Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/33/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ALMEDIA spol. s r.o., so sídlom M. R. Štefánika 3504, 075 01 Trebišov, IČO: 31 658 393, proti žalovanému: Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, so sídlom Gen. Miloša Vesela 21, 034 26 Ružomberok, IČO: 31 936 415, v konaní o zaplatenie sumy 59.972,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/98/2016-11 zo dňa 19.01.2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 8Cb/98/2016-11 zo dňa 19.01.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a samostatným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 15.11.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 59.972,70 Eur s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a náhradu trov tohto konania. Žalobca súčasne poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je konanie vo veciach zdravotného poistenia oslobodené od súdneho poplatku. Výzvou zo dňa 07.12.2016 okresný súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia zaplatil súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 3.598 Eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca bol zároveň poučený o tom, že v prípade, ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, okresný súd konanie zastaví. Uvedená výzva bola doručená žalobcovi dňa 12.12.2016. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.12.2016 žalobca opätovne poukázal na to, že predmetné konanie je vecne oslobodené od platenia súdneho poplatku, nakoľko sa jedná o konanie vo veci zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia. Uviedol, že predmetom sporu je dodanie liekov viazaných na lekársky predpis (nie voľno predajného doplnkového sortimentu), teda ide o nespochybniteľné poskytovanie zdravotnej starostlivosti a konanie je vedené vo veci zdravotného poistenia, z ktorého sú dodané lieky hradené. Zároveň poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 63/06 zo dňa 23.08.2006, podľa ktorého ...„konania, predmetom ktorých sú nároky, ktoré vznikli pri výkone zdravotnej starostlivosti, sú konaniami vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti a týka sa ich ustanovenie § 4 ods. 1 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch, t.j., že sú vecne od súdnych poplatkov oslobodené“. Žalobca tiež poukázal aj na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Cdo/268/2005, v ktorom je okrem iného uvedené, že v pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý je v prospech poplatníka. Okresný súd poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 5 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1, 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 12 ods. 1, § 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnením niektorých zákonov, pričom konštatoval, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zdravotnú starostlivosť a služby s tým súvisiace poskytuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotnícky pracovníci (ich výpočet je taxatívne stanovený v ust. § 27 zákona č. 578/2004 Z.z.), za podmienok stanovených zákonom č. 578/2004 Z.z.. Okresný súd uviedol, že v danej veci si žalobca (právnická osoba podnikajúca okrem iného v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb v neštátnom zariadení v odbore veľkodistribúcia liečiv) uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 59.972,70 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr za dodaný tovar

- liečivá. Okresný súd mal za to, že v danom prípade sa nejedná o konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.. Nakoľko zákon o súdnych poplatkoch bližšie nešpecifikuje, ktoré právne vzťahy z poskytovania zdravotnej starostlivosti by mali podliehať vecnému oslobodeniu od platenia súdneho poplatku, pri zodpovedaní tejto otázky vychádzal z obsahu žaloby a zo znenia zákona č. 576/2004 Z.z. a s ním súvisiacich právnych predpisov a dospel k záveru, že dodávka tovaru - liečiv žalobcom ako veľkodistribútorom liečiv žalovanému nespadá do pojmu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Okresný súd uviedol, že v danom prípade nebolo možné vychádzať z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06, na ktorý poukázal žalobca, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že ústavný súd sa vyjadroval k právnemu vzťahu, ktorý vznikol medzi lekárňou a zdravotnou poisťovňou, keďže pohľadávka, ktorá bola postúpená na nového veriteľa a uplatnená na súde, bola pohľadávkou vzniknutou z právneho vzťahu medzi lekárňou a zdravotnou poisťovňou, pričom predmetom tohto sporu je pohľadávka žalobcu na cenu dodaných liečiv žalovanému v rámci výkonu predmetu činnosti žalobcu ako veľkodistribútora liečiv. Vzhľadom k tomu, že uvedené konanie nie je oslobodené od súdneho poplatku, pričom žalobca v stanovenej 10-dňovej lehote od doručenia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu tento neuhradil, okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý neuhradil súdny poplatok za podanú žalobu, preto prináleží náhrada trov konania protistrane, t.j. žalovanému. V danom prípade okresný súd nemal preukázané, že v konaní žalovanému v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý namietal vadu nesprávneho právneho posúdenia veci opakovane uvádzaným odkazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06. Poukázal na to, že predmetom sporu je dodanie liekov plne hradených zo zdravotného poistenia, teda nespochybniteľné poskytovanie zdravotnej starostlivosti a konanie je vedené vo veci zdravotného poistenia. Žalovaný je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Konania, predmetom ktorých sú nároky, ktoré vznikli pri výkone zdravotníckej starostlivosti, sú konaniami vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti a týka sa ich ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch, t.j. že sú vecne od súdnych poplatkov oslobodené. Žalobca mal za to, že predmetné konanie je oslobodené od súdnych poplatkov bez ohľadu na to, či si nárok vzniknutý z titulu poskytovanej zdravotnej starostlivosti uplatňuje priamo zdravotnícke zariadenie alebo žalobca v tomto spore, nakoľko ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje na vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Osoba žalobcu nemá vplyv na oslobodenie alebo neoslobodenie od súdnych poplatkov, aj keď v danom prípade nejde o osobu, ktorá priamo zdravotnícku starostlivosť poskytovala. Pri vymedzení pojmov „zdravotné poistenie“ a „poskytovanie zdravotnej starostlivosti“ treba vychádzať zo zákonnej úpravy zdravotného poistenia vykonanej predovšetkým zákonom o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z.z., zákona č. 576/2004 Z.z., ako aj zákona č. 578/2004 Z.z.. Zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia je okrem iného aj poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb, a to bez ohľadu na to či sú poskytované ako súčasť ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo pri výdaji liekov v lekárňach. Do siete zdravotníckych zariadení poskytujúcich zdravotnú starostlivosť patrí aj žalovaný. Žalobca dospel k záveru, že poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných poisťovní v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti je poskytovaním zdravotnej starostlivosti. I keď žalobca so žalovaným pre výkon tejto starostlivosti sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemení to nič na skutočnosti, že ich obsahom je výkon zdravotnej starostlivosti pre poistencov. Ak vo všeobecnosti pod konaním vo veciach zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti možno rozumieť konanie, predmetom ktorého sú nároky vyplývajúce z právnych vzťahov upravovaných právnymi predpismi o zdravotnom poistení a poskytovaní zdravotnej starostlivosti, z hľadiska aplikácie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch niet žiadneho rozumného dôvodu pre členenie uvedených

