Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu HOME - SR, s.r.o., so sídlom Urbanova 15, Bardejov, IČO: 44542224, zast. JUDr. Valériou Sopkovou, advokátkou, Štefánikova 50, Košice, proti žalovanému Inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IKO: 264-32-1.2/P-A28-14 zo dňa 06.10.2015 v znení dodatku č.1 k protokolu zo dňa 02.11.2011 takto

rozhodol:

Podľa § 191 ods.1 písm.d/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - protokol Inšpektorátu práce Košice č. IKO: 264-32-1.2/P-A28-14 zo dňa 06.10.2015 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 02.11.2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný vydal dňa 06.10.2015 protokol č. IKO: 264-32-1.2/P-A28-14 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti na § 13 ods.2 a § 14 ods.1,2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná dňa 17.09.2015 v kontrolovanom subjekte HOME - SR, s.r.o., Hurbanova 15, Bardejov.

2. Žalovaný v uvedenom protokole uviedol, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepdisov.

3. Dňa 17.09.2015 o 10.25 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na stavbe ŽSR Terminál integrovanej osobnej dopravy Moldava nad Bodvou u kontrolovaného subjektu HOME

- SR, s.r.o., Hurbanova 15, Bardejov, kde pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu: - Z. O., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. P. M. XXX a - U. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Y.C. XX.

4. Žalovaný v protokole citoval doklady, z ktorých boli zistené nedostatky a ďalej v časti B/ protokolu : „Zistené nedostatky“ pod bodom 1. uviedol, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 17.09.2015 o 10.25 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. O., O.. XX.XX.XXXX, ktorý pre neho vykonával činnosť pomocného robotníka na stavbe ŽSR Terminál integrovanej osobnej dopravy Moldava nad Bodvou a mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.

b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ale o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zápisnici o podaní informácie Z. O. uviedol, že pracuje ako tesár od 17.09.2015 od 7.00 hod. a na práci sa dohodol s firmou HOME SR., s.r.o. Bardejov. Žalovaný ďalej konštatoval, že zamestnávateľ má s Z. O. uzavretú písomnú dohodu o vykonávaní práce zo dňa 16.09.2015 a prihlásený v Sociálnej poisťovni bol až po vykonanej kontrole dňa 17.09.2015 o 14.46 hod. Konateľ žalobcu uviedol, že U. V. je zamestnancom Firmy Bartstav, s.r.o. Vsetín a Z. O. je zamestnancom jeho firmy a nastúpil na stavbu až 17.09.2015, preto ho prihlásil až v deň nástupu popoludní.

5. Žalovaný v protokole v časti VII. „ Opatrenia“ uviedol, že inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods.2 písm. b/ a ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariaďuje zamestnávateľovi zabezpečiť, aby nedostatok uvedený v bode B1 ihneď po prevzatí protokolu sa v budúcnosti neopakoval.

6. Žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 26.10.2015 uviedol, že s Z. O. bola uzavretá dohoda o pracovnej činnosti ráno dňa 17.09.2015. Tento deň bol uvedený aj ako deň vykonávania pracovnej činnosti, a uvedený deň zamestnanec aj reálne nastúpil do práce a začal vykonávať pracovnú činnosť. Nie je pravdou, žeby nelegálne zamestnával zamestnanca, pretože miesto výkonu práce tohto pracovníka bolo v Košiciach, sídlo žalobcu je v Bardejove, a preto aj na tomto mieste vykonal prihlásenie zamestnanca. Dohoda bola podpísaná dňa 17.09.2015 a teda v tento deň bola aj uzatvorená. V Dodatku č.1 k protokolu č. IK-264-32-1.2/P-A28-15 zo dňa 02.11.2015 žalovaný k stanovisku žalobcu uviedol, že nelegálne zamestnávanie Z. O. bolo zistené dňa 17.09.2015 o 10.25 hod., na stavbe ŽSR Terminál integrovanej osobnej dopravy Moldava nad Bodvou, kde tento vykonával činnosť pomocného robotníka. V zápisnici o podaní informácie Z. O. uviedol, že pracuje ako tesár od 17.09.2015 od 07.00 hod. a na práci sa dohodol s firmou Home, s.r.o. Bardejov. Zamestnávateľ má s týmto pracovníkom písomne uzavretú dohodu o vykonaní práce zo dňa 16.09.2015 a prihlásený v sociálnej poisťovni bol až po vykonanej kontrole dňa 17.09.2015 o 14.46 hod. Pretože žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol nové skutočnosti k zistenému nedostatku, žalovaný protokol nezmenil a tento zostal v pôvodnom znení.

