Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/1/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom v Českej republike, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČ: 24785199, práv. zast. JUDr. Jiří Šmíd, usadený euroadvokát, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: Z. M., H.. XX.XX.XXXX, S. C. Q.B., T. X, v konaní o zaplatenie 9.705,14 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.134,19 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 04.10.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd nepriznáva náhradu trov konania stranám sporu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9.705,14 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.614,81 Eur od 04.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, K. K., B..K.., (Ď. F. „.) so žalovanou uzavrel dňa 19.11.2007 Zmluvu o úvere č. 512113594 (ďalej len „Zmluva“), v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový úver vo výške 9.128,33 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 119 pravidelných mesačných splátkach vo výške 128,46 Eur, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 10,95 % ročne, celkové náklady spojené s úverom predstavovali výšku 6,158,47 Eur, ktoré mala žalovaná uhradiť do 20.10.2017. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila výšku 15.286,80 Eur. Nakoľko žalovaná porušovala zmluvné povinnosti tým, že nesplácala riadne úver, bola žalovaná vyzvaná dňa 08.09.2014 na úhradu dlžnej pohľadávky. Na výzvu nereagovala, z toho dôvodu dňa 03.10.2010 na základe ustanovenia čl. 7.6.1 VOP bola Zmluva zosplatnená. Žalovaná ku dňu postúpenia pohľadávky zaplatila sumu 3.994,14 Eur. V čase postúpenia pohľadávky predstavovala dlžná istina 7.614,81 Eur, zmluvný úrok 2.060,46 Eur, zmluvný úrok z omeškania 29,87 Eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatenia do dňa postúpenia 91,57 Eur, spolu príslušenstvo predstavovalo sumu 2.181,90 Eur. 3. Dňa 29. 10. 2014 v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila K., B..K.. pohľadávku voči žalovanej na súčasného žalobcu. Žalovanej bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 11. 11. 2014. Pred podaním žaloby, bola žalovanej zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá v tom čase predstavovala výšku 10.382,49 Eur a pozostávala z istiny, zmluvného úroku, úroku z omeškania odo dňa zosplatnenia od 03. 10. 2010 do odoslania predžalobnej upomienky, do 17.05. 2016.

4. Písomným podaním zo dňa 17. 08. 2016 žalobca doručil súdu opravu petitu žaloby z dôvodu chyby v písaní žaloby, kde dátum zosplatnenia Zmluvy bol dňa 03. 10. 2014 a z toho dôvodu si uplatnil úroky vo

výške 5,05 % od 04.10.2014. K zmene petitu došlo pred doručením žaloby žalovanej, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ust. 141 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 24.03.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 05.04.2017. Týmto podaním súdu oznámil, že trvá na podanej žalobe. Nereagoval však na výzvu súdu, ktorou súd žiadal žalobcu o doplnenie celkovej výšky úveru, ktorý zaplatila žalovaná, neuviedol, či po zosplatnení boli vykonávané nejaké úhrady a v akej výške a nevysvetlil ani pojmy z predloženej zostavy prehľadu úveru, ktoré bolo možné považovať za záznam o úhrade splátky úveru. Tieto údaje boli potrebné z dôvodu, že v zostave sa vyskytovali minimálne tri pojmy, ktoré by mohli zodpovedať záznamu o splátke úveru. Je nutné zdôrazniť, že súd opakovane žiadal o doplnenie týchto údajov pred pojednávaním, ktoré bolo vytýčené na deň 13.03.2017 ( žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní neospravedlnili) a pred pojednávaním dňa 05.04.2017. Pri druhej výzve v poradí bol žalobca upozornený na to, že pokiaľ nebudú doručené požadované listiny a oznámené požadované údaje, súd rozhodne na základe aktuálneho stavu dokazovania.

7. Vzhľadom k tomu, že miesto pobytu žalovanej nebolo možné zistiť ani postupom v zmysle ust. § 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd postupoval v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia, súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.

