Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-168-2022.pdf
PDF · 127.87 KB
Case nature
Subarea
11CoP/168/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, D., a otec - S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 3, D., zastúpený: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s. r. o., so sídlom Jégého 8, Bratislava, IČO: 36 800 040, v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.04.2022, č.k. 68P/45/2022-115, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vylúčeného uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.03.2022, č.k. 68P/268/2021-284 na samostatné konanie (výrok I.) a s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, 2, čl. 4, § 360 ods.1 C.m.p., § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), § 28, § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení („ďalej „Zákon o rodine“) a vecne tým, že matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prednesený v priebehu pojednávania súdu dňa 24.03.2022 v konaní sp.zn. 68P/268/2021 (zvýšenie výživného a zmena úpravy styku) odôvodnila tým, že aktuálna úprava styku otca s maloletým ( počas každej stredy od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý druhý týždeň od piatka 15.00 hod. do soboty 19.00 hod. s osobitnou úpravou styku počas sviatkov a školských prázdnin) maloletému škodí, dieťa ním psychicky trpí, dieťa po približne 7 mesiacoch po začatí prespávania u otca prejavuje extrémne znaky stresu v súvislosti s pobytom a s prespávaním u otca ( pravidelne sa od otca po prespávaniach vracia pomočený). Matka doložila odborné vyjadrenie znalkyne vypracované po vyšetrení maloletého dňa 18.02.2022, podľa ktorého prežívanie maloletého nemá znaky spontánneho rozvoja, ale vzhľadom na jeho dynamiku, vzniklo ako vyrovnávanie sa s ťažkosťami, pričom maloletý nemá s otcom vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu, nakoľko táto je výsledkom nespracovanej psychotraumy napadnutia matky otcom za jeho prítomnosti a neschopnosti otca priblížiť sa k prežívaniu a potrebám maloletého. Znalkyňa odporučila najskôr sanáciu traumou zaťaženého prežívania maloletého poradenstvom alebo terapiou a až následne sanovať vzťah syna k otcovi z odmietavého vzťahu na minimálne neutrálnu úroveň, pričom v prípade rozširovania režimu stretávania, ktoré je v rozpore s prejaveným záujmom maloletého a jeho prežívaním, znalkyňa nevylúčila sekundárnu traumatizáciu a zhoršovanie vzťahovej väzby maloletého
k otcovi. Matka v návrhu poukázala aj na konštatáciu detského psychológa Mgr. Márie Tóthovej Šimčákovej, ktorá s maloletým dlhodobo spolupracuje a dobre ho pozná od jeho približne troch rokov
- pomočovanie maloletého, ktoré poukazuje na jeho zložité psychické prežívanie, bolesti hlavy či brucha, nechutenstvo, viazané na odchody k otcovi a pobyt u neho. Maloletý sa snaží podľa matka nájsť pomoc pri riešení danej situácie aj u tretích osôb, ako je napr. riaditeľka jeho školy, ktorej napísal bez vedomia matky pár listov a tá sa následne stretla s rodičmi a matke odporučila aby sa s otcom dohodli na odložení prespávania, nakoľko to maloletému zjavne škodí a môže to v podstatnej miere ovplyvniť aj jeho študijné výsledky. Matka v návrhu poukazovala na to, že problematická akceptácia otca zo strany maloletého je okrem dlhodobého nezáujmu otca v minulosti aj dôsledkom incidentu zo dňa 26.06.2020, v dôsledku ktorého sa voči otcovi vedie priestupkové konanie a v dôsledku fyzického napadnutia matky maloletého utrpel posttraumatický šok, na ktorý sa v lete 2020 liečil niekoľko mesiacov. Prostredie