Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/19/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zastúpený Advokátskou kanceláriou HMG Legal, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Levice (predchodca Správa katastra Levice), Ul. Ľudovíta Štúra 53, Levice, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, Nám. Jána Pavla II 7, Nitra, zastúpený Advokátskou kanceláriou Petruška & partners s.r.o., so sídlom Kupecká 18, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. marca 2012 č. V 218/12, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Správy katastra Levice č. V 218/12 zo dňa 08. 03. 2012 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Účastník konania Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, so sídlom Nitra nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu žalovaného súd zistil, že dňa 17. 01. 2012 bol správe katastra doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 13. 01. 2012, ktorý podal subjekt - Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra. Navrhovateľ žiadal, aby Správa katastra Levice povolila vklad pre navrhovateľa k nehnuteľnostiam označených ako parcela č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 3800 m2, parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 5350 m2, parc. č. XXXX/ X lesné pozemky o výmere 4050 m2 a parc. č. XXXX/X lesné pozemky o výmere 18862 m2 v podiele 1/1, parcely vedené v registri C , zapísané na LV č. XXX kat. úz. T. Q., ktoré nadobudol od povinného subjektu Lesy Slovenskej republiky, š. p. so sídlom Banská Bystrica na základe predloženej písomnej dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 13. 01. 2012 podľa zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam.

2. Navrhovateľ sa v návrhu, ale i v dohode odvolával na rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 15. 12. 2008 sp. zn. 9C/138/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 09. 11. 2008 sp. zn. 9Co/232/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 12. 2008.

3. Správa katastra rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2012 prerušila vkladové konanie a vyzvala navrhovateľa, aby do predložených zmlúv v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia doplnil prejav vôle účastníka

konania (povinnej osoby) v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Toto rozhodnutie žalovaný zaslal i označenej povinnej osobe (žalobca). Z pripojenej doručenky vyplýva, že žalobca si predmetné rozhodnutie prevzal 21. 02. 2012, avšak nebol mu zaslaný návrh vkladového konania. V doplnenom návrhu zo dňa 27. 02. 2012 (na výzvu žalovaného správneho orgánu) navrhovateľ vkladového konania uviedol, že citovanými rozhodnutiami súdov bola nahradená vôľa povinnej osoby na vydanie nehnuteľností uvedených v predmetnej dohode. Podľa rozhodnutí navrhovateľom v súdnom konaní bola Bratislavsko-trnavská arcidiecéza, resp. Trnavská diecéza a žalobca sa stal jej právnym nástupcom, čo doložil i listinami.

5. Žalobca písomným prípisom zo dňa 22. 02. 2012 oznámil žalovanému, že navrhovateľ vkladového konania neuzatvoril žiadnu dohodu o vydaní nehnuteľnosti a ani iný právny úkon. Zároveň požiadal o zaslanie návrhu spolu s prílohami.

6. Žalovaný dňa 08. 03. 2012 vydal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého povolil vklad do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam označených v návrhu v prospech subjektu (navrhovateľ vkladového konania) Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra na základe dohody o vydaných nehnuteľností zo dňa 13. 01. 2012, uzavretej medzi žalobcom ako povinným a navrhovateľom vkladového konania ako oprávneným, bez bližšieho zdôvodnenia, uvedenia príslušného LV č. XXX pre kat. úz. T. Q., na ktorom boli nehnuteľnosti vedené v čase podania návrhu (§ 1 písm. b/, bod.2 katastrálneho zákona). S rozhodnutím nebol spokojný žalobca a v lehote stanovenej zákonom podal žalobu podľa druhej hlavy piatej časti OSP.

7. V danej veci Krajského súdu v Nitre rozhodol rozsudkom č. k. 11S/19/2012- 104 zo dňa 16. októbra 2012 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. marca 2012 č. V 218/12 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ , e/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

8. Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.07.2014 č. k. 1Sžr/74/2013-133, v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžr/74/2013 zo dňa 14. 10. 2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/19/2012- 104 zo dňa 16. októbra 2012 zrušil z dôvodu, že súd nekonal so všetkými účastníkmi konania, nakoľko správny orgán konal v správnom konaní okrem žalobcu aj s Rímskokatolíckou cirkvou, Biskupstvo Nitra, so sídlom Nám. Jána Pavla II 7, Nitra, ktorá podala samotný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a v jej prospech bol vklad povolený.

9. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/19/2012-141 zo dňa 09. 01. 2015 pribral do konania na súde Rímskokatolícku cirkev, Biskupstvo Nitra, so sídlom Nám. Jána Pavla II 7, Nitra, za účastníka konania vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/19/2012, ktorý sa k podanej žalobe písomne vyjadril a žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že poškodenou v tejto veci bola cirkev, ktorá postupovala v súlade s ustanoveniami reštitučného zákona a vyzvala žalobcu ako povinnú osobu k vydaniu odňatých nehnuteľností, ktorý jej výzvu ignoroval, následne sa obrátila na OS Komárno a KS v Nitre, ktoré uložili žalobcovi povinnosť. Vykonanie záznamu do KN titulom civilných rozsudkov bolo na základe protestu prokurátora zrušené ako nezákonné, nakoľko rozsudky neurčovali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale ich vydanie, a preto iné riešenie ako sa domôcť svojich práv jej nezostalo. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. 1Sžr/147/2013, v ktorom bola riešená obdobná právna otázka (KS v Nitre sp. zn. 11S/142/2011).

10. Krajský súd v Nitre, na návrh žalobcu, uznesením zo dňa 20. 07. 2015 pod sp. zn. 11S/19/2012-193 prerušil konanie vedené pod sp. zn. 11S/19/2012 z dôvodu prebiehajúceho konaním v obdobnej veci na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rpv 15/2015 (rozhodnutie NS SR č. 1Sžr/147/2013) a tým, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky môže mať význam pre postup v konaní správneho súdnictva. Po odpadnutí prekážky konania (Ústavný súd SR vydal uznesenie č. III. ÚS 377/2015-16 dňa 18. 08. 2015) krajský súd uznesením č. k. 11S/19/2012-141 rozhodol o pokračovaní v konaní.

II.

11. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 8. marca 2012 č. V 218/12, podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v znení neskorších predpisov povolil vklad do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: v katastrálnom území T. Q.

- pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/X, lesné pozemky o výmere 3800 m2

- pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/X, lesné pozemky o výmere 5350 m2

- pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/X, lesné pozemky o výmere 4050 m2

- pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/X, lesné pozemky o výmere 180862 m2 v prospech Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, IČO: 35593008, Nám. Jána Pavla II 7, 94902 Nitra v podiele 1/1 na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 13. 01. 2012 uzavretej medzi účastníkmi LESY Slovenskej republiky, š. p., IČO: 360383351, Nám. SNP 8, 97566 Banská Bystrica ako povinný, Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, IČO: 35593008, Nám. Jána Pavla II 7, 94902 Nitra ako oprávnený.

III.

12. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu a samotné zistenia nie sú postačujúce na posúdenie veci. Rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, preto žiada zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na nové konanie.

13. Žalobca uviedol, že žalovaný podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností povolil vklad do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam uvedených vo výroku rozhodnutia, ktoré rozhodnutie však žalovaný neodôvodnil a keďže opravný prostriedok v zmysle zákona nie je prípustný, podal predmetnú žalobu na súd, lebo postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti podľa § 46 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona a žalovaný porušil ust. § 40 ods. 3 prvá veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že písomne právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Ďalej žalovaný porušil § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý ukladá správe katastra preskúmať zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme atď. a pri rozhodovaní o vklade je povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

14. Vytkol žalovanému, že povolil vklad na základe Dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 13. 01. 2012, ktorá však nie je vkladuschopnou listinou v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Táto dohoda zo strany žalobcu nebola vôbec podpísaná konajúcou osobou, čo je v rozpore s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V dohode nebola relevantne prejavená vôľa žalobcu a ani doterajšieho vlastníka - Slovenská republika. Dohoda zo dňa 13. 01. 2012 sa odvoláva na právoplatný rozsudok Okresného súdu v Leviciach, sp. zn. 9C/138/2006 zo dňa 15. 12. 2008 (správne má byť 12. 09. 2007) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 09. 11. 2008 (správne má byť 09. 10. 2008) sp. zn. 9Co/232/2007, ktoré s takýmto výrokom neboli vydané. Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra ako navrhovateľ vkladového konania č. V 2018/12 Správe katastra Levice nepredložila rozsudok, ktorý by relevantne nahradil prejav vôle doterajšieho vlastníka: Slovenská republika v správe Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, resp. žalobcu samotného.

15. Žalobca poukázal na ust. § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku nahradzujúcom prejav vôle považuje sa zmluva, či iné vyhlásenie vôle súdom, vyslovené vo výroku za uzatvorené (R53/1991, SJ 23/97, SR 3/2002, 2Sžo 36/2010). Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra ako navrhovateľ vkladového konania nepredložila žalovanému rozsudok súdu, ktorého výroková časť by zahrňovala text dohody o vydaní nehnuteľnosti pôvodne zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. T. Q., resp. rozsudok súdu, ktorého výroková časť by sa odkazovala na obsah pripojeného písomného vyhotovenia dohody o vydaní veci.

16. Žalobca ďalej poukázal na výrokovú časť rozsudku, týkajúceho sa nahradenia prejavu vôle Okresného súdu v Leviciach, č. k. 9C/138/2006-369 zo dňa 12. 09. 2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/232/2007-792 zo dňa 09. 10. 2008, ktorý nespĺňa zákonom dané a súdnou praxou ustálené kritériá. Ďalej uviedol, že ak by aj žalobca prijal hypotézu, že žalovanému

boli predložené rozsudky označené Rímskokatolíckou cirkvou Biskupstvo Nitra v Dohode o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 13. 01. 2012 ako rozsudok OS Levice zo dňa 15. 12. 2008 a rozsudok KS v Nitre zo dňa 09. 11. 2008, potom žalovaný podstatným spôsobom porušil zákon, keď neskúmal splnenie náležitosti dohody o vydaní veci v zmysle § 31 ods. 1 a § 42 katastrálneho zákona, lebo účastníkom Dohody zo dňa 13. 01. 2012 nebol doterajší vlastník Slovenská republika, ale žalobca, ktorý je iba správcom nehnuteľného majetku. Samotný žalovaný označil žalobcu vo svojom rozhodnutí zo dňa 08. 03. 2012 neexistujúcim identifikačným číslom a účastníkom súdneho konania nebola Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, ale Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza.

17. Žalobca uviedol a dal do pozornosti, že ak vyššie uvedené rozsudky uvedené v dohode o vydaní nehnuteľnosti nadobudli právoplatnosť dňa 01. 12. 2008, potom návrh na vklad na základe vôľou nahradzujúcich rozsudkov musel byť zrealizovaný do 01. 12. 2011, keďže sa na ne plne vzťahuje režim § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Z ust. § 47 ods. 2 vyplýva, že ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. V danom prípade bol návrh na vklad podaný dňa 17. 01. 2012, t. j. viac ako mesiac po zákonom danej lehote.

18. Žalobca poukázal na doterajšiu súdnu prax, a to rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo 36/2010 zo dňa 14. 09. 2010, podľa ktorého v prípade, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností je doložený rozsudkom súdu, ktorým došlo k nahradeniu vôle príslušného účastníka konania podľa § 161 ods. 4 OSP, odporca musí z úradnej moci skúmať, či obsah výroku tohto rozsudku (v danom prípade obsah kúpnej zmluvy) spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre platnosť tohto právneho úkonu. Na všetky tieto skutočnosti žalobca upozornil žalovaného písomne listom zo dňa 27. 02. 2012, ktorý mu bol doručený 05. 03. 2012, teda tri dni pred vydaním jeho rozhodnutia dňa 08. 03. 2012. Žalobca dňa 21. 02. 2012 obdržal od žalovaného v konaní č. V 218/12 rozhodnutie zo dňa 14. 02. 2012, ktorým bolo toto konanie prerušené z dôvodu, že správa katastra vyzvala navrhovateľa vkladového konania na odstránenie nedostatku návrhu, keďže navrhovateľom predložené zmluvy neboli opatrené prejavom vôle účastníka konania - žalobcu.

19. Dňa 05. 03. 2012 žalobca doručil a výslovne písomne žalovanému vyhlásil, že s navrhovateľom vkladového konania - Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra neuzatvoril žiadnu dohodu o vydaní nehnuteľnosti a ani iný právny úkon, z ktorého by vyplýval prejav vôle smerujúci k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo Slovenskej republiky na Rímskokatolícku cirkev Biskupstvo Nitra. Vytkol žalovanému procesné pochybenia, keďže žalovaný žalobcovi nedoručil návrh na vklad spolu so všetkými jeho prílohami, vrátane navrhovateľom tvrdené dohody o vydanie nehnuteľnosti. Žalovaný v rámci lehoty na prerušenie vkladového konania, na základe neexistujúcich dokladov, dňa 08. 03. 2012 vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, hoci správne mal žalovaný postupovať podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona a konanie zastaviť pre márne uplynutie lehoty určenej v rozhodnutí zo dňa 14. 02. 2012.

IV.

20. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že Správa katastra Levice dňa 17. 01. 2012 obdržala návrh na vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa zák. č. 161/2005 Z. z., v ktorej bola ako povinná osoba označené Lesy Slovenskej republiky, š. p., IČO 36038251, Nám. SNP 8, Banská Bystrica a ako oprávnená osoba Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nám. Jána Pavla II. č. 7, Nitra, pričom predmetom uvedenej dohody boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. T. Q..