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - protokolu č. IKO: 264-32-1.2/P-A28-14 zo dňa 06.10.2015 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 02.11.2015 a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

8. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodovaciu prax súdov SR, najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/31/2001 zo dňa 25.08.2011, podľa ktorých protokol o kontrole, resp. protokol o výsledku inšpekcie práce vzhľadom na charakter ich obsahu možno preskúmať súdom v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p. a z tohto prieskumu by nemali byť vylúčené.

9. Žalobca považoval protokol v znení jeho dodatku, ako aj postup žalovaného pri ich vydávaní za nezákonný, čo odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami: a/ zistenia žalovaného uvedené v protokole, ktoré viedli k uloženiu opatrenia žalobcovi vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu opísaného v časti B/ „Zistené nedostatky“ bod 1, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, b/ protokol je v časti B/ „Zistené nedostatky“ bod 1/ nepreskúmateľný, a to pre jeho nezrozumiteľnosť, c/ protokol je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, zmätočný a komplikovaný, d/ v protokole žalobcovi uložené opatrenie v časti VII. „Opatrenia“ je nezákonné, nezrozumiteľné, zmätočné, nejasné, nekonkretizované a tým nevykonateľné a protokol je v tejto časti nepreskúmateľný, a to aj pre jeho nezrozumiteľnosť.

10. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že nezákonnosť vyplýva aj z toho, že protokol v časti B/ „Zistené nedostatky“ bod 1 je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázal na to, že žalovaný uviedol, že žalobca „ ...si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Konštatoval, že žalovaný neuviedol, v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu, pretože odvolanie

sa žalovaného na zákon o sociálnom poistení iba všeobecným konštatovaním, že žalobca „si nesplnil povinnosť podľa osobitného zákona o sociálnom poistení“, je nedostatočná a nepostačujúca. Bolo povinnosťou žalovaného v protokole uviesť, k akému porušeniu zo strany žalobcu došlo, toto porušenie konkretizovať, podrobne a presne ho skutkovo opísať (vymedziť), ďalej uviesť aké ustanovenie (spolu s jeho paragrafovým znením) právneho predpisu bolo porušené. Z uvedeného v časti B/ „Zistené nedostatky“ bod 1 nie je zrejmé, k akému porušeniu zo strany žalobcu malo dôjsť, akú povinnosť mal žalobca svojim konaním porušiť. Tieto nedostatky robia protokol v tejto časti nezrozumiteľným, nejasným, neurčitým, zmätočným, nepreskúmateľným.

11. Žalobca ďalej uviedol, že nezákonnosť vyplýva aj z toho, že protokol v časti „Opatrenia“ je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný čo do výroku o uložení opatrenia podľa § 12 ods.2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, ktorým žalovaný žalobcovi nariadil, aby „ako zamestnávateľ zabezpečil, aby nedostatok uvedený v bode B1 sa v budúcnosti neopakoval.“ Poukázal na to, že je nemožné splnenie tohto opatrenia, pretože tak ako je to vyššie uvedené žalovaný neuviedol, v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu, a teda nie je známy ani nedostatok, ktorého by sa mal žalobca v budúcnosti vyvarovať. Žalovaný nariadil splniť opatrenie, avšak toto opatrenie nijako nekonkretizoval a bližšie nešpecifikoval, pretože neuviedol k akému porušeniu zo strany žalobcu malo dôjsť, neuviedol aký nedostatok by mal žalobca odstrániť, resp. akému vzniku nedostatku by mal žalobca zabrániť do budúcna (aby sa v budúcnosti nezopakoval), neuviedol ako a akým spôsobom by mal žalobca zabezpečiť, aby nedošlo k ďalšiemu pochybeniu u kontrolovaného subjektu do budúcna, ani nekonkretizoval ako a akým spôsobom mal žalobca splniť nariadené opatrenie. Tieto nedostatky protokolu v znení jeho dodatku č.1 ho robia arbitrárnym, formalistickým, nepreskúmateľným a najmä nevykonateľným. V závere podanej žaloby poukázal na ďalšiu neurčitosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť protokolu v časti „Opatrenie“, pretože nie je jasné a zrozumiteľné ako sa ešte v budúcnosti môže vyskytnúť, resp. opakovať u žalobcu žalovaným zistený nedostatok vo vzťahu k zamestnancovi Z. O. v rámci uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti. Ide o abstraktné, nekonkrétne opatrenie, ktoré vo vzťahu k tomuto zamestnancovi v rámci uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti nie je možné ani opätovne porušiť.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.02.2016 uviedol, že z procesného hľadiska protokol, voči ktorému smeruje žaloba, nie je rozhodnutím, ale iba jedným z podkladov pre rozhodnutie. Na jeho základe bolo Inšpektorátom práce Košice začaté správne konanie 408/125/O. Žalobca má možnosť v rámci správneho konania uplatniť všetky svoje návrhy a pripomienky, využiť opravné prostriedky, ktoré dáva . V rámci odvolacieho konania bude odvolacím orgánom preskúmané tak samostatné rozhodnutie a aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vrátane protokolu. V prípade, že žalobca nebude spokojný s rozhodnutím odvolacieho orgánu, má právo nechať rozhodnutie aj s konaním preskúmať súdu. Vyslovil názor, že žaloba sa javí ako predčasná a navyše samotné zrušenie protokolu by automaticky neviedlo k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového, či následne odvolacieho orgánu, takže účastník konania by tak ako tak musel podať žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia. Nastala by tak situácia, že súčasne by prebiehali na krajskom súde dve konania o totožnej veci.

