Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-40-2012.pdf
PDF · 129.62 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/40/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, pred sudcom JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Pavel Mišovič
- TEREZKA BLUMEN, IČO: 34 452 265, Hodská 1294, Galanta, zast. Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 868 817, Jánošikova 2, Šaľa, proti žalovanému: IMPORTA s.r.o., IČO: 276 63 507, Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, o zaplatenie 3.600 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.600 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z 840 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia, 9% ročne z 1.300 Eur od 1.9.2011 do zaplatenia a 8,05% ročne z 1.460 Eur od 17.12.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku v časti úrokov z omeškania súd žalobu zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze z 22.5.2012, doručeným súdu 30.5.2012, domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky 2.140 Eur z titulu nájmu vozidla od 19.-31.7.2011 vo výške 840 Eur a od 1.-31. 8. 2011 vo výške 1.300 Eur. Žalobca priložil k návrhu zmluvu o nájme vozidla z 19.7.2011, faktúru č. Y. W. F. z 5.8.2011 a výzvu na úhradu pohľadávky z 26.4.2012. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania v 8% nad základnú sadzbu (ECB) z 840 Eur od 1.8.2011 do zaplatenia a z 1.300 Eur od 1.9.2011 do zaplatenia, trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Žalovaný je českou spoločnosťou a žalobca si uplatňuje svoju pohľadávku v Slovenskej republike z titulu „miesta výkonu predmetného záväzku“. Žalobca predložil súdu tiež svoj internetový výpis zo živnostenského registra z 2.5.2012, výpis z obchodného registra žalovaného vedeného Mestským súdom v Brne z 21.5.2012, osvedčenie o evidencii vozidla C. M., technický preukaz motorového prípojného vozidla M., odborný posudok o kontrole originality vozidla EVČ: M., odborný posudok o kontrole originality vozidla EVČ: M..
2. Súd vydal európsky platobný rozkaz (EPR) 19.6.2012. Súd požiadal o doručenie EPR Mestský súd v Brne, ktorý podaním z 11.10.2012 súdu oznámil, že EPR nebolo možné žalovanému doručiť s poznámkou, že adresát nemá poštovú schránku. Nakoľko sa EPR nepodarilo žalovanému doručiť, súd uznesením č.k. 23Cb/40/2012-48, z 6.11.2012 EPR zrušil. Žalobca oznámil súdu, že trvá na pokračovaní v konaní aj napriek tomu, že sa nepodarilo zistiť súčasné sídlo podnikania žalovaného. 14.3.2013 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci samej, na ktorom sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu. Doručenie predvolania žalovaného na pojednávanie mal súd za vykázané, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní predstúpil žalobca osobne a uviedol, že na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku z 19.7.2011 prenajal žalovanému tam citované motorové vozidlo aj s prívesom.
Vozidlo bolo žalovanému odovzdané 19.7.2011 pri podpísaní zmluvy. Spolu s vozidlom boli žalovanému odovzdané aj doklady potrebné na jeho riadne užívanie. Zmluva o nájme bola uzatvorená na dobu neurčitú. K uzavretiu zmluvy došlo takým spôsobom, že žalovaný sa dostavil k žalobcovi, či je ochotný predať mu vozidlo. Žalobca uviedol, že žalovaný robil preňho občasné prepravy z Holandska. Ponúkol žalobcovi, že vozidlo od neho odkúpi, resp., že ho odkúpi lízingová spoločnosť a on si ho od nich prenajme. Keďže žalovaný uviedol žalobcovi, že auto odskúšané nemá a teda nevie či ho kúpi, dohodli sa, že auto vyskúša tak, že žalobca spolu s vodičom žalovaného bude šoférovať vozidlo z Brna do Holandska a späť. Dňa 19.7.2011 si žalovaný prevzal vozidlo od žalobcu spolu s jeho vodičom. K splatnosti ceny nájmu žalobca uviedol, že táto sa mala vyplatiť pri vrátení vozidla, resp. keď žalovaný vozidlo odkúpi od leasingovej spoločnosti a teda je možné uviesť, že sa dohodli tak, že zmluva o nájme bola uzatvorená na dobu neurčitú, keďže presný dátum kúpy, ktorý mal v budúcnosti nastať, nebol istý. Žalobca uviedol, že obaja predpokladali, že k zaplateniu ceny dôjde do pár týždňov. Vozidlo bolo vrátené 26.8.2011. Cena nájmu bola dohodnutá vo výške 1.500 Eur za mesiac a preto žalobca fakturoval alikvotnú časť nájmu za mesiac júl 2011 v sume 840 Eur a za obdobie august 2011 žalobca fakturoval žalovanému sumu 840 Eur, z čoho 600 Eur predstavovalo cenu nájmu vozidla a suma 240 Eur odplatu za to, že vozidlo šoféroval žalobca. Túto cenu si žalobca uplatnil vo výške akú žalovaný poskytoval svojim vodičom, vzhľadom na počet kilometrov. O tejto odplate neexistovala žiadna zmluva. Žalobca uviedol, že sa cíti byť podvedený zo strany žalovaného, nakoľko tento najprv súhlasil s cenou nájmu 1.500 Eur mesačne a dokonca on sám ju navrhol. Avšak potom, keď si vozidlo preberal povedal žalovaný, že o nájme nebude baviť, nakoľko si vozidlo od žalobcu odkúpi a tým budú vyrovnaní. Podľa žalobcu ho žalovaný podviedol v tom, že v období, kedy potreboval vozidlo tak žalobcu nahovoril, že ho chce kúpiť, avšak nakoniec, keď vykonal s ním prepravy, tak oznámil žalobcovi, že vozidlo nechce a prestal so