Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34C-16-2015.pdf
PDF · 119.9 KB
Case nature
Area
Subarea
34C/16/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v spore žalobcu : L. financial consulting, s.r.o. so sídlom v K., K. XX/XXXX, D.: XX XXX XXX, zastúpeného v konaní právnym zástupcom PETKOV & Co s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO : 50 430 742, proti žalovanému : P. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. K., F. XXX/XX, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1.961,29 Eur spolu s príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 240,25 Eur a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.961,29 Eur od 28.9.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2013 uzavretej medzi Q. sporiteľňou, a.s. so sídlom v B., K. č. XX, D.: XX XXX XXX ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktoré bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 11.10.2013, získal žalobca aktívnu legitimáciu v spore. Nadobudol pohľadávku, ktorá vznikla tak, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu uzatvorila so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, v znení jej dodatkov, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania v prospech žalovaného. Touto zmluvou sa žalovaný, okrem iného, zaviazal dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 a Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, účinné od 1.7.2007. Vzhľadom na rozsiahlosť Obchodných podmienok a ich dostupnosť na internetovej stránke právneho predchodcu, žalobca odkázal na konkrétne internetové stránky, kde sa tieto dokumenty nachádzajú. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný prekročením rámca povoleného prečerpania porušil Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, čím v zmysle Obchodných podmienok vznikla Slovenskej sporiteľni voči žalovanému pohľadávka z nepovoleného prečerpania, ktorú žalovaný neuhradil, a preto Slovenská sporiteľňa poskytnuté povolené prečerpanie zastavila. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou žalobcovi postúpená pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte žalovaného, ktorá ku dňu postúpenia pozostáva z istiny vo výške 1.961,29 Eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 240,25 Eur. Žalobca, ako nový vlastník predmetnej pohľadávky, výzvou zo dňa 21.11.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlhu, avšak žalovaný dlh neuhradil. Nárok preukazoval predloženými dôkazmi a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/C. zo dňa 27.9.2013 s príslušnou stranou jej prílohy, oznámením SLSP, a.s. o postúpení pohľadávky žalovanému z 11.10.2013, Zmluvou o bežnou účte, výpisom z histórie pohybov na účte žalovaného, výzvou na zaplatenie z 21.11.2013 a odkaz na internetové stránky na Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. a Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ktoré
predložil na CD nosiči. Po výzve súdu žalobca upresnil žalovaný nárok a spôsob výpočtu žalovaného príslušenstva, ktoré pozostávajú z úrokov vo výške 8 % ročne zo sumy 1.961,29 Eur za obdobie od 28.12.2012 do 29.12.2012, čo je 0,87 Eur, z úrokov vo výške 8 % ročne zo sumy 1.961,29 Eur za obdobie od 30.12.2012 do 27.9.2013, čo je 118,32 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.961,29 Eur za obdobie od 31.12.2021 do 27.9.2019, čo je 127,84 Eur a z úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.961,29 Eur od 28.9.2013 do zaplatenia, pričom poukázal na to, že skutočná výška pohľadávky v časti príslušenstva do času postúpenia pohľadávky na žalobcu je vyššia, teda si uplatňuje menej ako by mohol. Žalobca uviedol, že jeho právny predchodca a žalovaný boli v zmluvnom vzťahu, na základe ktorého viedol jeho právny predchodca žalovanému bankový účet, a to na základe zmluvy o sporožírovom účte zo dňa 25.2.1988 v znení jej dodatkov a dodatkom zo dňa 31.5.2006 sa zmenil predmet zmluvy tak, že okrem vedenia účtu sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému poskytnúť aj možnosť využívania povoleného prečerpania. Rámec povoleného prečerpania bol vo výške 39.000,-Sk ( 1.294,56 Eur) pri pohyblivej úrokovej miere, pričom túto skutočnosť právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil prípisom zo dňa 31.5.2006 (pri podpise dodatku zo dňa 31.5.2006) v súlade s čl.9.2 Obchodných podmienok. Možnosť využívania produktu „povolené prečerpanie“ bola žalovanému poskytnutá do 17.4.2029. Žalovaný dňa 28.12.2012 prekročil mieru povoleného prečerpania, keď vykonal platbu vo výške 1.961,29 Eur, čím zároveň prekročil rámec povoleného prečerpania o viac ako 10 %. Čo je v rozpore s bodom 13.1 písm. b) Obchodných podmienok účinných od 1.2.2006, resp. v rozpore s bodom 14.1. písm. b) Obchodných podmienok účinných od 1.7.2007. V dôsledku predmetného porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného banka zastavila povolené prečerpanie a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že žalovaný žiadne zo skutkových tvrdení nepoprel, preto nimi uvádzané tvrdenia treba považovať za nesporné. Tiež nepoprel ani platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, teda táto okolnosť je podľa neho nesporná a nie je úlohou súdu iniciatívne hľadať dôvod neplatnosti zmluvy, pokiaľ ich strana nenamieta skutkovo. A keďže žalovaný nepoprel jeho aktívnu legitimáciu, žalobca má za to, že jeho aktívna legitimácia v spore je daná.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Tomu sa nepodarilo doručiť žalobu na jeho adresu registrovanú v registri obyvateľov SR a súdu sa nepodarilo zistiť adresu jeho skutočného pobytu, preto v súlade s § 116 ods.2 CSP bolo oznámenie o podanej žalobe zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žaloba sa tak v zmysle § 116 ods.2 CSP považuje za doručenú.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Ten mal žalobu doručenú postupom podľa § 116 ods.2 CSP a predvolanie na pojednávanie postupom podľa § 106 a nasl. CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, doplneného podania z č.l.61, obsahom listín na CD nosiči :Zmluvy o postúpení pohľadávok, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvy o sporožírovom účte, Dodatku k Zmluve o bežnom účte, Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania, Oznámenia o postúpení pohľadávky, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový stav, ktorý následne právne posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákonov.
