Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cb-62-2017.pdf
PDF · 78.89 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/62/2017
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica vo veci navrhovateľa DA Servis, s.r.o. so sídlom Svätoplukova 1734, 020 01 Púchov, IČO 36 311 294, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o. so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO 36 839 132 proti dlžníčke Alene Benešovej - ODEMA s miestom podnikania Nábrežie slobody 795/2, 020 01 Púchov o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha, aby súd vydal uznesenie, ktorým zriadi k parcelám V.-Z. Č.. XXX/XX, V.-Z. Č.. XXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.- Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/XXX, V.-Z. Č.. XXXX/XXX a k stavbám so súp.č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, všetko k.ú. T. záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zo dňa 17.12.2013 sp.zn. Rsp V-45/12 vo výške 16 916,15 € s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že:
- žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 16 916,15 € s príslušenstvom titulom zmluvy o dielo č. DA06/11 zo dňa 17.10.2011
- nakoľko žalovaný riadne a včas pohľadávku žalobcu neuhradil, žalobca sa domáhal svojich práv žalobou podanou na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
- dňa 17.12.2013 Rozhodcovský súd SOPK vydal rozhodcovský rozsudok č.k. Rsp V-45/12, na základe ktorého rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 16 916,15 €, úroky z omeškania a trovy rozhodcovského konania 3 425,28 € a trovy právneho zastúpenia 3 659,84 €; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.2.2014
- žalovaný dňa 7.3.2014 podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, zároveň navrhol aj odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
- Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 34Cb/55/2014-123 rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku
- žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal, avšak odvolací súd rozhodnutie potvrdil; žalobca tak nemôže vymáhať svoju judikovanú pohľadávku
- Okresný súd Bratislava I dňa 15.11.2016 žalobu zamietol s tým, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, a preto nebol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
- žalovaný proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I podal odvolanie
- žalobca je toho názoru, že cieľom takéhoto konania žalovaného je oddialiť splnenie povinnosti určenej rozhodcovským rozsudkom
- z dôvodu odvolania podaného žalovaným má žalovaný dostatočné časové obdobie na to, aby sa postupne zbavil svojho majetku tak, aby zo strany žalobcu nebolo možné pohľadávku vymôcť; s ohľadom na tieto skutočnosti tak reálne existuje obava, že exekúcia bude ohrozená
- ohrozenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalobca má vedomosť o tom, že žalovaný má v pláne v ostatnom čase zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa zbaviť svojho majetku, dokonca má záujem predať celú svoju živnosť niektorému zo svojich obchodných partnerov, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky, ktoré má žalobca voči žalovanému
- žalovaný sa podľa informácií dostupných žalobcovi pokúša medzi svojimi obchodnými partnermi predať svoj majetok, konkrétne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. T.
- nakoľko žalovaný má záujem predať svoj nehnuteľný majetok ako aj celú živnosť niektorému zo svojich obchodných partnerov a nemá záujem ponúkať svoj majetok na predaj prípadným cudzím záujemcom, nemá žalobca k dispozícii napr. kópie inzercií žalovaného o predaji nehnuteľného majetku, resp. živnosti, avšak žalobca má informácie, ktoré dosvedčujú to, že žalovaný vykonáva úkony k tomu, aby predal svoj majetok
- žalobca je toho názoru, že v prípade, ak súd nenariadi zabezpečovacie opatrenie, žalobcovi hrozí ohrozenie vymoženia jeho pohľadávky, nakoľko ochota žalovaného dobrovoľne uhradiť pohľadávku je minimálna; zároveň hrozí, že žalovaný môže previesť svoj nehnuteľný majetok na iné osoby, a tým ohroziť reálne vymoženie pohľadávky žalobcu.
