Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/383/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Námestie M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej: Q. W., nar. X.X.XXXX, bytom N. X/XX, N. M., o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Galanta č. k. 30C/268/2016-7 zo dňa 23.6.2016 v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie platobným rozkazom označeným v záhlaví uložil odporkyni (žalovanej) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 70,70 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 15,10 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (žalobcu), alebo aby v tej istej lehote podala vecne odôvodnený odpor na tamojšom súde.

2. Proti tomuto platobnému rozkazu súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie označené ako „sťažnosť“ (posúdiac podanie podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a žiadal, aby odvolací súd zmenil platobný rozkaz súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o náhrade trov konania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 90,66 eur (za 3 úkony á 16,60 eur + DPH a 3 x režijný paušál á 8,58 eur + DPH), a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vo výrokovej časti platobného rozkazu neodôvodnene a nad rámec svojej právomoci priznal žalobcovi trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v žalobe. Žalobca si v žalobe zo dňa 25.4.2016 uplatňoval na súde prvej inštancie nárok na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 90,66 eur (3 úkony právnej služby á 16,60 eur + DPH (1-prevzatie zastúpenia, 2- zaslanie Pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, 3-písomné podanie na súd) a 3 x režijný paušál á 8,58 eur + DPH). V rozpore so žalobou priznal súd prvej inštancie žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 15,10 eur, t. j. ani za jeden úkon právnej služby. Má za to, že súd prvej inštancie svojim konaním porušil ustanovenie § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje postup súdu pri vydaní platobného rozkazu, nakoľko v dôsledku nesprávneho postupu priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške uplatňovanej žalobcom v žalobe.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie platobného rozkazu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správnom (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.4.2016 doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 70,70 eur, ako i náhrady trov konania. Dňa 23.6.2016 vydal súd prvej inštancie platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 15,10 eur, pričom suma 15,10 eur predstavuje 25 % z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 16,60 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2-krát režijný paušál á 8,58 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH z odmeny za úkony právnej služby a z režijného paušálu v sume 10,08 eur. Platobný rozkaz vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalobca.

7. O uplatnenom nároku žalobcu môže súd rozhodnúť v skrátenom konaní bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom (§ 265 a nasl. Civilného sporového poriadku). Na účely konania o platobnom rozkaze sa výrok súdu o trovách konania považuje za uznesenie. V platobnom rozkaze treba považovať výrok o trovách konania za výrok o výške náhrady trov konania, ten však v sebe zákonite konzumuje aj rozhodnutie súdu o nároku žalobcu na ich náhradu. Preto, ak platobný rozkaz vydá sudca, v platobnom rozkaze rozhodne tak o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške tohto nároku. Potom iba proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je pri použití argumentu „a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu) prípustné odvolanie. O takýto prípad ide i v prejednávanej veci, keďže o návrhu na vydanie platobného rozkazu rozhodla sudkyňa.

8. V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa považuje za drobný spor (ods. 3).

9. Keďže predmetom daného konania je nárok na zaplatenie sumy 70,70 eur, teda sumy nižšej ako 1.000 eur, išlo podľa vyššie citovaného ustanovenia o tzv. drobný spor.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (aktuálne podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

11. Keďže v danom prípade už bolo právoplatnou časťou platobného rozkazu žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovené, mal žalobca plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (akt. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku) mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala.

12. V zmysle § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť (aktuálne podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa).

13. Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15.10.2008 bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu mohol náhradu trov konania nepriznať, prípadne znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle citovaného ustanovenia § 200ea Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a za splnenia podmienky, že trovy konania boli neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravoval. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania bolo preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto nemohla byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, táto však mohla však slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.

14. Podľa textu dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania (stranou) v spore. Je potrebné totiž dôsledne rozlišovať medzi právom strany na právnu pomoc advokáta a nárokom na náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď strana má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

16. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platí, že ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný.

17. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, a to trov právneho zastúpenia v sume 90,66 eur za 3 úkony právnej služby á 16,60 eur + DPH (prevzatie a príprava

zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, písomné podanie na súd) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 3-krát režijný paušál á 8,58 eur + DPH podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a na náhradu iných trov konania v sume 16,50 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

18. Náhradu trov konania spojených so zastupovaním advokátom súd prvej inštancie znížil na štvrtinu (25 %), pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu spolu s DPH. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Právo strany na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Cez prizmu účelnosti uvedenú v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je preto nevyhnutné posudzovať všetky náklady, ktoré strane v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené stranou v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že strana pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

19. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade sú trovy konania žalobcu neprimerané voči pohľadávke, teda nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu v odvolaní, v dôsledku čoho boli splnené podmienky citovaného ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie na zníženie náhrady trov právneho zastúpenia súdom, ktoré súd prvej inštancie správne posúdil. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje v zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie za dôvodné znížiť sumu trov právneho zastúpenia na štvrtinu z dôvodu neprimeranosti celkových trov právneho zastúpenia v sume 90,66 eur. Celkové náklady zastúpenia žalobcu advokátom považoval odvolací súd za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie). Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. V prípade žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Žalobca a jeho advokát sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd prvej inštancie vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd prvej inštancie s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu. Miera zníženia náhrady trov konania žalobcu, uplatnená pri rozhodovaní súdom prvej inštancie, sa nejaví ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou stotožňuje.

20. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi odmenu za dva úkony právnej služby, pričom žalobca v žalobe i v odvolaní žiadal priznať odmenu za tri úkony právnej služby, a to prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, ďalšia porada s klientom, písomné podanie na súd - žaloba). I podľa odvolacieho súdu nie je dôvodné priznať žalobcovi tarifnú odmenu a režijný paušál spolu s DPH za spísanie pokusu o zmier zo dňa 28.7.2015, pretože je toho názoru, že trovy konania je potrebné chápať ako trovy vzniknuté v súvislosti s konaním, v ktorom je právna pomoc poskytovaná. Vzhľadom na to, že sporové konanie začína podaním žaloby, súd by mal z hľadiska priznania odmeny za jednotlivé úkony právnej služby brať do úvahy len úkony poskytnuté klientovi preukázateľne v tomto konaní, a teda nie v čase pred začatím konania. Žaloba bola podaná dňa 17.6.2016, plná moc bola udelená dňa 20.5.2016; nejde totiž o účelne vynaložené trovy konania, ktoré v priamej vecnej a časovej súvislosti s konaním žalobca musel nevyhnutne vynaložiť. Navyše vo vyhláške č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov je ohodnotený úkon "prevzatia a prípravy veci" samostatne oddelene od iných úkonov, teda nie je tu dôvod na náhradu trov za úkony právnej služby poskytnuté pred podaním žaloby na začatie konania. Ide naviac o neúčelný a formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu, a nie odborné právne vedomosti (aktualizácia vopred pripraveného tlačiva o osobné údaje žalovaného). Navyše výzva na úhradu pohľadávky nie je hmotnoprávnou podmienkou reálneho uplatnenia nároku na súde, preto ani z tohto pohľadu tieto trovy konania nemožno považovať za účelne vynaložené. Ak sa totiž veriteľ rozhodne zastať dlžníkovi predžalobnú výzvu na dobrovoľné plnenie v úmysle predísť súdnemu konaniu, je povinný sám si znášať trovy tohto úkonu. Po prevzatí zastúpenia pred podaním žaloby na súd za takéhoto stavu nebola nevyhnutnou a účelne vynaloženou ani prípadná platba, ktorá

by súvisela so zaplatením odmeny advokátovi za ďalšiu poradu s klientom. Naviac túto ďalšiu poradu s klientom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

21. Vzhľadom k vyššie uvedenému je odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie neopodstatnená.

22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potom platobný rozkaz súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

23. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .