Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/741/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: W. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, Q., o zaplatenie sumy 765,12 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 765,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 765,12 € od 20.11.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 30.4.2014 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 765,12 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že jeho právny predchodca (obchodná spoločnosť Tatra banka, a.s.) uzavrela so žalovaným dňa 6.8.2010 zmluvu o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť povoleného prečerpania do výšky úverového rámca 650,- €. Dlžník bol povinný úver v podobe čerpania do výšky úverového rámca riadne splatiť spolu s dohodnutým úrokom. Žalovaný dlžnú sumu titulom úveru riadne neuhradil, ku dňu postúpenia pohľadávky záväzok žalovaného predstavoval sumu vo výške 765,12 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania z predmetnej sumy odo dňa postúpenia pohľadávky do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil na zaplatenie súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. 2. Tunajší súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania. Vo veci po oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA, obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, špecifikáciou pohľadávky, výpismi z účtu a ostatnými ku spisu pripojenými listinami ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so spoločnosťou Tatra banka, a.s. zo dňa 19.11.2013. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky spoločnosti Tatra banka, a.s. voči žalovanému titulom zmluvy zo dňa 6.8.2010. Pohľadávka ku dňu postúpenia pozostávala z dlžnej istiny vo výške 765,12 €.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

5. Ako vyplynulo zo zmluvy o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA, túto uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 6.8.2010. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu a úver v podobe úverového rámca 650,- € pri štandardnej úrokovej sadzbe 17,8 % ročne, RPMN 28,24 %, priemernej RPMN: 19,50 %, splátkach podľa aktuálneho kalendára uzávierok a celkovej čiastke, ktorú je potrebné titulom úveru uhradiť: 995,09 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty. Ako vyplynulo z výpisov z kreditnej karty, žalovaný celkove realizoval debetné operácie titulom úverového rámca vo výške 588,70 €, keď právny predchodca žalobcu mu titulom poskytnutého úveru za obdobie do 8.3.2011 vyúčtoval aj poplatky vo výške 73,32 € a úrok z omeškania vo výške 103,10 €. Titulom poskytnutého úveru nerealizoval žiadne kreditné operácie, t.j. titulom poskytnutého úveru veriteľovi nič neuhradil.

6. Predmetom konania v tejto veci je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 765,12 € s príslušenstvom.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

8. V danom prípade súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná v celom rozsahu dôvodne. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere riadiacej sa ustanoveniami § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.8.2010 mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v podobe úverového rámca do výšky 650,- €. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať za podmienok dojednaných v zmluve a obchodných podmienkach. Z výpisov z kreditnej karty žalovaného súd zistil, že žalovaný titulom poskytnutého úveru realizoval len debetné transakcie, keď titulom úveru celkove čerpal sumu 588,70 €, avšak titulom poskytnutého úveru veriteľovi neuhradil ani poskytnutú istinu, ani veriteľom vyčíslené poplatky a úrok z omeškania. Veriteľ preto ukončil zmluvný vzťah so žalovaným a svoju pohľadávku vyčíslil vo výške 765,12 € (dlžná istina 558,70 €, dlžné poplatky vo výške 73,32 € a dlžný úrok z omeškania vo výške 103,10 €). Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu ohľadne existencie a výšky dlhu nepopieral a v konaní tiež nepreukázal, že došlo k zániku záväzku splnením alebo iným spôsobom, súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy i s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

11. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.