Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcov 1/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. mieru XXX/XX, XXX XX V., 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. mieru XXX/XX, XXX XX V., 3/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. mieru XXX/XX, XXX XX V., všetci žalobcovia právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Szöllössy, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 35570661, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Milana Szöllössyho, proti žalovanému Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, IČO: 37957937, so sídlom Námestie Ludvika Svobodu 6818/4, 974 09 Banská Bystrica, v konaní právne zastúpený JUDr. Tatianou Čarskou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 349.887,57 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II/ Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1., 2., 3. n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2019 žalobcovia v 1. a 2. rade žalovali Nemocnicu Zvolen, a.s., IČO: 45594929, so sídlom Zvolen a Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F.D.Roosevelta, IČO: 00165549, so sídlom Banská Bystrica o zaplatenie 330.000,-- Eur z titulu nemajetkovej ujmy a zaplatenie 19.887,57 Eur z titulu náhrady škody a trov konania. Žalobou uplatňovaný nárok odôvodňovali tým, že sú rodičmi maloletého M. K. (teraz žalobcu v 3.rade), ktorý nesprávnym lekárskym postupom mal spôsobenú ujmu na zdraví s trvalým následkom. Syn žalobcov do marca 2007 nemal žiadne vážne problémy. Dňom 06.03.2007 sa u neho objavili ťažkosti s dýchaním na základe čoho absolvovali lekársku prehliadku u detského lekára MUDr. Hraška. Nakoľko sa jeho zdravotný stav nezlepšil dňa 23.03.2007 boli odoslaní na hospitalizáciu do Nemocnice vo Zvolene, kde bol maloletý M. od 23.03. do 27.03.2007 hospitalizovaný na detskom oddelení Nemocnice s poliklinikou Zvolen. Po piatich dňoch hospitalizácie bol prepustený do domáceho ošetrenia, kde pokračovali zdravotné ťažkosti a ku kašľu sa pridala aj bolesť ucha. Dňom 30.03.2007 opätovne navštívili detského lekára. Dňom 03.04.2007 absolvoval maloletý vyšetrenie na ORL ambulancii v Detve s kontrolou nasledujúci deň. Nakoľko sa maloletému zdravotný stav nezlepšoval, dňom 06.04.2007 navštívili pohotovosť v Nemocnici vo Zvolene a opätovne dňa 07.04.2007 absolvoval maloletý v sprievode rodičov vyšetrenie na ORL ambulancii Nemocnici s poliklinikou Zvolen. Stav maloletého M. sa aj naďalej zhoršoval, preto na kontrole dňa 08.04.2007 na ORL oddelení bol maloletý lekárom odporučený na hospitalizáciu, kde bol opätovne prijatý na detské oddelenie NsP Zvolen. Už pri tejto hospitalizácii mal byť oboznámený ošetrujúci lekár na príjme s tým, že maloletý prestáva hýbať ľavou nohou, čo si žalobkyňa v 2. rade všimla dva dni pred hospitalizáciou. Rovnako dieťa bolestivo reagovalo na dotyk ľavej nohy. Na základe uvedenej informácie bol maloletý vyšetrený chirurgicky, podstúpil neurologické a ortopedické vyšetrenie a bol vykonaný rtg snímok. Podľa žalobcov tejto skutočnosti aj napriek vyšetreniu

nevenovali lekári dostatočnú pozornosť. Následne po hospitalizácii na detskom oddelení NsP Zvolen bol maloletý do 16.04.2007 prepustený do domáceho liečenia a následne vo veľmi vážnom stave prevezený do Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici. Dieťa počas prevozu bolo pri vedomí, ale nespolupracovalo, bolo dezorientované, malo vysokú teplotu a výrazne si šetrilo ľavú nohu. Do nemocnice do Banskej Bystrice bolo privezené s hnisavým zápalom kĺbu, pričom v rozpore so zaužívanými postupmi ošetrujúci lekár pokračoval v konzervatívnej liečbe antibiotikami, kde podľa záverov znaleckého posudku z dôvodu zamedzenia ďalšieho zhoršovania zdravotného stavu mal byť ihneď vykonaný operačný zásah, čím by sa s najväčšou pravdepodobnosťou zamedzilo ďalšiemu rozvoju ochorenia a vzniku nenávratného poškodenia bedrového kĺbu. Postupom pôvodne žalovaných subjektov došlo podľa žalobcov k nezvratnému poškodeniu zdravia ich syna s trvalými následkami.

1.1. Žalobcovia podali sťažnosť na zanedbanie lekárskej starostlivosti s trvalými následkami na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý po prešetrení podania zistil, že pri hospitalizácii maloletého na detskom oddelení NsP Zvolen v dňoch 08.04. - 16.04.2007 došlo k porušeniu a to v tom, že nesprávnym zhodnotením závažnosti zdravotného stavu došlo k jeho oneskorenému prekladu na vyššie pracovisko a tým k oddialeniu intenzívnej liečby. Dňom 15.07.2009 podal žalobca na Okresnú prokuratúru vo Zvolene trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví v súvislosti s poškodením zdravia syna. Pre účely trestného konania bol vyhotovený znalecký posudok MUDr. Róbertom Čellárom, PhD. a MUDr. Borisom Lisanským. Z uvedených znaleckých posudkov vyplýva, že nesprávnym diagnostickým a liečebným postupom počas hospitalizácie v NsP Zvolen a taktiež v DFNsP Banská Bystrica bolo spôsobené poškodenie na zdraví maloletého M. K. s trvalými následkami. Tieto trvalé následky v budúcnosti spôsobia výrazné obmedzenie v jeho aktivitách a budú si vyžadovať ďalšie operačné riešenia. Nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcovia uplatnili v trestnom konaní už dňa 11.08.2009 pri výsluchu otca maloletého ako svedka poškodeného a následne táto výška nároku bola špecifikovaná pri výsluchu dňa 27.02.2013. Po podaní obžaloby bolo zákonným sudcom rozhodnuté, že si žalobca nemôže v trestnom konaní uplatňoval nárok na náhradu škody v uvedenej výške, nakoľko nebol uplatnený v súlade s . Proti uvedenému rozhodnutiu nebolo prípustné podať opravný prostriedok. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. XT/XXX/XXXX-XXXX zo dňa 12.12.2008 boli obžalovaní lekári spod obžaloby oslobodení a žalobca v 1. rade bol s riadne uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. V súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na žiadal žalobca v 1. rade spolu s manželkou priznať nemajetkovú ujmu v sume 330.000,-- Eur z dôvodu trvalého poškodenia zdravia u maloletého syna. V súvislosti so závažnosťou vzniknutej ujmy zdôrazňovali trýznivé, dlhotrvajúce bolesti maloletého. Porušením povinnosti žalovaných došlo u ich syna k neodstrániteľnej ujme na jeho zdraví, čo má za dôsledok skrátenú ľavú dolnú končatinu a následok je trvalý. Táto ujma na zdraví maloletého, postihla celú rodinu. Všetci sa snažili hľadať lekárske zariadenia, ktoré by pomohli zmierniť následky nesprávneho lekárskeho postupu žalovaných. Maloletý sa podroboval zákrokom aj v Českej republike. Súčasne si uplatňovali okrem nemajetkovej ujmy aj náhradu škody, ktorá pozostávala z bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a nákladov vynaložených v súvislosti s liečením a hospitalizáciou, ako aj zakupovaním zdravotníckych pomôcok.

1.2. Po vyjadrení sa pôvodne žalovaných subjektov, žalobcovia podali dňa 08.11.2019 opravu a doplnenie označenia strán sporu tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných spolu s čiastočným späťvzatím žaloby a návrhom na doplnenie dokazovania. Uznesením zo dňa 04.02.2020 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpil žalobca v 3. rade maloletý M. K., nar. XX.XX.XXXX. Rovnako pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší subjekt Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. Zároveň súd pripustil zmenu žaloby a konanie z dôvodu späťvzatia voči pôvodne žalovanému v I. rade a pôvodne žalovanému v II. rade zastavil. Súčasne rozhodol aj o trovách konania pôvodne žalovaných v I. a v II. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 07.05.2020 vo výrokoch pripúšťajúcich zmenu žaloby a zmenu na strane žalobcu a žalovanej a dňom 23.05.2020 v časti zastavenia a trov konania pôvodne žalovaných v I. a v II. rade.

