Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_2T-76-2016.pdf
PDF · 89.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/76/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.04.2017 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. sa vec obžalovaného M. K., G.. XX. XX. XXXX Z. K. K., E. K. I. XX, U. K. K., prechodne bytom E. XX, K. K., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ a písm. j/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 02. 04. 2016 okolo 16.30 hod v Banskej Bystrici v priestoroch parku vedľa železničnej stanice na ul. XX. Q. XX fyzicky napadli L. J., G.. XX. XX. XXXX tak, že M. K. sa rozbehol s obuškom v ruke na L. J., ktorého udieral do chrbta, hlavy a spoločne s L. K. ho kopali, keď L. J. spadol na zem a kryl si hlavu, L. K. Q. M. K. ho naďalej kopali do chrbta a M. K. ho naďalej bil obuškom do chrbta, následne B. L., G.. XX. XX. XXXX Q. P. P., G.. XX. X. XXXX, ktorí boli na mieste prítomní, obraňovali L. J. tak, že sa obaja zavesili na L. J. a dostali pár rán obuškom od M. K. a pár kopancov od obidvoch obvinených, následne sa B. L. postavila pred L. J. a strkala do obvinených a kričala, aby prestali s útokom, potom sa M. K. vyhrážal L. J., že to nie je koniec, že ho zabije, pričom poškodení neutrpeli také zranenia, ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť, p o s t u p u j e na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, pretože bolo zistené, že žalovaný skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť priestupkom.
odôvodnenie:
Dňa 07.10.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici obžalobu na M. K., G.Q.. XX. XX. XXXX Z. K. K., trvale bytom I. XX, U. K. K., O. K. E. XX, K. K., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ a písm. j/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 02. 04. 2016 okolo 16.30 hod v Banskej Bystrici v priestoroch parku vedľa železničnej stanice na ul. XX. Q. XX fyzicky napadli L. J., G.. XX. XX. XXXX tak, že M. K. sa rozbehol s obuškom v ruke na L. J., ktorého udieral do chrbta, hlavy a spoločne s L. K. ho kopali, keď L. J. spadol na zem a kryl si hlavu, L. K. Q. M. K. ho naďalej kopali do chrbta a M. K. ho naďalej bil obuškom do chrbta, následne B. L., G.. XX. XX. XXXX Q. P. P., G.. XX. X. XXXX, ktorí boli na mieste prítomní, obraňovali L. J. tak, že sa obaja zavesili na L. J. a dostali pár rán obuškom od M. K. a pár kopancov od obidvoch obvinených, následne sa B. L. postavila pred L.Š. J. a strkala do obvinených a kričala, aby prestali s útokom, potom sa M. K. vyhrážal L. J., že to nie je koniec, že ho zabije, pričom poškodení neutrpeli také zranenia, ktoré by si vyžiadali práceneschopnosť.
Na hlavnom pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 05.04.2017 obžalovaný M. K. vypovedal v tom smere, že sa cíti byť nevinný a skutok sa nestal tak, ako to uviedol poškodený. Obžalovaný ďalej uviedol, že v danom čase pracoval ako asistent sociálneho pracovníka v zariadení núdzového a dočasného bývania pre rodiny s deťmi C., vtedy študoval sociálnu prácu, ešte nebol sociálny pracovník a jeden z jeho prvých klientov bol poškodený J., ktorého mal asi 2 mesiace na starosti, viedol o ňom záznamy a podobne, pričom tento bol nezvládnuteľný, bol 3x vyhodený zo zariadenia, pričom tam ostala jeho žena