8. Z pripojených listinných dôkazov vyplynulo, že právny predchodca žalobcu, K., B..K.. a žalovaná uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0512113594 dňa 19.11.2007. Na základe Zmluvy bol poskytnutý žalovanej spotrebný bezúčelový úver vo výške 275.000,- Sk (9.128,33 Eur), ktorý mal byť splatený v 119 pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.870,- Sk (128,46 Eur). Úroková sadzba z poskytnutého úveru bola premenlivá, vo výške 10,95 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Lehota splatnosti bola stanovená k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola datovaná ku dňu 20.12.2007 a konečná splatnosť úveru bola datovaná ku dňu 20.10.2017. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola 12,68 %. Celkové náklady úveru neboli uvedené v Zmluve. Súčasťou čl. I. Zmluvy bol spracovateľský poplatok vo výške 5.500,- Sk (182,57 Eur) pri uzavretí úverovej zmluvy a poplatky za správu úveru vo výške 60,- Sk (1,99 Eur) mesačne. Z čl. II. bodu 2 Zmluvy vyplynulo vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky. 9. Listom zo dňa 08.09.2014 K., B..K.. vyzvala žalovanú na zaplatenie pohľadávky vo výške 282,71 Eur, v lehote najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, s poukazom na to, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 07.09.2014 vo výške, na ktorú bola vyzvaná na zaplatenie. 10. Listom zo dňa 06.10.2014 oznámila K., B..K.. žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, v dôsledku porušenia zmluvy o úvere - omeškania so splácaním. Mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru bola vyhlásená ku dňu 03.10.2014 a výška pohľadávky k uvedenému dňu predstavovala 9.728,12 Eur. 11. Listom zo dňa 11.11.2014 oznamovala K., B..K.. žalovanej postúpenie pohľadávky na súčasného žalobcu. 12. Žalovaná bola dňa 17.05.2016 vyzvaná predžalobnou výzvou na úhradu vyčísleného dlhu vo výške 10.382,49 Eur, v ktorom bola zahrnutý aj úrok z omeškania, a to najneskôr do 29.05.2016, 13. Prílohy žaloby tvorila „Zostava prehľadu úveru nad archívom“, z ktorej súd zistil, že dňa 19.11.2007 bola uzavretá úverová na sumu 9.128,33 Eur, a v skutočnosti žalovaná čerpala úver vo výške 8.945,76 Eur, pretože podľa výpočtov súdu jej bol odpočítaný z dohodnutej sumy úveru spracovateľský poplatok vo výške 5.500,- Sk (182,57 Eur. Keďže žalobca súdu neoznámil, ktoré pojmy bolo možné považovať za úhrady splátky, súd považoval splátku úveru za údaje zaznamenané pod pojmom „bezhotovostná splátka úveru obyv. alebo bezhotovostná splátka úveru“. Súčet týchto úhrad podľa prepočtu súdu predstavoval celkovú sumu 4.738,52 Eur, posledná úhrada žalovanou bola zaznamenaná ku dňu 11.10.2014, nie však v dohodnutej výške. Súd konštatuje, že za obdobie od 19.11.2007 do 14.10.2011 žalovaná len v počiatočnom období splácala splátky úveru v dohodnutej výške, následne však boli zaznamenané nižšie splátky, ako boli dohodnuté.

14. Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 15. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

16. Podľa odseku 4 písm. a.) uvedeného ustanovenia , pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať

17.Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 18. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

21. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 22. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie"). 24. Podľa ust. § 3 ods. 1 uvedeného zákona, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. 25. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Zo znenia vyššie označených ustanovení vyplýva zásada, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah návrhu zmluvy.

27. V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo forme úveru. Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku, ale vzhľadom k tomu, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový vzťah sa riadi osobitným predpisom, Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zmluvné podmienky dohodnuté medzi účastníkmi konania, na základe Zmluvy zo dňa 19.11.2007, súd posudzoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení uvedených zákonov. V prípade spotrebiteľského úveru, súd má možnosť preskúmať ex offo zmluvné podmienky úverových zmlúv . 28. Podľa čl. 3 Smernice č. 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 29. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

30. V tomto prípade sa jedná o právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, kde je žalovaná ako spotrebiteľka. Už spôsob uzavretia zmluvy naznačoval povinnosť súdu preskúmať zmluvné podmienky, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu, s vopred určenými podmienkami, bez možnosti ich akejkoľvek zmeny zo strany spotrebiteľa. Žalovaná za tejto situácie mohla len pristúpiť k vopred formulovaným podmienkam Zmluvy, v opačnom prípade by bolo zrejme vylúčené získanie finančných prostriedkov. Naviac je nutné konštatovať, že podľa predformulovaného textu Zmluvy, sa mala žalovaná oboznámiť s VOP, s Úverovými podmienkami, Sadzobníkmi. Uvedené súd považuje za nepravdepodobné vzhľadom na čas, ktorý by si vyžadovalo naštudovanie takýchto listín pred uzavretím Zmluvy. Nebolo preukázané, že by žalovaná dostala do dispozície návrhy týchto listín na preštudovanie v primeranom čase pred uzavretím zmluvy.

31. Zo samotnej Zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že v tejto Zmluve boli označené len základné údaje, a to výška úveru, úrok z úveru, výška splátky, počet splátok, splatnosť prvej splátky a konečná splatnosť úveru, ročná percentuálna miera nákladov, mesačný poplatok za vedenie úveru. To znamená, že ďalšie zmluvné podmienky mali byť obsiahnuté práve v listinách, na ktoré len zmluva odkazuje, pričom tieto ďalšie listiny, a to ani VOP, neboli podpísané účastníkmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na VOP, vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcich zmluvu známe alebo k návrhu priložené, len v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ). Zmluvné podmienky predmetnej zmluvy súd posudzuje v zmysle ustanovení Zákona o spotrebiteľskom úvere a Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov neprichádza do úvahy odkaz na VOP a tieto musia byť obsiahnuté priamo v zmluve alebo účastníkmi záväzkového vzťahu podpísané na znak toho, že skutočne zmluvné podmienky boli dané do dispozície účastníkovi a ten sa s nimi mohol oboznámiť vopred pred uzavretím zmluvy.