1.3. Na skutkových tvrdeniach a nárokoch uplatňovaných pôvodnou žalobou zotrvávali. Opravili označenie žalobcov tým, že rozšírili okruh žalobcov o maloletého syna pôvodných žalobcov, ktorí si v pôvodnej žalobe uplatňoval rovnako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak ako to vyplývalo zo samotného znenia žalobného návrhu. Pokiaľ ide o žalovaných z prepúšťacích správ jednoznačne vyplynulo, že si uplatňovali nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči Nemocnice s poliklinikou

Vaše zdravie, nezisková organizácia, ktorá však podľa výpisu z registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky zanikla po likvidácii ku dňu 20.03.2015 bez právneho nástupcu. Druhým subjektom bola Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici, ktorá bola nesprávne v pôvodnej žalobe stotožnená s Fakultnou nemocnicou F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady škody, kde im tieto nároky vznikli v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti jednak zo strany Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie, n.o. Zvolen, ktorá ako subjekt zanikla bez právneho nástupcu a zo strany Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica - žalovaným a to poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalobcovi v 3. rade. Z tohto dôvodu, keďže prvé zariadenie poskytujúce zdravotnú starostlivosť maloletému žalobcovi v 3. rade zaniklo, si uvedené nároky mohli uplatňovať už len voči druhému zodpovednému právnemu subjektu - žalovanému. V prípade zákonných predpokladov uplatňovaných nárokov vychádzali zo znaleckých posudkov, ktoré doložili k pôvodnej žalobe. Z týchto vyplynulo, že potom čo bol žalobca v 3. rade dňa 16.04.2007 hospitalizovaný u žalovaného bola správne stanovená diagnóza pyogénna artritída ľavej koxy (hnisavý zápal bedrového kĺbu). Pri hnisavom zápale dochádza k poškodeniu celého kĺbu zápalom a každé oneskorenie v liečebnom postupe môže spôsobiť nenávratné poškodenie. Po punkcii bedrového kĺbu a stanovení diagnózy, malo byť hneď operačne zasiahnuté. Napriek tomu sa žalovaný rozhodol pokračovať v konzervatívnej liečbe a to aj po potvrdení infekcie pseudomonas aeruginosa. K operačnej liečbe bolo pristúpené až 24.04.2007, teda s viac ako týždenným oneskorením. Uvedený postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného žalobcovi v 3. rade nebol podľa žalobcov správny a spôsobil trvalé poškodenie zdravia žalobcu, čo dokazovali aj znalecké posudky doložené v rámci trestného konania.

1.4. Z týchto skutočností mali žalobcovia za to, že nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného poskytovať zdravotnú starostlivosť správne v zmysle Zákona o zdravotnej starostlivosti. Uvedený fakt napĺňa zákonný predpoklad protiprávnosti zásahu v prípade nárokov žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle , ako aj zákonný predpoklad porušenia právnej povinnosti v prípade nárokov žalobcov na náhradu škody v zmysle ustanovenia . Nemajetková ujma bola spôsobená protiprávnym zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcov, do práva na rodinný a súkromný život žalobcov. Žalobcovia v podanej žalobe uvádzali protiprávny zásah, ktorý postihol celú rodinu. Došlo k zníženiu a poškodeniu kvality rodinného a súkromného života žalobcov v porovnaní s predchádzajúcim stavom. Rovnako mali za preukázaný vznik samotnej škody na zdraví u žalobcu v 3. rade, ako aj nevyhnutnosť vynaloženia nákladov spojených s liečením žalobcu zo strany rodičov, čiže žalobcov v 1. a v 2. rade. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom žalovaného, resp. porušením právnej povinnosti z jeho strany a medzi vznikom nemajetkovej ujmy, teda vznikom škody na zdraví u žalobcu v 3. rade vyplýva z predložených znaleckých posudkov, z ktorých je zrejmé, že nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného došlo k poškodeniu zdravia. Pokiaľ išlo o predpoklad zavinenia v prípade náhrady škody tento sa v zmysle ustanovenia predpokladá pokiaľ nie je preukázaný opak.

1.5. Na pojednávaní dňa 10.11.2020 žalobcovia v 1. a v 2. rade opísali postup, ktorý predchádzal hospitalizácii u žalovaného jednak vo Zvolene na detskom oddelení, ako aj následnému prevozu maloletého žalobcu v 3. rade do Detskej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica. Súčasne sa vyjadrili k jednotlivým zákrokom a liečeniam, ktoré maloletý absolvoval počas niekoľkých rokov a tiež k obmedzeniam v dôsledku postihnutia. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že maloletý žalobca nemôže športovať, je vylučovaný z kolektívu, nezúčastňuje sa hier ako je futbal, hokej, kríva na ľavú nohu s tým, že táto je kratšia oproti pravej. Rovnako ich to obmedzuje vo vykonávaní rôznych spoločenských aktivít, ktoré realizujú len v obmedzenom režime. Po operácii sa stáva, že je dlhší časový úsek zatvorený doma so znehybnením niekoľko mesiacov. V dôsledku operácií vynechával školu, čo spôsobovalo slabší prospech žalobcu v 3. rade. Matka na pojednávaní uviedla, že syn sa trápi, má to vplyv na celú rodinu, je odstrkovaný, častokrát sa stávalo, že bol utiahnutý, bolo mu ľúto, vadilo mu to, že nemôže ísť s deťmi na výlet.

1.6. Po doplnení dokazovania žalobcovia v rámci záverečného prednesu uviedli, že sa stotožňujú so závermi svedkov, ktorí uviedli, že v danom prípade bola liečba predmetnej choroby u žalobcu v 3. rade možná tak konzervatívnym spôsobom, ako aj operačným, pričom bolo rozhodujúce v akom klinickom stave sa maloletý žalobca nachádzal v čase prijatia na hospitalizáciu u žalovaného. Žalobcovia poukazovali na to, že keď bol prijatý na hospitalizáciu dňom 16.04.2007 bol prijatý s vysokou telesnou

teplotou, so septickým charakterom krivky telesnej teploty, mal vysokú aktivitu zápalových markerov, bolestivé obmedzenie hybnosti ľavého bedra s úľavovou polohou ľavej dolnej končatiny a to všetko za stavu kedy v čase medzi 08.04. - 16.04.2007 bol liečený dvojkombináciou antibiotík. Už pri tejto hospitalizácii nebola vykazovaná známka žiadneho zlepšenia zdravotného stavu a to aj napriek liečbe antibiotikami. Práve na tento klinický stav žalobcu v 3.rade, v akom sa nachádzal, aj prof. M.. V., ktorý vo veci podával svedeckú výpoveď uviedol, že sa po punkcii a po zistení hnisavého obsahu v anestéze prevedie dekompresia čo znamená operačné otvorenie kĺbu a masívny preplach kĺbu s dezinfekčným prostriedkom a zavedením preplachovej drenáže. S poukazom na klinický stav žalobcu mala byť zvolená operačná liečba. Rovnako aj prof. M.. C. z Bratislavy v rámci výpovede uviedol, že pokiaľ je dieťa septické, má horúčky, zvýšené leukocyty a C reaktívny proteín je pri pozitívnom sonografickom náleze konzultovaný ortopéd a indikuje punkciu kĺbu pod röntgenom v celkovej anestéze a pri hnisavom obsahu aj preplach, prípadne drenáž kĺbu. To znamená, že obaja lekári a tiež znalci podávajúci znalecké posudky v rámci trestného konania a v civilnom konaní svedecké výpovede poukázali na potrebu vykonania operačnej liečby žalobcu v 3. rade. Žalobcovia aj naďalej zotrvávali na oneskorení operačnej liečby u žalovaného s tým, že si uvedomovali, že nebolo možné ustáliť, ku ktorému dátumu došlo k nezvratnému poškodeniu bedrového kĺbu u žalobcu v 3. rade. Avšak punkciou bol zistený v kĺbe hnis a aj napriek tomuto zisteniu žalovaný nevykonal operačnú liečbu približne týždeň, čím podľa žalobcov minimálne znížil šancu žalobcu v 3. rade na priaznivý priebeh liečby zápalu bedrového kĺbu. Z týchto dôvodov mali žalobcovia za to, že je na mieste uznať zodpovednosť žalovaného za vznik škody žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 17.06.2020, kde namietol dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku voči nim. Mal za to, že zo strany žalobcov nie je napádané samotné stanovenie diagnózy. Táto skutočnosť sporná nebola. Spor nebol ani o priebehu ďalšej liečby u maloletého žalobcu v 3. rade po 24.04.2007, teda potom čo bola vykonaná operačná liečba u maloletého žalobcu. To, čo považujú žalobcovia za nesprávne a čo je v tomto konaní namietané bol postup liečby v období od 16.04.2007 kedy bol maloletý privezený na hospitalizáciu k žalovanému do 24.04.2007 kedy bol vykonaný chirurgický zákrok. Žalovanému žalobcovia vytýkali, že po prevezení dňa 16.04.2007 nebol vykonaný nevyhnutný chirurgický zákrok, ale, že sa žalovaný snažil poskytnúť maloletému konzervatívnu liečbu. Svoje nároky žalobcovia opierali o znalecké posudky M.. Y. a M.. L., ako aj ich svedecké výpovede v rámci tohto konania. Naopak žalovaný poukazoval na vyjadrenia, stanoviská prof. C. a prof. V., ktoré boli doložené v rámci trestného konania a následne v civilnom konaní obaja vypovedali ako svedkovia. Všetci svedkovia v rámci písomných svedeckých výpovedí poukázali na to, že pri takomto type ochorenia je rozhodujúci čas 48 hodín, počas ktorého pri nevhodne zvolenej liečbe môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu zdravia. S poukazom na predchádzajúcu liečbu u maloletého žalobcu v 3. rade, ktorý sa liečil na bronchitídu, následne zápal stredného ucha, bol dvakrát hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou Vaše zdravie Zvolen, n.o. v období od 23.03. do 27.03. a od 03.04. do 08.04., mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu zdravia na strane maloletého žalobcu. Už aj z vyjadrenia žalobkyne v 2. rade, ako aj žalobcu v 1. rade vyplynulo, že pri druhej hospitalizácii matka maloletého poukazovala na problémy s ľavou dolnou končatinou, ktorú si maloletý žalobca držal v nehybnej polohe a výrazne si ju šetril. Už v tomto čase boli príznaky poškodenia ľavého bedrového kĺbu, čo však s určitosťou nevedel povedať a potvrdiť žiaden zo znalcov, či svedkov v rámci trestného alebo civilného konania. Následne dieťa bolo prepustené do domáceho liečenia po rozsiahlej antibiotickej liečbe s tým, že keď bolo prijaté na hospitalizáciu k žalovanému bolo prijaté s nulovou imunitou vo veľmi vážnom stave. Takto to prezentovali aj rodičia maloletého pri svojom výsluchu. Už samotná táto skutočnosť mohla veľmi zhoršiť aj ďalší priebeh liečby, ktorý nasledoval u žalovaného, čo potvrdili svedkovia v rámci civilného konania. Následne pri hospitalizácii u žalovaného bola maloletému nasadená antibiotická liečba, kde zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu počas piatich dní do 21.04.2007, kde sa konštatuje, že nález na ľavej koxe je zlepšený, bol zmiernený opuch a dieťa bolo bez teploty. Kontrolné vyšetrenie po prijatí na hospitalizáciu bolo vykonané 17.04., kde rovnako bolo konštatované zlepšenie zdravotného stavu. Až po 21.04.2007 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu u maloletého žalobcu v 3. rade a nasledovalo rozhodnutie o chirurgickom zákroku.

