Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-436-2016.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/436/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s., so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976 proti žalovanému: H.. J.. R. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., A. X. XXXX/XX, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. apríla 2016 č. k. 6C/422/2013-139 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 19,50 eura do troch od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 1, 8, § 57, § 58 ods. 1 - 5 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, § 9 ods. 3, § 99 ods. 3, 8, § 103 ods. 1, 3, 5, § 105 ods. 5, 7, 8 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 397 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. a), § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z. z. a na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 25. 04. 1993 bol Strediskom cenných papierov (SCP) zriadený účet majiteľa cenných papierov č. účtu XXXXXXXXXXXX, vedený na meno R. G., na základe evidencie cenných papierov. Tento právny vzťah vznikol na základe ustanovenia § 56 Zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, podľa ktorého bolo SCP povinné evidovať zaknihované cenné papiere. Ako ďalej vyplýva i z vyjadrenia žalobcu, v roku 2004 došlo k zmene, kedy žalobca nadviazal na činnosť predošlého SCP v zmysle Zákona o cenných papieroch. V roku 2008 viedol žalobca žalovanému, jeho právnemu predchodcovi, účet č. XXXXXXXXXXX. Podľa cenníka CDCP SR za cenu služby CD-55 vypočítal žalobca právnemu predchodcovi žalovaného, teda za vedenie účtu majiteľa cenných papierov odplatu vo výške 331,94 eura za rok 2008 a túto sumu mu vyfakturoval vyššie uvedenou faktúrou č. 8000009188 s dátumom vystavenia 31. 12. 2008 a s dátumom splatnosti 28. 02. 2009, teda ako poplatok za vedenie účtu majiteľa za rok 2008. Žalovaný odmietol uvedenú sumu zaplatiť s poukazom na jej výšku a súčasne vzniesol námietku premlčania. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 25. 04. 1993 bol strediskom cenných papierov zriadený účet majiteľa cenných papierov na meno právneho predchodcu žalovaného. Vedenie účtu majiteľa cenných papierov poskytuje žalobca právnemu predchodcovi žalovaného podľa § 99 ods. 8 citovaného Zákona o cenných papierov za odplatu. Cena služby bola vypočítaná v zmysle cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR v znení neskorších dodatkov. Návrh žalobca podal na tunajšom súde dňa 25. 02. 2013. Právny predchodca žalovaného a rovnako tiež žalovaný vzniesli námietku premlčania uplatnenej pohľadávky žalobcom. Právny vzťah, ktorého obsahom je
povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov centrálnym depozitárom a povinnosť majiteľa účtu cenných papierov uhradiť za uvedenú službu odplatu, má povahu zmluvného vzťahu. Ako už bolo konštatované v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, je zjavné, že predmetný záväzkový vzťah niesol pri jeho uzatváraní s právnym predchodcom žalovaného ako s nepodnikateľským subjektom znaky spotrebiteľskej zmluvy, a teda podľa záverov súčasnej judikatúry je treba aplikovať ustanovenie § 101 OZ v prípade rozhodovania o námietke premlčania, pretože je to v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 OZ v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľ. Je preto potrebné aplikovať pre plynutie premlčacej doby ustanovenie Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy. V danom prípade 3-ročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 OZ začala plynúť od dátumu splatnosti predmetnej faktúry t.j. 28. 02. 2009 a uplynula dňom 28. 02. 2012, pričom žalobca si uplatnil svoje právo podaným návrhom na súde dňa 25. 02. 2013, teda po márnom uplynutí všeobecnej 3- ročnej premlčacej doby. Preto, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd návrh žalobcu zamietol, pretože žalobcovi nemožno premlčané právo priznať. K uvedenému súd dodal, že aj keď daný vzťah možno považovať za absolútny obchod, podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Otázka premlčania je v Občianskom zákonníku upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti jej úprave v Obchodnom zákonníku, a preto na premlčanie bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 100 a násl. OZ, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 19,50 eura.