u otca a atmosféra, ktorá u neho panuje zrejme maloletého traumatizuje, po dlhšom pobyte u otca sa maloletý vrátil nevyspatý, hladný a smädný, uplakaný, v noci neustále kontroloval prítomnosť matky. Matka vo vzťahu k úprave styku poukázala na to, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave na základe ktorého prebieha momentálne styk otca s maloletým, je napadnutý v dovolacom konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky, a to z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý mal vplyv na rozhodnutie a zároveň z toho dôvodu, že bol postavený na znaleckom posudku znalca, voči ktorému sa viedlo disciplinárne konanie a Ministerstvo spravodlivosti rozhodlo o vine daného znalca zo spáchania iného správneho deliktu rozhodnutím č. 16095/2021/153. Neodkladným opatrením matka žiadala dočasne skrátiť pobyty maloletého u otca (bez prespania) minimálne do času kým sa maloletý neadaptuje tak, aby bol styk s otcom upravený len počas nepárneho týždňa ( nakoľko v párnom týždni má partner matky v striedavej osobnej starostlivosti svoje deti, s ktorými má maloletý veľmi dobrý vzťah) , keď nastavená intenzita stretávania sa otca s maloletým, a najmä jeho prespávanie u otca maloletému psychicky ubližuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na vyjadrenie otca z 12.04.2022, že má záujem s maloletým tráviť čas a napriek množstvu prekážok zo strany matky, neustálemu začínaniu súdnych sporov stále bojuje a snaží sa zachovať stretávanie sa. Maloletý je u otca šťastný a spokojný (doloženie rodinných fotografií), u matky nemôže o svojich pekných zážitkoch rozprávať, nakoľko by sa hnevala, počas ich styku v stredu vozí dieťa na krúžok a po krúžku naspäť k matke (pričom prichádza o reálny čas čo by mohol byť s ním), počas víkendu dieťaťu vymýšľa program, hrajú hry na schovávačku, na super hrdinov, maloletý si kreslí, chodia do ZOO, na kúpalisko a pod., v poslednej dobe sa sám maloletý pýta k otcovi v piatok skôr. Správanie matky hraničí s nezdravou ochranou dieťaťa, ktoré si uvedomuje, že pred matkou nemôže dať najavo ani náznak pozitívnej reakcie voči otcovi (maloletý mu nedovolil uložiť do mobilu číslo otca, nakoľko by sa matka hnevala). Argument o pomočovaní dieťaťa matka používa dlhodobo a tento nebol nikdy preukázaný. Po konflikte v roku 2020 nemal otec možnosť byť s maloletým takmer rok, pričom otec matku nesotil a bráni sa v priestupkovom konaní, po dohodnutom obnovení styku matka podala na políciu trestné oznámenie pre podozrenie týrania zverenej osoby namierené voči otcovi a jeho partnerke (ide o účelové konanie matky), matka odmieta jeho stretávanie sa s maloletým, nepodporuje prespávanie maloletého u neho, na čas ich styku vybavila maloletému krúžok a neustále neakceptuje rozhodnutia súdov, pričom predložené závery psychologičky nie sú dostatočným dôkazom na znižovanie rozsahu nastaveného stretávania sa. K odbornému vyjadreniu PhDr. Kopányiovej (ktoré nie je znaleckým posudkom) otec uviedol, že psychologička nepozná pohľad otca na danú vec, podané informácie matky boli skreslené, maloletý nemal možnosť vyjadriť sa k priebehu stykov, psychologička styk neodporúča rozširovať, no neuvádza, že je nutné ho obmedzovať. Otec doložil tabuľku ohľadne priebehu stykov so synom od 01.09.2021, pričom matka jeho stretávanie sa s dieťaťom umožnila až na prelome apríla/mája 2020 po intervencii právnych zástupov rodičov, od leta 2020 do apríla 2021 znemožnila ich stretávanie a dokladala ho posudkami od psychologičiek a prespanie maloletého sa prvýkrát uskutočnilo až 08.10.2021.
3. Poukazujúc na účel inštitútu neodkladných opatrení súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava V prebehlo ohľadne maloletého viacero konaní (naposledy uznesením č.k. 68P/297/2021-60 zo dňa 30.12.2021 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletým), pričom rozsudkom č.k. 20P/246/2017-1020 zo dňa 17.06.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/360/2019-1618 zo dňa 31.08.2021 bol maloletý zverený do starostlivosti matky, zastupovaním a správou jeho matku boli poverení obaja rodičia, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 350 eur mesačne a aj povinnosť zaplatiť presne vyčíslené zročné výživné a styk otca s maloletým bol upravený na každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do soboty do 19.00 hod. a každý týždeň
v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a s osobitnou úpravou počas sviatkov a školských prázdnin (po dovolaní matky prebieha na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 11CoP/360/2019 dovolacie konanie).
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia maloletého S. nie sú manželmi, maloletý bol právoplatne zverený do starostlivosti matky, pričom otec má právoplatným rozhodnutím upravený styk s maloletým, a to v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 15:00 hod. do soboty do 19:00 hod, t.j. s prespaním a každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., s osobitnou úpravou počas sviatkov a školských prázdnin. V konaní vedenom pod sp. zn. 68P/268/2021 o zmenu úpravu styku a o zvýšenie výživného je nariadený termín pojednávania na 09.06.2022 a výsluch maloletého na 25.05.2022. V odôvodnení rozhodnutia poukázal ďalej najmä na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/360/2019-1618, ktorým bol upravený bežný styk otca s maloletým zohľadňujúc jeho najlepší záujem, pričom prihliadol aj na jeho vôľu či doplnené dokazovanie, ktoré bolo uskutočnené, v bode 19 ktorého krajský súd konštatoval, že maloletý mal vybudovaný vzťah s otcom, ich stretnutia prebiehali len v nepatrnom rozsahu s prespaním v domácnosti otca, následný incident medzi rodičmi za účasti maloletého nepochybne spôsobil maloletému stres, kontakt s otcom bol prerušený po dobu približne 11 mesiacov a vzťah matky a maloletého sa ešte viac upevnil. Zároveň však súd v tejto súvislosti zdôraznil, že maloletý má dvoch rodičov a má právo byť v kontakte aj s nerezidenčným rodičom, ktorý má záujem budovať a rozvíjať vzťah s ním a pri rozhodovaní prihliadol aj na názor šesťročného S., ktorý v máji 2021, po 11 mesiacov nerealizovania styku s otcom , vyjadril záujem o stretnutia s otcom, ktorého domácnosť a partnerku pozná, no zároveň prezentoval názor realizovať stretnutia za prítomnosti matky. Psychologička Mgr. Tóthová Šimčáková vo svojej správe zo dňa 19.08.2021 konštatuje, že maloletý sa nebráni styku s otcom a sám sa vyjadri, že chce sa s otcom stretávať, avšak len na 1 noc. Toto vyjadrenie S. pred osobou, ktorú pozná a absolvoval s ňou viacero stretnutí odvolací súd zohľadnil rovnako ako skutočnosť, že preberanie maloletého otcom označil kolízny opatrovník za bezproblémové a v ich konaní a rovnako ako aj v tomto konaní neboli zistené žiadne okolnosti na strane otca, ktoré by bránili jeho styku s maloletým v nastavenom rozsahu.
5. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď momentálne je styk otca s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím a tento sa aj realizuje. Matka ani otec vo svojich vyjadreniach nespochybňujú žeby sa styk aspoň v minimálnej miere nerealizoval, práve naopak- podľa priloženej tabuľky otca súd vyhodnotil, že styk sa realizuje v zmysle právoplatných súdnych rozhodnutí okrem prípadov choroby či karantény maloletého dieťaťa. Aj napriek tomu, že matka opakovane vo svojich písomných podaniach alebo ústnom vyjadrení na pojednávaniach odkazuje na odborné vyjadrenie znalkyne, súd nemal preukázané, na základe akých skutočností a na základe akých podkladov a poznatkov znalkyňa dospela k daným záverom, nakoľko s otcom v danej veci nespolupracovala. Napriek tomu, že matka opakovane uvádza pomočovanie maloletého a jeho sekundárnu traumatizáciu či zhoršenie vzťahovej väzby s otcom, tieto tvrdenia v žiadnom konaní nepreukázala, a tak súd nemal preukázanú nutnosť zasiahnuť do už fungujúceho režimu stretávania sa otca s maloletým, nakoľko mu tento neškodí a nie je v rozpore s jeho záujmami. Otec rešpektuje potreby maloletého, v prípade, ak chce s matkou komunikovať umožní mu to, násilne sa nedomáha nezrealizovaného styku a užíva si aj ten úzky rozsah styku, ktorý má súdom určený a s maloletým dieťaťom sa aktuálne stretáva v zmysle rozhodnutia súdu. Pri takto zadefinovanom skutkovom stave (realizácia styku medzi otcom a maloletým dieťaťom v takom rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu medzi otcom a maloletým dieťaťom) nebolo zistené žiadne ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa. Takto v súčasnosti realizovaný rozsah styku nezodpovedá nevyhnutnej úprave s nutnosťou využitia inštitútu neodkladného opatrenia aj s poukazom na to, že o zmene úpravy styku sa rozhoduje aj v meritórnom konaní a aj v dovolacom konaní. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia je len taká dočasná úprava pomerov účastníkov konania, ktorá má zabezpečiť bezodkladnú realizáciu ich práv, kým nebude o nich rozhodnuté podľa hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine) vo veci samej. Rodičov napokon vyzval na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletému synovi. Súd poukazujúc na viaceré archívne no i v súčasnosti prebiehajúce konania zdôraznil potrebu akceptácie roly oboch rodičov v živote maloletého a rešpektovania záujmu maloletého, ktorý nemôže byť ovplyvňovaný vôľou a názorom jedného z rodičov. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu a zbytočne ho nezaťažovať skutočnosťami, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na maloletého a na základe ktorých by sa maloletý bál presadzovať svoj názor a vôľu. Súd apeloval na oboch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali
na zreteli záujem svojho dieťaťa ako najvyšší princíp, svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávali predovšetkým v jeho záujme a nepovyšovali svoje záujmy, vôľu, názory či predstavy nad tie jeho. To, že je súdnym rozhodnutím upravený rámec styku otca s maloletým neznamená, že po vzájomnej dohode rodičov nemôže byť tento styk rozšírený ad hoc, najmä ak si to vyžaduje záujem dieťaťa či nutnosť zachovania jeho styku s otcom.
6. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého namietajúc, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými matkou a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil ( § 357 písm. d/ v spojení s § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a f/ C.s.p. ). K nesprávnemu procesnému postupu zdôraznila, že súd by mal pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava neodkladným opatrením v záujme maloletého dieťaťa. Konajúci súd postupoval nesprávne, neštandardne, a z vlastnej iniciatívy vykonal značnú nadprácu, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zaslal otcovi na vyjadrenie, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia je založené aj na momente prekvapenia ( tým, že tomu, voči komu návrh na neodkladné opatrenie smeruje, sa návrh a ďalšie podania doručujú až s rozhodnutím vyhovujúcim návrhu). V tomto prípade matka dostatočne osvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, kedy by bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy pomerov, bol priaznivý vývoj dieťaťa ohrozený listinami priloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (Odborným vyjadrením PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD., súdnej znalkyne Ministerstva Spravodlivosti