žalobcom komunikovať. Keď vozidlo žalovaný vrátil, chýbal tam hydraulický dvanásťtonový zdvihák, ktorý pôvodne vo vozidle bol, keď mu žalobca vozidlo odovzdával, nakoľko tento bol súčasťou výbavy auta. Nakoľko žalovaný prestal so žalobcom komunikovať, žalobca vystavil súdu predložené faktúry. Žalovaný faktúry nespochybnil, ale ich neuhradil. Právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania, nakoľko chcel upresniť žalobný titul vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že dohoda o cene nájmu v podstate medzi sporovými stranami uzatvorená nebola. Avšak podľa názoru právneho zástupcu žalobcu i napriek tomu je zrejmé, že žalovaný užíval vozidlo od 19.7.2011 do 26.8.2011 pre svoje podnikateľské účely. Žalobca upravil žalobný titul s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania podľa ustanovenia § 671 zákona č. 40/1964 Zb., občiansky zákonník, v platnom znení (ďalej k ďalej len „OZ“). Výšku obvyklého nájomného žalobca preukazoval cenníkmi od poskytovateľov obdobných služieb, pričom zdôraznil, že žalobca predmetné vozidlo užíval na svoje podnikateľské aktivity, t.j. zabezpečoval ním svoju prevádzku pri dovoze tovaru z Holandska. Pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil titulom nájmu je nižšia ako cena obvyklá. Pri mesačnej sadzbe sa táto pohybuje okolo 2.400 Eur až 4.300 Eur. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 18.6.2013, ktoré bolo odročené z dôvodu, že žalovaný nemal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný na pojednávaní požiadal súd, aby tento vyžiadal správu od spoločnosti ČVIRO s.r.o. a SixCar s.r.o. o tom, aká bola cena nájmu za nákladné motorové vozidlo IVECO Euro a IVECO Daily (chladiarenské) v období mesiacov júl a august 2011 a aby títo uviedli, aká bola cena nájmu v prepočte na 1 deň nájmu alebo zapožičania takéhoto vozidla. Uvedené spoločnosti odpovedali súdu, že nemajú v dispozícii označené typy vozidiel.
3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe až prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 18.7.2013 tak, že so žalobným návrhom nesúhlasí v celom rozsahu. Má za to, že z uvedených listín nie zrejmé o aký skutkový základ žalobca svoj nárok opiera. Žalovaný uvádza, že medzi ním a žalobcom nikdy nešlo o nájom, ani nikdy nebol požadovaný a nikdy nebol ani poskytnutý. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalobca ponúkal k predaju nákladné vozidlo značky Iveco. Žalovaný prejavil o kúpu vozidla záujem. Mal však požiadavku, že vozidlo pred uzatvorením kúpnej zmluvy vyskúša, nakoľko sa jednalo o vec použitú. Žalobca trval na tom, že bez podpisu uvedenej listiny (údajná zmluva) vozidlo žalovanému nepredá. Žiadna odplata nebola dohodnutá. Jednalo sa v danom prípade o skúšobnú jazdu. Žalobca odôvodnil spísanie listiny (údajnej zmluvy) obavou z odcudzenia vozidla v cudzine. Bližšie to však nešpecifikoval. Zámerom žalovaného bolo uskutočnenie cesty do Holandska. Žalobca uvedené vozidlo aj riadil. Za túto činnosť bola dohodnutá medzi stranami sporu odmena vo výške 730 Eur. Táto suma bola žalobcovi vyplatená zo strany žalovaného. Prijatie uvedenej sumy potvrdil žalobca podpisom na faktúre č. zF. z 8.8.2011. Vystavenie faktúr, na ktoré sa odvoláva žalobca bolo neoprávnené. 16.8.2011 došlo k závade na vozidle. Vozidlo nebolo schopné ďalšej jazdy. Žalobca odmietol opravu zaplatiť, i keď to bola jeho právna povinnosť a bol vlastníkom vozidla. Vzhľadom k tomu, že vozidlo viezlo náklad podliehajúci
skaze (kvetiny), neostalo žalovanému nič iné ako opravu realizovať z vlastného účtu. Oprava bola vo výške 1.141 Eur. Dôsledkom bolo, že vozidlo bolo nedôveryhodné a kúpna zmluva uzavretá nebola. Ústne sa účastníci dohodli tak, že zaplatením 730 Eur sú ich vzájomné záväzky vyrovnané a vec je vybavená. Následne žalovaný obdržal list s faktúrami z 2.3.2012 od právneho zástupcu žalobcu. Odpoveď žalovaného bola odoslaná 17.4.2012. Ďalšia výzva žalobcu bola zaslaná v tej istej veci právnym zástupcom žalobcu, pričom táto bola doručená 30.4. 2012. Odpoveď žalovaného bola odoslaná dňa 9.5. 2012. Žalovaný teda považuje žalobný návrh za neoprávnený, nakoľko zmluva o nájme dopravného prostriedku nebola uzatvorená. Žalovaný navrhol žalobný návrh zamietnuť v celom rozsahu a požiadal o výsluch strany - konateľky žalovaného. V liste z 17.4.2012 právny zástupca žalovaného uvádza, že žalovaný zaplatil odmenu žalobcovi vo výške 730 Eur, čo potvrdil žalobca písomne príjmom čiastky na faktúre zF.. Žalovaný uhradil cenu opravy vo výške 1.141,51 Eur a v tomto smere podľa žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Na základe ústnej dohody mali byť vzájomné požiadavky uvedenými dvoma platbami medzi stranami sporu vyrovnané. Zmluva o nájme z 19.7.2011 bola iba potvrdením o tom, že žalovaný vozidlo prevzal. Listina nemá náležitosti zmluvy o nájme vozidla. Išlo iba o použití predtlač. O tom svedčí aj to, že nebola dohodnutá doba a sadzba za deň či kilometer a teda žiadna úhrada. Žalovaný má zato, že vadou vozidla a neuskutočnením kúpy došlo na strane žalobcu k škode, nakoľko tento nemohol realizovať už dohodnuté obchody a musel ich odvolať.