21. Prílohami návrhu na vklad boli dve vyhotovenia citovanej dohody, osvedčená kópia právoplatného rozsudku OS Levice, sp. zn. 9C/138/2006, na základe ktorého bol odporca - Lesy Slovenskej republiky povinné vydať vlastníctvo k pozemkom, zapísaných na LV č. XXX v kat. úz. T. Q. parc. č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, osvedčená kópia právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/232/2007, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Levice, osvedčená kópia vyhlásenia kongregácie pre biskupov prot. N 621/2003, vrátane prekladu z jazyka talianskeho, osvedčená kópia potvrdenia o právnej subjektivite č. MK-2404/2010-12/1223, osvedčená kópia

splnomocnenia zo dňa 18. 07. 2005, osvedčená kópia výpisu z registra organizácií, zoznam dekanátov nitrianskej arcidiecézy.

22. Žalovaný dňa 14. 02. 2012 konanie rozhodnutím č. V 218/2012-11 prerušil a žiadal doplniť prejav vôle povinnej osoby do predložených zmlúv. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 02. 2012, ktoré prevzali všetci účastníci konania. Dňa 02. 03. 2012 bolo správe katastra doručené vyjadrenie oprávnenej osoby, v ktorom uviedla, že požiadavka správy katastra nie je v súlade so zákonom, pretože pri priloženom rozsudku OS Levice sp. zn. 9C/138/2006 ide o typ rozhodnutia, ktorým dochádza k nahradeniu prejavu vôle odporcu právoplatným rozhodnutím príslušného súdu a práve takéto súdne rozhodnutie je prejavom vôle účastníka konania. Oprávnený poukázal na právny názor UGKK SR zverejnený v katastrálnom bulletine č. 1/2011, podľa ktorého je rozsudok súdu v občianskoprávnom konaní, ukladajúci odporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným v rozsudku, t. j. povinnosť uzatvoriť zmluvu rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 OSP.

23. Dňa 05. 03. 2012 bolo správnemu orgánu doručené oznámenie povinnej osoby, ktorá v nadväznosti na doručené rozhodnutie o prerušení konania uviedla, že s navrhovateľom vkladu (oprávnenou osobou) neuzatvorila žiadnu dohodu o vydaní nehnuteľnosti a ani iný právny úkon, z ktorého by vyplýval prejav vôle smerujúci k prevodu vlastníckeho práva na oprávnenú osobu. Žalovaný pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva prihliadol na právny názor vyslovený navrhovateľom vkladového konania, vyjadrený v katastrálnom Bulletine č. 1/2011, otázka č. 2, v ktorom sa poukazuje na rozsudok NS SR č. 3Sžo KS/16/2006 zo dňa 07. 09. 2006, podľa ktorého je rozsudok súdu v občianskoprávnom konaní ukladajúci odporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným v rozsudku, t. j. povinnosť uzatvoriť zmluvu rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 OSP.

24. Po posúdení výrokovej časti rozsudku OS Levice žalovaný mal za to, že nehnuteľnosti sú náležite individualizované podľa § 42 ods. 2 písm. c/ zák. č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (s výnimkou označenia pozemkov ako parciel registra C, lebo v čase vyhotovenia rozsudku nebola povinnosť označovať nehnuteľnosti aj uvedením registra - lebo povinnosť bola zavedená v roku 2010 s účinnosťou od 01. 05. 2010), vklad vlastníckeho práva povolil.

25. K námietke žalobcu, že v dohode nebola prejavená jeho vôľa, a preto predložená dohoda nebola vkladuschopnou listinou, podľa jeho názoru nemajú oporu v platnom právnom poriadku SR a ani v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, vzhľadom na vyššie uvedené, lebo aj samotný žalobca pripúšťa, že predložený rozsudok bol rozsudkom nahradzujúcim prejav vôle. Pokiaľ ide o výtku, že v predloženej dohode sú nesprávne uvedené dátumy vydania rozsudkom OS Levice a KS v Nitre, uviedol, že predložené rozsudky sú náležite označené prostredníctvom čísla rozsudku, čím sú dostatočne individualizované. K ďalšej námietke žalobcu, že za účastníka dohody nebol označený skutočný vlastník, a to Slovenská republika, žalovaný uviedol, že s touto otázkou povinnej osoby sa dostatočne vyporiadal Krajský súd v Nitre v potvrdzujúcom rozsudku sp. zn. 9Co/2132/2007. Pokiaľ ide o ďalšie námietky v označovaní účastníkov dohody v zmysle zápisov v Obchodnom registri, uviedol, že sa jedná o odstrániteľnú vadu, ktorá nemá vplyv na platnosť zmluvy ako takú (§ 47 ods. 6 zák. č. 71/4967 Zb. o správnom konaní).