5. Dňa 25.2.1988 uzavrel právny predchodca žalobcu ( Slovenská štátna sporiteľňa ) so žalovaným Zmluvu o sporožírovom účte. Dňa 26.4.1991 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným Dodatok k zmluve o sporožírovom účte. Dňa 1.4.1999 uzavrel predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) so žalovaným ako majiteľom účtu Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty pre držiteľa karty Dana Krátka. Dňa 2.5.2001 uzavrel právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty a vyhlásil, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami. Dňa 15.8.2005 uzavrel predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) so žalovaným Dodatok k zmluve o vydaní a používaní Platobnej karty, pričom sa jednalo o vydanie obnovenej karty. Dňa 20.4.2006 uzavrel predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) so žalovaným ako majiteľom účtu a ďalším držiteľom karty (A..) Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty. Dňa 31.5.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) so žalovaným Dodatok k Zmluve o bežnom účte č.XXXXXXXXXX/XXXX, kde bolo v úvodných ustanoveniach konštatované, že banka a majiteľ účtu uzatvorili dňa 25.2.1988 Zmluvu o bežnom účte č. 0041219703/0900 a zmluvné
strany sa dohodli na tomto znení zmluvy, ktoré nahrádza pôvodné znenie zmluvy v celom rozsahu a predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania k Účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006. Prípisom zo dňa 31.5.2006 bolo žalovanému oznámené poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu č.XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 39.000,-Sk (t.j. 1.294,56 Eur) s tým, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu vyhotovenia oznámenia je 15,00 % p.a., typ premenlivá. Dňa 30.7.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) so žalovaným Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie Bankových produktov v kombinácii Balíka EXCLUSIVE : 1. zmena bežného účtu č.XXXXXXXXXX/XXXX bankou pre majiteľa účtu, 2. poskytnutie elektronických služieb k účtu, 3. vydanie platobnej karty, 4. poskytnutie Povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, nahradenie zmluvy, predmetom ktorého bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k účtu. Dňa 30.7.2007 uzavrel právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) so žalovaným aj Dodatok k zmluve o poskytovaní a používaní Elektronických služieb k Účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
6. Dňa 27.9.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) ako postupca so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok č.XXXX/XXXX/CE. Podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.09.203 - aktíva predstavoval zostatok pohľadávky žalovaného z Nepovoleného prečerpania sumu 2.201,54 €, ktorá pozostávala z istiny 1.961,29 € a úrokov celkom 240,25€.
7. Listom zo dňa 11.10.2013 oznámil právny predchodca žalobcu (banka) žalovanému postúpenie pohľadávky : 41Y - Pohľadávka z Nepovoleného prečerpania na účte FO, č.úveru/účtu: XXXXXXXXXX., názov a dátum uzatvorenia zmluvy : P. A./--, vo výške 2.201,54 Eur s prísl. na Q.. (žalobca) s tým, že záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.
8. Žalobca vyzval výzvou zo dňa 21.11.2013 žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Z predloženej doručenky vyplýva, že zásielka bola uložená dňa 25.11.2013 a žalovaný si zásielku neprevzal ani v odbernej lehote.
9. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase vzniku záväzkového vzťahu, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
10. Podľa § 334 Občiansky zákonník účinný v čase vzniku záväzkového vzťahu (02/1988), bežný účet je určený na to, aby naň občan ukladal peniaze a prijímal platby a aby sa z neho podľa jeho príkazu vykonávali výplaty a platby. Pre viacerých občanov možno zriadiť spoločný bežný účet.