s deťmi pani L., pričom on ich chodil navštevovať. Keď obžalovaný chodil do C., tak ho často stretol na parkovisku, kde bol s viacerými ženami, pričom obžalovaného neustále provokoval a nadával mu. Raz, keď išiel obžalovaný do centra voľného času, tak poškodeného tiež stretol, pričom poškodený po ňom hodil fľašu a netrafil ho. Obžalovaný tam bol aj s deťmi zo zariadenia a podal na neho trestné oznámenie, toto sa stalo asi 2 týždne pred skutkom, z ktorého je teraz obvinený. Keď obžalovaný zisťoval, čo je s oznámením, tak mu dali len nejaké číslo, zrejme priestupkového konania, ale obžalovaný nemá žiadne rozhodnutie z polície ani z obvodného úradu. Obžalovaný ďalej uviedol, že potom poškodený nastúpil do väzenia pre inú vec, nie kvôli nemu, bol už aj predtým vo väzení pre plánovanie vraždy. Čo sa týka skutku, obžalovaný uviedol, že keď išiel do C., zbadal pred ním poškodeného aj s nejakými bezdomovcami, poškodený potom išiel za ním, a obžalovaný už vedel, že niečo chystá, lebo ho dlhodobo napádal. Keď išiel obžalovaný vonku, tak niekde medzi C. a parkoviskom vznikol konflikt medzi nimi dvoma, najprv poškodený udrel obžalovaného päsťou, aj ho strkal, nadával mu, pričom obžalovaný mu to vrátil, tiež ho udrel päsťou. Potom sa pred neho postavila B. L. a to bol fakticky koniec konfliktu, žiadne kopanie ani údery obuškom tam vôbec neboli. Obžalovaný ďalej uviedol, že má obušok, pretože predtým pracoval v SBS, tento aj vydal policajtom. Keď išiel do C. na nákup, obušok nemal. Obžalovaný uviedol, že v súčasnosti si ukončil magisterské vysokoškolské štúdium sociálnej práce a pracuje ako sociálny pracovník v G.. Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že úderov bolo možno jeden alebo dva, ale nebolo to nič vážne. Poškodený sa mu vyhrážal, vyberal zo zadu niečo ako nožík alebo šrobovák, to bolo vtedy, keď po ňom hodil tú fľašu. Počas konfliktu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, došlo medzi nimi aj k nadávkam. Brat obžalovaného sa do toho vôbec nezastaral. Obžalovaný tento incident nehlásil na políciu, tak ako predchádzajúce, pretože toto bolo skoro ukončené, nechal ho aj odísť. Tie incidenty, čo sa stali predtým sa stali v práci, poškodený nás nechcel nechať odísť aj s deťmi, tak obžalovaný volal šéfovi a ten mu povedal, že to má nahlásiť na políciu. Keďže sa to stalo vo voľnom čase, tak obžalovaný nevolal políciu.
Ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal svedok poškodený L. J., ktorý uviedol, že s obžalovaným sa pred skutkom stretol už v C., pričom svedok mal vypité, myslí, že sa nič nestalo, možno obžalovanému niečo povedal, ale nevie čo, potom svedok išiel do večierky na železničnej stanici a tam na neho L. Q. M. K. vybehli s obuškom. Incident sa stal pred železničnou stanicou, kde svedok s ostatnými sedel na lavičke, syn sa hral s kamienkami, bola tam aj družka svedka, ktorá mu doniesla jesť, B. L., bol tam aj brat svedka P. P., s týmto nevie čo je, už sa dlho neozval, nereaguje ani na Y., nevie vôbec kde je, nemá na neho číslo. Svedok ďalej uviedol, že keď sedel na lavičke a jedol, tak ho napadol obžalovaný M. K., udieral ho obuškom do hlavy do chrbta, svedok mal aj hrču na hlave, potom spadol, udieral ho ďalej obuškom, L. K. ho kopal, keď bol na zemi, potom ho chránila družka B. L.. Potom sa svedkovi začal vyhrážať, že ho zabije, viac si nepamätá. Predtým nemali nejaké konflikty, on pracoval na C. ako asistent, alebo sociálny pracovník. Svedok ďalej uviedol, že nevie, či mal obžalovaný aj jeho na starosti, nevie čo mu potom preplo. Svedok si niektoré veci už nepamätá, je na ulici, má teraz iné starosti. Svedok ho nenapádal predtým, ani po ňom nehodil fľašu, svedok si to nepamätá. On robil predtým SBS-kára, tak svedok mal pred ním rešpekt. Svedok ďalej uviedol, že sa bojí K., aj teraz mu povedal L. na chodbe, že mu ani sudca nepomôže, už sa mu raz vyhrážal v autobuse, kde robí šoféra. Svedok uviedol, že bol 2x odsúdený, pánom O. Q. O. C., raz, keď bol mladistvý, tak si odsedel 42 mesiacov pre pokus o vraždu, bola to hlúposť, poučil sa z toho. Naposledy bol odsúdený pre krádež, kde mu bol premenený trest povinnej práce na nepodmienečný trest, ktorý vykonal teraz v januári. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že bol na vyšetrení, uviedol, že bol napadnutý, mal ľahší otras mozgu a keď ho napadli, tak ho bránil aj brat. Na otázky sudcu svedok uviedol, že nie je pravda, že by pred C. napadol obžalovaného, boli tam aj kamery, tak nevie prečo tam nie je záznam. Obžalovaný klame, ak bol mnou napadnutý, tak mal volať políciu alebo koho. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný prišiel na aute Y. O. čiernom a asi poškodeného zbadal, obušok mal zrejme v aute, pracoval predtým ako SBS-kár, obušok mal mať z kade, mal aj nejakú plynovú pištoľ alebo také dačo. Svedok si myslí, že ho zrejme napadli preto, že sa stretli pár dní predtým v C. a možno mu niečo povedal alebo nejako ho urazil alebo jeho družku alebo frajerku, nepamätá si, že by ho napadol inokedy aj s fľašou. Svedok ďalej uviedol, že si to celé nevymyslel, nakoľko by to bolo krivé svedectvo, to by si nedovolil. Svedok uviedol, že keď navštevoval zariadenie, kde pracoval obžalovaný, tak nemali žiadne problémy.
Obžalovaný M. K. k vyššie uvedeným tvrdeniam svedka uviedol, že v C. bol naposledy, keď bol ešte mladý. Vtedy žiadne auto nemal a už vôbec nie Y., teraz má pár mesiacov starého Y..
Na hlavnom pojednávaní ďalej vypovedal svedok L. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že je totálny nezmysel z čoho je spolu s obžalovaným obvinený. Ku skutku uviedol, že išli s bratom na nákup do C., pričom na nich neznáme osoby pokrikovali vulgarizmy, z videnia poznal poškodeného, už teraz vie, že sa volá L. J., teda on bol jedným z nich, vtedy ho poznal len z videnia, keď bol SBS-kár, zvykol sa pohybovať okolo kontajnerov. Tiež tam bol nejaký holohlavý alebo na krátko ostrihaný muž. S nami bola ešte M. O.. Roztržka vznikla, keď išli do C., ten spoločník J. chcel vybehnúť na obžalovaného, tak sa postavil pred neho, aby k ničomu nedošlo. Prebehli tam nejaké vulgarizmy, bol tam krik, ale svedok L. K. nevie o tom, že by došlo k nejakému fyzickému napadnutiu. Za úplný nezmysel považuje to, že by poškodeného mal kopať či už J., to by pri takých útokoch musel byť PN, alebo že ho dokonca mal kopnúť do hlavy jeho partnerku, to svedok vylúčil. Zo strany svedka nedošlo k žiadnym úderom, či došlo k nejakým úderom medzi obžalovaným a poškodeným, to nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, lebo bol k nim chrbtom, stál pred tým jeho spoločníkom. Svedok ďalej uviedol, že poškodený naňho uvádzal, že mal mať nejakú pištoľ, ale on žiadnu nevlastní, ani sa u neho nenašla. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že tam videl nejakú facku, tak to tak zrejme bolo, ten výsluch bol krátko po incidente, teraz si ho tak dobre nepamätám. Ďalej uviedol, že nemali žiadny predmet v rukách ani pri sebe. Incident sa stal uprostred medzi železničnou stanicou a C.. V čase incidentu poznal poškodeného len zbežne. Vtedy ho zaregistroval, až keď začali na nich kričať. Bola tam aj M. O., ale kde sa v čase incidentu zdržiavala, to svedok nevedel uviesť. Tá ďalšia osoba, bol zrejme brat poškodeného, dnes tu nie je.
Svedok poškodený na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že sa mu svedok L. K. vyhrážal v autobuse asi pred dvoma týždňami, v autobuse č. 34.