2.1. V tejto súvislosti žalovaná strana poukazovala na ustanovenie , ktoré definuje čo je zdravotná starostlivosť, ako aj na ustanovenie , , ktoré stanovuje, že dohľad nad vykonaním zdravotnej starostlivosti vykonáva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti s poukazom na citovaného zákona. V tejto súvislosti žalovaná strana poukazovala na vyjadrenia svedkov v konaní, predovšetkým prof. C., ale aj prof. V., ktorí potvrdili, že nenašli a neboli vypracované štandardné

diagnostické postupy pri liečbe tejto diagnózy. Pokiaľ lekárska veda umožňuje postup rozličnými lekárskymi postupmi platí, že rozhodnutie, ktorý z týchto postupov je v súlade so zákonom je práve na zdravotníckom zariadení. Všetci lekári, ktorí sa v rámci civilného konania vyjadrili ako svedkovia, uviedli, že v danom prípade je postup „lege artis“ aj konzervačná liečba, aj chirurgický zákrok. To, pre ktorú liečbu sa rozhodne zdravotnícke zariadenie vyplýva priamo z klinického stavu toho ktorého pacienta. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy musia byť splnené všetky zákonné predpoklady, ktorými je protiprávnosť konania, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou konania a škodou a zavinenie. Žalovaný mal za to, že preukázali, že neporušili právne povinnosti a teda v prípade vzniku škody tu nie je splnená ani príčinná súvislosť medzi porušením a protiprávnosťou konania na strane žalovaného a vznikom škody. K príčinnej súvislosti konštatovali, že žalovaný by mohol byť zodpovedný za škodu vzniknutú na zdraví žalobcu v 3. rade len v tom prípade, ak by bolo preukázané, že spôsob liečby u žalovaného viedol k poškodeniu ľavého bedrového kĺbu, čo však preukázané nebolo. Navyše to, či by v prípade operačnej liečby nedošlo k poškodeniu ľavého bedrového kĺbu u maloletého žalobcu v konaní preukázané nebolo a nebolo možné túto skutočnosť žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať. Žalovaný mal voľbu medzi dvomi možnosťami postupu liečby, pričom každý jeden tento postup bol postupom v súlade so zákonom, vzhľadom na klinický stav dieťaťa sa žalovaný rozhodol pre konzervatívnu liečbu, ktorá navyše v prvých dňoch sa ukázala ako správna, čo sa prejavilo v zlepšení zdravotného stavu u žalobcu v 3. rade. Po následnom zhoršení zdravotného stavu u maloletého žalobcu tak došlo k operačnej liečbe a chirurgickému zákroku. Žalovaná strana mala za to, že žalobcovia nepreukázali hmotnoprávne podmienky na úspešnosť svojho nároku a preto žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

2.2. Žalovaná strana po oboznámení sa s písomnými svedeckými výpoveďami zotrvávala na stanovisku, že postup M.. B., detského ortopéda a lekára žalovaného bol „lege artis“, teda správny. V tejto súvislosti poukazovali na to, že súd má brať do úvahy aj skutočnosť kto znalecké posudky vypracovával a aké mal skúsenosti s liečbou pri uvedenej diagnóze. Znalecké posudky v rámci trestného konania a následne svedecké výpovede podávané v rámci civilného konania, na ktorých žalobcovia stavali svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a ktoré zhodnotili liečebný postup ako non lege artis, t.j. nesprávny, vypracovali dvaja všeobecní ortopédi, ktorí sa prioritne nevenujú detskej ortopédii. M.. L. uviedol, že sa prioritne venuje iným oblastiam ortopédie a každý ortopéd má skúsenosti s transitórnou koxitídou. M.. Y. uviedol, že sa prioritne venuje iným oblastiam ortopédie. Na druhej strane znalecké posudky, ktoré zhodnotili liečebný postup ako správny - lege artis vypracovali prof. M.. M. C., PhD., ktorý je hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre detskú ortopédiu a prof. M.. O. V., DrSc., ktorý je jedným z najrenomovanejších odborníkov na detskú ortopédiu v Európe, kde posudok vypracoval Inštitút postgrauduálneho vzdelávania v zdravotníctve ČR, kolégium najväčších odborníkov Českej republiky v odbore detská ortopédia, okrem prof. V., prednostu Ortopedickej kliniky 1. LF a IPVZ v Prahe, aj prof. MUDr. Jiří R., CSc., vedúci lekár oddelenia detskej ortopédie Ortopedickej kliniky 1. LF a IPVZ NNB, doc. M.. M. U., PhD., odborný lekár pre detskú ortopédiu Ortopedickej kliniky 1. LF a IPVZ NNB. Obaja sa vyjadrovali aj k diagnostikovaniu takéhoto ochorenia a počtu odoperovaných, resp. liečených detských pacientov. Navyše M.. L. a M.. Y. vo svojich vyjadreniach a publikáciách citovali práve menovaných profesorov M.. O. V. a M.. M. C., ktorých obaja považovali za kapacity vo svojich odboroch a mimoriadne erudovaných odborníkov. Rovnako žalovaná strana poukazovala aj na to, že tak M.. L., ako aj M.. Y. súhlasili s faktom, že purulentná koxitída (hnisavý zápal bedrového kĺbu) je závažné ochorenie postihujúce zväčša detí do 2.roku života a u dospelých je toto ochorenie zriedkavé. Obaja znalci uviedli, že aj napriek adekvátnej liečbe v 1/3-ine až v 1-ici prípadov dochádza k deštrukcii kĺbovej chrupavky a rastovej štrbiny s trvalými následkami rôzneho rozsahu. Rovnako obaja uviedli, že každé oneskorenie v liečebnom postupe môže spôsobiť nenávratné poškodenie, nakoľko už v priebehu 48 hodín dochádza k poškodeniu kĺbovej chrupavky a postupne aj k poškodeniu kosti s narušením rastu kostí a jej ťažkej deformite. M.. L. v rámci posudku konštatoval, že bolo nevyhnutné najneskôr deň po prijatí na detské oddelenie Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie vykonať ultrazvukové vyšetrenie bedrového kĺbu, ktoré by dokázalo nepochybne náplň bedrového kĺbu a v prípade sporného ultrazvukového nálezu opakovať tento s uplynutím 12 hodín, čo však vykonané nebolo. M.. L. poukázal na to, že definitívne a správne bola diagnóza stanovená až pri hospitalizácii u žalovaného 16.04.2007. Obaja sa zhodli, že diagnostika hnisavej koxitídy spočíva v skorom ortopedickom vyšetrení, ktorého súčasťou má byť aj USG vyšetrenie a pri výpotku aj punkcia tohto výpotku. Obaja znalci sa tiež zhodli na dvoch možnostiach liečby hnisavého zápalu bedrového kĺbu a to konzervatívna liečba spočívajúca v punkcii s odsatím výpotku a na základe kultivácie s cielenou ATB liečbou a chirurgická, ktorá spočíva v otvorení kĺbu a jeho preplachom a preplachovým drenom, čo prichádza do úvahy, ak nedochádza k

