Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-219-2016.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/219/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený: JUDr. Oliver Baláž, advokát so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: L. I., O.. XX.XX.XXXX, bytom 080 06 Vyšná Šebastová 85, v konaní o zaplatenie 311,55 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 178,32 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 30.3.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 14,48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 311,55 EUR, úroku z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 311,55 EUR od 30.03.2016 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 4414728 poskytoval žalovanému verejné telekomunikačné služby, za ktoré mu žalovaný nezaplatil.
2. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami doručená dňa 09.08.2016, doposiaľ vôbec nevyjadril.
3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) zákona č. 160/2015 (Civilný sporový poriadok - CSP), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur. Nakoľko mal súd v prejednávanej veci za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
4. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že strany sporu uzavreli dňa 29.07.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého si strany sporu dohodli dobu viazanosti pre program „Happy XL volania NAJ SIM“ za mesačný poplatok vo výške 8,325 Eur bez DPH počas 12 zúčtovacích období s tým, že po ich uplynutí bude tento program zmenený na program „HAPPY XS NAJ“ za rovnaký mesačný poplatok vo výške 8,325 Eur bez DPH až do uplynutia celkovej doby viazanosti v trvaní 24 mesiacov. V zmysle predmetnej zmluvy a jej neoddeliteľných súčastí žalobca poskytoval žalovanému verejné telekomunikačné služby v zmysle vyššie uvedeného telefónneho programu.
5. V zmysle bodu 2 dodatku sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie žalobcom poskytnutej služby, že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku (žalobcovi) vzniklo právo deaktivovať Službu odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany účastníka. V zmysle bodu 1 písm. b) dodatku sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku Slovak Telecom, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“) a Cenníkom pre poskytovanie služieb podniku. V zmysle bodu 4 dodatku, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnej deaktivácii služby zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.
6. Žalovaný neuhradil faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby a to, čiastkovú faktúru za služby mobilnej siete č. XXXXXXXXXX vo výške 150,00 Eur splatnú dňa 13.08.2015, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.07.2015 do 07.08.2015 vo výške 20,90 EUR splatnú dňa 25.08.2015, faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.08.2015 do 07.09.2015 vo výške 27,22 EUR splatnú dňa 25.09.2015 (z fakturovanej sumy predstavuje suma 16,50 EUR + DPH iné poplatky a služby). Faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.02.2016 do 07.03.2016 žalobca vyfakturoval žalovanému aj zmluvnú pokutu, a to bez špecifikácie porušenia zmluvných povinností v sume 113,43 EUR splatnú do 29.03.2016.
7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
9. Podľa 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.3.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
11. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
13. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcom uplatnené nároky tak, ako mu ich vyfakturoval jednotlivými faktúrami, preto súd priznal žalobcovi sumu 150,00 EUR a to z faktúry č. XXXXXXXXXX, sumu 20,90 EUR z faktúry č. XXXXXXXXX spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dní nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr. Čo sa týka faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.08.2015 do 07.09.2015, túto považoval za dôvodnú iba v časti o zaplatenie sumy 7,42 EUR (mesačné poplatky 6,18 EUR + 20 % DPH). Za nepreukázanú, teda nedôvodnú považoval sumu vo výške 16,50 EUR + 20% DPH označenú vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako „iné poplatky a služby“, ktoré sú na druhej strane faktúry rozpísané ako „prerušenie služby - neplatenie 16,50 EUR“. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné konanie je sporové a preto je žalobca povinný uniesť nie len povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi vyúčtované poplatky za „iné poplatky a služby“ po 16,50 EUR + 20 % DPH, teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti tohto nároku a zároveň nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku a oprávnenosť tejto časti uplatneného nároku. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, z čoho pozostáva uplatnená suma 16,50 EUR + DPH, teda či sa má jednať o skutočne vynaložené náklady, teda napr. mzdové, režijné, resp. iné náklady, resp. čo tvorí uplatnený nárok, z čoho konkrétne pozostáva, a teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
14. V súvislosti s uplatnením nároku žalobcu z titulu zmluvnej pokuty vo výške 113,43 EUR s príslušenstvom, súd poukazuje na to, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C/202/2011-61 zo dňa 13.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2012, bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci týkajúca sa dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.5, ktorá sa obsahovo zhoduje s dodatkom k zmluve o pripojení uzavretej medzi účastníkmi tohto konania pod bodom 4. Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ, teda v danom prípade žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani
uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Vzhľadom na tieto dôvody, preto súd s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 OZ žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 113,43 EUR.
15. Súd priznal žalobcovi istinu v sume 178,32 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania, avšak zároveň zamietol žalobu v časti príslušenstva nad zákonnú sadzbu 5% ročne, nakoľko si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania od 30.3.2016 vo výške 5,05% ročne, pričom od 16.3.2016 došlo k zníženiu základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky na 5% ročne.
16. Na doplnenie súd ešte uvádza, že neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/ je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice Rady 93/13/EHS, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a násl. OZ, ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.
17. Súd na záver dodáva, že podľa Čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 311,55 Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 178,32 Eur, t.j. v rozsahu 57,24 % a neúspech v rozsahu 42,76 %, čo predstavuje rozdiel 14,48 %, preto súd priznal pomerne úspešnejšiemu žalobcovi voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,48 %, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).