4. V odpovedi z 26.4.2012 právny zástupca žalobcu uvádza, že žalovaný 19.7 2011 prevzal vozidlo s prívesom a to na základe odovzdávacieho protokolu, ktorého súčasťou boli aj všeobecné zmluvné podmienky na nájom vozidla, pričom úhradu za dočasné užívanie navrhol žalovaný. Žalobca uviedol, že zmluva spĺňa náležitosti podľa § 630 zákona číslo 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v platnom znení (ďalej len „Obch .Z.“). Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného o vzniku škody na vozidle a jej úhrady zo strany žalovaného nie sú ničím preukázané, uvedené skutočnosti neboli prezentované dokumentáciou o poškodení vozidla, ani výškou spôsobenej škody, ani úhradou, z ktorého dôvodu nemožno v žiadnom prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení sa žalobcu na úkor žalovaného. Z konania žalovaného vzniká podľa právneho zástupcu žalobcu podozrenie z jeho úmyslu podvodným spôsobom vylákať od žalobcu vozidlo v čase, keď sám z dôvodu poruchy vlastného vozidla nemohol vykonávať prepravu, s úmyslom nikdy za uvedené služby nezaplatiť, čo napĺňa subjektívnu aj objektívnu stránku trestného činu podvodu podľa ustanovenia § 221 Trestného zákona.
5. V liste z 9.5.2012 právny zástupca žalovaného uvádza, že pokiaľ sa skutočne malo jednať o zmluvu podľa § 630 Obch.Z., bolo povinnosťou prenajímateľa zaplatiť opravu. Právny zástupca žalovaného priložil faktúru za opravu vo výške 1.141,50 Eur. Po úhrade 730 Eur sa rozišli účastníci s tým, že vec je tým vybavená. Preto uplatňovanie nároku zo strany žalobcu považuje žalovaný za šikanózne a neoprávnené.
6. Pojednávanie z 17.10.2013 bolo odročené s ohľadom na žiadosť právneho zástupcu žalovaného o výsluch strany - konateľa žalovaného dožiadaným súdom. Listom z 26.11.2013 právny zástupca žalovaného požiadal súd o ustanovenie súdneho znalca, nakoľko žalobca do toho času nebol schopný predmetný znalecký posudok ako dôkazný prostriedok obstarať. Súd uznesením č.k. 23Cb/40/2012-141 z 13.3.2013 nariadil znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline s tým, že úlohou znalca bude určiť obvyklú cenu nájmu dopravného prostriedku - motorového vozidla IVECO 120E/120E28 (chladiarenské vozidlo) s prihliadnutím na predmet nájmu a určený spôsob jeho užívania v mieste sídla žalobcu v období mesiacov júl - august 2011. 8.9.2014 bol súdu doručený znalecký posudok č. 220/2014 z 5.9.2014. Žalobca sa v k znaleckému posudku vyjadril listom z 9.12.2012 tak, že nemá námietky voči doručenému znaleckému posudku, akceptuje závery znalca v predmetnom konaní a netrvá na jeho osobnom vypočutí na pojednávaní. Vzhľadom na závery znaleckého posudku žalobca upravil žalobný návrh tak, že požaduje zaplatenie istiny 3.600 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 20.8.2011 do zaplatenia a trovy konania.
