Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/26/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcu: I + V správa nehnuteľností, s.r.o., so sídlom Miletičova 80, 821 08 Bratislava, IČO: 35 880 911, zast. Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur, IČO: 36 868 272, proti žalovaným: 1. I. U., 2. I. U., obaja bytom Q. 7, Q., zast. Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157 o zaplatenie 406,32 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2013 domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 406,32 eura s príslušenstvom titulom nedoplatkov do fondu prevádzky, údržby a opráv.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o výkone správy č. 11/095 zo dňa 30.5.2011 je správcom nebytových priestorov domu na ulici Q. č. X/A v Q., a to konkrétne nebytových priestorov (hromadných garáží). Žalobca vykonáva správu spoločných častí a zariadení a príslušenstva nebytových priestorov. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci nebytového priestoru (garáže, súpisné číslo stavby XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X, Q. X/A, 4. poschodie, zapísané na LV XXXX, vedenom k. ú. v Q., správa katastra pre Hlavné mesto Bratislava, k. ú. R.), na ktorý sa vzťahuje predmetná zmluva o výkone správy. V zmysle ustanovení Zmluvy o výkone správy sú vlastníci nebytových priestorov povinní platiť na účet domu mesačné platby na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, priestorov a zariadení domu a správy domu, a to konkrétne zálohové platby za plnenia poskytnuté k užívaniu nebytového priestoru, odmenu za výkon správy a úhrady do fondu údržby a opráv. Žalobca podaním zo dňa 23.1.2013 špecifikoval žalovanú istinu, ktorá pozostáva zo sumy vo výške 117,12 eura, titulom účtovaného nedoplatku za rok 2011 na platbách do fondu prevádzky, údržba opráv, zo sumy vo výške 69,60 eura za 1. polrok 2012, titulom neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované k užívaniu nebytového priestoru, zo sumy vo výške 69,90 eura za 2. polrok 2012, titulom neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované k užívaniu nebytového priestoru a sumy vo výške 150,00 €, ktorá predstavuje odmenu správcu. Celková výška pohľadávky žalobcu voči žalovaným bola k 15.7.2012 vo výške 406,32 eura. Nakoľko žalovaní túto sumu nezaplatili, žiadal žalobca uhradenie istiny vo výške 406,332 eura a úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške 8,75 % od 16.7.2012 do zaplatenia.

3. Žalovaní s uplatnenou pohľadávkou nesúhlasili a žalobu žiadali zamietnuť, nakoľko so žalobcom nikdy neboli v žiadnom právnom vzťahu a nemajú mu za čo platiť.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C/26/2013-62 zo dňa 28.11.2013, prvostupňový súd žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Co/91/2014-78 zo dňa 31.3.2013 odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne prejudiciálne ustálil neplatnosť relevantnej zmluvy o výkone správy budovy s garážami uzatvorenej 30.5.2011 pod č. 1 I/95 podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pre jej rozpor so zákonom, keďže budova nie je obytným domom a nemožno na jej správu aplikovať ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to v zmysle jeho ust. § 24 ods. 1, keďže sa nejedná o bytový, ale garážový dom. Podľa krajského súdu rovnako správne súd prvého stupňa posúdil aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu v spore o vymáhanie tvrdeného dlhu z takto uzatvorenej zmluvy. Odvolací súd mal za to, že vlastníci garáži v budove netvoria právnickú osobu

- spoločenstvo, ako je tomu pri vlastníctve bytov v bytovom dome, a teda nemôžu so spoločnou vecou hospodáriť v zmysle zásady majority a právne úkony a takéto hospodárenie so spoločnou vecou nemôžu preto požívať súdnu ochranu. Rozsudok súdu prvého stupňa mal však odvolací súd za predčasný, keďže sa okresný súd uplatneným nárokom zaoberal iba vo vzťahu k titulu, od ktorého žalobca uplatnený nárok odvíjal a nezaoberal sa prípadným subsumovaním vzniknutého nároku pod iný, do úvahy prichádzajúci právny vzťah medzi účastníkmi konania, napr. titulom bezdôvodného obohatenia. Bolo preto potrebné, aby sa súd prvého stupňa vecou opätovne zaoberal a rozhodol, a to s právnym posúdením uplatneného nároku i z hľadiska zásad o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. l Občianskeho zákonníka. Úlohou okresného súdu bolo vyhodnotiť dôkazné prostriedky v tom smere, či žalovaní od žalobcu prijali nejaké plnenia spočívajúce v údržbe a v opravách, a teda či sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Vchádzajúc zo špecifikácie žalovanej sumy (zo dňa 23.1.2013), v zmysle písomného podania žalobcu, krajský súd konštatoval, že je zrejmé, že nie všetky položky, tvoriace žalobou uplatnenú sumu, budú môcť byť skutkovo subsumované pod nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Toto všetko malo byť predmetom právneho posúdenia súdu prvého stupňa v ďalšom konaní.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami s poukazom na ustanovenie § 204 C.s.p. keďže všetky listiny boli stranám doručené a listinné dôkazy, resp. ich obsah nebol spochybnený, konkrétne sa jedná o: zmluvu o výkone správy č. 11/095 na čl. 7, list vlastníctva č. XXXX k.ú. R. na čl. 18, informáciu o platbách ku dňu 15.7.2012 na čl. 20, výpočtový list platný od 1.7.2011 na čl. 21, vyúčtovanie zo dňa 31.5.2012 na čl. 22, vyúčtovanie zo dňa 27.5.2013 na čl. 41, špecifikáciu žalovanej sumy zo dňa 23.10.2013 na čl. 43, výpoveď zmluvy o výkone správy 26.6.2001 na čl. 50, výpis z fondu údržby a opráv zo dňa 4.4.2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Co/91/2014-78 zo dňa 31.3.2016 a zistil tento skutkový a právny stav.

