Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7To-20-2017.pdf
PDF · 78.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. apríla 2017, v senáte zloženom z predsedu JUDr.Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, v trestnej veci obžalovaného M. U. pre prečin podľa § 217 ods. 1, 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 31. 10. 2016, sp. zn. 5T/112/2014 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a podľa § 285 písm. b) Tr.por. obžalovaného M. U., nar. XX.XX.XXXX v G.
- S., trvale bytom T., C. XX, okres G. - P., o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora Košice - okolie sp.zn. 2Pv/67/17/8806-6 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so spoločnosťou S. T. Z. Z., s.r.o., S. XX, N., IČO: XXXXXXXX, zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla č.XXXXXX, ktorého predmetom bolo zabezpečenie prenájmu a prefinancovania leasingu osobného motorového vozidla VW Passat, VIN: J v hodnote 33.857,80 Eur (1.020.000,10 Sk), ktoré sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, spolu 60 vo výške 527,15 Eur (15.880,60 Sk), a ktoré boli upravené dodatkom k zmluve o finančnom leasingu dňa 15.03.2011 na 72 splátok vo výške 370,56 Eur, pričom uhradil iba časť, preto dňa 29.04.2013 z dôvodu neuhradenia splátok bola zmluva predčasne spoločnosťou S. T. Z. Z., s.r.o., ukončená a bol vyzvaný k vráteniu predmetu zmluvy, čo doposiaľ napriek opakovaným výzvam nespravil, čím spoločnosti S. T. Z. Z., s.r.o., spôsobil škodu vo výške 9.800 Eur,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr.por. poškodenú stranu S. T. s.r.o., S., XXX XX N., IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Citovaným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný M. U. uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
dňa 15.04.2008 uzatvoril so spoločnosťou S. T. Z. Z., s.r.o., S. XX, N., IČO: XXXXXXXX, zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla č.XXXXXX, ktorého predmetom bolo zabezpečenie prenájmu a prefinancovania leasingu osobného motorového vozidla VW Passat, VIN: J. v hodnote 33.857,80 Eur (1.020.000,10 Sk), ktoré sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, spolu 60 vo výške 527,15 Eur (15.880,60 Sk), a ktoré boli upravené dodatkom k zmluve o finančnom leasingu dňa 15.03.2011 na 72 splátok vo výške 370,56 Eur, pričom uhradil iba časť, preto dňa 29.04.2013 z dôvodu neuhradenia splátok bola zmluva predčasne spoločnosťou S. T. Z. Z., s.r.o., ukončená a bol vyzvaný k vráteniu predmetu zmluvy, čo doposiaľ napriek opakovaným výzvam nespravil, čím spoločnosti S. T. Z. Z., s.r.o., spôsobil škodu vo výške 9.800 Eur.
Bol mu za to uložený podľa § 217 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodená strana S. T. Z. Z. s.r.o., S. XX, XXX XX N., IČO : XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázala na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnil.
V dôvodoch svojho odvolania namieta existenciu objektívnej stránky prečinu, ako aj nenaplnenie subjektívnej stránky jeho konania. Podrobne sa zaoberá znakom neoprávnenosti a teda nenaplnením subjektívnej stránky žalovaného prečinu, pretože nešlo o prekročenie rámca zverenia predmetného motorového vozidla na iný účel, resp. v inom rozsahu. Zverenie motorového vozidla obžalovaným jeho bratrancovi a zároveň zamestnancovi v jeho firme - T. B. nemohlo v žiadnom prípade mať za následok prekročenie rozsahu užívania motorového vozidla, nakoľko bolo vozidlo zverené blízkej osobe v zmysle ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uvedené zverenie motorového vozidla blízkej osobe nemožno teda považovať za porušenie zmluvných podmienok leasingu s poukazom na zmluvu o finančnom leasingu, podľa ktorej treťou osobou, na ktorú sa vyžaduje súhlas, nie sú blízke osoby. V uvedenom prípade nešlo iba o prechodné užívanie zverenej veci, nakoľko obžalovaný uhradil leasingové splátky v rozsahu až 90 % z celkového počtu splátok a dodatočne uhradil ešte čiastku 1.000 Eur. Z toho je zrejmé, že obžalovaný mal záujem k predmetnému motorovému vozidlu riadne nadobudnúť vlastnícke právo po úplnej úhrade leasingových splátok, dodržiaval platobnú disciplínu a až do zmeny svojich osobných pomerov tieto splátky riadne a načas uhrádzal. V čase, keď sa mal obžalovaný dopustiť spáchania trestného činu, obžalovaný bol dlhodobo mimo územia SR a to od 5. 4. 2013 do 9. 12. 2013, a teda vozidlo vôbec nebolo v jeho dispozícii. Predmetné vozidlo nebolo v jeho dispozícii ani po návrate z USA, nakoľko v tom čase poloha vozidla už nebola známa a následne došlo k vyhláseniu pátrania po ňom. Podľa názoru obhajoby v danom prípade ide nanajvýš o občianskoprávny vzťah medzi obžalovaným a poškodenou stranou, t.j. o domnelé porušenie zmluvných podmienok, nie však o trestný čin. Trestné právo má slúžiť ako ultima ratio (posledná možnosť) pri postihovaní protispoločenského konania a nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnej. Je neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní a tak nahrádzali činnosť súdov v občianskoprávnych sporoch. Trestné právo je súčasťou verejného práva a jeho hlavnou funkciou je poskytnúť ochranu právam a právnym záujmom a teda aj celej spoločnosti pred protiprávnym konaním v prípadoch, keď na ich ochranu nepostačujú zákonné prostriedky iných právnych odvetví, pretože nie sú natoľko účinné, aby nimi bolo možné dosiahnuť účel sledovaný trestným právom.