26. Oprávnenie Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstva Nitra vystupovať na strane oprávnenej osoby, aj keď nebolo navrhovateľom v konaní pred súdom, vyplýva z vyhlásenia kongregácie pre biskupov o právnej subjektivite slovenských cirkevných útvarov latinského obradu, podľa ktorého Trnavská arcidiecéza prestáva byť jediným právnickým subjektom vo veci spravovania materiálnych statkov, ktoré sa nachádzajú na jej území, ale útvarom s plnou právnou autonómiou na vlastnom území sú aj diecézy, ktoré sú subjektmi právne spôsobilými, aj pred štátnou mocou nadobúdať, vlastniť, spravovať a scudzovať majetky nachádzajúce sa na ich vlastnom území.

27. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa ust. § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, poukazujúc na to, že návrh na vklad mal byť zrealizovaný do 01. 12. 2011, žalovaný uviedol, že podľa rozsudku NS SR č. 2Cdo 184/2005 a č. 2Cdo 124/2003 rozhodnutie správy katastra nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy. K ďalšej námietke žalobcu smerujúcej k zastaveniu konania, nakoľko zo strany žalobcu neboli odstránené nedostatky - doplnenie prejavu vôle, ale bolo zaslané vyjadrenie, že nedošlo k uzavretiu dohody o vydanie nehnuteľnosti, ako aj námietky že rozhodnutie bolo vydané ešte v rámci neuplynutia lehoty, žalovaný uviedol, že podľa uznesenia NS SR zo 17. 08. 2004 sp. zn.

2Sžo-KS-71/04, procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, nie je správny orgán viazaný a môže ho zmeniť bez opravného prostriedku. V zmysle tohto rozhodnutia postupoval i žalovaný, keďže takýto charakter malo i rozhodnutie, ktorým uložil účastníkovi konania predložiť chýbajúce doklady. Žalovaný postupoval v zmysle súdnej judikatúry a právneho názoru UG KK SR a procesným rozhodnutím nebol viazaný, po doručení vyjadrenia žalobcu ako povinnej osoby, v ktorom poukázal na nesprávne rozhodnutie o prerušení konania, vklad správa katastra povolila, lebo nebola povinná čakať na uplynutie lehoty stanovenej v rozhodnutí o prerušení konania a až potom meritórne rozhodnúť vo veci. Námietky žalobcu považujú za neopodstatnené, ktoré nemajú oporu v zákone a ani v obsahu administratívneho spisu.

V.

28. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP, v znení účinnom do 30. 06. 2016, žaloba podaná za účinnosti OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní (v neprítomnosti žalobcu a pribratého účastníka konania, ktorých ospravedlnili právny zástupcovia) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (jeho právneho predchodcu) podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP v spojení s prechodným ust. § 491 SSP (účinný od 1. júla 2016) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

29. Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 2 OSP).

Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť. Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.

Podľa § 22 ods. 1, 5 zák. č. 162/1995 Z. Z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ), v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 29 cit. zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1, 2, 4, 5 cit. zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony. Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú: a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1, 3 citovaného zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 42 citovaného zákona (1) Na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. (2) Zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. (3) Podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; 10a) ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom. (4) Ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, správne znenie s vyznačením dátumu vykonania opravy, podpisy účastníkov zmluvy, ako aj podpis konajúceho zamestnanca a odtlačok okrúhlej pečiatky. (5) Ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, správa katastra ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (žaloba podaná do 30. 06. 2016), teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.

31. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

32. Z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona vyplýva, že sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak, t. j. podľa Správneho poriadku.

33. Medzi účastníkmi konania zostal sporný skutkový stav a otázka výkladu ust. § 31 katastrálneho zákona v spojení s § 161 ods. 3 OSP (účinného do 30. 06. 2016) a na základe predložených listín navrhovateľom vkladového konania. Súd považuje za potrebné uviesť, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2007, sp. zn. č. 8 Sžo 17/2007).

34. V danej veci tak, ako vyplýva z I. časti tohto rozsudku Krajského súdu v Nitre, rozhodol rozsudkom č. k. 11S/19/2012-104 zo dňa 16. októbra 2012 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. marca 2012 č. V 218/12 podľa vtedy platného OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nemá dôvod odkláňať sa od tohto záveru z dôvodu, že odvolací súd zrušil prvé rozhodnutie z procesných dôvodov.

35. Z obsahu spisu vyplýva a nie je sporné, že navrhovateľ vkladového konania Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-trnavská arcidiecéza so sídlom v Trnave postupom podľa § 5 ods. 3 zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám podanou žalobou na Okresný súd v Leviciach uplatnila svoj nárok na navrátenie nehnuteľností vedených na LV č. XXX v kat. úz. T. Q. voči povinnej osobe Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica, keďže k vydaniu cirkevného majetku nedošlo mimosúdne, na základe dohody o vydaní nehnuteľností, hoci zákon preferuje písomnú dohodu spísanú medzi oprávneným a povinným subjektom, ktorá dohoda (za splnenia formálnych a materiálnych náležitostí podľa reštitučného a katastrálneho zákona) predstavuje vkladuschopnú listinu na zmenu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností.