7. Mestský súd v Brne uskutočnil výsluch žalovaného - konateľa žalovaného dňa 19.1.2015. Žalovaný uviedol, že od žalobcu chceli zakúpiť vozidlo. Spoločnosť žalovaného sa zaoberá tým, že preváža kvetiny z Holandska do Českej republiky a preto sa so žalobcom dohodli, že si vozidlo požičajú na skúšku na cestu do Holandska. Ústna dohoda znela tak, že pokiaľ sa im bude vozidlo páčiť, tak si ho odkúpia. Jednalo sa o nákladný skriňový automobil a požičanie na skúšku do Holandska malo byť zadarmo. Pri ceste do Holandska sa vozidlo poškodilo a na vlastné náklady ho nechali opraviť. Po celú dobu požičania vozidla bol prítomný žalobca, nakoľko tam bol ako druhý vodič. Cena opravy bola vo výške
1.141 Eur. Po návrate žalovaný žalobcovi vozidlo vrátil s tým, že nie je v dobrom technickom stave a nechce ho odkúpiť. Žalovaný ďalej uviedol, že sa jednalo o ojazdené vozidlo a že žiadna dohoda o fakturácii za požičané vozidlo neexistovala. Jednalo sa iba o dobrú vôľu žalobcu, že vozidlo takto bezodplatne požičia na skúšobnú jazdu. Vozidlo žalovaný vrátil žalobcovi vrátane kľúčov a žalobca potom ďalej pokračoval na Slovensko do miesta svojho bydliska. Odovzdaním vozidla mal žalovaný za to, že celá situácia je vyriešená. Žalovaný uviedol, že sa so žalobcom rozišli v dobrom. Žalobca obdržal od žalovaného odmenu za to, že vozidlo riadil a to v sume 730 Eur, ktorých prevzatie písomne potvrdil. Vozidlo bolo požičané iba na jednu cestu do Holandska a späť, jednalo sa iba o 4 dni od stredy do soboty. Potom už žiadne vozidlo od žalobcu nemali požičané. Tvrdenie žalobcu, že vozidlo mal žalovaný požičané od 19.7.2011 do 26.8.2011 je teda nepravdivé. Nie je ani pravda, že bolo dohodnuté nájomné vo výške 1.300 Eur, resp. 1.500 Eur za mesiac. Žiadna takáto odmena dohodnutá nebola. K znaleckému posudku žalovaný uviedol, že by si nikdy neprenajal vozidlo za sumu 3.000-3.490 Eur, nakoľko v takejto výške sa pohybovala kúpna cena za takéto vozidlá a pokiaľ by si žalovaný chcel vozidlo iba prenajať, nemalo by význam si ho prenajať na Slovensku, keď aj v Čechách existujú požičovne vozidiel. Žalovaný uviedol, že vozidlo si prenajať ani nepotrebovali, nakoľko mali aj svoje vlastné vozidla. K údajnej dohode ohľadne 600 EUR, resp. 240 Eur sa žalovaný vyjadril tak, že k takejto dohode nedošlo. Všetky požiadavky žalobcu mali byť uhradené sumou 730 Eur, ktoré si od žalovaného žalobca aj prevzal. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril k výsluchu konateľky žalovaného a znaleckému posudku podaním z 20.1.2015 tak, že namietal, že konateľka žalovaného mala pri výsluchu k dispozícii iba návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu a nemala znalosť spisu. Poukázal na rozpor v cene nájomného, na ktorú sa odvoláva žalobca a teda, že tvrdil, že majú ísť o sumu 1.300 Eur a následne 1.500 EUR. Upozornil, že žalobca celú dobu zatajuje skutočnosť, že došlo k poruche prevodovky a následnej oprave, ktorej cena bola vo výške 1.141,50 Eur. Taktiež sa vôbec žalobca nevyjadril k skutočnosti, že prevzal sumu 730 Eur. Žalovaný uviedol, že cena za nájom, ktorá je uvedená v znaleckom posudku sa takmer kryje s cenou vozidla v roku 2011. Žalovaný opakuje, že vozidlo bolo používané iba 4 dni. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že je potrebné zhodnotiť aj čiastky, ktoré boli fakticky k žalobcovi za takú krátku dobu vyplatené. Žalovaný má zato, že iba utrpel škodu, vodiča nepotreboval a ešte zaplatil opravu cudzieho majetku. Žalovaný požiadal o výsluch druhého vodiča Z. Z..
