Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-70-2017.pdf
PDF · 83.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/70/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Jána Mihala v trestnej veci odsúdeného T. M., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8.3.2017, č.k. 24PP/2/2017, na neverejnom zasadnutí dňa 6.4.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. M., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 8.3.2017 spisová značka 24PP/2/2017-37 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného T. M. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený T. M. prostredníctvom svojho obhajcu podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 2.5.2013 pod sp. zn. 1T/185/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.7.2013 pod sp. zn. 4To/66/2013, v ktorom mu bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Ako je zrejmé z odôvodnenia uznesenia okresného súdu tento sa pri svojom rozhodovaní v rámci verejného zasadnutia oboznámil s príslušnou hodnotiacou správou riaditeľa ústavu, kde aktuálne odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že odsúdený bol dňa 10.1.2012 zo slobody predvedený do výkonu väzby v ÚVV a ÚVTOS Nitra, kde nastúpil aj na výkon trestu dňa 25.7.2013. Jeho správanie a vystupovanie vo výkone väzby bolo bez problémov. Dňa 20.8.2013 bol eskortovaný do ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Nedostatky sa vyskytli v dodržiavaní ústavného poriadku, kedy porušil zásady slušného správania sa voči osobám, s ktorými prichádzal do styku, bol zaznamenaný fyzický konflikt s odsúdeným a zúčastňoval sa hazardných hier. Disciplinárne bol odmenený jedenkrát 12.5.2015. Správanie a vystupovanie menovaného v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje. Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Možno konštatovať, že odsúdený čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (opakovaná trestná činnosť, spáchaný zločin, užívanie drog, ukončená len špeciálna ZŠ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ÚVTOS konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu a odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného s dohľadom.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, ako aj z časti jedna materiálna podmienka - preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností (správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni). U odsúdeného nie
je vôbec splnená druhá materiálna podmienka, a to podmienka očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život. Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol viackrát súdne trestaný. Mal možnosť v minulosti preukázať, že uložený trest odňatia slobody splnil svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa opakovane dopúšťa spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Odsúdený sa skutku dopustil dňa 7.1.2012 a to v čase keď mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Levice, pričom však došlo k odpusteniu trestu amnestiou. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť, má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Súd tiež prihliadol na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá sa javí ako menej priaznivá a z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v neposlednom rade vyplýva, že odsúdený plní len čiastočne ciele stanovené programom zaobchádzania. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený má sklony k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený bol 6-krát súdne trestaný). Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva v tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za vzorné plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom (určenej doby vykonania trestu), bez zreteľa k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Je treba poukázať aj na skutočnosť, že podľa hodnotenia riaditeľa ÚVTOS odsúdený spĺňa len čiastočne podmienky na podmienečné prepustenie, jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni a sám odsúdený vo svojej žiadosti uvádza, že prvú žiadosť o podmienečné prepustenie zobral späť vzhľadom na záporné stanovisko ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pričom konštatuje, že od späťvzatia uplynulo 1 a pol mesiaca a počas tejto doby sa snažil preukázať svoje polepšenie. Treba zdôrazniť, že odsúdený nemá preukazovať polepšenie účelovo len za účelom splnenia jednej podmienky na podmienečné prepustenie ale výkon trestu má plniť svoj účel tak, že odsúdený počas celého pobytu v ÚVTOS skutočne plnením svojich povinností a svojim správaním preukáže polepšenie. Súd na základe vyššie uvedeného žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podali odsúdený aj jeho obhajca priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú v zákonnej lehote odôvodnili. V dôvodoch podanej sťažnosti odsúdený namieta, že dňa 8.3.2017 na verejnom zasadnutí o rozhodnutí o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu došlo k porušeniu viacero zákonom daných podmienok o spravodlivom súde, a preto žiada odvolací súd, aby si vyžiadal zvukovú nahrávku, aby posúdil postup okresného súdu. Ďalej poukázal na to, že v hodnotení jeho osoby sú uvedené nepravdivé skutočnosti, a to, že odsúdený nie je zaradený do skupinových foriem práce. Namietal aj tú skutočnosť, že sudkyňa mu neumožnila poradiť sa s obhajcom, pojednávanie začalo bez akéhokoľvek upozornenia, čiže sudkyňa žiadnym spôsobom neotvárala proces. V dôvodoch podanej sťažnosti obhajca odsúdeného namieta, že uznesenie Okresného súdu v Trnave zo dňa 8. marca 2017 sp. zn. 24PP/2/2017, ktorým bol návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zamietnutý, nemá oporu v zákone, pretože odsúdený svojim správaním a konaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie, čo v konečnom dôsledku konštatovalo aj hodnotenie z ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou, podľa ktorého bolo návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie doporučené vyhovieť s tým, že navrhol nariadiť probačný dohľad. Ďalej namietal, že konajúci súd tak nezohľadnil