nárokov na primárne a druhotné. Za správny nepovažoval zužujúci výklad tohto ustanovenia vykonaného okresným súdom. Podľa žalobcu je nesporné, že nárok, ktorý je predmetom sporu, vznikol pri výkone zdravotnej starostlivosti a je preto vecne oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Opakovane poukázal i na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/268/2005. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a v konaní pokračovať s uplatnením vecného oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, súčasne s priznaním náhrady trov konania.

3. K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

5. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

6. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 30.1.2017 (č.l. 14 - 15 spisu). Pre posúdenie odvolania podaného žalobcom sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.11.2016, doručenou okresnému súdu dňa 15.11.2016 (č.l. 1 spisu) domáhal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59.972,70 Eur s príslušenstvom. Skutkovým základom sporu je nezaplatenie faktúr za dodaný tovar - liečivá, ktoré žalobca dodal na základe objednávok žalovaného. Okresný súd výzvou zo dňa 7.12.2016, č.k. 8Cb/98/2016-9 vyzval žalobcu, aby do 10 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie žaloby, ktorý bol 3.598 Eur podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. V uvedenej výzve okresný súd poučil žalobcu, že ak v určenej dobe nebude zaplatený súdny poplatok, okresný súd konanie zastaví. K výzve okresného súdu žalobca v podaní zo dňa 20.12.2016 opätovne uviedol, že konanie je vecne oslobodené od platenia súdneho poplatku, nakoľko sa jedná o konanie vo veci zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia, v rámci čoho poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 zo dňa 23.08.2006. Uznesením č.k. 8Cb/98/2016-11 zo dňa 19.01.2017 okresný súd konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia skonštatoval, že žalobca si uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom nezaplatených faktúr za dodaný tovar - liečivá, pričom dodávka tovaru - liečiv žalobcom ako veľkodistribútorom liečiv žalovanému nespadá do pojmu poskytovania zdravotnej starostlivosti, a tým sa v danom prípade nejedná o konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 74/1992 Zb..

7. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“) zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

9. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení

ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme.

10. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6 ods. 9).

11. Podľa ust. § 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania (§ 31).

12. V ustanovení § 27 zákona č. 578/2004 Z.z. sú vymedzení zdravotnícki pracovníci, t.j. koho možno považovať za zdravotníckeho pracovníka. Výpočet zdravotníckych pracovníkov v predmetnom zákonnom ustanovení je taxatívny.

13. Zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených zákonom č. 578/2004 Z.z.. Podľa zákona č. 576/2004 Z.z. sa zdravotná starostlivosť poskytuje ako ambulantná starostlivosť všeobecná a špecializovaná, ústavná starostlivosť a lekárenská starostlivosť.

14. Zo zákonného ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. nevyplýva, čo treba rozumieť pod poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v rámci súdneho konania od poplatku oslobodené. Pri zodpovedaní toho, ktoré konanie je konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti, je podľa názoru krajského súdu potrebné vychádzať z obsahu žaloby, právnych dôvodov uplatňovaného nároku a z vymedzenia pojmu poskytovania zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. a súvisiacich právnych úprav. Z obsahu podanej žaloby žalobcom bolo zrejmé, že sa domáha proti žalovanému zaplatenia ceny dodaného tovaru - liečiv, ktoré na základe objednávky žalovaného žalobca dodal a cenu tohto dodaného tovaru - liečiv vyúčtoval jednotlivými faktúrami, z ktorých kúpna cena tvorí predmet súdneho sporu. Žalobca v podanej žalobe, ako aj v podanom odvolaní tvrdí, že predmet sporu predstavuje konanie vo veciach zdravotnej starostlivosti, ktoré je oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb., pričom v tejto súvislosti poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06.