36. Podľa názoru súdu nie je sporné, že podľa reštitučného zákona č. 161/2005 Z. z. nedošlo k dobrovoľnému vydaniu nehnuteľností povinnou osobou, a preto oprávnený uplatnil svoj nárok na súde. Podľa priložených rozsudkov k návrhu zo strany navrhovateľa vkladového konania, oprávnený takto postupoval a súd jeho návrhu vyhovel. Z výroku rozsudku OS Levice vyplýva, že všeobecný súd uložil odporcovi (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo navrhovateľovi nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XX kat. úz. T. Q. tak, ako boli zapísané a vo výmerách podľa pozemnoknižného stavu. Uviedol, že tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX tak, ako požadoval navrhovateľ vkladového konania. Súd stanovil i lehotu do troch dní (bez bližšieho spresnenia počiatku tejto lehoty). Na odvolanie účastníka konania Krajský súd v Nitre pripojeným rozsudkom č.

k. 9Co/232/2007-792 zo dňa 09. 10. 2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Jednoznačne z rozhodnutí súdov nevyplýva, že predmetom súdneho konania nebola žaloba o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam podľa reštitučného zákona, ale navrátenie vlastníctva navrhovateľovi k nehnuteľnostiam podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 161/2005 Z. z.

37. Súd poukazuje na samotný , ktorý zakotvuje tri druhy zápisov, vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. Podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je existencia platnej a účinnej verejnej listiny (napr. rozsudok súdu, kúpna zmluva, dohoda o vydaní nehnuteľností podľa reštitučného zákona č. 161/2005 Z. z. a pod.), ktorý predstavuje „titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva“. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra. Povinnosťou správy katastra preto je rozhodnúť, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam.

38. Vkladové konanie sa začína na návrh a zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ale príkladmo uvádza prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania pripojiť k návrhu. V priebehu vkladového konania správa katastra posudzuje podstatné náležitosti príslušného právneho úkonu (zmluvného typu) z hľadiska kritérií ust. § 31 katastrálneho zákona a vykonávacej vyhlášky k zákonu. Žalovaný správny orgán v priebehu súdneho konania uviedol, že v danej veci postupoval podľa katastrálneho bulletinu č. 1/2011 a rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžo/36/2010 (žalobca poukázal na iný bulletinu č. 1/2012 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo-KS-16/2006), avšak treba uviesť, že ide len o pomôcky v rámci rozhodovacej činnosti žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie súdu sa týka konkrétnej veci. Z rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nevyplýva, v ktorých bodoch rozsudku NS SR ide o zhodu s prípadom podľa návrhu zo dňa 17. 01. 2012 a z predložených civilných rozsudkov navrhovateľom nevyplýva, že by súdy rozhodovali podľa § 161 ods. 3 OSP (účinného do 30. 06. 2016). Žalovaný svoje rozhodnutie v zmysle § 47 Správneho poriadku neodôvodnil. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako tvrdí žalobca a tým, že sa tu vyskytla i iná vada, ktorá má za následok nezákonné rozhodnutie, keďže správny orgán od počiatku nekonal s účastníkom, ktorého práva podaným návrhom sú dotknuté, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

39. Žalovaný správny orgán v danej veci vyhovel návrhu a povolil vklad k nehnuteľnostiam uvedených v návrhu bez toho, aby vo veci konal s označenou povinnou osobou a do výroku svojho rozhodnutia uviedol právny titul, na základe ktorého sa má realizovať vklad, a to „Dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 13. 01. 2012“, hoci takáto dohoda podľa zák. č. 161/2005 Z. z. medzi oprávneným a povinným subjektom nebola. Navrhovateľ vkladového konania odvodzuje svoj nárok od vyššie citovaných rozhodnutí Okresného súdu Levice a Krajského súdu v Nitre. Žalobca správne poukazuje na samotný podaný návrh na vklad, obsah týchto listín a samotné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v ktorom sa nevyporiadal s otázkou, ktorá z týchto listín je vkladuschopná verejná listina (§30 ods. 4 písm. c/ zákona) a podľa ktorej listiny žiada zmenu práv v KN. Navrhovateľ vkladového konania tvrdí, že predložené rozsudky súdov nahradzujú vyhlásenie vôle povinnej osoby, a preto doložil i dohodu o vydaní nehnuteľnosti podľa zák. č. 161/2005 Z. z., ktorá mala byť uzavretá so žalobcom 13. 01. 2012. Správny orgán sa nevyporiadal s takýmto návrhom v zmysle § 30 katastrálneho zákona. Z výroku rozsudku Okresného súdu v Leviciach č. k. 9C/138/2006-369 vyplýva, že odporcovi v súdnom konaní - Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Banská Bystrica súd uložil povinnosť vydať a navrátiť navrhovateľovi vlastníctvo k presne označeným nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. T. Q.. Z odôvodnenia vyplýva, že nárok bol uplatnený podľa zákona č. 161/2005 Z. z. Podľa § 42 katastrálneho zákona aj takáto verejná listina podlieha prieskumu správneho orgánu, či nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku sú náležite individualizované, teda, či listina je spôsobilá na zápis do katastra.

40. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že treba prisvedčiť námietkam žalobcu v súvislosti s porušením procesného postupu žalovaného, ktorý sa dôsledne neriadil vyššie uvedenými zákonmi, keď vo veci rozhodol bez toho, aby návrh doručil druhému účastníkovi označenej dohody, a preto porušil jeho právo na rovnaké postavenie účastníka vkladového konania a dôsledne sa neriadil zákonom č. 71/1967 Z. o správnom konaní, na ktorý zákon odkazuje i . Z ust. § 3 ods. 1 až 4 Správneho poriadku vyplýva, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi

a sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Pre žalovaný správny orgán z § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku vyplýva a je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Stav veci je povinný zistiť presne, teda že tento musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Preto správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a následne všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť vo vydanom rozhodnutí (§ 31 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku).

41. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti, keďže z napadnutého rozhodnutia nevyplývalo, na základe akých skutočností a akú správnu úvahu použil správny orgán pri vyvodení záveru, že podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu je „Dohoda o vydaní veci“ a že jej nepodpísanie zo strany žalobcu nie je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

42. V predmetnej veci správny orgán bez ďalšieho akceptoval ako vkladu schopnú dohodu, ktorá nie je v pravom slova zmysle dohodou v zmysle cit. ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, túto svoju vlastnosť má obsiahnutú v samotnom svojom obsahu, pričom zo samotného rozhodnutia katastra nie je zrejmé, z čoho takýto jeho postup vychádza, o aké ustanovenie opiera svoj postup, keďže je zrejmé, že nešlo o typickú dohodu charakterizovanú zhodnou vôľou oboch strán, ani o formálne totožnú dohodu, v ktorej absentujúca vôľa k súhlasu zo strany jedného z účastníkov by bola nahradená ex post výrokom súdu.

43. Za daných okolností preto podľa názoru krajského súdu neobstojí len samotné konštatovanie uvedené v poučení rozhodnutia, že ide o rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, a preto nie sú opravné prostriedky povolené. Preto pokiaľ zákon pripúšťa súdny prieskum, musí rozhodnutie obsahovať základné penzum informácií zdôvodňujúcich postup správneho orgánu o úvahy vôbec umožňujúci takýto prieskum. Z uvedenej premisy možno vyvodiť, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, musí ho natoľko konkretizovať, ako i záver, ku ktorému dospel, aby bolo schopné súdneho preskúmania. Preto aj rozhodnutie o povolení vkladu musí okrem náležitostí uvedených v § 31 ods. 4 Katastrálneho zákona spĺňať základné náležitosti uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku, a to je výrok rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

44. V tejto súvislosti nemožno prihliadnuť na argumentáciu žalovaného pripomínajúcu, že odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (§ 47 ods. 2 druhá veta Správneho poriadku), keďže je zrejmé, že takýto predpoklad vzhľadom na charakter samotnej „dohody“, ako aj iniciovanie následného súdneho konania jedným z jej účastníkov, splnený nie je.

45. Krajský súd dáva do pozornosti, že podľa čl. 6 Európskeho kódexu dobrej verejnej správy (príloha odporúčania Výboru ministrov Rady Európy 7/2007) „ Orgány verejnej správy konajú v súlade s princípom právnej istoty“ a v zmysle článku 17 bodu 2 Európskeho kódexu dobrej verejnej správy „Pri každom prijatom individuálnom rozhodnutí je potrebné uviesť príslušné dôvody, vysvetliť právne i faktické dôvody jeho prijatia, minimálne v tých prípadoch, keď takéto rozhodnutia ovplyvňujú práva jednotlivca“.

