Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-20-2014.pdf
PDF · 113.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Straňákovou v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený advokátskou kanceláriou: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, T., o zaplatenie 2.603,08 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.972,48 Eur, v časti úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2.400,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.770,30 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.04.2013, doručenou súdu dňa 02.05.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.603,08 Eur, úrok riadny vo výške 18,40 % p.a. z istiny 2.400,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,00 % p.a. z istiny 2.400,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 20.12.2006 Zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.145,19 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 31,53 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.01.2007 a konečná splatnosť úveru na termín 20.12.2011. Žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplatil ani do dňa konečnej splatnosti, t.j. do 20.12.2011. Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok v sume 2.658,08 Eur pozostávajúci z istiny 2.400,90 Eur a úrokov z omeškania v sume 257,18 Eur. Po postúpení pohľadávky došlo k čiastočnej úhrade záväzku v sume 55 Eur. Táto suma bola započítaná na úroky z omeškania vo výške 257,18 Eur, čím sa výška úrokov z omeškania znížila na 202,18 Eur. Z uvedeného dôvodu predstavuje uplatňovaná pohľadávka sumu 2.603,08 Eur.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadril.
3. Žalobca vzal podaním zo dňa 14.03.2017, doručeným súdu dňa 17.03.2017, žalobu v časti istiny vo výške 1.972,48 Eur, v časti úroku riadneho vo výške 18,40 % p.a. z istiny 2.400,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9,00 % p.a. z istiny 1.770,30 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia späť. Žalobca uviedol, že po späťvzatí žaloby sa domáha, aby žalovaný zaplatil (20 splátok po 31,53 Eur splatné od 20.05.2010 do 20.12.2011) sumu 630,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 630,60 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca bližšie neodôvodnil. Žalobca však uviedol, že úvodné ustanovenie vymedzujúce to, čo upravuje zákon o spotrebiteľských úveroch, nijakým spôsobom neodkazujú na zákon o bankách, zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vôbec neodkazuje na zákon o bankách v časti, ktorá by sa dotýkala rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odkaz na 22) pri § 17 ods. 1 cit. zák. smeruje k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. Podľa dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov „K § 17 Pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň sa ustanovením § 17 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s vyššie uvedeným, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.“ Podľa tabuľky zhody smernice ES/EÚ - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS - s ustanoveniami všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré danú smernicu preberajú ide v danej časti zákona (postúpenie) (§ 17 odsek 1 zákona) o bežnú transpozíciu a úplnú zhodu. Účelom § 92 zákona o bankách je, podľa jeho názoru, úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 odsek 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu, ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zákona o bankách, podľa ktorej: „ V ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. “ Hlavný účel § 92 vrátane odsek 8 zákona o bankách bol teda aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, že by tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu, niet v zákone ani v dôvodovej správe ani slova. Ďalej treba osobitne vnímať to, že zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priamo a výlučne definuje možnosť postúpenia práva vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, pričom tento zákon zároveň definuje, že týmto zákonom sú dotknuté ustanovenie zákona o bankách (týmto zákonom totiž nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (poznámka zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) Nie je teda správny postup aplikácie ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na spotrebiteľský úver takým spôsobom, že aplikáciou tohto ustanovenia sa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky a prípadný nedostatok aktívnej legitimácie nového veriteľa. V nadväznosti na historicky rovnakú právnu úpravu tak Ústavný súd SR ako i Ústavný súd ČR preferujú platnosť právneho úkonu, neumožňujú hľadať jeho neplatnosť „za každú cenu“, neumožňujú vyvodzovať jeho neplatnosť z okolností, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Pre úplnosť potom teba ešte dodať, že podľa VOP k vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom (bod 18.14.) - Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka i e oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú. ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osohu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osohu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky. Postúpenie pohľadávky podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch odkazuje na ust. § 524 OZ. Postúpenie pohľadávky bolo a je teda závislé iba na ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 1 ods. 1, 8, § 17 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia okresných súdov, krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu ČR, ktorí pri rovnakej argumentácii vo vzťahu k aplikácii § 92 odsek 8 zákona o bankách nárok na zaplatenie priznali.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.972,48 Eur, v časti úroku vo výške 18,40 % ročne zo sumy 2.400,90 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.770,30 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu ako aj pojednávanie, súd podľa vyššie citovaných ustanovení konanie v uvedenej časti zastavil a urobil tak v rozhodnutí vo veci samej a to aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný. Predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 630,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 630,60 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia.