6. Dňa 30.5.2011 uzavreli vlastníci hromadných garáži Q. X/A a žalobca Zmluvu o výkone správy č. 11/095, predmetom ktorej bola správa spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva nebytových priestorov s pozemkom a so všetkými súčasťami a príslušenstvom prináležiacim ku garážam na Q. ul. č. X/A v Q., súp. č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X. Vlastníci poverili správcu (žalobcu) zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv garážového domu. Za vlastníkov garáži, na základe poverenia nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov, zmluvu podpísal PhDr. T. B.. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Q., obec Q., m. č. R., k. ú. R. vyplýva, že žalovaní sú vlastníci nebytového priestoru na 4. p., č. X-XXX, nachádzajúcom sa na parc. č. 2909/1, Q. X/A, priestor č. X-XXX v spoluvlastníckom podiele 1/2. Zo špecifikácie žalovanej sumy, ktorú súdu žalobca predložil dňa 23.10.2013 vyplýva, že žalovaná suma vo výške 406,32 eura pozostáva zo sumy 117,12 eura (titulom nedoplatku za rok 2011 do fondu údržby, prevádzky, údržby a opráv), zo sumy 69,60 eura (titulom neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru za 1. polrok 2012), zo sumy 69,60 eura (titulom neuhradenej zálohovej platby za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru za 2. polrok 2012) a zo sumy 150 eur (titulom odmeny správcu za prípravu podkladov pre súdne vymáhanie žalovanej pohľadávky). Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Co/91/2014-78 zo dňa 31.3.2016, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vyplýva, že Zmluva o výkone správy, na základe ktorej si žalobca uplatnil žalovanú istinu, je neplatná pre rozpor so zákonom, keďže daná budova, z ktorej správy si žalobca uplatňuje peňažné nároky, nie je bytovým domom, ale garážovým domom, a preto v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. nemožno na jej správu aplikovať ustanovenia o výkone správy bytového domu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rovnako tak nemohlo vzniknúť ani spoločenstvo vlastníkov garáži, ako subjekt práva existujúci za účelom zastupovania záujmov ostatných spoluvlastníkov garáži, a teda takýto vlastníci garáži netvoria právnickú osobu - spoločenstvo, ktoré by bolo oprávnené aktívne zastupovať záujmy vlastníkov garáži. V zmysle

predmetného rozhodnutia bolo úlohou súdu prvého stupňa, aj napriek neplatnosti Zmluvy o výkone správy, posúdiť, či žalobca predsa len nemá nárok na peňažné plnenie za predpokladu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na úkor žalobcu. Okresný súd sa mal teda zaoberať aj skúmaním uplatneného nároku z hľadiska povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, v tom smere, či žalovaní prijali od žalobcu nejaké plnenia, spočívajúce v údržbe a opravách.

7. Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu preto nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia sporových strán, pričom sporové stany súd poučil v zmysle § 153 a 154 CSP.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zo strany žalobcu došlo k poskytovaniu služieb, čo nebolo žalovanými v doterajšom konaní žiadnym spôsobom rozporované. Správca zabezpečoval poskytovanie plnenia služieb, čo môže potvrdiť aj svedecká výpoveď PhDr. T. B., bytom N. 6, Q., ako zástupcu vlastníkov garáží, ktorý môže potvrdiť, že k plneniam zo strany žalobcu dochádzalo nielen vo vzťahu k žalovaným, ale aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom garáží v predmetnom garážovom dome. Právny zástupca krátkou cestou na pojednávaní predložil súdu a právnemu zástupcovi žalovaných tabuľku obsahujúcu platby a výdaje do fondu údržby a opráv žalobcu zo dňa 4.4.2017. Obsahom tohto výpisu bol tabuľkový rozpis s uvedením dátumu, subjektu, ktorý poskytol práce, či služby v prospech spoločenstva vlastníkov garáží, popis vykonaných prác, alebo služieb a údaj o finančnom plnení spoločenstva za tieto úkony. Právny zástupca tvrdil, že daný rozpis jasne preukazuje, že žalovaní sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, keďže prijímali plnenia, ktoré boli poskytnuté Spoločenstvu. Právny zástupca žalobcu mal za to, že z predložených dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalobca má nárok minimálne na odmenu za výkon správy, keďže vykonával správu pre vlastníkov garáží a teda aj pre žalovaných, napriek tomu, že rozhodnutím krajského súdu bola vyhodnotená predmetná zmluva o výkone správy ako neplatná. Žalovaní sa podľa jeho tvrdenia obohatili na úkor žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, a to minimálne v časti odmeny za výkon správy. Plnenia žalovaní v priebehu plynutia času prijímali ako boli žalobcom poskytované, čo podľa neho vyplýva aj z vyúčtovaní služieb, ktoré boli súdu predložené a ktoré tvoria obsah spisu. Z týchto vyúčtovaní vyplýva, že žalobca poskytoval plnenia a žalovaní tieto plnenia prijímali. Žalovaní navyše určitú dobu žalobcom vyúčtované platby aj reálne uhrádzali. Má teda za to, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne v časti odmeny pre správcu, pretože táto bola skutočne vykonávaná. Právny zástupca súčasne požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie a označenie skutkových tvrdení, kde by sa v rámci tejto lehoty žalobca vyjadril, či a prípadne akým spôsobom bude upravovať žalobný petit. Počas tejto poskytnutej lehoty by súčasne žalobca predložil faktúry, preukazujúce reálne vykonanie služieb firmami a tým pádom preukáže, že sa žalovaní obohacovali na úkor ostatných vlastníkov.

9. Právny zástupca žalovaných žiadal zamietnutie žaloby, nakoľko aj z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že nebolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o výkone správy. Žalobný petit je odôvodnený tým, že žalobca žiada o náhradu za služby a plnenia zo zmluvy o výkone správy, pričom nanajvýš sa môže jednať o bezdôvodné obohatenie, čo však doposiaľ nebolo preukázané a zmenená situácia neviedla doposiaľ ani k žiadnej zmene návrhu, čo do výšky a dôvodu zo strany žalobcu. Je evidentné, že žalobca žiada to, čo bolo uhrádzané z fondu údržby a opráv, teda z toho na čo sa skladali všetci vlastníci predmetných garáži. Je teda evidentné, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, keďže z titulu bezdôvodného obohatenia nedošlo k úbytku jeho majetku, vzhľadom k tomu že do fondu údržby a opráv prispievajú jednotliví vlastníci garáží. Žalobca nepreukázal, že by mu z doteraz predložených dôkazov vyplýval nejaký nárok na bezdôvodné obohatenie. Stále totiž žaluje z titulu zmluvy o výkone správy, ktorá bola na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vyhodnotená ako neplatná. Čo sa týka žiadaného poplatku za výkon správy, nie je mu zrejmé, či je to možné vôbec nazývať poplatkom za správu, keďže nikoho nemožno nútiť, aby plnil z neplatnej zmluvy. Žalobca nemôže žiadať odmenu správcu, keďže nebola uzatvorená platná zmluva o výkone správy. Má za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku a ani jeho výšku a vzhľadom k tomu, že nedošlo ani k bližšej špecifikácii čo žalobca žiada a z akého titulu, nie je možné podľa jeho názoru žalobe vyhovieť. Akúkoľvek správu nemožno vykonávať iba preto, že sa niekto tak rozhodne. Takáto správa by mala byť vykonávaná v medziach príslušných zákonných ustanovení. Vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný titul, na základe ktorého by mali žalovaní plniť, žalobu preto považuje za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Z vykonaného dokazovania, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými nebola uzatvorená platná zmluva o výkone správy v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., a preto žalobca nemal nárok na plnenia z titulu výkonu správy predmetných garáži v garážovom dome. Predmetom dokazovania teda bolo skúmanie dôvodnosti uplatneného nároku z potenciálne iného právneho titulu (z bezdôvodného obohatenia), ako je uvedený v žalobe. S ohľadom na sporový charakter veci bolo úlohou a súčasne právom sporových strán včas navrhnúť také prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré preukážu dôvodnosť a pravdivosť ich tvrdení. Rozhodnutie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 28.7.2016, pričom pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 6.4.2017. V predmetnom rozhodnutí krajský súd naznačil mantinely, v ktorých by sa žalobca mal pohybovať, ak mieni preukázať vzniknuté bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných. Bolo teda úlohou žalobcu preukázať výšku a dôvodnosť uplatneného nároku. Z predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že nie všetky žalobcom uplatnené položky je možné subsumovať pod bezdôvodné obohatenie. Bolo preto na aktivite žalobcu, aby finančné nároky voči žalovaným vyšpecifikoval a tieto aj následne ocenil. Z uskutočneného pojednávania vyplynulo, že žalobca nemal, ani vzhľadom na časový priestor medzi doručením odvolacieho rozsudku (kedy sa mohol oboznámiť s názorom odvolacieho súdu a zvoliť adekvátne prostriedky procesného útoku) a termínom pojednávania na okresnom súde, ujasnené, ktoré úkony a v akej výške mieni od žalovaných žiadať, keď aj vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu bolo orientované skôr na to, že „žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne v časti odmeny pre správcu, pretože táto bola skutočne vykonávaná“. Súd teda nemal preukázané, že by žalobca poskytoval žalovaným konkrétne plnenia, spočívajúce v údržbe a v opravách, za ktoré by si mohol žalobca uplatňovať bezdôvodné obohatenie. Nakoľko neboli preukázané poskytnuté plnenia, nebola preukázaná ani kvalifikovaná výška bezdôvodného obohatenia, vyjadrená v peňažných prostriedkoch. Predloženým výpisom z fondu údržby a opráv zo dňa 4.4.2017 síce žalobca mienil preukázať dodanie služieb, za ktoré boli zaplatené finančné úhrady, ale z tohto výpisu nevyplýva a žalobcom to ani nebolo preukazované, pre koho konkrétne boli dané práce a služby vykonané (či pre jednotlivého vlastníka garáže, alebo pre všetkých, alebo iba pre niektorých z nich). Súd preto tento dôkaz, predložený žalobcom, nevyhodnotil ako dôkaz preukazujúci plnenia pre žalovaných, spočívajúce v údržbe a opravách, z ktorých by mali konkrétny osoh aj žalovaní, teda, že by sa z takýchto úkonov obohatili. Navyše z predloženého výpisu je zrejmé iba to, že výdavky za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2012 sú vo výške 10.001,45 eura. Z tohto výpisu ale nie je zrejmé, ktoré z týchto výdavkov a v akej výške žiada žalobca od žalovaných. Žalobca teda neprodukoval také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali jeho nárok voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v zmysle procesnej úpravy bolo práve jeho úlohou včasne navrhnúť také dôkazy, ktoré by bezdôvodné obohatenie bezpochyby preukazovali.