zlepšeniu klinického stavu. To znamená, že obaja na jednej strane akceptovali možnosť konzervatívnej liečby, pričom na druhej strane poukazujú na nesprávny postup žalovaného. Obaja však poukázali aj na to, že chirurgický zákrok, ktorým je otvorenie a preplach kĺbu má svoje indikácie, nakoľko u detí prináša so sebou aj potenciálne riziká. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na jednotlivé skutočnosti uvádzané a konštatované svedkami v rámci písomných svedeckých výpovedí, kde sa zhodli, že predchádzajúce ochorenia u maloletého žalobcu v 3. rade ovplyvnili priebeh a imunitnú reakciu organizmu s tým, že maloletý pri preklade k žalovanému bol už v zlom zdravotnom stave s takmer nulovou imunitou, kde nemal červené krvinky. Dá sa predpokladať, podľa vyjadrenia prof. V., že k poškodeniu bedrového kĺbu u maloletého došlo pozvoľna už v priebehu bronchopneumónie a otitídy. Rovnako prof. C. uviedol, že otvorenú revíziu a laváž kĺbu indikujú zriedkavo, pričom porucha imunity pacienta mohla mať vplyv na vznik a priebeh ortopedického ochorenia. Rovnako sa zhodli, že nie je možné stanoviť aká miera poškodenia by bola, ak by bol zvolený spôsob liečby, ktorý považoval M.. Y. s MUDr. L. za správny. Rovnako sa nevedeli vyjadriť k tomu na akú mieru by sa znížilo poškodenie ak by bol postup iný. Za takto zistených skutočností potom žalobcovi nepreukázali hmotnoprávne podmienky pre priznanie škody voči žalovanému.

3. Súčasťou žaloby sú listiny, na ktoré žalobca v 1. rade poukazovala to predovšetkým sťažnosť na zanedbanie lekárskej starostlivosti s trvalými následkami zo dňa 7.12.2007 adresovaná Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vrátane odpovede Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou zo dňa 7.8.2008. V sťažnosti poukázal otec maloletého M. - žalobcu v 3. rade na postupnosť hospitalizácií a jednotlivých lekárskych zákrokov až do 17.5.2007. V závere uviedol, že z postupu NsP Zvolen jasne vyplýva hrubé porušenie lekárskej starostlivosti, zanedbanie potrebných a nevyhnutných vyšetrení pri stanovení správnej diagnózy a liečby. Rovnako poukazoval na benevolentný prístup všeobecného lekára M.. I.. Uvedenou žiadosťou adresovanou na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiadali zaujať stanovisko a posúdiť náhradu za poškodenie zdravia s trvalými následkami.

3.1. Úrad dňa 7.8.2008 oznámil ukončenie prešetrenia, kde uviedol, že zdravotná starostlivosť poskytovaná všeobecným lekárom M.. I. bola v súlade so zákonom. Pokiaľ išlo o poskytovanie zdravotnej starostlivosti detským oddelením Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie, n.o. Zvolen počas hospitalizácie v dňoch 8.4. - 16.4.2007 úrad zistil porušenie podľa v tom, že nesprávnym zhodnotením závažnosti zdravotného stavu došlo k jeho oneskorenému prekladu na vyššie pracovisko a tým oddialeniu intenzívnej liečby. Z tohto dôvodu podanie považujú za opodstatnené. Zároveň oznámil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že voči poskytovateľovi budú prijaté opatrenia podľa vnútorných predpisov úradu.

4. Žalobca v 1. rade okrem žiadosti adresovanej na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podal dňa 13.7.2009 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví na Okresnej prokuratúre Zvolen, ktorá podanie prijala 15.7.2009. V tejto súvislosti si súd pripojil a oboznámil sa aj s trestným spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T XXX/XXXX, z ktorého spisu bolo zistené, že na základe trestného oznámenia podala Okresná prokuratúra Zvolen obžalobu na M.. N. C. a M.. O. B. s tým, že inému z nedbanlivosti spôsobili obaja ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchali závažným spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej im zo zamestnania a čin spáchali na chránenej osobe - dieťati. Súčasťou trestného spisu boli aj znalecké posudky M.. L. a M.. Y. vrátane ich doplnkov, ktoré boli zabezpečené žalobcami aj v tomto konaní. Pri obžalovanom M.. O. B. išlo o lekára ortopéda z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, ktorému bolo obžalobou kladené za vinu, že dňa 16.4.2007 po preložení maloletého M.B. do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, ktoré bolo vykonané po predchádzajúcej konzultácii M.. N. C. vykonal punkciu bederného kĺbu maloletého M.B. so záverom pyogénna artritída (hnisavý zápal kĺbu), kde napriek tejto diagnóze v rozpore so zaužívanými postupmi pokračoval v konzervatívnej liečbe antibiotikami, kde podľa znalcov z dôvodu zamedzenia ďalšieho zhoršovania zdravotného stavu maloletý M.B. mal byť ihneď vykonaný operačný zásah čím by sa s najväčšou pravdepodobnosťou zamedzilo ďalšiemu rozvoju ochorenia a vzniku nenávratného poškodenia bedrového kĺbu maloletého M.B.. Po rozsiahlom dokazovaní Okresný súd Zvolen rozhodol rozsudkom zo dňa 12.12.2018, ktorým M.. N. C. a M.. O. B. podľa , písm. b/ oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen č.k. XPv X/XX/XXXX-XX zo dňa 14.06.2017 pre prečin ublíženia na zdraví podľa , , , s poukazom na ustanovenie , písm. h/ a s poukazom na , , pretože skutok nie

