Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-51-2016.pdf
PDF · 95.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/51/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Z. E., nar. X.X.XXXX, bytom A. K. XXXX/XX, C., štátny občan SR, o zaplatenie 384,13 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 166,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.01.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 17%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu 18.08.2016, žiadal aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 384,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.01.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že účastníci uzatvorili zmluvu č. A 7910097, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom a SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca sa žalobou domáha nároku vo výške škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie HTC Desire 610 white a to vo výške 218,87 eur. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, ktorá bola spôsobená tým, že žalovaný získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa žalovaná zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie záväzku by spôsobilo žalobcovi škodu minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Žalobca pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 166,26 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 20.01.2015 žalovanému oznámil sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku žiadnym spôsobom nereagoval.
3. Na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe žalobca pripojil listiny a to: Zmluvu o poskytovaní verejných služieb z 15.08.2014, Dodatok k Zmluve o poskytnutí verejných služieb z 15.08.2014, Pokusom o pokonávku z 20.01.2015, Faktúru č. 5273612809 z 15.11.2014, č. 5269626339 z 15.10.2014, č. 5265663581 z 15.09.2014, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti žalobcu.
4. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Súd v zmysle § 297 ods. 2 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, predovšetkým Zmluvou o poskytovaní verejných služieb z15.08.2014 a Dodatkom k nej, fakturáciou poskytnutých služieb, upomienok a poplatkov, lustráciou v registri obyvateľstva.
7. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
8. Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. Zákon a verejných telekomunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10. Podľa § 420 ods. 1 OZ - (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že spotrebiteľskou zmluvou o poskytovaní verejných služieb vznikol medzi zmluvnými stranami občianskoprávny záväzkový vzťah v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, z ktorého žalobca plnil poskytovaním elektronických komunikačných služieb žalovanému a žalovaný služby prijímal. Žalovaný cenu elektronických komunikačných služieb, poplatkov a upomienok vyfakturovaných žalobcom v sume 166,26 eur nezaplatil na pokus o pokonávku, ktorou žalobca žalovaného vyzval aj na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhradu škody a nákladov a mimosúdne vymáhanie vo výške 217,87 t.j. pohľadávka v celkovej sume 384,13 eur nereagoval.
12. Pohľadávka uplatnená žalobcom z titulu neuhradených faktúr za služby vo výške 166,26 eur (fakturované poskytnutie služieb ) a náhrady škody v sume 217,87 eur predstavuje istinu 384,13 eur. Žalobca fakturované poplatky a upomienky neuplatnil. Pokusom o pokonávku zo dňa 20.01.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie neuhradených faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 166,26 a súčasne z dôvodu porušenia zmluvných podmienok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty/ náhradu škody v celkovej výške 217,87 eur, pohľadávka v celkovej výške 384,13 eur, v náhradnej lehote najneskôr do 29.01.2015.
13. Dodatkom k zmluve žalovaný pri uzatváraní zmluvy a predaji zariadenia vzal na vedomie, že bežná maloobchodná cena MT predstavovala sumu 250 eur. Zľava z kúpnej ceny bola žalovanému poskytnutá za podmienok uvedených v dodatku, ktorý sa žalovaný zaviazal plniť s dohodnutou zmluvnou pokutou pre prípad porušenia záväzkového vzťahu vo výške 249 eur. Náhradu škody žalobca vo výške 217,87 eur uplatňuje po zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.