13. Z hmotnoprávneho hľadiska žalovaný k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že zistený nedostatok je formulovaný v súlade s metodikou č.1 Národného inšpektorátu práce, pretože zamestnávateľ neprihlásil zamestnanca v sociálnej poisťovni pred začiatkom výkonu práce. Inšpektor práce neuložil odstrániť nedostatok, pretože tento už bol odstránený v priebehu inšpekcie práce, nariadil preto iba prijať opatrenia tak, aby sa nedostatok v budúcnosti nevyskytoval. Poukázal na to, že pri inšpekcii práce obaja menovaní zamestnanci uviedli rozdielne informácie pre koho pracujú a bolo zistené, že U. V. pracuje pre Bartstav, s.r.o. Vsetín, konateľ U. X., Z. O. pracuje pre HOME SR, s.r.o. Bardejov, konateľ U. X.. Ich vyjadrenia sú súčasťou spisu. Aj keď v zápisnici o podaní informácie je škrtaný údaj pre koho pracoval Z. O., pri zisťovaní tejto skutočnosti inšpektor práce vychádzal z prezenčnej listiny, poučenia zamestnancov na stavbe a z emailu U.. U. X. zo dňa 22.09.2015, kde uviedol, že Z. O. nastúpil na stavbu ŽSR za spoločnosť HOME SR, s.r.o., až 17.09.2015, konateľ bol na pracovnej ceste, preto zamestnanca prihlásil až popoludní. Zamestnávateľ predložil dohodu o pracovnej činnosti s Z. O. zo dňa 16.09.2015.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.10.2016 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.02.2016 (vo vyjadrení nesprávne uvedený dátum 13.05.2016) uviedol, že protokol je svojimi obsahom rozhodnutím (odôvodnenie v žalobe pod bodom III.), na základe ktorého žalovaný následne začína správne konanie o uložení sankcie. Protokol - rozhodnutie - je podkladom pre toto „sankčné“ konanie, pretože výška uloženej sankcie závisí od zistených nedostatkov a ich závažností počas inšpekcie práce, ktorá je zavŕšená vydaním protokolu. Protokol preto musí spĺňať všetky podmienky perfektnosti právneho úkonu práve pre jeho závažnosť a záväznosť pre kontrolovaný subjekt. Preto musí byť aj po materiálnej (obsahovej) stránke aj po formálnej stránke perfektný. Ide o rozhodnutie štátneho orgánu - orgánu verejnej správy, svojou povahou je individuálnym správnym aktom, ktorý vydal nadriadený orgán voči kontrolovanému subjektu (podriadenému). V závere písomného vyjadrenia žalobca uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe pod bodom IV, ktoré podrobne odôvodnil a na nich aj zotrváva. Zdôraznil, že metodika č. 1 Národného inšpektorátu práce, podľa ktorej konali inšpektori Inšpektorátu práce je vnútorným služobným predpisom a ako taká nemôže byť v rozpore so zákonom o inšpekcii práce ani s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého Protokolu v znení Dodatku č. 1 a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

16. Podľa § 14 ods.1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 125/2006Z.z.) protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenie predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a otlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods.3 písm.b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

17. Podľa § 14 ods.2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods.2 písm.a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods.2 písm.b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorý je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

18. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z.z.) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.3.

19. Podľa § 2 ods.2 písm.b/ zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 13 ods.2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

21. Podľa § 7 ods.11 zákona č. 125/2006 Z.z. je inšpektorát práce v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

22. Podľa § 21 ods.3 veta druhá zákona č. 125/2006 Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

23. V preskúmavanej veci žalovaný v protokole č. IKO: 264-32-1.2/P-A28-14 zo dňa 06.10.2015 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 02.11.2015 v časti B/, zistené nedostatky bod 1 uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 17.09.2015 o 10.25 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Z. O., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. B. P. M. XXX, ktorý pre neho vykonával činnosť pomocného robotníka na stavbe ŽSR Terminál integrovanej osobnej dopravy Moldava nad Bodvou a mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú fyzickú osobu prihlásil dňa 17.09.2015 o 14 hod 46 min., teda po začiatku výkonu práce.

24. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu, pretože v časti B/ „Zistené nedostatky“ bod 1. je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko žalovaný neuviedol, v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu. Zároveň uviedol, že všeobecné odvolanie sa žalovaného na zákon o sociálnom poistení všeobecným konštatovaním, že žalobca „si nesplnil povinnosť podľa osobitného zákona o sociálnom poistení“, je nedostatočná a nepostačujúca. Podľa názoru žalobcu žalovaný bol povinný v protokole uviesť, k akému porušeniu zo strany žalobcu došlo, toto porušenie konkretizovať, podrobne a presne ho skutkovo opísať a aké ustanovenie právneho predpisu (spolu s jeho paragrafovým znením) bolo porušené.

25. Správny súd k zisteným nedostatkom uvedeným v protokole v časti B/, bod 1. uvádza, že z odôvodnenia zistených nedostatkov žalovaným, nie je možné preukázateľne zistiť, akú povinnosť si žalobca nesplnil podľa osobitného predpisu, pretože žalovaný v odôvodnení zistených nedostatkov skutkovo nevymedzil k akému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu malo dôjsť, pričom porušenie povinnosti nie je možné zistiť ani z konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo na nesplnenie povinností žalobcu, pretože žalovaný nesplnenie povinnosti žalobcu odôvodnil len všeobecným poukazom na osobitný predpis (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Ak zistené nedostatky nie sú skutkovo vymedzené a nie je ani špecifikované, z ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia vyplýva nesplnenie povinnosti žalobcu, nie je možné v preskúmavanej veci zistiť, nesplnenie akej povinnosti žalobcu je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru správneho súdu žalovaný mal v napadnutom protokole konkrétne skutkovo vymedziť, k akému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu došlo a po skutkovom vymedzení uviesť, z ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia nesplnenie povinnosti žalobcu vyplýva, a teda ktoré zákonné ustanovenie bolo žalobcom porušené. Strohé konštatovanie nesplnenia si povinnosti žalobcu len všeobecným poukazom na osobitný predpis (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) je podľa názoru správneho súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

26. Podľa čl. 152 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

27. Účastník konania, ktorý nie je spokojný s vydaným rozhodnutím správneho orgánu, môže využiť svoje právo, ktoré mu zaručuje v II. hlave (základné práva a slobody), v siedmom oddiele (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

28. Neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 48/97 zo 7. januára 1998).

29. Správne súdnictvo predstavuje inštitút súdnej ochrany zákonnosti právoplatných (aj neprávoplatných) rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj kontroly zákonnosti postupu tých orgánov, ktorá sa vykonáva v individuálnych správnych veciach fyzických osôb (tiež právnických osôb). Pri vydávaní individuálnych správnych aktov musia byť splnené určité zásady, ktoré tvoria základ európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva.

30. Právo na riadne odôvodnenie a jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu je jedným zo základných princípov právneho štátu a je nástrojom pre zaistenie predvídateľnosti aplikácie práva, právnej istoty a vylúčenie ľubovôle. Zásada zákazu ľubovôle je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní, je nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré môže záporne ovplyvniť práva alebo záujmy dotknutej osoby je tiež jedným z dôležitých princípov dobrej správy. Základ európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, ktoré sú súčasťou súboru princípov dobrej správy, tvorí najmä základná Rezolúcia č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorej by mali byť správne akty riadne odôvodňované a preskúmateľné. Povinnosť správnych orgánov riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je súčasne obsiahnutá i v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý ustanovuje právo na riadnu správnu prax. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ majú súdy v správnom súdnictve preskúmavať rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy, je z povahy veci nutné, aby bolo z daného rozhodnutia zrejmé, z čoho správny orgán vychádzal a akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil. Zároveň je potrebné uviesť, že protokol o výsledku inšpekcie je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve, čo vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011).

31. Preto na základe vyššie uvedených úvah možno dospieť k záveru, že napadnutý protokol žalovaného v časti B/ „Zistené nedostatky“, bod 1. mal byť odôvodnený skutkovo a právne tak, aby bol preskúmateľný a taktiež aby jeho odôvodnenie zodpovedalo ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ tieto požiadavky nespĺňa, správny súd takéto rozhodnutie zruší pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov.

32. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd protokol žalovaného č. IKO-264-32-1.2/P-A28-14 zo dňa 06.10.2015 v znení dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 02.11.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

33. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu a protokol odôvodniť tak, aby bol preskúmateľný.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SPP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote 7 dní od doručenia rozhodnutia Krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.