je trestným činom. Súčasne súd prvej inštancie odkázal poškodeného M. K. - otca maloletého žalobcu v 3. rade s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že „súd nemal bez akýchkoľvek pochybností za jednoznačne preukázané naplnenie objektívnej stránky žalovaného trestného činu a to u obžalovanej 1., že nepoužitím všetkých dostupných prostriedkov diagnostiky ochorenia spôsobila ťažkú ujmu na zdraví maloletému poškodenému, teda, že by najmä nevykonaním USG vyšetrenia došlo k oneskorenému určeniu správnej diagnózy a že aj napriek správnemu diagnostikovaniu ochorenia dňa 13.4.2007, že by nebol včas preložený na vyššie pracovisko na realizáciu punkcie bedrového kĺbu a u obžalovaného 2., ktorý dňa 16.4.2007 po preložení maloletého do DFNsP Banská Bystrica vykonal punkciu bederného kĺbu maloletého, že by napriek diagnóze pyogénna artritída v rozpore so zaužívanými postupmi a pokračoval v konzervatívnej liečbe antibiotikami a že v prípade vykonania operačného zásahu ihneď by sa s najväčšou pravdepodobnosťou zamedzilo ďalšiemu rozvodu ochorenia a vzniku nenávratného poškodenia bedrového kĺbu maloletého, čím týmto svojim konaním by obžalovaní 1. a 2. ako zdravotnícki pracovníci - ortopédi v dôsledku nedostatočného a oneskoreného využitia dostupných diagnostických metód a postupov zanedbali svoje povinnosti a porušili dôležitú povinnosť vyplývajúcu z ich postavenia zdravotníckeho pracovníka následkom čoho u maloletého vzniklo nenávratné poškodenie ľavého bedrového kĺbu a hornej časti stehennej kosti. V súlade s takto vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami súd nemohol rozhodnúť o vine obžalovaných 1. a 2., preto ich podľa , písm. b/ spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen č.k. XPv X/XX/XXXX-XX zo dňa 14.6.2017 zo žalovaného skutku v celom rozsahu oslobodil, pretože tento skutok nie je trestným činom“. Z dôvodu podaného odvolania tak zo strany Okresnej prokuratúry Zvolen, ako aj poškodených rodičov maloletého M. - žalobcu v 3. rade vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý rozsudkom sp. zn. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 6.6.2019 odvolanie okresného prokurátora zamietol, zamietol odvolanie poškodených rodičov maloletého žalobcu v 3. rade a doplnil rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.12.2018 sp. zn. XT/XXX/XXXX vo výroku o náhrade škody tak, že podľa sa poškodená M. K. (žalobkyňa v 2.rade) odkázala s nárokom na náhradu škody na civilný proces. 4.1. Tak ako je vyššie konštatované v konaní boli podané znalecké posudky M.. P. Y., PhD. a M.. K. L. v znení dodatkov a doplnkov, ktoré rovnako do spisu doložili aj žalobcovia a z ktorých vychádzali pri uplatňovaní nárokov v civilnom konaní. Zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že definitívne stanovená diagnóza u žalobcu v 3. rade bola až po preklade z detského oddelenia NsP Zvolen dňa 16.4.2007 kedy bola urobená punkcia ľavého bedrového kĺbu a materiál bol odoslaný na mikrobiologické vyšetrenie. Čas od prijatia pacienta 8.4.2007 do stanovenia diagnózy 16.4.2007 označili znalci v rámci trestného konania za neprimerane dlhý. Na otázku týkajúcu sa popis zdravotnej starostlivosti po stanovení diagnózy a poskytnutiu správnej liečby postupom lege artis znalci uviedli, že diagnóza bola správne stanovená 16.4.2007. To znamená, že bol stanovený hnisavý zápal bedrového kĺbu. Pri hnisavom zápale dochádza k poškodzovaniu celého kĺbu zápalom. Každé opozdenie v liečebnom postupe môže spôsobiť nenávratné poškodenie. Preto po stanovení diagnózy malo byť hneď operatívne zasiahnuté. V danej veci bolo rozhodnuté o konzervatívnej liečbe, pokračovalo sa v liečbe antibiotikami. Aj po obdržaní výsledku kultivácie, kde bola potvrdená infekcia pseudomonas aeruginosa sa ďalej pokračovalo v konzervatívnej liečbe. Až 24.4.2007 bolo dieťa operované, pri operácii bol otvorený bedrový kĺb, zavedená preplachová drenáž a následne bola naložená fixácia bedrového kĺbu tzv. H-dlahami. Priebeh liečby bol komplikovaný anémiou, preto bola podaná transfúzia krvi, taktiež bola liečená ďalšia komplikácia pravostranná bronchopneumónia. V rámci vyšetrení bola zistená porucha neadaptívnej imunity. Táto porucha imunity mohla mať vplyv na vznik ortopedického ochorenia. Na konkrétnu otázku M.. Y., či vzniklo zistené ortopedické ochorenie v príčinnej súvislosti s ORL ochorením, pre ktoré bol maloletý hospitalizovaný a či je možné stanoviť zodpovednosť konkrétnej osoby za vznik ortopedického ochorenia, znalec uviedol: „Ortopedické ochorenie vzniklo v príčinnej súvislosti s ORL ochorením, pre ktoré bol hospitalizovaný, avšak nie je možné povedať, že vzniklo v dôsledku chyby, resp. konkrétneho nesprávneho konania konkrétnej osoby“. M.. L. v odpovedi na uvedenú otázku uviedol: „Genéza následného ortopedického ochorenia je multifaktoriálna, závisí od množstva momentálnych okolností/aktuálna fyzická a psychická kondícia, stav výživy, prekonaná vírusová infekcia v nedávnej minulosti, momentálny imulogický status, agresivita, virulencia pôvodcu

- mikroorganizmu, pohlavie genetická dispozícia .../ teda len v teoretickej rovine existuje možnosť vytypovať nešťastnú zhodu momentálnych okolností, ktoré vedú k diseminácii primárnej infekcie s výslednou ťažkou zápalovou komplikáciou. Situácia je v posudzovanom prípade komplikovaná faktom, že v primárnom ložisku v strednoušnej dutine a v ľavom bedrovom kĺbe nebol nájdený totožný mikroorganizmus, pravdepodobne počas hospitalizácie došlo k infekcii poškodeného typickým

nemocničným mikroorganizmom - pseudomonas aeruginusa, ktorý v kombinácii s liečbou antibiotikami prekryl pôvodný mikrobiologický obraz“. V závere znalec uviedol, že diagnosticky a liečebný postup počas hospitalizácie poškodeného na detskom oddelení NsP Vaše zdravie, n.o. Zvolen a počas hospitalizácie na kojeneckom oddelení druhej detskej kliniky DFNsP Banská Bystrica nie je možné hodnotiť ako lege artis. Konštatoval, že v posudzovanom prípade neboli správne a včas využité všetky dostupné diagnostické možnosti, správna diagnóza bola stanovená neskoro a poškodenému nebola včas poskytnutá zodpovedajúca liečba. Súčasne boli k žalobe pripojené aj znalecké posudky oboch znalcov obodovania poškodenia zdravia a trvalých následkov u maloletého žalobcu v 3. rade.

5. Ďalšie listiny doložené žalobcami k žalobe boli vyúčtované a vyčíslené vecné náklady v súvislosti s liečbou maloletého žalobcu v 3. rade a to na použité motorové vozidlo na prepravu a spotrebované PHM, výdavky spojené s rehabilitáciou na liečení v Liečebnom ústave Marína Kováčová, poplatky za kontrolné vyšetrenia, náhrady za výkony operatéra v Českej republike a poplatky za aparát fixátor, ako aj za ostatné zdravotné pomôcky.

6. Tak ako žalobcovia aj žalovaný poukazoval predovšetkým na listiny, ktoré boli produkované v rámci trestného konania a to znalecký posudok Inštitútu postgraduálneho vzdelávania v zdravotníctve znaleckého ústavu, odboru zdravotníctva zo dňa 10.9.2018. Uvedený znalecký posudok bol vyhotovený na požiadanie obžalovaných. Zo znaleckého posudku bolo zistené, že riaditeľ IPVZ M.. Q. M., PhD., MBA určil znalecký kolektív v zložení prof. M.. O. V., DrSc., prednosta ortopedickej kliniky 1.LF a IPVZ v Prahe na Bulovce, prof. M.. B. R., CSC., vedúci lekár oddelenia detskej ortopédie Ortopedickej kliniky 1.LF a IPVZ NNB, Doc. M.. M. U., PhD., odborný lekár pre detskú ortopédiu, Ortopedická klinika 1.LF a IPVZ NNB. Účelom kontrolného posudku bolo 1. posúdenie diagnostických a liečebných postupov v Nemocnici Zvolen a v Nemocnici Banská Bystrica, 2. posúdenie poskytnutej diagnostickej a liečebnej starostlivosti M.. C. a M.. B., 3. stanovisko k záveru oboch znaleckých posudkov k postupu non lege artis. Zo znaleckého posudku vyplýva „V den přijetí 16.4.2007 byla provedena v celkové anestezii punkce levého kyčelního kloubu s nálezem hnisu v kloubu, bylo doporučeno pokračovat v léčbě dvojkombinací antibiotik. 17.4.2007 bylo dítě afebrilní, pohyb bytl volnější, opakovaný pokus o punkci byl neúspěšný. Ve dnech 18. až 23.4.2007 došlo k opakovanému vzestupu teplot do hodnoty 38,6 stupňú, klinický nález byl bez podstatných změn, antalgické držení přetrvávalo, kontrolní sonografické vyšetření bylo označeno jako „beze změn“!. Při manipulaci dítě reagovalo bolestivě. 24.4.2007 byla indikována celková anestézie a revize levého kyčelního kloubu s jeho otevřením a opakovanými výplachy, drenáží a fixací H dlaha, následujíci den byly opakovaně proplachy, antibiotika podávána podle citlivosti“. Znalci v znaleckom posudku uviedli, že argumentácia znalcov v skoršie vykonaných znaleckých posudkov, že mala byť ihneď vykonaná otvorená revízia bedrového kĺbu, nie je správna. Ukazuje na hrubú neznalosť tohto problému. Vždy je treba vyčkať na reakciu pacienta - tiež sa stav dramaticky zlepšil - až potom po opätovne exacerbacii indikovať revíziu chorého bedrového kĺbu. Rovnaký postup je zaužívaný tak v Prahe, ako aj vo Viedni a tiež na pracoviskách v Spojených štátoch amerických. Revízia kĺbu u alternovaného 6-mesačného pacienta nie je bez rizík, naopak môže dôjsť k množstvu nových problémov. V závere znaleckého posudku je uvedené, že „znalecké posudky M.. K. L. a M.. P. Y. jsou síce napsané zdánlivě formálně správně, popisují však na základě informací z odborné literatury ideálny stav, který je v klinické praxi málokdy dosažitelný. Není zřejmé, zda jmenovaní znalci mají osobní zkušenost s vyšetřováním a léčením kojenecké koxitidy“. „Označit konání doktorky C. a doktora B. jako postup non lege artis je však nepřijatelné. Oba odborníci odvedli pečlivou a užitečnou práci, koxitickému postižení kyčelního kloubu však bylo stěží možno zabránit“.