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobu zamieta z dôvodu premlčania tohto nároku, pričom na námietku premlčania prihliadal z dôvodu, že predmetný vzťah považuje za spotrebiteľský. Uvedený právny závery nepovažuje za správny. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu sa stal majiteľom cenných papierov na základe privatizácie, na základe čoho vznikla žalobcovi na základe Zákona o cenných papieroch povinnosť zriadiť žalovanému účet majiteľa cenných papierov, ktorú si dňa 25. 04. 1993 splnil. Následne na základe novely zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zriadil v zmysle ustanovenia § 164a ods. 4 Zákona o cenných papieroch žalobca žalovanému účet majiteľa cenných papierov a viedol ho podľa § 105 Zákona o cenných papieroch, ktorý ako jediný upravuje práva a povinnosti pri poskytovaní predmetnej služby. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe uvedených zákonov, nie na základe zmluvy. Preto nie je možné na tento vzťah uplatňovať ustanovenia zákonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Predmetný právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu, keďže medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy v zmysle ustanovenia § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka a tento právny vzťah vznikol priamo zo zákona. Právnym dôvodom vzniku predmetného právneho vzťahu medzi žalovaným a žalobcom bol samotný zákon, a nie zmluvy v zmysle § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka, ako predpokladá § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto konaní nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne aplikoval ustanovenia, keď považuje predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľskú zmluvu a aplikuje naň príslušné spotrebiteľské ustanovenia, pričom žiadna zmluva medzi žalovaným a žalobcom neexistuje. Samotný zákon č. 600/1992 Zb., ktorý bol dôvodom vzniku daného právneho vzťahu, ustanovoval v § 58 ods. 5 použitie Obchodného zákonníka na všetky otázky, ktoré tento zákon neupravuje, čo je v tomto prípade aj premlčanie nároku žalobcu. Ustanovenie § 105 ods. 5 ZoCP uvádza, že právne vzťahy medzi členom a majiteľom účtu cenných papierov sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom. Novela tak nadväzuje na pôvodné znenie Zákona o cenných papieroch č. 600/1992, ktoré ustanovovalo použitie Obchodného zákonníka na všetky otázky, ktoré tento zákon neupravuje, čo je v tomto prípade aj premlčanie nároku žalobcu. Rovnaký právny vzťah - vedenie účtu majiteľa medzi subjektmi rovnakého druhu PO vs. FO nemožno posudzovať raz podľa Obchodného zákonníka a druhýkrát podľa Občianskeho zákonníka, v opačnom prípade by bol žalobca oproti iným subjektom poskytujúcim túto službu ako jediný pri domáhaní sa svojich práv diskriminovaný. Skutočnosť, že vzťahy týkajúce sa cenných papierov, bez ohľadu na povahu subjektov považuje zákonodarca za obchodnoprávne, potvrdzuje aj fakt, že v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. c) za obchodné záväzkové vzťahy sa považujú aj odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov. Podľa Zákona o cenných papieroch je cenný
papier peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Žalovaný v danom prípade nenadobudol veci bežnej spotreby, ale rozhodol zhodnocovať svoje finančné prostriedky investíciou na kapitálovom trhu nadobudnutím cenných papierov. Takéto investície dávajú nadobúdateľovi možnosť spolupôsobiť na správe spoločnosti, resp. inej zákonom určenej osobe v zmysle osobitných predpisov. S cennými papiermi sú spojené práva, a teda aj práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku v zmysle Obchodného zákonníka, teda nepripadá do úvahy, aby mal akcionár ako spoločník postavenie spotrebiteľa, keďže svojimi právami vyplývajúcimi z cenných papierov sa podieľa na podnikaní spoločnosti, čo samo o sebe vylučuje postavenie spotrebiteľa. Predmetný právny vzťah nemá povahu spotrebiteľského vzťahu a použitie občianskoprávnej premlčacej lehoty v tomto vzťahu nemá oporu v zákone. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne sa domáhal zrušenia veci a vrátenia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že aj keď je odvolanie žalobcu čiastočne dôvodné, záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu je premlčaná, je správny, aj keď z iných právnych dôvodov, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
12. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a urobil z neho aj správny právny záver, preto odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov.