8. Súd vykonal dokazovanie listinami: žalobou zo dňa 22.04.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.12.2010, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.12.2006, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, vyjadrením zo dňa 12.05.2014, výpisom z úveru číslo: XXXXXXXXXX, vyjadrením zo dňa 14.03.2017, vyjadrením zo dňa 03.04.2017, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ, ktorá je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia, uzatvorili dňa 20.12.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v ktorej v čl. I sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 34.500,-Sk (t.j. 1.145,19 Eur). Úver mal byť úročený pevnou úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške 18,40 % ročne, za jeho správu bol dohodnutý poplatok 60,-Sk (t.j. 1,99 Eur) mesačne a dlžník ho mal splácať v mesačných splátkach po 950,-Sk (t.j. 31,53 Eur) vždy do 20. dňa príslušného mesiaca až do 20.12.2011.
10. Z výpisu z úveru číslo: XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný svoje záväzky vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy riadne a včas neplnil.
11. Listom zo dňa 28.12.2010 Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanému, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy vo výške 2.658,08 Eur s príslušenstvom postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorenej dňa 21.12.2011 na žalobcu.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len„ Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14. Podľa § 2 a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
20. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
21. Súd mal za to, že predmetná zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ nekonajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy zo dňa 20.12.2006, nespadala síce zmluva o úvere výslovne pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keď z gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2007 by bolo možné usudzovať, že úprava spotrebiteľských zmlúv, a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa, má svoje miesto len u zmlúv upravených v 8. časti Občianskeho zákonníka, avšak takýto výklad by bol zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto je implementáciou smerníc európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Keďže Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, preto každá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ustanovená v § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 157/2012 zo dňa 05.02.2013).
Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je preto zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá je bankou, uzatvorila so žalovaným dňa 20.12.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe predmetnej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 34.500,-Sk (t.j. 1.145,19 Eur). Žalovaný záväzky vyplývajúce z predmetnej úverovej zmluvy riadne a včas neplnil. Konečná splatnosť úveru nastala dňom 20.12.2011, t.j. dňom dohodnutým v zmluve. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/ CE zo dňa 21.12.2010 na žalobcu. Listom zo dňa 28.12.2010, Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy vo výške 2.658,08 Eur s príslušenstvom.
23. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
24. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
25. Zákonným predpokladom platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v prípade pohľadávky banky je splnenie podmienok daných ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a totiž, aby bol klient aspoň 90 dní v omeškaní, a aby banka klienta na plnenie písomne vyzvala. Uvedené predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
26. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanému postúpená na právneho predchodcu žalobcu, boli podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za splnenú požiadavku 90 dňového omeškania, keďže, ako vyplýva z prehľadu transakcií na úverovom účte, žalovaný si svoje záväzky z predmetnej úverovej zmluvy včas neplnil. Žalobca však nedoložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že by bol žalovaný Slovenskou sporiteľňou, a.s., aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku, ktorý je predmetom tohto konania. Túto výzvu nenapĺňa oznam Slovenskej sporiteľne, a.s., o postúpení pohľadávky, lebo výzva musí predchádzať postúpeniu. V zmysle vyššie uvedeného, súd výzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemal preukázanú, a teda nemal za preukázané splnenie podmienok vyžadovaných týmto zákonným ustanovením, a preto dospel k presvedčeniu, že postúpenie pohľadávky banky na žalobcu nebolo urobené v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
27. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom žalobca v súdnom konaní, v ktorom uplatňuje postúpenú pohľadávku, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, a totiž tej skutočnosti, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
28. Keďže žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nemožno považovať za preukázané, že toto postúpenie je platné, a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. S poukazom na uvedené súd pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.