8. Súd uznesením č.k. 23Cb/40/2012-195 z 3.2.2015 pripustil zmenu žalobného petitu v znení, v akom ho navrhol žalobca (bod 6). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.3.2015. Na pojednávaní 6.10.2015 svoju neúčasť ospravedlnili právny zástupca žalovaného a jeho prostredníctvom aj konateľ žalovaného. Súd pojednávanie odročil za účelom zabezpečenia prítomnosti žalobcu a navrhovaného svedka. Svedok odpovedal na predvolanie súdu na pojednávanie listom z 26.10.2015 tak, že žiada, že pokiaľ súd trvá na jeho výsluchu, tak aby tento zabezpečil formou dožiadania prostredníctvom príslušného orgánu v Českej republike. Emailom z 7.9.2016 právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že jeho zastúpenie zaniklo. Ospravedlnil neúčasť konateľky žalovanej na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 4.10.2016 z dôvodu jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Právny zástupca žalovaného taktiež uviedol, že spoločnosť žalovaného už viac ako 1 rok nevyvíja žiadnu hospodársku činnosť, neprodukuje žiadny zisk a nemá žiadny majetok. Pojednávanie z 4.10.2016 bolo odročené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Pojednávanie sa uskutočnilo 13.3.2017, pričom bolo zistené, že sa dostavil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný predvolanie na pojednávanie neprevzal, ale toto bolo riadne doručované na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri a teda súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd predbežne posúdil vec tak, že má za preukázané, že bola uzatvorená medzi stranami sporu zmluva o nájme dopravného prostriedku. Žalovaný sporuje, že takáto zmluva vôbec nebola uzatvorená, nakoľko sa jednalo o skúšobnú jazdu, pri ktorej nebola dohodnutá odplata. Jedinou odplatou bolo to, že žalobca poskytol svojho zástupcu, ktorý ako vodič šoféroval vozidlo spolu so žalovaným do Holandska a späť a cena za túto službu bola uhradená. Iné žalobcovi nedlhuje. Žalovaný ďalej sporuje dátum vrátenia vozidla. Tvrdí, že vozidlo bolo takto vypožičané na skúšobnú jazdu na 4 dni, nie na dobu, ktorú tvrdí žalobca. Súd vyzval žalobcu, aby sa k tejto veci vyjadril. Cena nebola uvedená v zmluve o nájme, ale v priebehu dokazovania bol vyhotovený znalecký posudok, v ktorom sa uvádza cena obvyklá za nájom takéhoto dopravného prostriedku v údajnom čase jeho nájmu, preto by súd pri určení ceny vychádzal najmä zo znaleckého posudku. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, ktorého navrhol žalovaný, nakoľko žalovaný zostáva pasívny v tomto spore už dlhšiu dobu a neobjasnil, ktoré skutočnosti má v tomto spore dokazovať. V prípade, že na tomto dôkaze bude trvať žalobca, súd tento dôkaz vykoná. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý poukázal na výsluch žalobcu z 14.3.2013 kde uvádza, že požičané vozidlo bolo vrátené 26.8.2011 a bolo to v mieste výkonu jeho podnikania, takže v Galante, nie ako uvádza žalovaný, že v Brne. Právny zástupca žalobcu poukázal
tiež na tvrdenie žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení hovoril, že vozidlo sa pokazilo v Holandsku 16.8.2011, t.z., že ešte v tento deň ho užíval. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že vozidlo sa použilo len prvý júlový týždeň. Vozidlo bolo skutočne vrátené v tomto čase, za toto obdobie bola vystavená faktúra, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, nevrátil ju ako neoprávnenú po jej doručení. Tvrdenie, že sa použilo vozidlo iba 4 dni na jednu jazdu do Holandska s je účelovým tvrdením. Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že to bol samotný žalovaný, ktorý žalobcu oslovil za účelom požičania vozidla, nakoľko ho potreboval na podnikanie, pretože vykonával prepravu rezaných kvetov z Holandska, a to i v prospech samotného žalobcu. Žalovaný skutočne toto vozidlo užíval počas celého obdobia na podnikanie. Pri určení ceny vozidla, ktorá je obsiahnutá v žalobnom návrhu žalobcu sa žalobca vyjadril tak, že vychádza z najnižšej sumy určenej podľa znaleckého posudku. Cena nie je v znaleckom posudku určená presne, je tam určené iba rozpätie a cena je bez DPH, pričom žalobca je platcom DPH.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä: zmluva o nájme dopravného prostriedku z 19.7.2011, faktúry žalobcu č. zF., zF. a Y. z 5.8.2011, výzva žalobcu z 26.4.2012, osvedčenie o evidencii vozidla EVČ M., technický preukaz motorového prípojného vozidla M., odborný posudok o kontrole originality vozidla EVČ: M., odborný posudok o kontrole originality vozidla EVČ: M., faktúra Blom?s Automobielbedrifj bv za opravu vozidla EVČ M. z 16.8.2011, výzva právneho zástupcu žalobcu z 2.3.2012, odpoveď právneho zástupcu žalovaného z 17.4.2012, výzva právneho zástupcu žalobcu z 26.4.2012, odpoveď právneho zástupcu žalovaného z 9.5.2012, znalecký posudok č. 220/2014 z 5.9.2014 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „znalecký posudok“).
10. Podľa § 630 ods. 1 a 2 Obch.Z., zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu (nájom). (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.
11. Podľa § 633 ods. 2 Obch.Z., nájomca je povinný potrebu opráv, na ktorých vykonanie je povinný podľa odseku 1, oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca právo na úhradu nákladov, môže však požadovať, o čo sa prenajímateľ opravou obohatil.
12. Podľa § 634 ods. 1 a 2 Obch.Z., nájomca je povinný platiť nájomné v dohodnutej výške, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob jeho užívania. Ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.
13. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Súd aplikoval aj § 369 Obch.Z.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že žalobca má predmet podnikania o.i. vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu a žalovaný je českou spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má v predmete činnosti o.i. aj činnosť „silniční motorová doprava nákladní“. Strany sporu v rámci svojej podnikateľskej činnosti písomne uzatvorili 19.7.2011 zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Obch.Z. (ďalej len „Zmluva“), ktorá obsahuje podstatné náležitosti. Nájom zo Zmluvy sa týkal vozidla M. s prívesom M. (ďalej len „vozidlo“). Zo zmluvy nevyplýva doba, ani cena nájmu. Podľa tohto typu zmluvy sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi na dočasné užívanie dopravný prostriedok a nájomca sa zaväzuje poskytnúť prenajímateľovi za toto užívanie odplatu (nájomné). Tento typ zmluvy je charakterizovaný dvoma pojmovými znakmi. Prvým z nich je okolnosť dočasného prenechania dopravného prostriedku na užívanie nájomcovi. Druhým pojmovým znakom je povinnosť platiť nájomné. V danom prípade ide o odplatnú zmluvu. Za podstatné časti zmluvy zákon považuje: a) určenie subjektov (prenajímateľa a nájomcu), b) určenie predmetu záväzku (dopravného prostriedku). Na uzavretie zmluvy zákon predpisuje písomnú formu. Zmluvu medzi sebou uzavierajú podnikatelia (§ 261 ods. 1 Obch.Z.). Zmluvnými stranami však môžu byť aj iné osoby, a to za podmienok ustanovených v § 262 ods. 1 a 2. Pokiaľ ide o určenie predmetu zmluvného záväzku, tento typ zmluvy možno použiť v prípade nájmu akéhokoľvek dopravného prostriedku spôsobilého na dopravu. Určenie nájomného so zreteľom na ustanovenie § 634 nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, hoci ide o odplatnú zmluvu. Súčasťou Zmluvy sú všeobecné podmienky pre nájom vozidla za úhradu, ktoré súdu neboli predložené, ale ktoré žalovaný ako súčasť Zmluvy nepoprel. Z uvedeného, ako aj z výpovedí strán, má súd za to, že nájom vozidla bol
dohodnutý za odplatu. Žalobca tvrdí, že sa so žalovaným dohodli tak, že cena nájmu bude 1.500 Eur mesačne, pričom túto cenu dokonca navrhol žalovaný. Pôvodnou žalobou si žalobca údajne uplatňoval pomernú časť ceny s ohľadom na čas užívania vozidla (2.140 Eur). Žalovaný mal podľa žalobcu záujem na odkúpení vozidla a pred jeho kúpou si ho chcel odskúšať. Žalovaný sa údajne pri preberaní vozidla vyjadril, „že sa o nájme nebudú so žalobcom baviť, nakoľko si predsa vozidlo od žalobcu kúpi a tým budú vyrovnaní“. Žalobca neuviedol, že by tento návrh žalovaného namietol. Súd má teda za to, že žalobca by možno upustil od zaplatenia ceny nájmu, pokiaľ by si žalovaný vozidlo odkúpil. K tomuto však nedošlo a žalobca si uplatnil cenu nájmu. Je potrebné uviesť, že strany sa v konaní vyjadrovali právne nepresne, nakoľko vlastníkom vozidla je leasingová spoločnosť a žalobca je len držiteľom. Tento vzťah k vozidlu nebráni v nájme vozidla treťou osobou, ale previesť vlastníctve práva môže len vlastník. Analýza takéhoto prípadného trojstranného vzťahu sa však netýka tohto konania. Súd vyhodnocoval len to, či Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom a obsahovala podstatné náležitosti. Teda súd sa vo vzťahu k existencii a platnosti Zmluvy a odplatnosti Zmluvy priklonil k argumentácii žalobcu. Súd neprihliadol na argument žalovaného, že Zmluva bola len akýmsi potvrdením odovzdania vozidla. Obe strany spore sú podnikatelia, pri ktorých sa predpokladá určitý stupeň právneho povedomia. Dokument je jasne označený ako zmluva o nájme dopravného prostriedku s jasne a zrozumiteľne určeným obsahom, ktorý obe strany dobrovoľne podpísali. Nakoľko žalovaný nesúhlasil s tým, že bola dohodnutá cena nájmu, nesúhlasil ani s jej určením na 1.500 Eur mesačne. Súd na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že cena za nájom bola takto dohodnutá. V rámci konania bolo teda na návrh žalobcu v súlade s § 634 ods. 1 Obch.Z. nariadené a vykonané znalecké dokazovanie, v ktorom mal znalec určiť obvyklú cenu nájmu dopravného prostriedku - motorového vozidla IVECO 120E/120E28 (chladiarenské vozidlo) v období mesiacov júl - august 2011. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že na základe vykonaného prieskumu trhu bola určená obvyklá cena nájmu dopravného prostriedku - motorového vozidla IVECO 120E/120E 28 5 (chladiarenské vozidlo) s prihliadnutím na predmet nájmu a určený spôsob jeho užívania v mieste sídla žalobcu v období mesiacov júl - august 2011 v rozpätí 3.000 Eur až 3.490 Eur mesačne bez DPH. Žalobca sa k znaleckému posudku vyjadril tak, že nemá voči nemu námietky. Vzhľadom na závery znaleckého posudku žalobca upravil žalobný návrh zo sumy istiny 2.140 Eur na sumu istiny 3.600 Eur. Žalovaný uviedol, že cena za nájom, ktorá je uvedená v znaleckom posudku sa takmer kryje s cenou vozidla v roku 2011. Žalovaný tiež 19.1.2015 uviedol, že vozidlo si prenajať ani nepotrebovali, nakoľko mali aj svoje vlastné vozidlá a ak by si aj chceli prenajať vozidlo, prečo by tak neurobili priamo v Českej republike. 7.9.2016 sa právny zástupca žalovaného vyjadril, že spoločnosť žalovaného už rok nevyvíja žiadnu hospodársku činnosť, neprodukuje žiadny zisk a nemá žiadny majetok. Je možné, že v 2011 bola majetková situácia žalobcu iná ako v 2015, ale z výpovede konateľa táto skutočnosť nevyplýva. Právny zástupca žalovaného opakovane ospravedlňoval neúčasť konateľa zo zdravotných dôvodov, ktoré mohli byť príčinou ukončenia činnosti žalovaného. Tieto však súdu nijakým spôsobom žalovaný nepreukázal a tvrdenie právneho zástupcu je v tomto ohľadne pre súd nepostačujúce. Súd teda nevylučuje, že podozrenie žalobcu, že žalovaný v období, kedy potreboval vozidlo tak žalobcu presviedčal, že ho chce od žalobcu kúpiť, avšak nakoniec, keď vykonal s ním prepravy, tak oznámil žalobcovi, že vozidlo nechce a prestal so žalobcom komunikovať. Ohľadne výšky uplatnenej istiny 3.600 Eur žalobca uviedol, že nakoľko cena nie je v znaleckom posudku určená presne, je tam určené iba rozpätie a cena je bez DPH, vychádzal z najnižšej sumy určenej podľa znaleckého posudku s tým, že žalobca je platcom DPH. Súd konštatuje, že v znaleckom posudku je ako najnižšia cena uvedená suma 3.000 Eur mesačne. Vo faktúrach zF. a Y. si žalobca neuplatnil DPH a uplatnené sumy označil ako od DPH oslobodené. Súd vypočítal pomernú časť ceny nájomného podľa znaleckého posudku nasledovne: vychádzajúc z najnižšej ceny a berúc do úvahy dobu nájmu tvrdenú žalobcom od 19.7.2011 do 26.8.2011, cena nájmu, resp. jej alikvotná časť je pri najnižšej určenej cene v znaleckom posudku (3.000 Eur) = 3.774,03 Eur (cena nájmu za 1 deň je 96,77 Eur, počet dní v 7/2011 - 13, počet dní v 8/2011 je 26); cena nájmu, resp. jej alikvotná časť je v najvyššej určenej cene v znaleckom posudku (3.490 Eur) = 4.390,62 Eur (cena nájmu za 1 deň je 112,58 Eur, počet dní v 7/2011 - 13, počet dní v 8/2011 - 26). Súd teda priznal sumu istiny, ktorú si uplatnil žalobca, nakoľko táto je nižšia ako vyplýva zo znaleckého posudku. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Spornou bola medzi stranami sporu aj doba nájmu vozidla, ktorá je tiež podstatná z hľadiska nároku žalobcu. Podľa žalobcu mal žalovaný vozidlo v užívaní od 19.7.2011 do 26.8.2011. Žalovaný tvrdí, že vozidlo bolo používané iba 4 dni, pričom nie je sporné medzi stranami, že prvým dňom bol 19.7.2011. Žalovaný však tiež tvrdil, že 16.8.2011 došlo k poruche na vozidle v Holandsku. V danom prípade je zrejmé, že v tvrdeniach žalovaného je rozpor a súd teda uveril tvrdeniam žalobcu v časti doby trvania nájmu. Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že konateľ žalovaného mal pri výsluchu k dispozícii iba návrh na vydanie EPR a nemal znalosť spisu, je zavádzajúce. Žalovanému boli doručené všetky písomnosti tak, ako to
vyžadujú civilné procesné predpisy, o čom svedčí aj to, že sa konateľ k skutočnostiam vyjadril. O obsahu pojednávaní ho mal povinnosť informovať jeho právny zástupca s tým, že kedykoľvek si môže strana konania vyžiadať kópiu zápisnice z pojednávania, resp. nahliadnuť do spisu (pokiaľ ide o písomnosti, ktoré súd nie je povinný doručovať). Žalovaný navrhol výsluch svedka, druhého vodiča, s ktorým mal žalobca osobne šoférovať vozidlo do Holandska. Súd svedka predvolal, tento však reagoval tak, že žiada výsluch spôsobom dožiadania príslušného orgánu v Českej republike. Takýto úkon je však z hľadiska času a hospodárnosti náročný, preto súd vyhodnocoval, či takýto výsluch vykoná. Žalovaný neuviedol v čom by mal navrhovaný svedok svedčiť. Pokiaľ ide o podmienky užívania, svedok nebol účastníkom zmluvného vzťahu a čo sa týka doby nájmu, nebolo nikým tvrdené, že navrhovaný svedok mal potvrdiť iné skutočnosti ako tie, s ktorými ho žalovaný spájal (jednu cestu do Holandska a späť, čo medzi stranami sporné nebolo).To čo malo byť predmetom výsluchu mohlo byť žalovaným súdu objasnené a súd by