skutočnosť, že predchádzajúce hodnotenie ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou sa zásadným spôsobom zmenilo, pretože oproti pôvodnému hodnoteniu ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou podmienečné prepustenie odsúdeného doporučil. Naopak OS v Trnave zmenu v správaní odsúdeného označil ako účelovú so snahou dosiahnuť podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Uviedol, že je však nesporné, že správanie a hodnotenie odsúdeného bolo i pred podaním prvého návrhu na podmienečné prepustenie vyhovujúce, takže zmena postoja ÚVTOS pri hodnotení odsúdeného nemohla byť ovplyvnená len krátkodobou zmenou jeho správania. Súd pri posudzovaní návrhu odsúdeného oprel svoje rozhodnutie tiež o skutočnosť, že odsúdený bol počas výkonu trestu opätovne uznaným za vinného zo spáchania trestných činov, ktorých sa však dopustil pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody, a za ktoré odsúdenému OS v Leviciach neuložil
ďalší trest, pretože považoval trest, ktorý t. č. odsúdený vykonával za dostačujúci. Odsúdený má za to, že OS v Leviciach správne vyhodnotil jeho trestnú činnosť a nepovažoval za potrebné ho potrestať nad rámec uloženého trestu. OS v Trnave nezohľadnil ani skutočnosť, že vo výkone trestu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom odsúdený dobrovoľne pracoval a plnil všetky pracovné normy v požadovanej kvalite a množstve. Po preložení odsúdeného do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, mu bolo fakticky znemožnené pracovať, pretože pracovné príležitosti v tomto ústave nie sú zabezpečené pre všetkých odsúdených. Táto situácia odsúdeného značne znevýhodňuje v jeho snahe dosiahnuť pozitívne hodnotenia, pretože výkon trestu je za daných okolností neprimerane sťažený. Odsúdený sa domnieva, že jeho snaha pracovať sa v dôsledku tejto situácie minula účinkom a jeho pobyt vo väzení nie je pre spoločnosť prínosom, ale záťažou, ktorú nemôže ani svojím pričinením zmeniť. Keďže účelom trestu nie je len potrestanie páchateľa a ochrana spoločnosti, ale predovšetkým jeho náprava, odsúdený považuje napadnuté uznesenie OS v Trnave za neadekvátne a demotivujúce, pretože jeho cieľom je zmena jeho života so zameraním na výchovu a starostlivosť o jeho deti a chorú matku a nie snaha páchať ďalšiu trestnú činnosť. Tento jeho cieľ však môže plnohodnotne preukázať iba svojim ďalším životom a správaním na slobode, čiže po prepustení, veď v prípade, že sa odsúdený neosvedčí v skúšobnej dobe, môže mu súd nariadiť vykonanie zvyšku trestu. Odsúdený poukázal tiež na skutočnosť, že je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho sa dopustil priestupkov spojených s porušením disciplíny počas výkonu trestu. Po osvojení si denného režimu výkonu trestu však k žiadnym ďalším disciplinárnym pochybeniam z jeho strany nedošlo. Vychádzajúc z uvedených skutočností odsúdený navrhol, aby Krajský súd v Trnave jeho sťažnosti vyhovel a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rozhodne o jeho podmienečnom prepustení s výkonu trestu odňatia slobody a uloží mu primeranú skúšobnú lehotu resp. probačný dohľad. Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Odvolací súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, podané sťažnosti a príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál dospel k záveru, že okresný súd vo veci postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ oboznamujúc sa s relevantnými skutočnosťami v podobe zabezpečenej hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde odsúdený aktuálne trest vykonáva, ako aj oboznámením sa s príslušným listinným dôkazným materiálom viažucim sa k samotnej osobe odsúdeného dospel k záveru, že v prípade odsúdeného T. M. nemožno konštatovať splnenie všetkých zákonných kritérií umožňujúcich vo veci rozhodnúť výrokom pozitívnym (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody). Zákonné kritériá v konkrétnosti regulujúce spôsob rozhodovania o žiadosti osôb odsúdených o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s charakterom trestnej činnosti sú upravené v ustanovení § 66 ods. 1 písmeno b) Trestného zákona, podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. V kontexte citovaného (zákonného ustanovenia) (§ 66 ods. 1 písmeno b) Trestného zákona je možné konštatovať len splnenie formálno-procesnej podmienky v podobe vykonania nevyhnutnej dĺžky trestu majúcej sa vykonať do doby podania žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Je zrejmé (zo samotného procesného postupu okresného súdu), že zohľadňoval pri svojom
rozhodovaní jednak skutočnosti, ktoré vyplynuli z hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde naposledy odsúdený trest vykonáva, ako aj na ostatný (oboznámený dôkazný materiál) viažuci sa k osobe odsúdeného T. M..
V konečnom dôsledku samotná (hodnotiaca správa riaditeľa ústavu) vyúsťuje do návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom.
V kontexte podanej (hodnotiacej správy riaditeľa ústavu) na osobu odsúdeného je potrebné z hľadiska samotného preskúmavania návrhu, resp. žiadosti osoby odsúdenej o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uviesť, že samotné stanovisko riaditeľa ústavu nemá pre konajúci súd záväzný charakter (pri odporučení na podmienečné prepustenie osoby odsúdenej z výkonu trestu odňatia slobody). Naopak, má len charakter konzultatívny. Príslušný konajúci súd sa v konečnom dôsledku môže odchýliť od návrhu riaditeľa ústavu vyúsťujúci napríklad do postupu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej. Relevantnými skutočnosťami ovplyvňujúcimi samotné rozhodnutie súdu o akceptácii, resp. neakceptácii žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sú aj tie, ktoré sa viažu na vlastnú osobu odsúdeného z hľadiska jeho predchádzajúceho spôsobu života. V tomto smere zistiteľné skutočnosti okresným súdom dokumentujú, že v osobe odsúdeného T. M. ide o osobu, ktorá opakovane páchala trestnú činnosť, spáchala zločin, užívala drogy.
Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného T. M. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.