Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_2Co-216-2016.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/216/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa č. 10, proti žalovanému A. G., F.. X.X.XXXX, bývajúcemu v P., C. U. XX, zastúpenému JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA MHA - Advokát s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova č.2, o zaplatenie 1.279,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 41C/163/2014-149 zo dňa 14.1.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.279,59 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 30.12.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal žalovaného povinnosťou do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 76,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 € na účet právneho zástupcu žalobcu.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia uvedenej sumy s príslušenstvom titulom nezaplatených platieb za poskytnuté služby žalobcom na základe uzavretých zmlúv: Zmluvy o poskytovaní služieb GSM č. 117172 zo dňa 31.3.1998, Zmluvy o pripojení č. A 0406874 zo dňa 4.3.2002, Zmluvy o pripojení č. A2753167 zo dňa 14.12.2006, Zmluvy o pripojení č. 3528104 zo dňa 21.12.2007, Zmluvy o pripojení č. A 4771224, uzavretej dňa 9.12.2009, Zmluvy o pripojení č. A 4771271 zo dňa 9.12.2009, pričom súčasťou týchto zmlúv boli Všeobecné podmienky žalobcu. Pohľadávka proti žalovanému vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie január 2011 vo výške 267,97 €, február 2011 vo výške 45,80 €, apríl 2011 vo výške 412,22 €, máj 2011 vo výške 232,32 €, jún 2011 vo výške 232,30 €, júl 2011 vo výške 232,30 €, august 2011 vo výške 236,31 €, september 2011 vo výške 232,30 € a október 2011 vo výške 28,07 € za žalobcom poskytnuté služby. Žalobca uviedol, že žalovaný na pokus o pokonávku pred podaním žaloby reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 640 €, a teda z pôvodne dlžnej sumy vo výške 1.919,59 € zostal žalobcovi dlžný sumu 1.279,59 € s príslušenstvom, ktorá je predmetom tejto žaloby. Žalovaný sa v konaní bránil, že aj keď zmluvy o pripojení s právnym predchodcom žalobcu podpísal, po celú dobu platnosti nemohol v roku 2011 využívať všetky dohodnuté služby, pričom poukázal na skutočnosť, že voči nemu sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy, totožnej za služby, za ktoré si nárokuje platbu aj v tomto konaní, aj v rozhodcovskom konaní vedenom na Rozhodcovskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8116/13, pričom ide zrejme o neoprávnený nárok. Do konania vstúpil aj vtedajší vedľajší účastník na strane žalovaného, a to Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, IČO: 42 343 828, avšak z konania tento účastník vystúpil listom doručeným súdu 11.8.2014 a náhradu trov konania si neuplatnil.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 78 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, ale v súvislosti s uplatnenými úrokami z omeškania aj podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny služieb, ktoré žalobca poskytol žalovanému na základe zmlúv o pripojení. Poukázal na to, že žalobca predložil súdu listinné dôkazy, ktoré uplatnený nárok dostatočne preukazujú a skutočnosť, že sa pôvodne domáhal zaplatenia tejto sumy aj na rozhodcovskom súde pre toto konanie nepovažoval za relevantné, pretože na rozhodcovskom súde žalobca svoj návrh zobral späť, a teda o nároku, ktorý je predmetom konania nebolo súdom právoplatne rozhodnuté. Žalovaný nepreukázal ani tvrdenia o možnom poškodzovaní spotrebiteľa. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prvej inštancie aj keď posudzoval uzavreté zmluvy o pripojení ako zmluvy spotrebiteľské, považoval nárok žalobcu za opodstatnený, pretože uplatnil si voči žalovanému len nárok na zaplatenie súm za poskytnuté služby, neuplatnil si ani zmluvnú pokutu, ani náhradu škody.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže bol žalobca v celom rozsahu v konaní úspešný, priznal mu súd plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku, ale aj trov právneho zastúpenia advokátom s poukazom na vyhlášku MS SR č. 655/2004 Z. z. a to za 2 úkony právnej služby po 61,41 € (príprava a prevzatie a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu) k tomu režijný paušál a 20% DPH.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že v celom rozsahu žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov celého konania. Dôvodil, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo nároku žalobcu vyhovené v celom rozsahu. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil právny stav veci. Podľa jeho názoru zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania zaplatenia sumy 1.279,59 € od žalovaného. V prvom rade namietal pravdivosť tvrdenia žalobcu, že konanie na Rozhodcovskom súde v Bratislave, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 8116/13 nebolo skončené uznesením z 8.1.2014 pre späťvzatie návrhu, ale z iného právneho dôvodu a preto namieta res iudikata v tejto veci. Ďalej opätovne poukázal na to, že za žalované obdobie zmluvného vzťahu nemohol využívať všetky služby mobilného operátora, keď napr. prístup k volaniam mu bol po istú dobu zamedzený, čo aj reklamoval. So žalovaným sa malo jednať v konaní ako so spotrebiteľom kvôli jednostranným zmluvným podmienkam stanoveným zo strany žalobcu, k čomu súd prvej inštancie nepristúpil. V konečnom dôsledku žalovaný vzhľadom k tomu, že nárok pozostáva aj z nároku za obdobie od januára 2011 a žaloba podaná bola až 14.3.2014, namietal premlčanie časti nároku žalobcu.
6. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pretože súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol a žalovaný svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní ničím nepreukázal.
7. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)
8. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
10. Žalovaný použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, f/ , § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania za súčasne platnej právnej
úpravy, ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e/, h/. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP spočíva predovšetkým v tom, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, príčinou čoho bol nedostatočne zistený skutkový stav pre nevykovanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností.
11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že sú naplnené odvolacie dôvody žalovaného. V prvom rade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo tomuto konaniu bolo zastavené pre späťvzatie rozhodcovskej žaloby, pričom sa uspokojil len s tvrdením žalobcu, túto skutočnosť si ničím neoveril. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že prebiehalo na rozhodcovskom súde konanie o totožnom nároku žalobca, avšak išlo o zrejme neoprávnený nárok a napokon v odvolaní poprel tvrdenie žalobcu, že toto rozhodcovské konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie na okolnosti rozhodovania rozhodcovského súdu o totožnom nároku žalobcu.
12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. V odvolaní namietal žalovaný aj premlčanie časti uplatneného nároku. V súvislosti s premlčaním odvolací súd upozorňuje na nové znenie zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014, v zmysle § 5b (z.č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o prelomové ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť súdu z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Táto úprava je teda odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého súd prihliada na premlčanie len na námietku dlžníka. Vzhľadom na (tú) skutočnosť, že k tejto novej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa niet prechodného ustanovenia, súd je povinný skúmať túto otázku aj pri návrhoch, ktoré došli súdu pred 1.5.2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania. Súd prvej inštancie však nepodrobil nárok žalobcu prieskumu v súvislosti s prípadným premlčaním nároku, čo i len čiastočným, keďže časť nároku predstavuje obdobie od januára 2011, žaloba bola daná na súd 14.3.2014 a keďže ide o spotrebiteľský vzťah, premlčanie sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka (začiatok premlčania, premlčacia doba). Z odôvodnenia rozsudku tiež nie je zrejmé, či súd prvej inštancie podrobil prieskumu zmluvy, od ktorých svoj nárok žalobca odvodzuje prieskumu z pohľadu prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, konštatoval len, že nárok neobsahuje zmluvnú pokutu ani nárok na náhradu škody. Z pohľadu odvolacieho súdu sa javí odôvodnenie rozsudku nedostatočné, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku.
14. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý zamietavý výrok rozsudku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a zrušil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
15. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu s prihliadnutím na námietky žalovaného ohľadne údajných reklamácií, zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania časti nároku, a pri svojich záveroch sa spravovať záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).