Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cb-103-2014.pdf
PDF · 77.41 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Cb/103/2014
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: thyssenkrupp Materials Slovakia spol. s r.o., IČO: 34 144 137, Bešeňovská cesta 17, 940 01 Nové Zámky, zastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: PROFINT, spol. s r. o. v konkurze, IČO: 18 046 835, M. A. Beňovského 457/60, 922 03 Vrbové, o zaplatenie 314,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e.
II. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. 12Rob/7/2013-37 zo dňa 8.10.2013.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
IV. Žalobcovi sa po právoplatnosti tohto uznesenia vracia súdny poplatok v sume 18,50 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 314,58 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok v sume 18,50 eura.
2. Vo veci vydal dňa 8.10.2013 platobný rozkaz č.k. 12Rob/7/2013-37, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť.
3. Pred nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 23K/12/2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 230/2013 dňa 28.11.2013, vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, v dôsledku čoho sa toto konanie ex lege prerušilo na základe § 47 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR).
4. Podľa § 47 odsek 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
5. Výzvou zo dňa 12.1.2022 súd vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podal návrh na pokračovanie v konaní s poukazom na § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštruktualizácii v znení účinnom od 1.1.2020. Výzva bola konkurznému správcovi doručená dňa 25.1.2022, pričom podaním zo dňa 25.2.2022 konkurzný správca úpadcu súdu oznámil, že nenavrhuje pokračovanie v konaní.
6. Výzvou zo dňa 23.3.2022 súd vyzval žalovaného (úpadcu), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy podal návrh na pokračovanie v konaní s poukazom na § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštruktualizácii v znení účinnom od 1.1.2020. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 ZoKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
8. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
9. Podľa § 206j ZoKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
10. Znenie § 47 ods. 4 ZoKR účinné od 1.1.2020 sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj pri konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020. Žalovaný a konkurzný správca úpadcu (žalovaného) na výzvu súdu nepodali návrh na pokračovanie v konaní, čo má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 206j ZoKR, preto súd konanie zastavil.
11. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 štvrtá veta ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, a to bez ohľadu na to, či úpadca je na strane žalovaného alebo na strane žalobcu. Uvedené zákonné ustanovenie, vyjadrené v § 47 ods. 4 štvrtá veta ZoKR, nahrádza tak dispozičný úkon späťvzatia žaloby, ktorý v zmysle CSP patrí len žalobcovi. V tomto prípade sám zákonodarca poskytol riešenie na pokračovanie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, a to bez ohľadu na to, či tento dlžník vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného. Týmto riešením je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu podania návrhu na pokračovanie v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní
12. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol od 1.1.2020 nahradený (v prípade vyhláseného konkurzu) zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, a preto na ďalší postup súdu, aby mohol konanie podľa tohto ustanovenia zastaviť, sa späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Súd tiež nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania správcu a dlžníka. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila.
13. Pretože vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 12Rob/7/2013-37, ktorý dosiaľ nebol doručený žalovanému do vlastných rúk, súd ho zrušil s použitím § 266 odsek 3 CSP v spojení s čl. 4 odsek 1 CSP.
14. Podľa čl. 4. odsek 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
15. Podľa § 266 odsek 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
16. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku ( ďalej len ako CSP ), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté § 262 odsek 1 CSP v spojení s § 257 CSP. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesné na strane žalovaného) na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok, že v danom prípade nebol priestor pre aplikáciu § 256CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní. Z týchto dôvodov je odôvodnená aplikácia § 257 CSP, podľa ktorého súd žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nastal stav, ktorý je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy.
20. Podľa § 11 odsek 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
21. Podľa § 13 odsek 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.
22. Nakoľko v danom prípade nastali účinky späťvzatia žaloby, bolo potrebné v súlade s § 11 odsek 3 a § 13 odsek 3 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodnúť o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi. Nakoľko bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vráti sa žalobcovi celý súdny poplatok bez krátenia. Preto súd rozhodol, že žalobcovi sa vráti súdny poplatok v sume 18,50 eura po právoplatnosti toho uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.