Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-10-2016.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-6C/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČO: 00 001 350, so sídlom Radlická 333/150, Praha, Česká republika, zast.: Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, O., o zaplatenie 24.062,90 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22.160,02 Kč spolu s 18,9 % ročným úrokom zo sumy 15.000,- Kč od 11.02.2014 do zaplatenia a s 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.800,- Kč od 27.07.2012 do 31.12.2012, s 7,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.800,- Kč od 01.01.2013 do 30.06.2013, s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.800,- Kč od 01.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.902,88 Kč z a s t a v u j e .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 84 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou zo dňa 13.03.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 24.062,90 Kč spolu s 18,9 % ročným úrokom zo sumy 15.000,- Kč od 11.02.2014 do zaplatenia a s 7,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.800,- Kč od 27.07.2012 do 31.12.2012, s 7,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.800,- Kč od 01.01.2013 do 30.06.2013, s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.800,- Kč od 01.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 04.10.2006 Zmluvu o osobnom ČSOB konte Plus č. XXXXXXXXX/XXXX v mene CZK, na základe ktorého viedol žalobca žalovanému účet a v zmysle Obchodných podmienok ako aj zmluvy žalovaný požiadal dňa 28.03.2008 o povolené prečerpanie č. XXXXXXXXXR. Toho istého dňa mu banka oznámila povolenie prečerpania do limitu 15.000,- Kč. Zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu v zmysle českého práva, konkrétne § 708 a násl. Obchodného zákonníka. Žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.902,88 Kč zobral späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. V späťvzatej časti sa jedná o úrok z omeškania, ktorý bol pripočítaný k istine. Nakoľko žalovaný využíval povolené prečerpanie a finančné prostriedky banke nevracal, banka oznámila dňa 27.06.2012 žalovanému, že úver, ktorý čerpal k osobnému kontu Plus zosplatňuje ku dňu 26.07.2012. Žalovaný bol niekoľkokrát vyzývaný na zaplatenie dlhu, čo však neurobil.
2/ Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zostal v konaní nečinný. Na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3/ Súd konanie v späťvzatej časti zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP.
4/ Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, pričom zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 04.10.2006 Zmluvu o osobnom ČSOB konte Plus č. XXXXXXXXX/XXXX v mene CZK, na základe ktorého viedol žalobca žalovanému účet a v zmysle Obchodných podmienok ako aj zmluvy, žalovaný požiadal dňa 28.03.2008 o povolené prečerpanie č. XXXXXXXXXR. Toho istého dňa mu banka oznámila povolenie prečerpania do limitu 15.000,- Kč. Nakoľko žalovaný využíval povolené prečerpanie a finančné prostriedky banke nevracal, banka oznámila dňa 27.06.2012 žalovanému, že úver, ktorý čerpal k osobnému kontu Plus zosplatňuje ku dňu 26.07.2012. Žalovaný bol niekoľkokrát vyzývaný na zaplatenie dlhu, čo však neurobil.
5/ Z histórie úverového účtu súd zistil, že dlh žalovaného predstavuje sumu 22.160,02 Kč, pričom istina predstavuje sumu 15. 000,00 Kč, kapitalizované úroky z úveru 5 360,02 Kč, úroky z omeškania 6 248,37 Kč a poplatky 1 800,- Kč.
6/ Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný stranami sporu (žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný je štátny príslušník Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej republike) a miestom uzavretia ich zmluvného vzťahu (v pobočke žalobcu v Českej republike, podľa platného českého práva) a vzájomného plnenia z neho (v Českej republike v Liberci). Súd preto skôr ako začal konať vo veci samej, sa musel vysporiadať s otázkou svojej právomoci (za podmienky zistenia právomoci) a príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania s poukazom na CSP ako aj Dvojstrannú Zmluvu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29. októbra 1992 (ozn. MZV SR č. 193/1993 Z.z.) na otázku právomoci súdov (s výnimkou vecí vymenovaných v Záverečnom protokole) nedáva odpoveď. V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy v Slovenskej republike svoju právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) posudzujú podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - ďalej len „ZMPS“).
7/ Slovenská republika i Česká republika sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré, ako členské štáty, sa vzťahuje Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).
8/ Žaloba je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, určujúc prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, v zmysle ust. čl. 16 ods. 2 Nariadenia v spojení s ust. § 13, § 14 CSP prípustný z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu.
9/ Vychádzajúc z obsahu zmluvy o ČSOB Aktívnom konte si strany za podmienok ust. § 9 ods. 1 až 3 ZMPS ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah zvolili české právo, osobitne úpravu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, účinnom na území Českej republiky.
10/ Do platného slovenského právneho poriadku boli najmä novelizáciami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (doplnením ustanovení o spotrebiteľských zmluvách), zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a prijatím zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch transponované predpisy práva ochrany spotrebiteľa Európskej únie, menovite smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES.