32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0512113594 zo dňa 19.11.2007. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 9.128,33 Eur, žalovanej bol poskytnutý úver znížený o spracovateľský poplatok vo výške 8.945,76 Eur. Žalovaná mala úver zaplatiť v 119 mesačných splátkach po 128,46 Eur. V Zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov 12,68 % a úroková sadzba vo forme premenlivej úrokovej sadzby vo výške 10,95 %.

33. Súd preskúmaval obsah uvedenej Zmluvy v súlade s ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva obsahovala údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Podľa názoru súdu, tento údaj vyjadrený len percentuálne, nemá pre bežného spotrebiteľa dostatočnú výpovednú hodnotu, a nie je pre neho zrozumiteľný, zvlášť pokiaľ nebol vysvetlený spôsob, akým bola výška RPMN určená a aké náklady zahŕňa. Práve v súvislosti s nákladmi súd zdôrazňuje, že zo Zmluvy nebolo možné zistiť sumu nákladov úveru a tým ani celkovú sumu, ktorú mala žalovaná na základe Zmluvy zaplatiť.

34. Súčasťou Zmluvy v časti upravujúcej RPMN má byť spôsob jej výpočtu vysvetlený spotrebiteľovi, pretože sa jedná o údaj, ktorý je veľmi podstatný pre spotrebiteľa, aby si dokázal zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti splácať úver do budúcnosti, prípadne výhodnosť alebo nevýhodnosť poskytnutého úveru v porovnaní s ponúkanými úvermi inými bankovými alebo nebankovými subjektmi. Z uzavretej Zmluvy nevyplýva spôsob výpočtu tohto údaja, čo súd považuje za závažný nedostatok. Súd pre účely výpočtu RPMN použil kalkulačku RPMN pre spotrebiteľský úver, na ktorú odkazujú stránky Národnej banky Slovenska - „Ekonomika € sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“. Súd do uvedenej kalkulačky zadal údaje o výške úveru, ktorý mal byť na základe Zmluvy poskytnutý, výšku pravidelnej mesačnej splátky, ku ktorej pripočítal aj mesačný poplatok za správu úveru, ktorý tiež tvorí náklady, uviedol dĺžku splácania a ako dodatočný náklad zahrnul spracovateľský poplatok za správu úveru. Po zadaní týchto údajov, RPMN bola vo výške 13,01 % a celková suma, ktorá mala byť splatená na úver, bola vo výške 15.706,12 Eur. Keďže v Zmluve nebola uvedená suma nákladov, a ani celková suma úveru, žalobca vypočítal pravdepodobne celkovú sumu, ako súčin počtu splátok a výšky mesačnej splátky, v sume 15.286,74 Eur (119 x 128,46 Eur). Žalobca nezahrnul do tohto výpočtu poplatok za správu úveru, ktorý tvorí tiež náklady úveru a mal byť žalovanou zaplatený. Pri dosadení uvedeného poplatku do výpočtu, celková suma úveru predstavuje výšku 15.523,55 Eur (119 x 128,46 Eur + 1,99 Eur). Z uvedených výpočtov je zrejmé, že celková cena úveru sa podstatne odlišovala. Z týchto odlišností vyplýva, že výpočet nákladov uvedených v ust. § 2 písm. c) Zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré mali byť podkladom pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, nebol súčasťou Zmluvy a teda žalovaná ani nemala možnosť preveriť, či RPMN vypočítaná na základe takýchto podkladov vyjadrovala naozaj mieru nákladov, ktoré súviseli s poskytnutím úveru. Súd konštatuje, že bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu, ako poskytovateľa úveru, uviesť správnu RPMN, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov a výpočet nákladov. Tieto skutočnosti nepochybne absentovali v Zmluve, čo mohlo spôsobiť, že žalovaná nemala možnosť reálne vyhodnotiť schopnosť úver splácať a tým si zhoršovala svoje postavenie ako spotrebiteľa. V danom prípade síce bola v Zmluve uvedená RPMN, ale nesprávna. Nesprávne uvedená RPMN má podľa názoru súdu, rovnaký účinok, ako keby nebola v Zmluve uvedená vôbec. Z toho dôvodu súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový, v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g.) uvedeného zákona a priznal žalobcovi rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom vo výške 8.945,76 Eur (súd odpočítal spracovateľský poplatok, pretože to nebolo plnenie v prospech žalovanej) a zaplatenou sumou žalovanou 4.738,52 Eur, ktorá predstavovala sumu 4.207,24 Eur.

35. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 36. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy neuhrádzaním splátok úveru. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od zosplatnenia úveru. Úver bol zosplatnený ku dňu 03.10.2014. Prvým dňom omeškania bol deň 04.10.2014. Výška úroku z omeškania sa riadila ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., v zmysle ktorého výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K uvedenému dňu omeškania, predstavoval úrok výšku 5,05 % (5 % + 0,05 % základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska).

38. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 4.207,24 Eur s priznaným úrokom z omeškania z uvedenej sumy. V tomto rozsahu súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol z vyššie uvedených dôvodov.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 43 %, žalovaná vo výške 57 %, tzn., že konečný úspech v konaní mala žalovaná vo výške 14 %, ktorej nevznikli žiadne trovy konania. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.