Na základe uvedeného obžalovaný žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Okresný súd v danom prípade po vykonanom dokazovaní správne zistil skutkový stav veci, avšak v súlade s námietkami uvedenými v odvolaní obžalovaného, ktoré sú veľmi podrobné, aj krajský súd je toho názoru, že okresný súd zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil.
Na preukázanie viny obžalovaného v trestnom konaní je potrebné, aby dôkazy o jeho vine boli jednoznačné, nepochybné a teda nepripúšťali žiadny iný záver, ktorý by mohol byť odlišný od podanej obžaloby. S poukazom na argumentáciu obžalovaného, ktorá je uvedená v písomných dôvodoch jeho odvolania krajskému súdu v danom prípade neostalo nič iné, len sa s touto argumentáciou v celom rozsahu stotožniť s tým, že z vykonaného dokazovania nebolo možné uvedený jednoznačný a nepochybný záver o vine prijať. Ani subjektívna, ani objektívna stránka konania obžalovaného preukázaná nebola, naviac je potrebné súhlasiť s námietkami obhajoby, že závažnosť konania obžalovaného je nepatrná, pretože obžalovaný mal neoprávnene užívať motorové vozidlo, ktorého bol leasingovým nájomcom a za ktorých uhradil viac ako 90 % hodnoty v čase, keď na vozidlo nemal žiaden dosah, keďže sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Obžalovaný veril svojmu bratrancovi, svedkovi B., ktorému motorové vozidlo zveril ako blízkej osobe, ktorá ho užívala a napokon uhrádzala aj jednotlivé leasingové splátky. Svedok B. síce tvrdí, že vozidlo niekedy okolo Veľkej noci roku 2013 odparkoval pred rodinným domom obžalovaného a kľúče od auta mu dal do poštovej schránky. Faktom však je, že motorové vozidlo po návrate obžalovaného z USA sa pred domom nenachádzalo a doposiaľ nebolo ani nájdené. Obžalovaný po svojom návrate aj po zrušení leasingovej zmluvy výpoveďou, ktorú 20. 7. 2013 prevzala svedkyňa Z., 31. 5. 2013 uhradil leasingovej spoločnosti 1.000 Eur, ktoré táto spoločnosť nemala prijať, keďže 29. 4. 2013 ukončila predčasne zmluvu.
Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania poukazuje na zásadu ultima ratio a na skutočnosť, že leasingová spoločnosť pred samotným trestným oznámením si neuplatnila žiadnym spôsobom svoj nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, resp. inými prípadnými zákonnými možnosťami, ktoré by predchádzali samotnému trestnoprávnemu postihu.
Z obsahu spisu je zrejmé, že zo 72 splátok bolo uhradených 57 a k tomu ešte naviac 1.000 Eur, ktoré boli poukázané 31. 5. 2013. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne v žiadnom prípade nemôžu svedčiť pre záver o naplnení subjektívnej stránky konania obžalovaného. Aj v tomto smere krajský súd poukazuje na argumentáciu obhajoby v písomných dôvodoch odvolania.
Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne nedávali okresnému súdu podklad na jednoznačný a nepochybný záver o vine, čo napravil krajský súd tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vo veci rozhodol sám postupom v zmysle § 285 písm. b) Tr. por. s tým, že žalovaný skutok v danom prípade nie je trestným činom.
Pokiaľ ide o nárok poškodenej strany, zo zákona táto bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.