6.1. Rovnako žalovaná strana poukazovala aj na stanovisko prof. M.. M. C., PhD., prednostu Detskej ortopedickej kliniky Lekárskej fakulty UK a DFNsP Bratislava zo dňa 3.2.2008. Zo stanoviska vyplýva, že „pri odporujúcich si odborných záveroch je adekvátnou zákonnou reakciou aj taký procesný postup, v rámci ktorého bude na vyriešenie odbornej otázky dôležitej pre trestné konanie v rámci prebiehajúceho trestného konania z podnetu jednotlivých strán, prípadne aj bez takého podnetu na základe rozhodnutia súdu angažovaný znalecký ústav ako najvyššia znalecká inštancia. Takýmto postupom je tak možné s konečnou platnosťou vysporiadať rozchádzajúce sa odborné závery odborníkov z príslušného odboru a odvetvia“. K znaleckému posudku č. 295/2018 vypracovanému znaleckým Inštitútom postgraduálniho vzdělávání ve zdravotnictví IPVZ, ktorý je zapísaný v zozname znaleckých ústavov vedených Ministerstvom spravodlivosti ČR v odbore znaleckej činnosti zdravotníctvo - ortopédia uviedol, že sa jedná o špičkové odborné pracovisko v oblasti ortopédie, osobitne v oblasti detskej ortopédie, pričom pracovníci publikujú najvýznamnejšiu odbornú literatúru v oblasti ortopédie na území bývalého

Československa. Súčasťou trojčlenného znaleckého kolektívu, ktorý riaditeľ IPVZ určil na vypracovanie znaleckého posudku je prof. MUDr. O. V., DrSc., ktorý je považovaný za najvyššiu odbornú autoritu v oblasti ortopédie na území bývalého Československa a pôsobí ako prednosta Ortopedickej kliniky 1.LF a IPVZ Nemocnice na Bulovce. Rovnako absolvoval študijné pobyty v zahraničí a v roku 1994 bol menovaný profesorom konzultantom Nemocnice Spesing vo Viedni. Rovnako je riadnym členom viacerých ortopedických spoločností a členom výkonnej rady EFORD, ako aj spoločností detských ortopédov po celom svete. Znalecký posudok bol vyhotovený z Českej republiky z dôvodu, že v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR sa nenachádza znalecký ústav pre odvetvie ortopédia. Závery znaleckého posudku priamo protirečia obsahu obžaloby a obsahu znaleckých posudkov M.. L. a M.. Y..

7. Obe strany sporu poukazovali na znalecké posudky vyhotovené v rámci trestného konania a to žalobcovia na znalecké posudky M.. Y. a M.. L., naopak žalovaná strana na stanovisko prof. V., ako aj stanovisko prof. C.. Obe strany navrhovali lekárov predvolať a vypočuť v rámci civilného konania ako svedkov. S poukazom na vzdialenosť navrhovaných svedkov, ako aj celosvetovú pandémiu súd po vyjadrení sa svedkov písomne a ospravedlneniach sa z pojednávaní zvážil postup v zmysle ustanovenia a navrhovaní svedkovia vo veci podali písomné svedecké výpovede, s ktorými boli strany sporu oboznámené a na ktoré mali možnosť reagovať a vyjadriť sa. Rovnako strany sporu mali možnosť koncipovania otázok na navrhovaných svedkov, na ktoré svedkovia v rámci písomných svedeckých výpovedí zodpovedali.

7.1. Ako prvý, v rámci svedeckej výpovede, sa vyjadril prof. M.. O. V., DrSc., Emeritní prednosta ortopedickej kliniky na Bulovce v Prahe. Svedeckú výpoveď doručil súdu 17.9.2021 (čl.356). Svedok v rámci svedeckej výpovede uviedol, že pseudomonas aeruginosa získaný punkciou z ľavého bedrového kĺbu dňa 16.4.2007 u maloletého žalobcu 3. je menej častým pôvodcom pyogénnej koxitídy, ale nie úplne nemožný. Diagnostické a terapeutické postupy pri pyogénnej koxitíde spočívajúce v okamžitej revízii bedrového kĺbu u batoliat nie sú stanovené. Ošetrujúci lekár vychádza zo všeobecne známych zásad liečenia pyogénnych artritíd, ktoré sú uvedené v učebniciach ako „osteomyelitis“ od prof. E. z roku 1970 alebo „ortopédie“ z roku 2005 a druhého vydania z roku 2014 od autorov V. a kolektív. Svedok uviedol, že v ortopédii pôsobí od roku 1978 a za svoju prax operoval celú radu purulentných koxitíd, avšak vzhľadom k málo častej diagnóze a následnej indikácii k operácii ich však nebolo viac než 20. Desať rokov pôsobil na detskej ortopédii vo Viedni a 13 rokov jeden až dvakrát ročne na 3-4 týždne jazdil pravidelne operovať detských pacientov do nemocnice v Kuvajte. Rovnako aj na „materskom pracovisku“ odoperoval niekoľko sto detských bedier s následkami nekrózy hlavice stehennej kosti. Svedok uviedol, že bronchitída a otitída u maloletého žalobcu, ktoré predchádzali koxitíde a boli liečené antibiotikami iste ovplyvnili priebeh choroby a imunitnej reakcie organizmu. Uviedol, že si pamätá takéto prípady zo 70-tych - 80-tych rokov kedy pre komplikované a úporné zápaly stredného ucha liečených antibiotikami boli diagnostikované koxitídy alebo ich následky. Svedok predpokladal, že k poškodeniu bedrového kĺbu u maloletého žalobcu došlo „plíživě již během bronchopneumonie a otitidy“. Presný dátum však stanoviť nie je možné, pričom prvé klinické známky už boli popísané v dokumentácii v Nemocnici vo Zvolene. Štandardný postup pri liečbe koxitídy závisí od klinického a laboratórneho nálezu a celkového stavu pacienta. Sonografiu považuje svedok za pomocnú vyšetrovaciu metódu, pričom veľmi záleží na správnej interpretácii nálezu. To, že v prípade maloletého žalobcu bola použitá považoval za správne. Ďalej svedok uviedol, že dostatočne razantná antibiotická liečba aplikovaná v nemocnici intravenózne môže zastaviť zápalový proces bez toho, aby sa musel kĺb otvárať. Na záver svedok uviedol „Nešťastné znalecké posudky kolegu z Košíc, kteří nemají žádné zkušenosti v dětské ortopedii a pouze opisují doporučení z učebnic, spustily celý soudní spor. Na počátku však stojí neuvážený výrok Dr. O. z Brna, který vlastně vybídl rodiče ke stížnosti, aniž znal podrobně celou historii případu. Bylo to neetické a právně nepostižitelné“.

7.2. Prof. M.. M. C., PhD. z Ortopedickej kliniky Lekárskej fakulty a Národného ústavu detských chorôb v Bratislave podal dňa 20.9.2021 písomnú svedeckú výpoveď (čl.360). V rámci svedeckej výpovede svedok uviedol, že nemá vedomosť, či v čase od 16.4.2007 do 17.5.2007 existovali diagnostické a terapeutické postupy odporúčané MZ SR pri diagnóze tranzientná a purulentná koxitída (svedok prešiel vestníky MZ SR na stránke helath.gov.sk od roku 2005 a vestník s podobným odborným usmernením nenašiel). Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o existencii právnych predpisov alebo odporúčaní, ktoré by od roku 2007 do súčasnosti určovali poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti okamžitú revíziu bedrového kĺbu bez toho, aby sa počkalo na odpoveď dieťaťa na konzervatívnu liečbu. Prikláňa sa k názoru, že k

poškodeniu kĺbu došlo v štádiu purulentnej koxitídy, kde infekcia napáda aj oblasť rastovej platničky a okolitej kosti. Deti s kojeneckou koxitídou sú v Národnom ústave detských chorôb hospitalizované na detskej internej klinike a liečené antibiotikami s výborným efektom. Pokiaľ je dieťa septické, má horúčky, zvýšené leukocyty a C reaktívny proteín je pri pozitívnom sonografickom náleze konzultovaný ortopéd a indikuje punkciu kĺbu pod röntgenom v celkovej anestézii a pri hnisavom obsahu aj preplach prípadne drenáž kĺbu. Svedok uviedol, že dávnejšie vykonal osobne asi dva takéto výkony. Svedok tiež pripustil, že bronchitída a otitída mohli priamo súvisieť so vznikom koxitídy a mohli ovplyvniť imunitnú odpoveď alebo primárnu imunodeficienciu dieťaťa. Aj tento svedok uviedol, že nevie presne určiť dátumovo kedy došlo k poškodeniu ľavej koxy. Antibiotická liečba, ktorá bola podaná cielene, včas, v dostatočnej dávke a trvaní dokáže úplne eliminovať zápal kĺbu. V minulosti odporúčaná otvorená revízia a laváž kĺbu je indikovaná zriedkavo. Pre určenie ďalšieho postupu liečby je dôležitý celkový klinický stav pacienta, kde sonografické vyšetrenie je pomocné zobrazovacie vyšetrenie.