11. Podľa § 708 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník účinný v čase uzavretia dodatku, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
12. Podľa § 710 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia dodatku, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia dodatku, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods.1 až 4 Občiansky zákonník účinný v čase uzavretia dodatku, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o vydaní a používaní Platobnej karty a Dodatku k zmluve o bežnom účte, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dodatku, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia záväzku, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase postúpenia pohľadávky, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
19. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru). V danej veci nemožno pochybovať o spotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy. Právny vzťah medzi stranami sporu je preto nevyhnutné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákon o spotrebiteľských úveroch), keďže Slovenská sporiteľňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Keďže žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu, ktorým bola banka, súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou jeho aktívnej vecnej legitimácie, pretože pre postúpenie pohľadávky banky voči spotrebiteľovi na inú osobu platí osobitná právna úprava podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
21. Aktívnou vecnou legitimáciou je také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp. jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Žalobca je povinný v konaní nielen tvrdiť, ale najmä je povinný preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda že je nositeľom subjektívneho práva, ktoré si v konaní nárokuje. Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie,
alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
22. Žalobca svoj nárok voči žalovanému vyvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013. Na preukázanie postúpenia priložil k žalobe Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2013, vrátane prílohy, z ktorej vyplýva, že predmetom tejto zmluvy mala byť aj pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní, hoci je predmetná príloha len veľmi ťažko čitateľná. Taktiež v žalobe tvrdil, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom Slovenskej sporiteľne zo dňa 11.10.2013.
23. Z právnej vety judikátu R 119/2003 vyplývalo, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Neskoršia súdna prax sa ale od uvedeného názoru odklonila v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj R XX/XXXX). Súd však v tejto spojitosti poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp.zn. 1 C. XXX/XXXX, v odôvodnení ktorého sa na margo judikátu R XXX/XXXX uvádza, že sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka obsahuje ustanovenia o možnom zákaze postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uzavrel, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. XX/ XXXX, pričom z uverejnenej právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 468/2001 Z.z. o bankách, je neplatný právny úkon.
24. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že keďže žalovaný nenamietal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, treba vychádzať z nespornosti tvrdenia a tým, že žalovaný nepoprel, že by zmluva o postúpení pohľadávky nebola platná, tak aktívna legitimácia žalobcu v spore je daná, a že úlohou súdu nie je iniciatívne vyhľadávať dôvod neplatnosti zmluvy, pokiaľ ich druhá strana skutkovo nenamieta. S uvedeným právnym názorom žalobcu sa súd nestotožnil. Okrem toho súd poukazuje na to, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú vec, teda spor s ochranou slabšej strany, kde žalovaným je spotrebiteľ, pričom právo celej Európskej únie a všetkých jej členských štátov je postavené na primeranej a zodpovedajúcej ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany. Aj Európsky súdny dvor považuje ochranu spotrebiteľa za mimoriadne významnú. Bolo by v rozpore s týmto smerovaním a účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany, prehliadať nedodržiavanie zákona zo strany veriteľa len z dôvodu, že to samotný spotrebiteľ nenamietne. Treba mať na pamäti, že spotrebiteľ je slabšia strana v spore, väčšinou bez právneho povedomia a nemožno od neho očakávať jeho obranu v spore na vysoko kvalifikovanej úrovni. Preto je v týchto konaniach s ochranou slabšej strany, kde je spotrebiteľ v postavení žalovaného, aj prelomená zásada sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania, tiež v týchto konaniach môže súd sám vykonávať dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a pod. Preto je v takýchto konaniach s ochranou slabšej strany, kde žalovaný je v postavení spotrebiteľa, súd povinný skúmať aj tú najzákladnejšiu podmienku hmotnoprávneho vzťahu účastníkov spotrebiteľského sporu majúcu vplyv na výsledok sporu, teda aktívnu legitimáciu žalobcu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX.).
A platí to aj v prípade, kedy sa koná so žalovaným v jeho neprítomnosti, ako tomu bolo v tomto prípade. Uvedený právny názor je aj v súlade s vyššie uvedeným judikátom NS SR sp.zn. X Cdo XXX/XXXX, v zmysle ktorého na neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), kedy sa jedná o absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti).
25. Súd je preto povinný ex offo, teda z jeho úradnej povinnosti, prihliadať na to, či žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal, v opačnom prípade súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu ohľadom danosti jeho aktívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho žalobu zamietne. Žalobca je povinný v konaní nielen tvrdiť, ale najmä je povinný preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu, teda že je nositeľom subjektívneho práva, ktoré si v konaní nárokuje. Súd je na druhej strane povinný ex offo, teda z jeho úradnej povinnosti, prihliadať na to, či žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal, v opačnom prípade súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu ohľadom danosti jeho aktívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho žalobu zamietne.
