Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/72/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jaroslava Chleboviča, v trestnej veci obžalovaného K. J., pre zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. júna 2022, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 10.5.2021, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. J..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 10.5.2021, sp. zn. bol obžalovaný K. J. uznaný vinným zo zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2017 do 24.03.2017 v katastrálnom území B. A., okres F. - S. na parcelách KN-C č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X a v katastrálnom území K., okres F.Š. - S. na parcelách KN-C č. XXX/X a XXX/X bez povolenia na výrub drevín zabezpečil vykonanie výrubu listnatých drevín a to jelša (Alnus sp.)., vŕba biela (Salix alba), jelša lepkavá (Alnus glutonosa), hrab obyčajný (Carpinus belutus), javor mliečny (Acer platanoides), čerešňa (Cerasus avium), buk lesný (Fagus sylvatica), lipa (Tilia sp.) a vŕba (Salix sp.) v celkovom počte 237 kusov, a to v rozpore s ustanovením o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, kde spoločenská hodnota týchto 237 kusov vyrúbaných drevín predstavuje sumu 259.511,- eur.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 306 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 , ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, počas ktorej súd uložil probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby v súčinnosti s probačným alebo mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa výchovnému programu.

Podľa poškodeného Okresný úrad Košice - okolie, P. XX, F., IČO: XX XXX XXX s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o vine a uloženom treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak, že od začiatku trestného stíhania a počas celého trestného konania popieral spáchanie žalovaného zločinu podľa § 306 ods. 1,

ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože zjavne došlo k nesprávnemu označeniu jeho páchateľa. Nemal a nemá žiadny vlastnícky ani užívateľský vzťah k nehnuteľnostiam na parcelách v katastrálnom území B. A. popísaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Na strane 5 napadnutého rozsudku je správne uvedené, že z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že parcely registra „C“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X a č. XXXX/X v k.ú. B. A. sú v katastri nehnuteľnosti zapísané ako trvalý trávnatý porast a ich výlučným vlastníkom je spoločnosť P. R..K..S.. R. R. L. X, F., ktorej konateľom a jediným spoločníkom je Ing. H. K.. V rámci dobrých partnerských vzťahov s Ing. H. K. mu pomáhal pod hlavičkou spoločnosti P. R..K..S.., vybavovať rôzne písomností pre zainteresované inštitúcie, od ktorých boli stanoviská zasielané priamo do sídla uvedenej firmy. Po čase keď sa informoval u Ing. H. K.N.R., či je všetko v poriadku, tento mu odpovedal kladne a odovzdal mu všetky súvisiace písomností, šanón papierov, ktoré však nečítal. Keďže vedľajšia parcela registra „C“ č. XXXX je vedená ako obecný pozemok, bola takto podaná žiadosť o povolenie výrubu na obec B. A.G., pričom obec v odpovedi uviedla, že sa majú obrátiť na Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie. O tejto skutočnosti však nebol zo strany Ing. H. K. informovaný, rovnako ani o tom, že tento sa na Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie s novou žiadosťou neobrátil. Následne s predpokladom, že spoločnosť P. R..K..S.. má všetky potrebné povolenia, oslovil za účelom výrubu Y. S., ktorý mal vykonať štiepkovanie zrezaných drevín na predmetných parcelách od tzv. náletových drevín, pričom samotný výrub vykonal H. V., ktorého zabezpečil S.. Hranice porezu určil lesník, ktorý dohliada na hospodárenie na lesných pozemkoch na základe mapy, ktorú mu predložil. V konečnom dôsledku bolo dokazovaním zistené, že Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie nebol kompetentný na vydanie takéhoto povolenia, pretože ak ide o výrub pozemkov vo vlastníctve obce, mala vydať povolenie obec, do katastrálneho územia ktorej patria, t.j. obec B. A.. Záverom predložil 3 ks farebné fotografie súčasného stavu na predmetných parcelách, na ktorých od mesiaca marec roku 2017 vyrástli takmer rovnaké tzv. náletové dreviny, ako boli vyrúbané. V danom prípade išlo a ide o tzv. náletové dreviny bez plánovanej a chránenej výsadby, preto vyčíslená spoločenská hodnota vo výške 259.511,- eur sa javí ako nereálna. S poukazom na vyššie uvedené obžalovaný má za to, že v jeho prípade absentuje subjektívna stránka žalovaného zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa , Tr. zák. Navrhol, aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok a podľa ho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal, eventuálne, aby podľa vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Verejné zasadnutie odvolací súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného, pretože boli na to splnené zákonné podmienky. Obžalovaný bol riadne a včas písomne vyrozumený o termíne verejného zasadnutia a svoju neúčasť na verejnom zasadnutí ospravedlnil a žiadal, aby odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného K. J. za vinného zo zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny zničil strom a uvedený čin spáchal vo veľkom rozsahu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd tento záver oprel o výpoveď svedkov Ing. E. Y., Ing. H. K., Y. S., H. V., J. F., odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský kras, ako aj ostatné listinné dôkazy tvoriace súčasť spisového materiálu.

Obžalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že výrub drevín zorganizoval v domnení, že súhlas na výrub bol udelený obcou B. A., pričom samotný výrub drevín realizoval na jeho pokyn H. V. a následne zoštiepkovanie drevnej hmoty vykonal Y. S.. Zo spáchania skutku je usvedčovaný výpoveďou svedka H. V., ktorý reálne výrub vykonal a uviedol, že obžalovaný ho uistil, že na výrub má potrebné povolenie. Z výpovede svedka Ing. E. Y., splnomocneného zástupcu Okresného úradu Košice - okolie vyplýva, že odbor životného prostredia začal v predmetnej veci konať na základe anonymného podania o neoprávnenom výrube drevín, pričom bolo zistené, že nebol daný súhlas oprávneného orgánu na výrub

drevín, ktorým je v tomto prípade obec, v ktorej katastrálnom území sa výrub žiada. Okresný úrad nemôže v takomto prípade nahradiť rozhodnutie obce. Po následnom zistení druhu a počtu vyrúbaných drevín Okresný úrad Košice - okolie požiadal ochranu prírody o vyčíslenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín.

Z odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Slovenský kras vyplýva, že spoločenská hodnota 237 kusov vyrúbaných drevín predstavuje sumu 259.511,- eur, pričom všetky pozemky, na ktorých bol vykonaný výrub patria do I. stupňa ochrany.

Svedok Ing. R. K., vtedajší starosta obce B. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obec B. A. bola požiadaná spoločnosťou P. R..K..S.. o udelenie súhlasu s výrubom stromov, pričom tento súhlas vzhľadom na rozsah výrubu a vek drevín obec neudelila a žiadateľa odkázala na Okresný úrad Košice

- okolie.

Z listu obce K. je zrejmé, že súhlas na výrub drevín na parcelách registra “ C “ číslo XXX/X a XXX/X zapísaných v katastri nehnuteľnosti v katastrálnom území K. od obce K. žiadaný nebol.

Podľa - o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019 sa zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

Podľa - o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019 obec dáva súhlas podľa a .

Podľa - o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019 okresný úrad môže si vyhradiť pôsobnosť obce vo veciach podľa , a , ak sú na to závažné dôvody, najmä ak sa má činnosť vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve obcí, v územiach s druhým alebo tretím stupňom ochrany.

Z vyššie uvedených dôkazov okresný súd ustálil, že na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/ X, XXXX, XXXX/X v katastrálnom území B. A., okres F. - S. a na parcelách č. XXX/X a XXX/X v katastrálnom území K., okres F. - S., ktoré patria do I. stupňa ochrany dal obžalovaný vykonať výrub drevín v spoločenskej hodnote 259.511,- eur bez toho, aby bol v zmysle - o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do 31.12.2019 na tento výrub vydaný súhlas príslušným orgánom ochrany prírody.

Krajský súd po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu sa s týmto záverom okresného súdu stotožnil.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže so závermi okresného súdu sa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Aj krajský súd obranu obžalovaného v tom smere, že sa takéhoto konania dopustil v presvedčení, že súhlas na výrub drevín obec B. A. vydala, nakoľko mu svedok Ing. H. K., ako konateľ spoločnosti P.N. R..K..S.. uviedol, že všetky potvrdenia potrebné na výrub drevín už boli doručené a odovzdal mu aj šanón s listinami, ktoré však on ani nečítal, považuje za účelovú, a táto bola v konaní vyvrátená výpoveďou svedka Ing. H. K., podľa ktorej svedok obžalovaného upozornil, že na výrub stromov na predmetných parcelách patriacich spoločnosti P.N. R..K..S.. sú potrebné povolenia a rozhodnutia, na vybavovanie ktorých on ako konateľ spoločnosti vtedy nemal čas. Obžalovanému odovzdal stanovisko obce B. A., ktorá súhlas nevydala, ale odkázala ich so žiadosťou o povolenie výrubu na Okresný úrad Košice - okolie, odbor životného prostredia. Obžalovaný ho uistil, že všetko potrebné k výrubu drevín zabezpečí.

Rovnako krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaného. Trest, ktorý bol uložený obžalovanému okresným súdom zodpovedá základným hľadiskám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Tr. zák.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu obžalovanému. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa správne aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva. K odôvodneniu výroku o treste urobenému okresným súdom krajský súd nemá čo dodať, nakoľko okresný súd aj uloženie trestu obžalovanému odôvodnil vyčerpávajúcim a dostatočným spôsobom. Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest obžalovanému vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s probačným dohľadom bude v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený , a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia alebo Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.