14. Žalobca sa náhrady škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov (bod 2.3 dodatku) pričom takto vymedzený nárok je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), podľa
ktorého predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: a) protiprávny úkon, b) spôsobenie škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, d) zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých znakov (predpokladov), pretože pri neexistencií čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
15. Žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov, pretože spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (doba platnosti a ukončenie zmluvy)Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy, pričom podľa bodu 4.1 uvedeného článku - zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka. V konaní žalobca nepreukázal písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení. Z obsahu spisu vyplýva iba listina pokus o pokonávku, z obsahu ktorej nevyplýva odstúpenie od zmluvy, iba výzva na splnenie povinnosti splatnej pohľadávky, vrátane zmluvnej pokuty. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Z toho vyplýva, že k platnému ukončeniu zmluvy so žalovaným nedošlo(samotné odpojenie nie je uvedené medzi dôvodmi zániku zmluvy). Vznik škody je uvedený v ustanovení§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> podľa ktorého, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), teda občiansky zákonníka bližšie nedefinuje skutočnú škodu a ušlý zisk. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodu sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sato dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. Žalobca škodu odôvodňuje v minimálnom rozsahu ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aktívnu obchodnú politiku majúcu za následok poskytovanie akciových zliav, teda predaj mobilných telefónov za nižšiu cena, ako je ich skutočná cena, nemožno považovať za škodu. Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu, nie je následok protiprávneho konania žalovanej, pretože je výsledkom zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami. V prípade, že sa nenaplnili očakávania obchodnej politiky žalobcu, ktoré do toho vkladal so žalovaným nemôže byť na škodu žalovaného ako spotrebiteľa (riziko žalobcu). Z toho zároveň plynie, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu (akciovú). Z toho vyplýva nesplnenie ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou - zavinenie, nakoľko aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, podľa ktorej žalobca dostal dojednanú kúpnu cenu (akciovú). Cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou telekomunikačného zariadenia medzi stranami sporu a cenou, za ktorú sa predáva na trhu nekorešponduje priamej škode ani ušlému zisku. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu predškodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než napr. došlo k jej strate, odobratiu či zničeniu. Z uvedených ustanovení vyplýva, že do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovaného sa telefón dostal po tom, ako zaplatil dohodnutú kúpnu cenu (1 euro). Žalobca nepopieral, že by žalovaný túto sumu nezaplatil, a teda jej úhradou sa stal vlastníkom veci. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť
to, či vôbec tretej osobe nejakú vec predá, a za akú cenu. Cenu veci určil on a žalovaný ju zaplatil. Žalobcovi teda nemohla vzniknúť na veci - mobilnom telefóne škoda, keďže už nebol jej vlastníkom a žiadna iná povinnosť žalovanému vo vzťahu k žalobcovi z titulu „zľavnenej kúpnej ceny“ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve upravená nie je“ (Rozsudok Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17C 294/2012 z 28.01.2013). Aplikačná prax zaznamenala zo strany žalobcu rozsiahle zmeny žalôb zo zmluvnej pokuty na náhradu škody, pričom sa suma zásadne nemení. Nemali by byť pochybnosti, že sa tak stalo po tom, ako súdy judikovali zmluvnú pokutu žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, porov. rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veciach 18Co136/2010 <http:// merit.slv.cz/18Co136/2010>, 2Co 137/2010 <http://merit.slv.cz/2Co137/2010>). Interalia sa ako dôvod neprijateľnosti uvádza, že zmluvná pokuta bola nemenná bez ohľadu na čas porušenia záväzku a teoreticky aj v posledný mesiac doby viazanosti umožňovala žalobcovi dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku doby viazanosti. Pritom nie je významné, že sa tak mohlo stať len teoreticky, pretože posudzovanie zmluvných podmienok sa vykonáva z objektívneho pohľadu bez ohľadu na postupy, či záujmy účastníkov zmluvy. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol, cit.: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 <http://merit.slv.cz/1smernice93/13>sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľova ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundidode la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky). Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol aj s odôvodnením, že sa tým sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky(bod 69 rozsudku C-618/10). Vo svojich dôsledkoch sa zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej pokuty na náhradu škody nijako nezmení spoločnosťou neželaný výsledok. Žalobca sa ho sleduje dosiahnuť len zmenou typu záväzku zo zmluvy na záväzok z porušenia práva.
16. Súd vzhľadom na nesplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu, nárok žalobcu v časti o zaplatenie náhrady škody s príslušenstvom zamietol.
17. V časti o zaplatenie ceny služieb vo výške 166,26 žalobe vyhovel a žalovaného na zaplatenie ceny služieb zaviazal.
18. Spolu s istinou 166,26 eur súd priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), úrok z omeškania so zaplatením splatných súm tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Výšku úroku súd stanovil v zmysle § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po náhradnom termíne splatnosti uvedenom v Pokuse o pokonávku z 29.01.2015.
19. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní úspech 58,51% , žalovaný mala v konaní úspech 41,49 % a preto má žalobca právo na náhradu trov konania v pomere 17%. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).