Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-85-2016.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1. W. H., nar. X.X.XXXX, bydlisko J., J.. B. a E. XXXX/X, 2. R. H., nar. XX.X.XXXX, bydlisko J., J.. B. a E. XXXX/X, o zaplatenie 1.689,27 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 6C/179/2014-144 zo dňa 26.11.2014 - v zamietajúcej časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1., 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.689,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.485,90 Eur od 23.11.2013 do zaplatenia a ako i náhradu trov konania vo výške 630,04 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, ktoré súd povolil žalovaným splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60,- Eur, splatných vždy do 30. dňa príslušného mesiaca, pod následkom straty výhody splátok až do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 2 písm. b), § 4 ods. 1, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, § 546, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku.
3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, z ktorých vyplýva, že žalobca a žalovaní 1., 2. uzatvorili dňa 2.5.2005 Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1.228,17 Eur za podmienok stanovených v zmluve a z ktorého vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie sumy 1.689,27 Eur od žalovaných. Úroková sadzba bola dohodnutá na 10,65 % p.a. s konečnou splatnosťou úveru 1.5.2006.
4. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Je nepochybné, že strany uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom nesporne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splatiť, nakoľko však porušili svoje zmluvné povinnosti, úver splácali nepravidelne, dostali sa do omeškania. Súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny vo výške sumy 1.689,27 Eur s
úrokom z omeškania 8 % ročne z istiny 1.485,90 Eur od 23.11.2013 do zaplatenia. Táto suma zahŕňala omeškané splátky, riadne úroky, úroky z omeškania, ktoré boli vyčíslené k 22.11.2013. Žalobca žiadal priznať aj riadny úrok vo výške 10,65 % zo sumy 1.485,90 Eur od 23.11.2013 do zaplatenia, tento mu však súd nepriznal, nakoľko žalovaní boli povinní platiť istinu s uvedeným úročením do konečnej splatnosti úveru, ktorý nastal dňa 22.11.2013 zosplatnením úveru. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania vo výške 630,04 Eur, pričom táto suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 101,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 529,04 Eur.
6. Proti tomuto rozsudku, výlučne len v zamietajúcej časti, podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmenil rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti tak, že zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 10,65% ročný úrok zo sumy 1.485,90 Eur od 23.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Ako dôvody odvolania uviedol tie, ktoré vyplývajú Občianskeho súdneho poriadku, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní mu úrokov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to nesprávneho právneho názoru, že žalovaní boli povinní platiť istinu s úrokmi len do konečnej splatnosti úveru. Tento právny názor súd prvej inštancie bližšie neodôvodnil, teda z odvolaním napadnutého rozhodnutia je nezistiteľné o aké zákonné ustanovenia, prípadne ustanovenia zmluvy, súd prvej inštancie tento právny názor opiera, ani to, akými právnymi úvahami sa pri formulácii tohto právneho názoru riadil. Vzhľadom na absenciu riadneho odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku týkajúceho sa zamietajúceho výroku, sa v rámci podaného odvolania môže obmedziť len na konštatovanie nesprávnosti tohto právneho názoru súdu prvej inštancie a uvedenie právnych dôvodov, o ktoré opiera svoj nárok na zaplatenie 10,65% ročného úroku zo sumy 1.485,90 Eur od 23.11.2013. Následne odvolateľ odcitoval bod 7.4.2 všeobecných obchodnými podmienok, z ktorého ustanovenia všeobecných obchodných podmienok k posudzovanej zmluve, ktoré sa stali súčasťou zmluvného vzťahu podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, je zrejmé, že platenie úrokov bolo dohodnuté až do splatenia úveru; nielen do konečnej splatnosti úveru. Naviac je potrebné uviesť, že zákonná úprava neobmedzuje žiadne ustanovenie alebo ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť taký právny záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie. Úrok je cenou peňazí, odplatou za ich použitie. Z takéhoto všeobecne akceptovateľného chápanie úroku je potom potrebné vyvodiť jednoznačný záver, že úrok je potrebné platiť až do vrátenia peňažných prostriedkov.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či bolo dôvodným čiastočne zamietnuť žalobu žalobcu v časti zmluvných úrokov z úveru z jeho nesplatenej časti aj za čas po konečnej splatnosti úveru až do jeho splatenia.
8. Pokiaľ ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, odvolací súd opierajúc sa o už konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd dopĺňa, že závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4Cbo/143/98), boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu Prešov č.k. 29C/131/2011-127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.
9. K odvolacej argumentácii žalobcu sa žiada dodať, že vyššie uvedený záver nie je v rozpore ani so znením ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, keďže právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žalobcovi bol priznaný nárok na vrátenie dlžnej sumy i s úrokmi (avšak za čas do zosplatnenia úveru). Znenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka nezakotvuje, že po zosplatnení úveru vzniká nárok na zaplatenie úrokov z úveru i za čas po tomto zosplatnení.
10. Tu sa ešte pýta dodať, že pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku prirodzene sledujú úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je po splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).
11. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola zamietnutá žaloba v rozsahu nároku žalobcu na úrok z úveru po jeho splatnosti, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého.
12. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
14. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
15. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
16. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).