29. Súd navyše uvádza, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe, resp. v jeho podaniach. Rovnako sa súd ďalej nezaoberal dôvodnosťou nároku ako takého (vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere, resp. neprijateľnosti podmienok v nej zakotvených, výške dlhu a pod.). Naviac nemožno konštatovať, že uvedená právna problematika je v súdnej praxi ustálená natoľko, aby v tomto prípade bolo možné uzavrieť, že rozhodnutie vo veci sa odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe (§ 220 ods. 3 CSP). Súd aj napriek uvedenému poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.11.2016, sp. zn. 24Co/947/2015, ktoré sa týkalo obdobnej veci, pričom žaloba bola z totožných dôvodov zamietnutá súdom prvej inštancie a odvolacím súdom bolo uvedené rozhodnutie potvrdené.
30. Na názore súdu nezmení nič ani odkaz žalobcu na bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca navyše súdu Všeobecné obchodné podmienky nepredložil, napriek uvedenému, nakoľko sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu súdu z jeho činnosti známe, súd uvádza, že ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého je Slovenská sporiteľňa, a.s., oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky, je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovuje podmienky, ktoré musí banka splniť, ak chce postúpiť svoje pohľadávky bez súhlasu dlžníka. Bodom 18.14 banka vnútila žalovanému dať súhlas s postúpením pohľadávky vopred, neadresne a bez ohľadu na podmienky, ktoré ustanovuje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uvedený bod 18.14 Všeobecných podmienok obchádza ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách tým, že umožňuje postúpiť kedykoľvek, komukoľvek pohľadávky banky bez súhlasu klienta.
31. Uvedené ustanovenie bodu 18.14 Všeobecných obchodných podmienok považuje súd za absolútne neplatné podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu rozporu s ustanovením § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá dovoľuje dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Postúpením pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa, (bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok umožňuje postúpenie bez súhlasu spotrebiteľa, bol daný vopred, voči neurčitému počtu subjektov a nebol uvedený priamo v zmluve, ale iba vo Všeobecných obchodných podmienkach) dochádza nepochybne k zhoršeniu jeho postavenia, nakoľko je rozdiel domáhať sa svojich nárokov voči akciovej spoločnosti s dlhodobou tradíciou na trhu, ktorá podlieha dohľadu podľa zákona o bankách a domáhať sa svojich práv voči spoločnosti s ručením obmedzeným.
32. Uvedený bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď, cit.: „Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky“. Uvedený bod umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu, no spotrebiteľovi umožňuje postúpiť pohľadávku len so súhlasom banky. Uvedené ustanovenie je teda zjavne nevyvážené a spôsobuje nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
33. Bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok je pre obchádzanie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre rozpor so znením § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka a pre spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným dojednaním podľa § 39 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto naň súd neprihliadol.
34. Keďže v danom prípade spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovaným, súd vo výroku rozhodnutia neurčil vyššie opísanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, napriek tomu, že jej neprijateľnosť konštatoval v odôvodnení rozsudku. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky by totiž malo význam len v prípade, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku koncipoval v uzatvorenej zmluve žalobca (ako dodávateľ), nakoľko zmyslom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je zamedzenie jej aplikácie v ďalších zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi. Žalobca však v tomto prípade vstúpil do vzťahu so spotrebiteľom (žalovaným) len ako postupník.
35. Na záver súd dodáva, že ak by aj súd pripustil výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v zmysle, že postúpenie pohľadávky je možné aj bez súhlasu klienta, došlo by aj napriek uvedenému k porušeniu bankového tajomstva v zmysle ďalších ustanovení zákona o bankách, resp. zákona o ochrane osobných údajov, keďže na použitie týchto údajov sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby, t.j. klienta - dlžníka a tento pre tretie osoby nebol vopred daný žalovaným. A preto aj z tohto dôvodu by došlo k porušeniu zákona s následkom neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Prijatie iného výkladu citovaného ustanovenia by bolo v príkrom rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a jednoznačne v jeho neprospech.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.603,08 Eur s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie sumy 1.972,48 Eur (75,77 % žalovanej sumy) súd konanie zastavil. Súd mal za to, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca tým, že zobral žalobu v časti späť, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovaného. V časti o zaplatenie sumy 630,60 Eur (24,23 % žalovanej sumy) súd žalobu zamietol, čo predstavuje tiež úspech žalovaného. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 100 %. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).