Svedok L. K. uviedol, že tvrdenie poškodeného nie je pravda, ako by sa mohol v autobuse vyhrážať, vtedy bol asi 10- ty deň v zácviku. Svedok tiež uviedol, že keď teraz vyšiel z pojednávacej miestnosti, tak na neho hneď vybehla pani aj s poškodeným, že si ho po súde počkajú a hneď potom pani volala políciu. Svedok ďalej uviedol, že ľutuje, že nevolali políciu, ale nepovažovali to za nejaký vážny incident.
Na hlavnom pojednávaní ďalej vypovedala aj svedkyňa B. L., ktorá uviedla, že niesla jedlo svojmu druhovi do parku pri železničnej stanici, pričom počas toho, ako to jedol na lavičke, tak spoza parkoviska vybehli obžalovaní M. Q. L.Á. K., pričom ich pozná, L. býva v I. Q. M. pozná z krízového centra, ktoré navštevovala. M. vytiahol obušok a začal udierať jej druha do hlavy a niekde do ramien, presne nevie, potom sa na neho zavesila, aby ho nebili, tak to schytala do hlavy, boli tam aj naše deti a švagor P. P.. Svedkyňa ďalej uviedla, že spadli na zem, potom ich skopali aj L. Q. M., kopali aj ju, to bola tehotná, aj keď išla potom na interupciu. Svedkyňu kopali do rúk a stehna, ale k lekárovi nešla, lebo nemali ďalšie 2 Eurá na ošetrenie a potrebovala ísť s deťmi preč. Po incidente jej ešte L. povedal, že ju nechcel udrieť. Keď napadli L., začala ho kryť, tak všetci spadli na zem, kde ich ešte kopali, ktorý a koľkokrát, to nevie uviesť. Myslela si, že keď ho bude brániť, tak ho prestanú biť. Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že padali tam zo strany K. aj vyhrážky o tom, že ho zabijú, potom jej ešte M. vravel, že môže jej druh ďakovať jej, že ešte niečo horšie nespravil. Tiež pocítila, že bola udretá obuškom. Svedkyňa uviedla, že vie, že niečo medzi sebou jej druh s M. mali nejaký slovný konflikt, ale nevie niečo podrobnejšie o tom nič. Na otázku sudcu svedkyňa uviedla, že keď boli v krízovom centre, tak išiel M. dosť proti nim, potom keď z tade odišli a keď sa stretli, tak si navzájom hovorili, že čo zazerá, alebo podobne, ale ináč nevie nič. Museli odísť z toho zariadenia, lebo boli vyhodení, pretože už nespĺňali kritéria, druh nemal prácu, svedkyňa mala kde bývať. M. sa k nim nesprával zle, ale bol ako keby povýšený nad nimi. Bol zákaz požívania alkoholu, svedkyňa nevie o tom, že by to jej druh porušoval, alebo že by sa zapojil do nejakej bitky alebo podobne, ako to tvrdí obžalovaný. Predtým ju K. nenapádali, nevie o tom, či jej druha.
Na hlavnom pojednávaní ďalej vypovedala aj svedkyňa M. O., ktorá uviedla, že je priateľka obžalovaného, majú spolu dieťa. Bola na nákupe v C. s obžalovaným a jeho bratom L., pričom ako vchádzali do C., tak zbadala poškodeného, ktorého poznala z videnia, M. jej už predtým vravel, že je z C., pričom zvykol na nás pokrikovať, M. jej aj vravel, že keď bol vonku s deťmi, ktoré mal na starosti, že po nich hodil plechovky, takže sa ho snažili obchádzať. Keď vchádzali do C., tak si ho všimla, že je na druhej strane C., pričom na obžalovaného ukázal gestom, že si potiahol rukou pod hrdlo, išli potom na nákup, keď išli von, tak ho už nevidela, obžalovaný ju poslal domov, pričom on išiel ešte do Kotvy niečo dokončiť. O roztržke vie len od obžalovaného, že sa tam niečo stalo, ale podrobne nevie čo, ani by to vedieť nechcela. Na otázky sudcu svedkyňa uviedla, že s obžalovaným išli na nákup z domu spolu, nevie o tom, že by mal obžalovaný doma nejaký obušok, vie, že pracoval pre SBS, ale doma obušok nemal a už vôbec ho nebral so sebou na nákup. Vie od M., že mali viacero verbálnych konfliktov s
poškodeným aj na ulici aj na C., ale bližšie sa nevedela k tom vyjadriť. Na otázky prokurátora svedkyňa uviedla, že na nákup išli pešo, keďže vtedy bývali na E. A., mali to teda cez ulicu. Nevidela žiadnu zbraň ani obušok. Vie, že obžalovaný niečo mal doma, čo nosil ako SBS-kár, teda zrejme nejaký opasok s nejakou výbavou, ale nevie vôbec čo tam bolo všetko, ale so sebou ho nemal. Fakticky žiadny nákup v C. neurobili, lebo obžalovaný sa zľakol, hlavne o jej bezpečnosť, keďže bola tehotná v 8 alebo 9 mesiaci. Po vstupe na chodbe sa otočili, svedkyňa išla doprava domov a obžalovaný s L. išli na C., doľava smerom na železničnú stanicu. L. išiel tiež s nami z nášho domu, keďže vtedy býval s nami.