15. Krajský súd vzhľadom k vyššie uvedenej zákonnej úprave a citácii rozhodných zákonných ustanovení, v spojení s predmetom súdneho sporu, ktorým je žaloba o zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru - liečiv žalobcom žalovanému spolu s uplatnením úroku z omeškania, konštatuje, že sa nejedná o konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb., pretože sa nejedná o konanie vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti. Dodávka tovaru - liečiv žalobcom ako veľkodistribútorom liečiv v zmysle jeho predmetu činnosti podľa výpisu z obchodného registra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 1931/V, žalovanému - Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, so sídlom Gen. Miloša Vesela 21, 034 26 Ružomberok, IČO: 31 936 415, nie je konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti, a tým ani konaním vecne oslobodeným od súdneho poplatku. Predaj liekov žalobcom žalovanému preto podľa názoru krajského súdu nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a tým ani konaním, ktoré by malo byť vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku a ak predmetný súdny poplatok žalobca nezaplatil, pričom bol poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, a to zastavenia konania, bolo namieste, ak okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil.

16. Podľa názoru krajského súdu okresný súd vecne správne skonštatoval, že konanie, v ktorom žalobca ako veľkodistribútor liečiv uplatňuje právo na zaplatenie ceny týchto liečiv ako dodaného tovaru zdravotníckemu zariadeniu, nie je konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti, a preto ani nie je oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.. Krajský súd zvýrazňuje, že pri vymedzení pojmu zdravotná starostlivosť bolo potrebné vychádzať zo znenia ust. § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. a súvisiacich právnych úprav, z nich z citácie rozhodných zákonných ustanovení tak, ako sú uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, so záverom, že do zákonom vymedzeného pojmu poskytovania zdravotnej starostlivosti nespadá predaj liečiv žalobcom žalovanému.

Krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania vychádzal z právnej úpravy platnej k dátumu vzniku poplatkovej povinnosti žalobcu, a to doručením žaloby na Okresný súd Ružomberok dňa 15.11.2016.

17. Ak žalobca pri svojej argumentácii, že predmetné konanie je konaním poskytovania zdravotnej starostlivosti, a tým vecne oslobodené od súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb., vychádzal z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06, tak krajský súd uvádza, že nebolo možné z predmetného nálezu ÚS SR vychádzať. Vyplýva to z toho, že Ústavný súd SR v predmetnom náleze sa vyjadroval k právnemu vzťahu, ktorý vznikol medzi lekárňou a zdravotnou poisťovňou, keďže pohľadávka, ktorá bola postúpená na nového veriteľa, bola pohľadávkou vzniknutou z právneho vzťahu medzi lekárňou a zdravotnou poisťovňou a išlo o nárok na zaplatenie poplatku z omeškania v zmysle ust. § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, pričom v danej veci predmetom sporu je pohľadávka žalobcu na cenu dodaného tovaru - liečiv žalovanému v rámci výkonu predmetu činnosti žalobcu ako veľkodistribútora liečiv.

18. Na základe vyššie uvedených zhodnotení krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca nezaplatil súdny poplatok z podanej žaloby na základe výzvy okresného súdu, súčasne bol poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, a to zastavenia konania, pričom sa nejednalo o konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb., pretože sa nejednalo o konanie vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti, postupoval okresný súd vecne správne, ak pre nezaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby žalobcom konanie zastavil. Krajský súd k dátumu svojho konania a rozhodovania podľa úradného záznamu spísaného dňa 06.04.2017 zistil, že žalobca úhradu súdneho poplatku z podanej žaloby nevykonal.

19. Nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože ak žalobca na základe uvedeného bol povinný zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby a k jeho úhrade nedošlo, tak je nepochybné, že žalobca nesplnil podmienku pre konanie, a to zaplatenie súdneho poplatku, z ktorého dôvodu potom bolo nevyhnutné zo strany okresného súdu konanie zastaviť.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 aplikované analogicky a ust. § 262 ods. 1 CSP. Bolo nepochybné, že konanie vo veci sa nachádzalo v štádiu skúmania podmienok konania, a to zaplatenia, resp. nezaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby. Ak žalobca bol povinný platiť súdny poplatok a k jeho úhrade nedošlo, tak nebola splnená podmienka na konanie vo veci, pre ktorú bolo napadnutým uznesením okresného súdu ako vecne správnym rozhodnutím zastavené konanie proti žalovanému. V štádiu skúmania podmienky konania, a to zaplatenia súdneho poplatku z podanej žaloby žalobcom na strane žalovaného podľa obsahu spisového materiálu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto následne žalovanému ani náhrada trov spojených s odvolacím konaním nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.