13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 25. 02. 2013 podal žalobca žalobu pôvodne voči žalovanému Z. G. (ktorý v priebehu konania zomrel a žalovaný je jeho právnym nástupcom), ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 331,94 eura z dôvodu, že vedie v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalovanému účet majiteľa cenných papierov. Na základe uvedeného fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba CD-55 a to za rok 2008 v súlade s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry.
14. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, keď mal za to, že právny vzťah, ktorého obsahom je povinnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov centrálnym depozitárom a povinnosť majiteľa účtu cenných papierov uhradiť za uvedenú službu odplatu, má povahu zmluvného vzťahu. Uviedol, že v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre bolo konštatované, že predmetný záväzkový vzťah niesol pri jeho uzatváraní s právnym predchodcom žalovaného ako s nepodnikateľským subjektom znaky spotrebiteľskej zmluvy, a teda podľa záverov súčasnej judikatúry je treba aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka v prípade rozhodovania o námietke premlčania, pretože je to v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľ. V danom prípade 3-ročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť od dátumu splatnosti predmetnej faktúry, t.j. 28. 02. 2009 a uplynula dňom 28. 02. 2012, pričom žalobca si uplatnil svoje právo podanou žalobou na súde dňa 25. 02. 2013, teda po márnom uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. Preto, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd návrh žalobcu zamietol. Dodal, že aj keď daný vzťah možno považovať za absolútny obchod, podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Otázka premlčania je v Občianskom zákonníku upravená výhodnejšie pre spotrebiteľa oproti jej úprave v Obchodnom zákonníku, preto na premlčanie bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 100 a nasl.
15. Aj keď záver súdu prvej inštancie, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je premlčaná, je podľa odvolacieho súdu správny (teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku je správne), s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.
16. Po prvom rozsudku, vydanom v tejto veci súdom prvej inštancie o podanom odvolaní rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 11. februára 2016 č. k. 9Co/618/2015-127, v ktorom uviedol, že zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách má charakter lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú na všetky cenné papiere, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 3 tohto zákona sa právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Žalovaný nie je v pozícii emitenta, pretože Zákon o cenných papieroch za emitenta označuje právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá vydala, vydáva alebo sa rozhodla vydať cenný papier podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov. U žalovaného toto naplnené nie je, čo potom znamená, že žalovaný v danom právnom vzťahu vystupuje v pozícii fyzickej osoby, voči ktorej si žalobca uplatňuje práva, a to titulom poplatku za vedenie účtu. Z uvedeného preto možno uzavrieť, že v danom právnom vzťahu nie je možné aplikovať ustanovenie § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka a daný vzťah vyhodnotiť ako obchodno- právny, keď medzi stranami konania nebola uzatvorená žiadna odplatná zmluva týkajúca sa cenných papierov. Aplikácia Obchodného zákonníka na daný právny vzťah nevyplýva ani z ustanovenia § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z., nakoľko toto ustanovenie odkazuje na Obchodný zákonník, len pokiaľ ide o vzťahy medzi členom a Centrálnym depozitárom a vzťahy medzi členom a majiteľom účtu, pričom o takéto vzťahy v danom prípade nejde. Napriek uvedenému súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre bolo konštatované, že predmetný záväzkový vzťah niesol pri jeho uzatváraní s právnym predchodcom žalovaného ako s nepodnikateľským subjektom znaky spotrebiteľskej zmluvy, a teda podľa záverov súčasnej judikatúry je treba aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka v prípade rozhodovania o námietke premlčania, pretože je to v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľ. Takýto záver z rozhodnutia odvolacieho súdu vôbec nevyplýva a odvolací súd v uznesení skonštatoval, že medzi stranami nebola uzatvorená žiadna odplatná zmluva. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie skonštatoval, že v danej veci išlo o zmluvný vzťah, s čím sa odvolací súd nestotožňuje.