13. Žalobca žiadal vypočuť svedka (PhDr. B.), ktorý mal preukázať, že k plneniam žalobcu skutočne dochádzalo. Súd však nevykonal tento dôkaz, pretože s ohľadom na sudcovskú koncentráciu konania mal za to, že žalobca, ak by bol v spore postupoval s náležitou starostlivosťou, mohol prítomnosť svedka sám zabezpečiť na vytýčenom pojednávaní, alebo aspoň požiadať súd, aby tohto svedka na toto pojednávanie predvolal. Žalobca tento prostriedok procesného útoku nepredložil súdu včas, a preto súd na takýto návrh na vykonanie dokazovania neprihliadal a navrhnutý dôkaz preto nevykonal. Z rovnakých dôvodov (§ 153 ods. 1, 2 súd preto ani nevyhovel žiadosti žalobcu na odročenie pojednávania, za účelom poskytnutia dodatočnej lehoty na predloženie a označenie skutkových tvrdení, kde by sa v rámci tejto lehoty žalobca vyjadril, či a prípadne akým spôsobom bude upravovať žalobný petit. V rámci tejto lehoty mienil žalobca predložiť aj faktúry preukazujúce reálne vykonanie služieb firmami, ktoré tieto služby vykonávali a tým pádom preukázať, že sa žalovaní obohacovali na úkor ostatných vlastníkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 181 ods. 4 CSP, podľa ktorého ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Z predmetnej úpravy vyplýva, že ide o možnosť súdu poskytnúť stranám dodatočnú lehotu na zhrnutie skutkových tvrdení. Je rovnako evidentné, že súd by musel pojednávanie z tohto dôvodu odročiť, čím by vznikli stranám ďalšie trovy konania. Súd nevzhliadol relevantný dôvod na to, poskytovať žalovanému ďalší

časový priestor na dokladovanie listinnými dôkazmi (faktúrami), ktoré mohol žalobca predložiť už na nariadenom pojednávaní a teda takýto listinný dôkaz mohol pri náležitej starostlivosti predložiť bez toho, aby mu v tom bránila objektívna prekážka.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a konkrétnu výšku uplatneného nároku ani s ohľadom na potenciálne bezdôvodné obohatenie žalovaných, súd žalobu z uvedeného dôvodu zamietol.

15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.