Slovenskej republiky z odboru Psychológia a odvetvie Klinická psychológia detí a Poradenská psychológia zo dňa 18.03.2022, správou detského psychológa Mgr. Márie Tóthovej Šimčákovej (psychologička dieťaťa) zo dňa 28.10.2021, uznesením Obvodného oddelenia PZ v Bratislave zo dňa 04.11.2021, emailovou komunikáciou s otcom zo dňa 25.03.2022 a Rozhodnutím Ministerstva Spravodlivosti SR zo dňa 16.12.2021). S odkazom na emailovú komunikáciu z dní 30.06. - 15.08.2018 (p. A. F. ) a postup tej istej osoby v konaní o posudzovanom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorá zaslala návrh na vyjadrenie sa otcovi) mala matka za preukázané že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo zakladá vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. K námietke nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov matka považovala za zarážajúce. že konajúci súd si neuvedomuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v novom konaní, odlišnom od konania na Krajskom súde v Bratislave, ktorého rozhodnutie je dokonca napadnuté v dovolacom konaní. Súd prvej inštancie nevykonal vlastné šetrenie na zistenie skutočného stavu (čl. 6 C.m.p.), a to ani len v rozsahu predpokladanom v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , kedy bolo jeho povinnosťou preskúmať zmenu pomerov, pričom sa nemôže odvolávať na predchádzajúce rozhodnutie. Súd prvej inštancie nekriticky prebral subjektívne tvrdenia otca, nepodložené žiadnym relevantným dôkazom a zároveň bezdôvodne odmietol všetky dôkazy do konania predložené matkou, ako aj jej tvrdenia. Vyjadrenia dieťaťa zachytené v Odbornom vyjadrení (o prianí dieťaťa, aby nemal otca, že najhoršia vec sa stala dieťaťu, keď spoznal ocina) sú tak závažné, že nemôžu byť nevzaté v úvahu, resp. úmyselne odignorované. Z doloženého prehľadu vyplýva, že styk otca s dieťaťom sa v období od 26.01.2022 do 12.02.2022 vôbec nerealizoval i napriek tomu, že otec bol v danom čase nezamestnaný a je zarážajúce, prečo súd svojimi rozhodnutiami núti otca k stretávaniu sa s dieťaťom v rozsahu, o ktorý otec nemý reálny záujem. Z rozhodnutia je zjavné, že súd prvej inštancie sa dostatočne neoboznámil s odborným vyjadrením, čo je závažným pochybením, keďže jeho vypracovateľ je súdnym znalcom a zápis osoby do zoznamu znalcov pre určitý obor predstavujú dostatočnú záruku odbornej zdatnosti takejto osoby pre vypracovanie odborného vyjadrenia v danom obore. Odborné vyjadrenie sa vypracovávalo aj pre účely priestupkového konania, vedeného proti otcovi, a je nemysliteľné, aby ako páchateľ mohol akýmkoľvek spôsobom zasahovať do vypracovania odborného vyjadrenia. Nie je konštantnou súdnou praxou, aby sa na odborné vyjadrenia, či znalecké posudky vypracované bez prítomnosti druhého rodiča nenazeralo ako na relevantný dôkaz a odmietnutie odborného vyjadrenia, ako aj zvyšných dôkazov pripojených k návrhu v danej veci zakladá vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.. Matka v odvolaní ďalej poukázala na to, že z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, na základe čoho konajúci súd posudzoval vhodnosť momentálnej úpravy styku otca s maloletým, ktoré skutočnosti posudzoval a na základe akých úvah dospel k záveru o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, nijakým spôsobom sa nevysporiadal s predloženými správami a prehliadol aj priestupkové konanie, ktoré aj naďalej nie je ukončené. Dieťa vníma napadnutie matky a agresívne správanie sa otca intenzívne bez
ohľadu na to, či o ňom v konečnom dôsledku rozhodne alebo nerozhodne súd či okresný úrad. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s opomenutými dôkazmi (o ktorých súd nerozhodol vôbec), zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Na základe uvedeného matka v odvolacom návrhu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upraví styk otca s maloletým S. S., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že miestom prevzatia bude v stredu škola maloletého a v sobotu bydlisko matky a miestom odovzdania bude vždy bydlisko matky a pozastaví účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/246/2017-1020 zo dňa 17.06.2019 a účinnosť rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. 11CoP/360/2019-1618 zo dňa 31.08.2021 v časti výrokov o styku otca s maloletým.
7. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolacím súdom doručovanému doplneniu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.04.2022 a odvolaniu otca písomne nevyjadrili ( § 329 ods.1 C.s.p.).