17. Odvolací súd naďalej zotrváva na svojom závere, že daný vzťah je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a podľa neho posudzovať aj premlčanie, avšak nie z dôvodov, že ide o spotrebiteľský vzťah, ako uviedol súd prvej inštancie, s čím sa odvolací súd nestotožňuje, ale z už uvedených dôvodov, na ktorých odvolací súd naďalej zotrváva.
18. Podľa § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.
19. Citované zákonné ustanovenie taxatívnym spôsobom vyjadruje právne vzťahy z hľadiska postavenia subjektov, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom. Vzťah medzi žalobcom ako Centrálnym depozitárom a žalovaným ako majiteľom účtu je vzťahom, ktorý nie je vyjadrený v ustanovení § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z., a preto nemožno naň vzťahovať úpravu Obchodného zákonníka, ktorému bol účet majiteľa zriadený a Centrálnym depozitárom a na právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu. Ak právny vzťah medzi žalobcom ako Centrálnym depozitárom a žalovaným ako majiteľom účtu nie je vyjadrený v ustanovení § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z., tak potom následne ani naň nedopadá aplikácia Obchodného zákonníka ako hmotného práva, ktorej sa domáhal žalobca. Nemožno ani analogicky vzťahovať aplikáciu hmotného práva - Obchodného zákonníka v zmysle ustanovenia § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. na vzťah medzi žalobcom a žalovaným, keďže okruh právnych vzťahov, na ktoré je možné použiť hmotné právo - Obchodný zákonník, je taxatívne vyjadrený v ustanovení § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z., a niet priestoru k tomu, aby bol tento taxatívny výpočet oproti prejavu zákonodarcu rozširovaný. Ak ani cez ustanovenie § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. na vzťah medzi žalobcom ako Centrálnom depozitárom a žalovaným ako majiteľom účtu nedopadá Obchodný zákonník ako hmotné právo, tak bolo namieste aplikovať hmotné právo - Občiansky zákonník, a to ustanovenia § 100 a nasl. ustanovenia o premlčaní žalobcom uplatnenej odplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008. K aplikácii Obchodného zákonníka ako hmotného práva nemohlo dôjsť nielen z titulu taxatívneho výpočtu okruhu právnych vzťahov, na ktoré dopadá Obchodný zákonník podľa ustanovenia § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z., ale ani z dôvodu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je obchodno- právnym vzťahom, keďže nespĺňa kritériá takéhoto vzťahu s poukazom na ustanovenia § 261 ods. 1, § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, keď žalovaný nie je podnikateľom a súčasne uplatnený nárok odplaty za vedenie účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov nie je nárokom vyplývajúcim z odplatnej zmluvy, ktorá by sa týkala cenných papierov. Pokiaľ by zákonodarca mal na mysli aplikáciu Obchodného zákonníka aj na vzťah medzi Centrálnym depozitárom a majiteľom účtu, tak by to výslovne vyjadril v zákonnej úprave, k čomu však nedošlo. Vzťah medzi Centrálnym depozitárom a žalovaným ako majiteľom účtu, ktorý nie je členom Centrálneho depozitára, nie je vzťahom vyjadreným v ustanovení § 105 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z., a preto na tento vzťah nemožno aplikovať Obchodný zákonník, ale Občiansky zákonník.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie v danej posudzoval premlčanie podľa Občianskeho zákonníka, posúdil ho podľa správneho právneho predpisu a stotožňuje sa s tým, že premlčacia doba začala plynúť od dátumu splatnosti predmetnej faktúry, t.j. 28. 02. 2009 a uplynula dňom 28. 02. 2012, pričom keďže žalobca si uplatnil svoje právo na súde dňa 25. 02. 2013, bolo to po márnom uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby, preto ak súd prvej inštancie žalobu pre dôvodné vznesenie námietky premlčania zamietol, je jeho rozhodnutie vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).