prípadne výsluch svedka vykonal, ale žalovaný bol vyše dvoch rokov v konaní neaktívny (posledný úkon žalovaného bol 19.1.2015, ospravedlnenie neúčasti z 10.9.2015, z 7.10.2015, z 7.9.2016) z údajných zdravotných dôvodov, ktoré súd nevylučuje, ale žalovaný ich nijako súdu nepreukázal. Žalovaný si uplatnil zákonné úroky z omeškania z 3.600 Eur od 20.8.2011 do zaplatenia. Medzi stranami sporu nebola dohodnutá sadzba úroku z omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania podľa § 369 Obch.Z. Ohľadne splatnosti žalovaný zrejme vychádzal z dátumu, ktorý nasledoval po dni splatnosti faktúr Y. a Y. (20.8.2011). Uvedené faktúry však neboli vystavené na sumu istiny 3.600 Eur a k splatnosti žalobca uviedol, že táto bola dohodnutá na čas vrátenia vozidla, resp. čas kúpy vozidla. Takáto dohoda zo Zmluvy nevyplýva a žalovaný takúto dohodu popiera. Podľa zákona, ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace, koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval. Žalobca sa vyjadril, že Zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú, s čím sa súd stotožnil. Zákonné úroky z omeškania súd priznal v zmysle § 634 ods. 2 Obch.Z. zo sumy 840 Eur (tak ako cena nájmu vyplýva z faktúry č. Y.) od 1.8.2011 do zaplatenia a zo sumy 1.300 Eur od 1.9.2011 do zaplatenia (tak ako cena nájmu vyplýva z faktúry č. Y.). Úroky z omeškania z rozdielu medzi pôvodne uplatňovanou istinou a istinou uplatňovanou v zmenenom žalobnom návrhu (rozdiel 1.460 Eur), súd priznal počnúc dňom podania návrhu na zmenu žaloby (17.12.2014). Súd nepriznal úroky z omeškania žalobcovi z celej sumy istiny odo dňa prvého dňa mesiaca nasledujúceho po skončení mesiaca, v ktorom sa vozidlo užívalo, nakoľko žalobca si uplatnil inú sumu ako tú, ktorá bola určená ako cena obvyklá v znaleckom posudku. Žalovaný v konaní namietol, že žalobca sa bezdôvodne obohatil, lebo za žalobcu zaplatil za cenu opravy 1.141,51 Eur. Ako dôkaz predložil žalovaný súdu dokument v nemeckom jazyku (faktúra Blom?s Automobielbedrifj bv za opravu vozidla EVČ M. z 16.8.2011), ktorý označil žalovaný za faktúru za predmetnú opravu. Podľa zákona je nájomca povinný potrebu opráv, na ktorých vykonanie je povinný, oznámiť bez zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca právo na úhradu nákladov, môže však požadovať, o čo sa prenajímateľ opravou obohatil. Žalovaný oznámil žalobcovi, že došlo k údajnej škode na vozidle až listom z 17.4.2012. Až na argument žalobcu v liste z 26.4.2012, že argumentácia žalovaného o vzniku škody na vozidle a jej úhrady zo strany žalovaného nie sú ničím preukázané, uvedené skutočnosti neboli prezentované dokumentáciou o poškodení vozidla, ani výškou spôsobenej škody, ani úhradou, z ktorého dôvodu nemožno v žiadnom prípade hovoriť o bezdôvodnom obohatení sa žalobcu na úkor žalovaného, doručil žalovaný žalobcovi faktúru o oprave vozidla, ale k ostatným argumentom sa nijako v liste, ani v priebehu ďalšieho konania bližšie nevyjadril. Súd z dokumentu bez náležitého opísania skutočností, ktoré mali zakladať bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, nemal za preukázané, že tento sa skutočne obohatil na úkor žalovaného. Žalovaný nenavrhol dôkazy v tomto smere a súd v tejto veci okrem oboznámenia sa s listinou nevykonal žiadne iné dôkazy. Súd teda námietku žalovaného vyhodnotil ako nepreukázanú, pričom je potrebné dodať, že žalovaný si jej započítanie (kompenzáciu) v konaní ani neuplatnil. Súd sa napriek tomu, jej možnou kompenzáciou v rámci obrany žalovaného napriek tomu vysporiadal. Ostatné vyjadrenia strán ako „chýbajúci hydraulický dvanásťtonový zdvihák po vrátení vozidla žalobcovi“, úhrada ceny za prácu vodiča, obsah faktúry oY., prevzatie hotovosti 730 Eur 8.8.2011, súd nevyhodnocoval vzhľadom k tomu, že sa jednak netýkajú merita veci: úhrady ceny nájmu, resp. ani jedna zo strán to v konaní netvrdila a škoda spočívajúca v chýbajúcom zdviháku nebola žalobcom nijak špecifikovaná, ani uplatnená. V prípade, že súd sa nevysporiadal s niektorými ďalšími tvrdeniami niektorej zo strán, je to tak preto, lebo uvedené tvrdenie a reakciu naň zo strany súdu nepovažoval súd pre rozhodnutie vo veci a odôvodnenie za podstatné.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2008, sp. zn. 6 Obo 243/2007, pre
pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo (úrok z omeškania) navrhovateľ nevyčíslil vo svojej žalobe. Nakoľko mal žalobca plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).