7.3. M.. P. Y. podal písomnú svedeckú výpoveď dňa 13.10.2021 (čl.363), kde zotrvával na záveroch znaleckého posudku podávaného v rámci trestného konania. V rámci písomnej svedeckej výpovedi zdôraznil, že priebeh liečby u maloletého žalobcu v 3. rade bol komplikovaný anémiou preto bola podaná transfúzia krvi. Rovnako bola liečená aj ďalšia komplikácia pravostranná bronchopneumónia (zápal pľúc). V rámci vyšetrení bola zistená porucha neadaptívnej imunity. Táto porucha imunity mohla mať vplyv na vznik a priebeh ortopedického ochorenia, avšak neovplyvňovala priebeh správneho diagnostického a liečebného postupu. Aj tento svedok uviedol, že sú mu nie známe skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že v danom čase existovali diagnostické a terapeutické postupy. Popisovaný zistený pôvodca infekcie nie je najčastejšou príčinou vzniku hnisavého zápalu bedrového kĺbu. Najčastejšie sa vyskytuje iný patogén. Tak ako pri väčšine ortopedických a iných ochorení neboli na Slovensku k dispozícii záväzné právne predpisy alebo inštitucionálne vydané odporúčané diagnostické a terapeutické postupy, ktoré by určovali taký postup. K poškodeniu kĺbu došlo podľa svedka až v štádiu hnisavého postihnutia bedrového kĺbu, tranzitórna koxitída nepoškodzuje kĺb. Je to stav, s ktorým sa môže stretávať každý pracujúci ortopéd. Svedok uviedol, že sa vo svojej ambulancii venuje skôr dospelým, ambulantne sa s touto diagnózou zvyčajne nestretáva. Podľa svedka neexistuje na Slovensku, ale ani vo svete žiadny špecialista na kojeneckú koxitídu. Hnisavé postihnutie bedrového kĺbu u dojčaťa je pomerne vzácne a svedok odhadol, že ich pracovisko v Košiciach ako celok sa s týmto konkrétnym stavom v konkrétnej lokalite u tak malého dieťaťa stretne iba niekoľkokrát do roka. Svedok ďalej uviedol, že sa prioritne venuje iným oblastiam ortopédie a k danému stavu býva volaný v prípade, že vykonáva konziliárnu službu. Za 25 rokov praxe operoval pre infekciu v oblasti bedrového kĺbu iba niekoľko pacientov. Častejšie sa vyskytuje potreba operačného riešenia infekcie kĺbu u dospelých. Naposledy bol v kontakte s možným hnisavým postihnutím kĺbu lakťa u novorodenca 6 mesiacov spätne, ktoré sa zvládlo konzervatívnou neoperačnou liečbou. Svedok potvrdil, že tak prof .M.. M. C., ako aj prof. M.. O. V. sa venujú hlavne detskej ortopédii a on osobne ich považuje za kapacity vo svojich odboroch. Svedok rovnako ako jeho predchodcovia potvrdil, že už počas hospitalizácie v NsP Zvolen bolo vyslovené podozrenie na hnisavé postihnutie ľavého bedrového kĺbu. Vyplývalo to z klinického obrazu, laboratórnych známok zápalu prebiehajúceho v organizme, ultrazvukového vyšetrenia bedrového kĺbu. Na základe tejto diagnózy bol maloletý preložený do DFNsP Banská Bystrica. Dňom 16.4.2007 bol nález hnisavého zápalu ľavého bedrového kĺbu potvrdený. Svedok zdôraznil, že infekcia v kĺbe vedie v priebehu 48 hodín k poškodeniu kĺbovej chrupavky, postupne, časom dochádza aj k poškodeniu koxy. U detí vedie k narušeniu rastu, jeho ťažkej deformite, rozvoju inkongruencie kĺbových povrchov a dĺžkovej diskrepancii končatín. Podľa literatúry v 1/3-ine až 1-ici prípadov ostávajú následky, ktoré môžu byť rôzneho rozsahu. V ľahších prípadoch vznikne iba mierna deformita hlavy stehnovej kosti a kĺb môže v podstate normálne fungovať. Na opačnej strane je však najťažšie postihnutie tak ako u maloletého žalobcu. V jeho prípade svedok uviedol, že došlo ku kompletnému poškodeniu celej hornej časti stehnovej kosti, kde sa v podstate už nevyvinul normálny kĺb. Okrem toho došlo aj k porušeniu rastu kosti do dĺžky. Možnosti liečby sú konzervatívna neoperačná a operačná. Pri konzervatívnej liečbe uviedol, že táto pozostáva predovšetkým z podávania antibiotík. Ostatná liečba je vo vzťahu k infekcii podporná a symptomatická, lieky na zníženie teploty, náhrady tekutín a podobne. Súčasťou konzervatívnej liečby je aj punkcia a odsatie obsahu. Obsah je následne odoslaný na vyšetrenie a odoberá sa krv na vyšetrenie a prípadné zistenie patogéna v krvi. Naproti tomu operačná liečba spočíva v otvorení kĺbu, jeho preplachu a zavedenia drenu, zvyčajne preplachovej hadičky. Na otázku od čoho závisí zvolenie spôsobu liečby diagnózy pyogénna artritída ľavej koxy pri detskom organizme uviedol, že to závisí od prvotného ochorenia, trvania príznakov a predchádzajúcej liečby. Nasadí sa antibiotická liečba, dieťa sa sleduje a ak nedochádza v priebehu 24 hodín k zásadnému zlepšeniu celkového

lokálneho nálezu obrazu zápalu v laboratórnych vyšetreniach, tak sa indikuje operačná intervencia - otvorenie kĺbu. Podľa svedka v čase indikovania obsahu hnisu v kĺbe pri punkcii dňa 16.4.2021 mala byť vykonaná chirurgická intervencia. Navyše u maloletého bola aplikovaná antibiotická intenzívna liečba v kombinácii antibiotík, to znamená, že boli plne vyčerpané všetky možnosti konzervatívnej liečby. Podľa svedka bolo veľmi pravdepodobné, že pokračovanie v konzervatívnej liečbe po prijatí k žalovanému už nebude prínosné. Chirurgický zákrok v danom čase podľa neho neprinášalo žiadne riziká pre pacienta - žalobcu v 3. rade. Svedok sa vyjadril k tomu, že nevie určiť, v ktorom čase vznikla infekcia v bedrovom kĺbe a nevedel stanoviť mieru poškodenia v jednotlivých obdobiach priebehu ochorenia. Poškodenie vzniká už po 24 až 48 hodinovom trvaní infekcie podľa literárnych údajov. Podľa neho postup bol nesprávny, ale nevedel určiť na akú mieru by sa znížilo poškodenie ak by bol postup iný. Svedok v rámci odpovedí na štandardný spôsob liečby koxitídy uviedol, že prípad sa odohral v roku 2007 skoro pred 15-timi rokmi, kedy vedomosti, postupy boli do určitej miery odlišné od dnešných. Pripustil, že infekciu kĺbu je možné liečiť aj neoperačne, predovšetkým ak sú splnené niektoré podmienky. Nie je však možné odkladať operačný zásah, vyčkávať dni a týždne, keď sa stav nelepší a skúšať iné antibiotiká. Svedok však potvrdil, že neexistuje presné stanovenie konkrétneho času, laboratórne hodnoty a podobne, pri ktorých je indikovaná operácia a pri ktorých ešte konzervatívna liečba postačí.

