Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-6-2017.pdf
PDF · 82.35 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/6/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v právnej veci navrhovateľky C. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M.R.Z. XX, XXX XX J., proti matke T.. J. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, J., o určenie vyživovacej povinnosti matky k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Matka T.. J. C., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky C. C., nar. X.X.XXXX výživným vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 7.3.2017 domáhala toho, aby súd zaviazal matku na povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo svojom písomnom návrhu navrhovateľka uviedla, že jej rodičia boli manželia, pričom ich manželstvo rozviedol Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 5C XXX/XXXX-XX zo dňa 15.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2004. Týmto rozsudkom súd zveril navrhovateľku na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 1.000,-- Sk (33,19 €) mesačne. Po zmene pomerov rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa 19.8.2010 navrhovateľka bola zverená do osobnej starostlivosti otca a žalovanej súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 45,-- € mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.2.2011. Od 1.2.2013 sa navrhovateľka presťahovala od otca naspäť do domácnosti matky, kde sa nepretržite zdržiavala až do dňa 15.2.2016 kedy sa odsťahovala k M. J. na adresu J., M.R.Z. XX, kde žije aj v súčasnosti a ktorá jej umožnila bývať u nej bez nároku na nájomné. Odo dňa 4.4.2013 sa na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P XXX/XXXX vedie konanie zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností okrem iného aj ku nej, kde matka ju požadovala zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu tohto konania navrhovateľka nadobudla plnoletosť predmetom tohto konania je už len určenie vyživovacej povinnosti otca ku nej. Uvedené konanie sa začalo na základe návrhu matky, avšak keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 5P XXX/XXXX- XXX zo dňa 10.5.2016 a vrátil ho na ďalšie konanie a rozhodnutie, do súčasnosti toto konanie nie je právoplatne skončené. Predbežným opatrením uznesením č.k. 5P XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2014 ju súd ešte ako maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a určil výšku vyživovacej povinnosti otca ku nej a to vo výške 50,-- € mesačne. Na základe tohto predbežného opatrenia otec výživné v čase jej maloletosti matke ako aj jej po dosiahnutí plnoletosti neuhrádzal a neuhrádza. Z tohto dôvodu podala návrh na vykonanie exekúcie, ktoré exekučné konanie vedie súdny exekútor Mgr. Eva Uhaľová pod sp. zn. EX XXXX/XX. Taktiež ešte v čase jej maloletosti
matka podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. Otec už pod vplyvom tohto trestného konania dlžné výživné za obdobie od 1.4.2013 do 31.8.2016 uhradil, z ktorého dôvodu bol spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 1T XX/XXXX- XXX oslobodený. V súčasnosti jej otec neprispieva na jej výživu už cca 7 mesiacov a preto matka podala vo februári 2017 na neho ďalšie trestné oznámenie. Pokiaľ sa týka matky tak táto jej na jej výživu prispieva a podľa svojich schopností a možností, avšak vždy len na základe ich dohody. Matka má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jej bratovi C. C., nar. X.XX.XXXX, ktorý je žiakom Strednej odbornej školy lesníckej v K. Z., na ktorého výživu otec taktiež neprispieva. Navrhovateľka má záujem na tom, aby súd určil vyživovaciu povinnosť matky ku nej a to vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, aby sa s matkou nemusela vždy o výške jej príspevku na jej výživu dohadovať, pretože nie vždy si je schopná na svoje živobytie zabezpečiť finančné prostriedky brigádami, keďže stále sa dennou formou pripravuje na svoje budúce povolanie. Momentálne sa taktiež pripravuje na maturitné skúšky čo je značne časovo náročné a neumožňuje jej teda pracovať takmer vôbec. Navrhovateľka je v poslednom ročníku na Strednej zdravotníckej škole, J.C. 4, J.. Po ukončení tohto štúdia úspešne vykonaním maturitnej skúšky bude v jej príprave na budúce povolanie pokračovať denným štúdiom na vysokej škole v K., z ktorej síce zatiaľ nemá vyjadrenie o jej prijatí, avšak spĺňa všetky podmienky, ktoré táto škola vyžaduje a teda je vysoká predpoklad, že bude na štúdium prijatá. Matka pracuje ako technička na Technickej univerzite vo J., Ul. T.G.M. XX, J., pričom podľa jej vedomosti jej čistý mesačný príjem predstavuje cca 430,-- €. Navrhovateľka teda požaduje, aby súd určil jej vyživovaciu povinnosť vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, nakoľko túto sumu považuje za primeranú predovšetkým s ohľadom na finančné možnosti matky, ako aj skutočnosť, že sa stará ešte o jej brata, ktorý je tiež nezaopatreným dieťaťom, pričom otec ani na jeho výživu neprispieva, z ktorého dôvodu je celá ťarcha starostlivosti o ich výživu len na matke.
2. Matka po doručení návrhu sa písomne k predmetnému návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 23.3.2017, v ktorom okrem iného uviedla, že po preštudovaní a oboznámení sa so skutkovým stavom v návrhu uvádza, že popísané skutočnosti sú pravdivé a s rozsudkom navrhovateľky súhlasí.
3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 6.4.2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti tak navrhovateľky, ako aj matky s tým, že obidve účastníčky konania síce ospravedlnili svoju neúčasť, avšak nepožiadali o odročenie pojednávania. Z tohto dôvodu súd aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti účastníkov konania. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomne podaným návrhom navrhovateľky, pripojenými rozhodnutiami Okresného súdu Žiar nad Hronom a Okresného súdu Zvolen, potvrdením o návšteve školy, ako aj písomným vyjadrením k návrhu zo strany matky a zistil tento skutkový stav:
Súd z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 21.2.2017 zistil, že navrhovateľka je študentkou Strednej zdravotníckej školy, J.C. 4, J. v školskom roku 2016/2017 a je žiačkou 4.A triedy. Súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 5P XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2014 zistil, že bolo nariadené predbežné opatrenie a týmto predbežným opatrením bola dočasne zverená v tom čase maloletá C. C., t.j. navrhovateľka do osobnej starostlivosti matky. Otec bol povinný platiť na navrhovateľku výživným v sume 50,-- € mesačne počnúc dňom doručenia tohto uznesenia vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času dokým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Navrhovateľka v podaní preukázala, že je študentkou 4.ročníka strednej školy a teda súd mal za preukázané, že táto nie je schopná samostatne sa živiť a preto súd zaviazal matku navrhovateľky na platenie výživného vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia tak ako to navrhovala samotná navrhovateľka s tým, že súd poukazuje, že aj samotná matka po preštudovaní a oboznámení sa so skutkovým stavom k veci uviedla, že popísané skutočnosti sú pravdivé a s rozsudkom navrhovateľky súhlasí. Z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).
Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery (§ 157 CMP).