11/ Po posúdení konkrétneho právneho vzťahu strán sporu i z hľadiska konkrétnych ustanovení všeobecných podmienok žalobcu, ako súčasti zmluvného vzťahu strán sporu, dospel súd k záveru, že platná právna úprava slovenského právneho poriadku (vo vyššie v cit. predpisoch) - i so zreteľom na pôsobnosť noriem európskeho komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa v oboch členských štátoch EÚ - neposkytuje žalovanému, spĺňajúcemu charakteristiku spotrebiteľa, väčšiu právnu ochranu ako stranami sporu zvolená právna úprava právneho poriadku platného v Českej republike. Súd preto uplatnený nárok žalobcu posudzoval v zmysle cit. ust. § 9 ods. 1 ZMPS podľa stranami sporu zvoleného platného českého hmotného práva.
12/ Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (ďalej len „ObchZ“) smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
13/ Podľa § 498 ObchZ strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.
14/ Podľa § 499 ObchZ za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.
15/ Podľa § 500 ods. 1 ObchZ dlužník je oprávněn uplatnit nárok na poskytnutí peněžních prostředků ve lhůtě stanovené ve smlouvě. Není-li tato lhůta ve smlouvě stanovena, může dlužník tento nárok uplatnit, pokud poskytnutí úvěru některá strana nevypoví.
16/ Podľa § 500 ods. 2 ObchZ nestanoví-li smlouva jinou výpovědní lhůtu, může poskytnutí úvěru vypovědět dlužník s okamžitou účinností a věřitel ke konci kalendářního měsíce následujícího po měsíci, v němž byla výpověď doručena dlužníku.
17/ Podľa § 501 ods. 2 ObchZ stanoví-li smlouva, že úvěr lze použít pouze k určitému účelu, může věřitel omezit poskytnutí peněžních prostředků pouze na plnění závazků dlužníka převzatých v souvislosti s tímto účelem.
18/ Podľa § 502 ods. 1 ObchZ od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
19/ Podľa § 503 ods. 1 ObchZ závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
20/ Podľa § 503 ods. 2 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.
21/ Podľa § 503 ods. 3 ObchZ dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.
22/ Podľa § 504 ObchZ dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
23/ Podľa § 505 ObchZ zanikne-li nebo zhorší-li se za trvání smlouvy zajištění závazku vrátit poskytnuté peněžní prostředky, je dlužník povinen doplnit zajištění na původní rozsah. Jestliže tak dlužník neučiní v přiměřené lhůtě, může věřitel od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
24/ Podľa § 506 ObchZ je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
25/ Podľa § 507 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky podle smlouvy použity dlužníkem pouze k určitému účelu a dlužník je použije k jinému účelu nebo jestliže jejich použití k smluvenému účelu je nemožné, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil bez zbytečného
odkladu použité a nevrácené prostředky s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.
26/ Existenciu právneho vzťahu strán sporu z titulu uzavretej zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania peňažných prostriedkov podľa ust. § 497 a nasledujúcich Obch. zákonníka, rozsah plnenia žalobcu z tohto právneho vzťahu (vrátane poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 15. 000,- Kč titulom úveru a následného nesplatenia záväzku zo zmluvy, vrátane dohodnutého úroku), žalobca preukázal predložením vyššie citovaných listinných dôkazov, vrátane podrobnej platobnej histórie účtu žalovaného. V priebehu konania nebol súdu predložený doklad spôsobilý spochybniť správnosť evidencie žalobcu o základe a výške jeho nároku voči žalovanému na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté žalobcom formou úveru v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka za podmienok dohodnutých v zmluve, vrátane všeobecných podmienok žalobcu.
27/ Povinnosť vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vo forme úveru za v zmluve dohodnutých podmienok spolu s dohodnutým úrokom (18,90 % ročne), je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania účtu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie osobného účtu. Pretože žalovaný túto svoju povinnosť ako dlžník riadne a včas nesplnil, žalobca sa voči nemu domáhal vymoženia tejto povinnosti formou navrhovaného rozhodnutia súdu dôvodne. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu veci preto žalobe proti žalovanému v časti uplatneného nároku o zaplatenie dlžnej istiny spolu s žalobcom vyčísleným príslušenstvom z titulu zmluvného úroku z úveru vo výške 18,90 % ročne z dlžnej sumy a úroku z omeškania, ako aj poplatkov (náklady spojené s upomienkami upravené v obchodných podmienkach) ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel (po čiastočnom späťvzatí).
28/ Rozsudok na peňažné plnenie v cudzej mene zodpovedá žalobe žalobcu a procesným podmienkam podľa ust. § 218 ods. 2 CSP.
29/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď posúdil úspech strán takto: žalobca mal úspech vo výške 22.160,02 Kč a uplatnil si 24.062,90 Kč, teda 22.160,02 deleno 24.062,90 rovná sa 92. Teda 100 mínus 92 rovná sa 8, teda 92 mínus 8 rovná sa 84. Teda úspech žalobcu je po zohľadnení späťvzatia, ktoré sám zavinil 84 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).