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky.
9. Matka svoje odvolanie vymedzila odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. a to, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom porušil právo matky na spravodlivý proces tým, že nepristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorý je v záujme maloletého dieťaťa, vo veci postupoval nesprávne, neštandardne tým, že z vlastnej iniciatívy vykonal značnú nadprácu, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zaslal na vyjadrenie otcovi na vyjadrenie, tým, že postup p. A. F. v konaní s totožnými účastníkmi a v takom istom konaní je absolútne protichodný a napokon tým, že nedostatky odôvodnenia rozhodnutia , spolu s tzv. opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu dochádza, ak súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok ) priznáva.
10. Odvolací súd zdôrazňuje, že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane ( účastníkovi konania ) realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.
11. V nadväznosti na uvedené námietky je treba matke dať do pozornosti, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej zákonnej lehote (§ 328 ods. 2 C.s.p., § 365 ods. 2, § 367 ods. 2, § 368 ods. 3 C.m.p,), v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie (§ 329 ods. 1 C.s.p.) a uplatňujú sa v ňom osobitné pravidlá pre doručovanie, ktoré predstavujú zásadný odklon od všeobecnej úpravy doručovania súdnych rozhodnutí a návrhu na začatie konania (resp. žaloby v sporových veciach). Po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vrátane jeho prípadného doplnenia) a začatí plynutia lehoty na rozhodnutie, súd nemá povinnosť tento návrh (resp. jeho doplnenie) doručovať protistrane na vyjadrenie, ako je to v prípade návrhu na začatie konania , resp. žaloby (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 167 C.s.p.). Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (a jeho prípadné doplnenie) súd prvej inštancie doručuje ostatným účastníkom (stranám) až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené ( § 331 ods.1 C.s.p.).
12. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že posudzovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka ústne predniesla v priebehu pojednávania nariadeného v konaní sp.zn. 68P/268/2021 o zmenu úpravy styku a o zvýšenie výživného na deň 24.03.2022, a to v prítomnosti otca, jeho právnej zástupkyne a kolízneho opatrovníka. O vylúčení tohto návrhu na samostatné konanie, resp. doplnení tohto návrhu matkou (podaním zo dňa 05.04.2022) súd prvej inštancie ostatných účastníkov neupovedomoval, nedoručoval im ho a ani im nezasielal žiadnu výzvu na vyjadrenie sa. Pokiaľ sa otec z vlastnej iniciatívy k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril podaním zo dňa 12.04.2022 (podľa obsahu podania sa jednalo o vyjadrenie otca k informáciám poskytnutým matkou a k odbornému posudku predloženého matkou na poslednom pojednávaní), realizoval len svoje právo na súdnu ochranu tým, že reagoval na tvrdenia a dôkazy predkladané matkou. Pokiaľ za tohto stavu súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení splnenia zákonných predpokladov matkou navrhnutého neodkladného opatrenia z osvedčeného stavu vyplývajúceho z obsahu spisu v čase jeho rozhodovania, zohľadňujúc pritom aj obsah označeného vyjadrenia sa otca, neporušil právo matky na spravodlivý proces a nejedná sa ani o vadu majúcu za následok neprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ C.s.p.). Ako nedôvodné vo vzťahu k totožným odvolacím dôvodom posúdil aj odvolacie námietky matky proti osobe asistentky zákonného sudcu p. A. F., ktorá nie je osobou, ktorá „vypracovala aktuálne uznesenie“ a vo vzťahu ku ktorej súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.05.2022, č.k. 68P/45/2022-167 zamietol návrh matky na vylúčenie asistentky z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 68P/45/2022 ( § 2 ods. 1 C.m.p., § 59 C.s.p., § 49 ods. 1, 2, 3 ).