46. Pokiaľ ide o námietky žalobcu v súvislosti s označenou osobou podľa predložených rozsudkov súdu a podaným návrhom na vklad, s touto otázkou sa vyporiadal Krajský súd v Nitre v predmetnom rozsudku tak, ako uvádza žalovaný správny orgán, a preto súd je toho názoru, že nie je potrebné tieto skutočnosti opätovne vyhodnocovať. Obdobne i pokiaľ ide o samotného navrhovateľa, ktorý doložil do spisu listiny o zmene právnej subjektivity účastníka súdneho konania a o právnom nástupníctva priznaného práva na navrhovateľa vkladového konania. Súd nemal pochybnosti, že navrhovateľ vkladového konania je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z.

47. Žalobca ďalej namietal lehoty v súvislosti s priznaným právom podľa súdnych rozhodnutí a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností s poukazom na ust. § 47 ods. 1, 2 OZ, keď dal do pozornosti trojročnú lehotu na rozhodnutie príslušného orgánu, lebo inak sa má za to, že účastníci od zmluvy odstúpili. K tomuto súd považuje za potrebné uviesť, že nárok, ktorý uplatnila oprávnená osoba súdnou

cestou, nespadá do kategórie podľa § 47 ods. 1 OZ, ako sa mylne domnieva žalobca, pretože ide o nárok podľa reštitučného zákona, teda nárok podľa súkromného práva a správa katastra vzhľadom na vyššie uvedené nie je inštitúcia, ktorá rozhoduje o účinnosti zmluvy, v posudzovanom prípade verejnej listiny, ktorou v danom prípade bol rozsudok súdu. Tieto námietky preto súd považoval za nedôvodné, ako i ďalšie spočívajúce v dátume rozsudku a identifikačné čísla účastníkov konania, keďže ide o vady odstrániteľné, ako uviedol žalovaný.

48. Vyjadrenie žalovaného uvedené v jeho podaní o presných náležitostiach rozhodnutia o povolení vkladu v zmysle kogentného ustanovenia - § 31 ods. 4 katastrálneho zákona (čo podľa názoru žalovaného vylučuje použitie všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v správnom poriadku), v danom prípade neobstojí, keďže žalovaným označený právny úkon - dohoda o vydaní veci (odhliadnuc od skutočnosti, že zúčastnená osoba predložila listinu nazvanú dohoda o navrátení vlastníctva) nie je dohodou v pravom slova zmysle, ale aby sa za takú považovala, museli nastať iné právne skutočnosti, na ktoré sa prihliada z úradnej povinnosti. Tieto právne skutočnosti (súdne rozsudky) mali byť premietnuté i do rozhodnutia žalovaného.

49. Súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností uviedol právny úkon - „dohodu o vydaní veci“, nemožno tento právny úkon bez ďalšieho považovať za vkladu schopnú listinu, pretože táto nebola podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Žalovaný návrh a jeho prílohy v zmysle § 31 katastrálneho zákona preskúmal a dospel k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, pričom absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu (ako povinného podľa dohody zo dňa 21. 10. 2015) nezdôvodnil tak, že tento bol s poukazom na ust. § 161 ods. 3 OSP (účinného do 30. 06. 2016) nahradený výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol pripojený k návrhu spolu s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. júna 2015 č. k. 7Co/377/2014-864, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 09. 11. 2015 sp. zn. 1Sžr/107/2014 v obdobnej veci a týmto právnym názorom sa správny súd riadil, v ktorom sa odvolací senát zaoberal náležitosťami „dohody“. V rozhodnutí č. 1Sžr/147/2013 (nález č. III. ÚS 377/2015-16 dňa 18. 08. 2015) sa NS SR zaoberal iba otázkou, či je predložená dohoda podkladom pre vyhovenie návrhu na vklad.

50. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania, pričom zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako i jeho prílohy, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. V súdenej veci dospel správny orgán k tomu, že boli splnené všetky podmienky stanovené zákonom a predložené všetky potrebné listiny, a preto vydal rozhodnutie, v ktorom sa však nevysporiadal so všetkými prílohami, ktoré boli zo strany navrhovateľa predložené a do rozhodnutia prevzal len niektoré z nich, ktoré však bez ďalšieho nie sú vkladu schopnou listinou, na základe ktorej je možné povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

51. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa prechodného ust § 491 SSP a § 191 ods. 1, písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právnym názorom súdu je správny orgán viazaný.

52. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný posúdil návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaný Rímskokatolíckou cirkvou, preskúmal všetky prílohy, ktoré boli k návrhu pripojené a o návrhu znovu rozhodol, pričom je potrebné, aby jeho rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti.

53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

54. O trovách pribratého účastníka konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, podľa ktorého má ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. V predmetnej veci súd neuložil pribratému účastníkovi konania žiadnu povinnosť. Súd mu len zaslal žalobu žalobcu, ako i vyjadrenie žalovaného a vyzval ho, že sa k týmto môže vyjadriť. Správny súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mal priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.