2. Súd považuje za osvedčené, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave rozhodcovským rozsudkom zo dňa 17.12.2013 zaviazal dlžníčku, aby navrhovateľovi zaplatila 16 916,15 €, úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 16 916,15 € od 25.6.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd zároveň zamietol vzájomnú žalobu o zaplatenie 6 706,76 € a zastavil konanie o zaplatenie ušlého zisku. Na rozhodcovskom rozsudku je vyznačené, že právoplatný dňa 10.2.2014 a že je vykonateľný dňa 14.2.2014. Rozhodcovský súd vychádzal z toho, že žalobca dodal žalované stavebné dielo. Preberacie konanie k tomuto dielu bolo začaté dňa 26.01.2012 a bolo skončené odstránením nedorobkov dňa 25.5.2012. Týmto termínom bolo dielo prevzaté žalovaným a žalovaný je preto povinný zaplatiť dohodnutú cenu za zhotovenie diela. Rozhodcovský súd vzájomnú žalobu čo do zaplatenia sumy 6 706,76 € zamietol z dôvodu nepreukázania. Súd považuje za osvedčené aj to, že žalovaný dňa 13.3.2014 na Okresnom súde Bratislava I podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti. Súd považuje za osvedčené aj to, že Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 34Cb/55/2014-123 zo dňa 1.8.2014 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku sp.zn. Rsp V-45/2012 do právoplatného skončenia konania sp.zn. 34Cb/55/2014. Súd považuje za osvedčené aj to, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/232/2014-133 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-123. Súd považuje za osvedčené aj to, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 34Cb/55/2014-182 zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. Rsp V-45/2012. Súd považuje za osvedčené aj to, že dlžníčka dňa 30.1.2017 podala odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/55/2014-182. Súd považuje za osvedčené aj to, že dlžníčka je výlučnou vlastníčkou parciel V.-Z. Č.. XXX/XX, V.-Z. Č.. XXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/XX, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/X, V.-Z. Č.. XXXX/XXX, V.-Z. Č.. XXXX/XXX a stavieb so súp. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, všetko k.ú. T..
3. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
4. Z citovaného ustanovenia (§ 343 ods. 1 O.s.p.) vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie možno vydať iba vtedy, ak:
- existuje peňažná pohľadávka veriteľa a súčasne
- je tu obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Z porovnania formulácie uvedenej v § 74 ods. 1 O.s.p. - t. j. textu „...ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený“ (ktoré ustanovenie sa aplikovalo aj na predbežné opatrenia navrhnuté po začatí konania vo veci samej - viď rozsudok sp.zn. 2MCdo/5/2005) s formuláciou uvedenou v § 343 ods. 1 C.s.p. („...ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“), je zrejmé, že ide o prakticky totožné formulácie. Vzhľadom na túto totožnosť normatívneho textu súd dospel k záveru, že aj po 1.7.2016 je potrebné vychádzať z doterajšej súdnej praxe - konkrétne z uznesení NS SR sp.zn. Obo 144/1997 a sp.zn. 5Obo/36/2008. S prihliadnutím na tieto uznesenia potom súd dospel k záveru, že aby bolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť nielen to, že navrhovateľ má peňažnú pohľadávku, ale aj to, že bez neodkladného opatrenia by bola prípadná exekúcia ohrozená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne - je teda potrebné napr. osvedčiť, že dlžník vykonáva úkony, ktorých dôsledkom je zmenšenie jeho majetku alebo ktoré inak negatívne ovplyvňujú jeho majetkové pomery.
6. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že pojem „osvedčiť“ nie je synonymom pojmu „preukázať“. Pokiaľ totiž „preukázanie“ znamená zistenie podstatných skutkových poznatkov na úrovni značnej istoty, osvedčenie znamená zistenie podstatných skutkových poznatkov iba na úrovni pravdepodobnosti. Osvedčiť niečo by teda pre stranu malo byť jednoduchšie, ako niečo preukázať. To však neznamená, že stačí, aby navrhovateľ rozhodné skutočnosti iba tvrdil, ale musí súdu predložiť niečo hmatateľné, na základe čoho aj súd bude môcť uzavrieť, že tvrdenie žalobcu môže zodpovedať realite.
7. V danom prípade však navrhovateľ nepredložil žiadnu listinu a ani žiadnym iným spôsobom neosvedčil, že dlžníčka „...má v pláne zbaviť sa svojho nehnuteľného majetku, resp. chystá sa zbaviť svojho nehnuteľného majetku, dokonca má záujem predať celú svoju živnosť niektorému zo svojich obchodných partnerov...“, resp. „...pokúša medzi svojimi obchodnými partnermi predať svoj majetok...“, resp. že „....žalovaný vykonáva úkony k tomu, aby predal svoj majetok“ a súd preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
8. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že iba samotné tvrdenia navrhovateľa uvedené v odseku 7 nemožno považovať za dostatočné a hodnoverné osvedčenie toho, že dlžník skutočne vykonáva úkony, ktorých dôsledkom bude zmenšenie jeho majetku. Bolo povinnosťou navrhovateľa, aby toto svoje tvrdenie osvedčil v rozsahu skutkových okolností, z ktorých svoje tvrdenie vyvodil (viď uznesenie Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16CoZm/56/2016).
9. Podľa názoru súdu nie je možné považovať obavu z ohrozenia exekúcie za osvedčenú predložením žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, návrhu na odklad a odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. Vo všetkých prípadoch ide o zákonom aprobované prostriedky nápravy a ako v takých je v nich treba vidieť prejav presvedčenia dlžníčky, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je nesprávne; nie však snahu získať čas na to, aby sa mohla zbaviť svojho majetku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ C.s.p.).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.