého posudku ako aj zálohu na kúpu bytu na N. XX v Košiciach vo výške 750 EUR na základe zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 23.5.2014.
19. Zhrnúc vyššie uvedené mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičky so žalovanou, na základe ktorej by jej poskytla sumu 3.000 EUR, ktorú by sa žalovaná zaviazala vrátiť v stanovenej lehote. Aj keď žalobkyňa preukázala výber zo svojho účtu vo výške 3.000 EUR, bolo nepochybne preukázané, že tieto finančné prostriedky dala k dispozícii svojmu synovi a tento následne poukázal finančné prostriedky na účet žalovanej, ktorý do správy účel peňažného vkladu uviedol svoje meno, čo korešponduje s výpoveďou žalovanej, ktorá tvrdila, že predmetné finančné prostriedky jej
poskytol titulom úhrady nákladov vyplývajúcich zo vzájomného spolužitia žalovanej a syna žalobkyne ako aj úkonmi a výdavkami súvisiacimi s riešením bytovej otázky.
20. Súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa nepreukázala ani splatnosť tvrdenej zmluvy o pôžičke, keďže sama tvrdila, že finančné prostriedky boli poskytnuté do doby, kým bude mať žalovaná finančné prostriedky a svedok syn žalobkyne uviedol, že pôžička bola splatná potom ako bude byt, na ktorý sa vybavovala hypotéka prepísaný na svedka.
21. Preto súd na základe zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žaloba titulom zmluvy o pôžičke je nedôvodná, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke.
22. Žalobkyňa sa pre prípad, že súd dospeje k záveru o neexistencii zmluvy o pôžičke, domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.500 EUR od žalovanej.
23. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky poskytla titulom zmluvy o pôžičke. Aj keď v konaní nebola preukázaná existencia zmluvy o pôžičke, nie je možné vyhovieť návrhu žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez právneho dôvodu, keďže žalobkyňa sama potvrdila, že dobrovoľne na základe vlastnej vôle vybrala finančné prostriedky zo svojho účtu a tieto poskytla svojmu synovi, ktorý ich následne poukázal na účet žalovanej. Z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že v čase právneho úkonu - vkladu finančných prostriedkov na účet žalovanej, nepochybne existoval právny dôvod poskytnutia týchto finančných prostriedkov a preto nemôže ísť o plnenie bez právneho dôvodu. Taktiež nebolo preukázané, že by predmetné plnenie bolo poskytnuté z neplatného právneho úkonu ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkového prospechu získaného z nepoctivých zdrojov.
24. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami na základe zisteného skutkového stavu žalobu v celom rozsahu zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, trovy konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%.
26. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.