Obžalovaný ďalej uviedol, že jeho priateľka sa nevyzná do výbavy SBS, ale brat tam mal putá, kaser a teleskopický obušok. Obušok, ktorý mal obžalovaný, vydal, je totožný ako má prítomná justičná stráž. Svoj obušok vydal z práce, nemal ho doma.
Svedok poškodený vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že svedkyňa M. O. nebola pri incidente. Nie je pravda, že by odmietol fúkať na C. a tiež, že by mal niečo hádzať po obžalovanom, či fľašky, či plechovky.
Obžalovaný vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že pokiaľ by poškodeného naozaj udrel obuškom, tak by musel mať oveľa väčšie zranenia.
Svedok L. K. vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že keby poškodeného naozaj obžalovaný udrel obuškom, tak by musel mať oveľa väčšie zranenia, pričom svedok zároveň uviedol, že to skúšal sám na sebe a je to veľmi bolestivé, myslí, že keby ho ním jeho priateľka udrela, tak by bol týždeň PN.
Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi ich čítaním, a to zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného P. P. z čl. 59-60, 102-106 a svedkyne poškodenej K. A.Č. č. l. 89-96, zápisnicou o vydaní veci č. l. 64, ambulantnou správou č. l. 65, úradným záznamom čl. l. 66, charakteristikami č. l. 67-82 a odpisom z RT č. l. 112.
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 2 ods.1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Z uvedených výpovedí a prečítaných listinných dôkazov vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodeným skutočne došlo k fyzickému konfliktu, čo bolo preukázané ambulantnou správou o ošetrení poškodeného zo dňa 02.04.2016. Súd však nemal bezpečne potvrdené, že k zraneniu poškodeného došlo úderom obuškom, čo vylučuje aj vyššie uvedená ambulantná správa, ktorá neuvádza žiadne závažné následky, ktoré by mohli byť spôsobené takým predmetom. Ambulantná správa uvádza len povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pričom druh poranenia je bližšie neurčený. Rovnako súd nemal za preukázané, že obžalovaný mal v čase skutku pri sebe obušok a rovnako nebolo potvrdené, že obušok bol z pracoviska, kde pracuje obžalovaný ako SBS-kár v čase skutku vynesený. Súd taktiež neuveril tvrdeniu poškodeného, že sa obžalovaného bál, napriek tomu, že medzi nimi došlo k viacerým konfliktom. Samosudca preto po vykonaní hlavného pojednávania a po zhodnotení všetkých dôkazov na ňom vykonaných dospel k záveru, že v danom prípade je nepochybné, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je trestným činom, keďže závažnosť konania obžalovaného, je nepatrná. Na základe uvedeného má súd za to, že konanie obžalovaného je potrebné posudzovať ako priestupok a preto vec postúpil na priestupkové konanie.
Z uvedených dôvodov súd, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a postúpil vec obžalovaného Okresnému úradu Banská Bystrica k prejednaniu veci ako priestupku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať iba prokurátor v lehote 3 dní od jeho oznámenia. Sťažnosť má odkladný účinok (§ 185 ods. 1 a 6).