13. Podľa § 39 ods.2 C.m.p. tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
14. Podľa § 120 ods. 1 C.m.p. súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b/ až d/, h/ a i/, inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
15. Podľa § 234 ods. 1, 2 C.s.p. súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia o rozsudku.
16. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie , poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
17. Pokiaľ ide o námietky matky o nie dostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení zamietajúceho rozhodnutia treba uviesť, že odvolaním matky napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho formálne náležitosti je nutné posudzovať v intenciách ust. § 236 C.s.p., v nadväznosti na ktoré sa jedná o jednoduchšiu formu procesného rozhodovania súdu, obsahujúce zjednodušené formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré však v tomto prípade musí dať odpovede na základné otázky týkajúce sa rozhodovania o osobitnej procesnej forme návrhu účastníka (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, akými skutočnosťami ho odôvodňovala a osvedčovala, ako sa k návrhu vyjadril otec, uviedol skutočnosti vyplývajúce z lustrácie poručenských spisov týkajúcich sa maloletého dieťaťa a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, dostatočne a zrozumiteľne v ods. 22 - 33 rozhodnutia odôvodnil prijatú úvahu, premietnutú do výroku, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzajúc z premisy, že matka neosvedčila splnenie zákonných procesných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, znamenajúceho dočasnú zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.06.2019, č.k. 20P/246/2017-1020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.08.2021, č.k. 11CoP/360/2019-1618 v časti úpravy styku otca s maloletým. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vysvetlil dôvody vedúce ho k záveru o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane záveru prijatého k matkou predloženému odbornému vyjadreniu znalkyne, pričom zo skutkových okolností vyplývajúcich z návrhu nemal za osvedčené akékoľvek ohrozenie maloletého dieťaťa a ani nutnosť bezodkladného zásahu súdu do pomerov nastavených pri styku otca s dieťaťom v poslednom súdnom rozhodnutí. Na základe uvedeného odvolacie námietky matky v tomto smere s jej odkazmi na judikatúru Ústavného súdu SR , týkajúcu sa práva účastníka konania na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné , preto posúdil ako nepodložené a nedôvodné.
18. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, následne dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, pre jeho rozhodnutie boli splnené všetky predpoklady a na záveroch, ku ktorým dospel sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.2 C.s.p. ) a k jeho doplneniu a v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.
19. Vo vzťahu k posudzovanému rozhodnutiu zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
20. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
21. Po oboznámení sa s obsahom spisu, obsahom napadnutého rozhodnutia a odvolania matky odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci nie je preukázaná potreba okamžitého zásahu súdu a ani to, že matkou navrhované nariadené neodkladné opatrenie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti poukazuje na aktuálne existujúci právny stav týkajúci sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vyplývajúci z ods. 5, 6 rozhodnutia súdu prvej inštancie ku ktorým dodáva, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 68P/281/2021 o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku (konanie vo veci samej, na ktorý je posudzovaný návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia naviazaný) bol dňa 09.06.2022 vyhlásený rozsudok (neprávoplatný), ktorým súd zvýšil výživné otca k mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 350 eur na sumu 400 eur mesačne s účinnosťou od 19.11.2021, ktoré otcovi uložil platiť vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.11.2021do 31.05.2022 v sume 320 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výroky I., II.), styk otca s maloletým upravil s výnimkou sviatkov a školských prázdnin vyhlásených vyhláškou MŠ SR pri bežnom styku od piatku od 15.00 hod. do soboty do 19.00 hod. v každý nepárny
kalendárny týždeň ( výrok III.), vo zvyšku návrhy matky zamietol, zamietol návrh otca ( výroky IV., V.) a rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/246/2017-1020 zo dňa 17.06.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/360/2019-1618 zo dňa 31.08.2021 v časti výšky výživného a v časti úpravy bežného styku od piatku od 15.00 hod. do soboty do 19.00 hod. z párneho na nepárny týždeň v kalendárnom roku ( výrok VI.). V čase rozhodovania odvolacieho súdu v posudzovanej veci konajúci súd vypracovával písomné vyhotovenie rozhodnutia.
22. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila nutnosť okamžitého zásahu súdu do pomerov maloletého dieťaťa a otca, nastavených pri úprave styku dieťaťa s otcom v ostatnom právoplatnom súdnom rozhodnutí. Má za to, že matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne odôvodňovala skutočnosťami, s ktorými sa už vysporiadal Okresný súd Bratislava V v rozsudku zo dňa 17.06.2019, č.k. 20P/246/2017-1020 a Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 31.08.2021, č.k. 11CoP/360/2019-1618 (naviazanosť dieťaťa na matku, nezáujem otca o syna v minulosti, námietky voči záverom znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Balkom, prežívanie dieťaťa súvisiace s incidentom medzi rodičmi z júna 2020, na ktoré je naviazané pokračujúce priestupkové konanie, odporúčania psychologičky Mgr. Márie Tóthovej Šimčákovej a PhDr. Aleny Kopányiovej na poskytnutie času dieťaťu na spracovanie incidentu medzi rodičmi). Pokiaľ ide o nové skutočnosti, ktoré podľa tvrdenia matky nastali po začatí realizácie styku otca s maloletým podľa ostatného právoplatného rozhodnutia súdu, t.j. po 08.10.2021, kedy sa začal realizovať styk otca s maloletým (pomočovanie, extrémne znaky stresu, problematická adaptácie dieťaťa, nerešpektovanie zdravotného alebo psychického stavu dieťaťa otcom), tieto matka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčila, pričom jej tvrdenia sú v zásadnom rozpore s tvrdeniami produkovanými otcom v jeho vyjadrení z 12.04.2022. Pokiaľ matka v návrhu poukazuje na Odborné vyjadrenie PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. zo dňa 18.03.2022 a správu detského psychológa Mgr. Márie Tóthovej Šimčákovej (psychologička dieťaťa) zo dňa 28.10.2021, ani ich závery nesmerujú k úvahe o potrebe bezodkladnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Odvolací súd poznamenáva, že konštatované psychosomatické zmeny u maloletého (prejavy pohotovosti k úzkosti vo vzťahu k otcovi, absencia bezpečnej vzťahovej väzby maloletého s otcom, potreba sanovania vzťahu syna k otcovi) pri neosvedčenom konaní otca, ktoré by malo byť v rozpore s riadnym výkonom jeho rodičovských práv, nemôžu byť dôvodom, pre ktoré by súd dospel k úvahe o potrebe pristúpiť k okamžitému zúženiu styku otca s maloletým nastaveným v ostatnom rozhodnutí súdu. Prisvedčuje záveru súdu prvej inštancie v tom, že závery Odborného vyjadrenia PhDr. Aleny Kopányiovej, PhD. zo dňa 18.03.2022 je treba vyhodnocovať aj v kontexte toho, že k prezentovaným záverom znalkyňa dospela bez spoluparticipácie otca a len na základe informácií a dokumentácie poskytnutej jej matkou a vyšetrení maloletého dieťaťa bez riadne pozorovanej interakcie dieťaťa s oboma rodičmi. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje aj nedôvodnosť odvolacích námietok matky uplatnených podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými matkou.
23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
24. Na rodičov maloletého S. apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah . Zdôrazňuje im, že ich syn vzhľadom na vek nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré mu umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov. Rodičom je treba zdôrazniť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré bude maloletý postupom času viac vnímať a všímať si ich, mu budú vlastne sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života. Za správne hodnotové vzory nie je však možné považovať neschopnosť rodičov zvládať rodičovské kompetencie bez emočného zaťažovania dieťaťa a bez zaťažovania dieťaťa konštruktívne komunikovať o veciach týkajúcich sa syna. Obaja rodičia sú dospelí ľudia od ktorých ich spoločné dieťa (i napriek jeho ešte nízkemu veku) očakáva správanie dospelých a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa , ovplyvňovania dieťaťa a jeho manipuláciou, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné, šťastné , harmonické a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).