26. Zo zreteľom na uvedené, súd skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky stanovené § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to (2) až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Splnenie týchto osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).
27. V posudzovanom prípade si žalobca v postavení právneho nástupcu uplatnil nárok na peňažné plnenie z pohľadávky vzniknutej zo zmluvného záväzku uzavretého medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorým je Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaným, ktorí spolu uzavreli Zmluvu o sporožírovom účte vedeného vo forme bežného účtu v znení Dodatku o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach, ktorý bol žalovanému povolený s účinnosťou od 01.02.2006. Slovenská sporiteľňa a.s. ako právny predchodca žalobcu má postavenie banky v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a vzťahujú sa teda na ňu ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ohľadom postúpenia peňažného záväzku banky voči jej klientovi na iný subjekt vymedzuje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z.z. o bankách špeciálne podmienky. Banka je oprávnená postúpiť svoj peňažný záväzok voči klientovi na iný subjekt, a to aj bez súhlasu klienta, za podmienok, že napriek písomnej výzve banky jej klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom nedodržanie týchto podmienok je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu postúpenia pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
28. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú vyvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.09.2013 medzi bankou Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, hoci bol na nutnosť preukázania jeho aktívnej vecnej legitimácie upozornený. Žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda že je nositeľom práva domáhať sa peňažného plnenia od žalovaného, čoho nevyhnutným predpokladom bolo preukázanie, že na neho bol peňažný záväzok banky voči žalovanému ako jej klientovi platne postúpený v súlade s podmienkami vymedzenými v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný v konaní tvrdiť a najmä preukázať zaslanie písomnej výzvy banky žalovanému a následné nepretržité omeškanie žalovaného dlhšie ako 90 dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke. Žalobca však uvedené nepreukázal,
dokonca vôbec ani len netvrdil, že došlo zo strany jeho právneho predchodcu Slovenská sporiteľňa a.s. ako banky k písomnej výzve, aby žalovaný plnil aspoň sčasti svoj peňažný záväzok voči banke, a že žalovaný napriek písomnej výzve banky bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca teda ani nepreukázal, že pohľadávka Slovenskej sporiteľne voči žalovanému bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Bez splnenia uvedených podmienok mohlo dôjsť k postúpeniu peňažného záväzku žalovaného voči banke na iný subjekt len za udelenia súhlasu žalovaného s takýmto postúpením. Ak teda žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi ním ako postupníkom a bankou Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupcom bez toho, aby preukázal splnenie podmienok vymedzených ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, alebo bez preukázania súhlasu žalovaného s postúpením peňažného záväzku na iný subjekt, je nutné dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom danosti jeho aktívnej vecnej legitimácie, na čo súd musel prihliadnuť ex offo, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol bez skúmania samotného uplatneného nároku.
29. Súd dodáva, že k uvedenému záveru dospel aj na základe toho, že pohľadávka, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil, vznikla zo spotrebiteľského vzťahu, teda vzťahujú sa na neho ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemôže spotrebiteľ vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákona priznáva, alebo si inak zhoršiť jeho zmluvné postavenie. Súd má za to, že súhlas klienta banky s postúpením pohľadávky nachádzajúci sa v bode 19.16. Všeobecných obchodných podmienok je formulovaný príliš abstraktne, na jeho základe môže banka kedykoľvek postúpiť pohľadávku klienta na akýkoľvek subjekt za akýchkoľvek podmienok. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je pritom zrejmé, že zákon vymedzuje špecifické podmienky postúpenia peňažného záväzku banky voči jej klientovi na iný subjekt, na základe ktorých je banka najskôr povinná písomne vyzvať klienta. Vopred udelený súhlas klienta banky vo Všeobecných obchodných podmienkach v bode 19.16. teda podľa názoru súdu obchádza ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a je s ním v rozpore, pretože umožňuje banke úplne opomenúť zákonom vyžadovaný postup banky pred postúpením pohľadávky na iný subjekt, na základe čoho možno dospieť k záveru, že takto udelený súhlas klienta banky výrazne zhoršuje jeho zmluvné postavenie ako spotrebiteľa a teda takýto súhlas klient banky vopred udeliť nemohol len na základe toho, že sa zaviazal dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky.
30. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd podanú žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. V danom prípade mal žalovaný vo veci plný úspech, vznikol mu preto nárok na plnú náhradu trov konania. Avšak so zreteľom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (dvojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).