7.4. M.. K. L. podal svedeckú písomnú výpoveď dňa 26.1.2022 (čl.377), kde zotrvával na záveroch znaleckého posudku, ktorý podával v rámci trestného konania. Na otázky zo strany súdu ako aj zo strany žalovaného uviedol, že neexistujú a ani nemôžu existovať diagnostické a terapeutické postupy odporúčané Ministerstvom zdravotníctva SR pre všetky mysliteľné diagnózy a ich variabilný priebeh. Existujú všeobecne akceptované a známe stáročiami praxe overené a platné základné diagnostické a terapeutické imperatívy, ktoré boli v posudzovanom prípade ignorované. Podľa svedka v deň prijatia, t.j. 16.4.2007 bola realizovaná punkcia ľavého bedrového kĺbu s nálezom hnisu v kĺbe kedy bolo podľa svedka nesprávne doporučené pokračovať v liečbe dvojkombináciou antibiotík. Podľa neho nemožno váhať s liečbou a alibisticky čakať na výsledok kultivácie, keď už 17.4.2007 pri kontrolnom ortopedickom vyšetrení a pokuse o punkcie ľavého bedrového kĺbu v celkovej anestéze, táto bola neúspešná, pretože kĺb bol bez tekutiny, resp. hnis bol veľmi hustý. Podľa svedka bolo nutné ortopedické vyšetrenie maloletého poškodeného realizovať neodkladne už pri hospitalizácii na detskom oddelení Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie, n.o. Zvolen. Samozrejmosťou malo byť ultrazvukové vyšetrenie bedrových kĺbov, ktoré by dokázalo náplň ľavého bedrového kĺbu. K stanoveniu diagnózy došlo až dňa 16.4.2007. Svedok uviedol, že sa s hnisavým zápalom bedra stretol asi dva - tri razy a s hnisavým zápalom kolena možno 10 - 12 krát. Uviedol, že všetky tieto prípady ihneď operovali. Benefity šetrne a erudovane vykonanej včasnej operácie podľa jeho názoru zďaleka prevyšujú riziká a prakticky eliminujú riziko ťažkého poškodenia takéhoto kĺbu. Aj svedok uviedol, že sa venuje ortopédii, nie však ortopédii detskej. Prof. V. a prof. C. osobne pozná a pokladá ich za vážených kompetentných a mimoriadne erudovaných odborníkov. Rovnako poukázal na učebnicu ortopédie vydanú prof. V. a kolektívom, z ktorej v rámci znaleckého posudku aj svedeckej výpovede citoval a na ktorú poukazoval. Svedok v rámci výpovede pri otázke od čoho závisí zvolenie postupu liečby, diagnózy pyogénna artritída ľavej koxy pri detskom organizme uviedol, že vždy začína konzervatívnym spôsobom podľa efektu konzervatívnej liečby sa buď operuje alebo nie. V prípade nálezu hnisavého obsahu vo vnútrokĺbnom priestore je indikovaný okamžitý operačný zákrok v celkovej anestéze s operačnou revíziou bedrového kĺbu s jeho otvorením, evakuáciou hnisu a tkanivovej drviny, opakovanými výplachmi a preplachovou drenážou, pričom zákrok v prípade maloletého bol vykonaný až 24.4.2007, čo je osem dní po dôkaze hnisavého zápalu bedrového kĺbu. Podľa svedka už boli vyčerpané všetky možnosti konzervatívnej liečby pri prijatí maloletého pacienta 16.4.2007 k žalovanému. Ďalej svedok uviedol, že podľa literárnych údajov v tretine až v polovici prípadov infekcie kĺbu vznikne poškodenie kĺbu rôzneho rozsahu. Približne 50% pacientov možno adekvátnou včasnou liečbou vyliečiť bez následkov, prípadne s ľahkými pre bežný život prakticky nepodstatnými následkami. Svedok k ustáleniu poškodenia ľavej koxy u žalobcu v 3. rade uviedol, že nie je možné jednoznačne na túto otázku odpovedať a nemožno presne stanoviť moment kedy sa poškodenie bedrového kĺbu stalo nezvratným. Isté je, že časový faktor hrá mimoriadnu úlohu a dynamika takýchto rozsiahlych zápalových procesov u detí sa počíta na hodiny. Niekoľko hodinový pretlak v kĺbe spôsobený nahromadením hnisu ťažko postihuje cievne zásobenie kĺbnej hlavice stehennej kosti, samotná obrana, zápalová reakcia a produkty rozpadu bielych krviniek ťažko poškodzujú kĺbne chrupavky.

8. Podľa ustanovenia o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj ako Zákon o zdravotnej starostlivosti), ak tento zákon neustanovuje inak, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava podľa § 14 ods. 1; pracovné činnosti pri preprave podľa prvej časti vety nemusia byť vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi. Zdravotnou starostlivosťou nie je poskytovanie osobitného liečebného režimu osobám v detencii podľa osobitného predpisu.

9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ošetrujúci zdravotnícky pracovník je zdravotnícky pracovník určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytovateľ") na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný lekár, ide o ošetrujúceho lekára, ak je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom sestra alebo pôrodná asistentka, ide o ošetrujúcu sestru alebo o ošetrujúcu pôrodnú asistentku.

10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o zdravotnej starostlivosti zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom záujme. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v subjektoch hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu v zdravotníctve alebo výnimočného stavu nepovažuje za hospodársku činnosť.

11. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

12. Podľa ustanovenia o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu spôsobenú poskytovateľmi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti upravuje osobitný predpis.

13. Podľa ustanovenia (ďalej aj ako „OZ“), škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

14. Podľa ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podanou žalobou žalobcovia žiadali priznať náhradu škody tak majetkovej, ako aj nemajetkovej povahy. Mali za to, že zdravotná starostlivosť poskytovaná žalovaným nebola poskytovaná správne a to, že išlo o zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá „non lege artis“. Pred hospitalizáciou žalobcu v 3. rade u žalovaného predchádzali hospitalizácie a liečenia na detskom oddelení Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie Zvolen, n.o.. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Rovnako nebol sporný ani celkový klinický obraz a jednotlivé úkony, ktoré boli vykonávané tak pred 16.4.2007, ako aj samotného dňa 16.4.2007 kedy bol maloletý žalobca v 3. rade prevezený do Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrica, teda k žalovanému. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že prvýkrát bola správne stanovená diagnóza 16.4.2007. Rovnako nie sú namietané ani úkony, ktoré k stanoveniu diagnózy viedli. Sporné ostalo to či postup, ktorý následne žalovaný zvolil bol v súlade s právnymi predpismi a či bolo správne naďalej pokračovať v konzervatívnej liečbe po zistení diagnózy 16.4.2007 alebo mala bezodkladne nasledovať operácia bedrového kĺbu, ktorý postup preferovali znalci podávajúci znalecké posudky v rámci trestného konania.

15.1. V prvom rade je potrebné v danom spore uviesť, že poškodený pacient má nárok uplatniť si, ak sa domnieva, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne, svoje nároky tak v trestnom konaní, ako aj v občianskoprávnom konaní. Z listín zadovážených v rámci konania, ako aj z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že si žalobcovia uplatňovali nároky predovšetkým v rámci trestného konania. Následne po vynesení oslobodzujúceho rozhodnutia voči lekárovi žalovaného a lekárke - detskej ortopédke zo Zvolena boli odkázaní s ich nárokom na náhradu škody na civilné konanie, si tento nárok uplatnili na tunajšom súde. V občianskoprávnom konaní môže poškodený pacient uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Úspech v predmetnom konaní bude závisieť od toho, či bude takýto pacient schopný uniesť dôkazné bremeno a pred súdom preukázať kumulatívne naplnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Prvým z predpokladov je existencia protiprávneho konania, prípadne opomenutia zdravotníckeho pracovníka, ktorým prišlo k porušeniu zákonom uloženej povinnosti, t.j. poskytnutie zdravotnej starostlivosti „non lege artis“. Druhým predpokladom je vznik škody, ujmy na zdraví pacienta. Tretím predpokladom príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, resp. opomenutím a samotnou škodou a štvrtým zavinenie zdravotníckeho pracovníka (úmyselné alebo z nedbanlivosti) v závislosti od konkrétnych okolností. Okrem možností obrátiť sa na súd má poškodený pacient možnosť obrátiť sa aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý predmetný prípad prešetrí a posúdi, či bola zdravotná starostlivosť v konkrétnom prípade poskytnutá lege artis, resp. non lege artis. V prejednávanom spore sa rodičia maloletého žalobcu v 3. rade obrátili na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s podozrením na nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, kde úrad vyhodnotil postup zdravotníckeho zariadenia Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie Zvolen, n.o. ako postup „non lege artis“. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevyhodnocoval postup žalovaného v kontexte správneho alebo nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Preto posúdenie postupu žalovaného po prijatí maloletého žalobcu v 3. rade dňom 16.4.2007 bolo na posúdení súdu. To znamená, že v prvom rade súd skúmal, či je preukázaná existencia protiprávneho konania, prípadne opomenutia zdravotníckeho pracovníka, ktorým prišlo k porušeniu zákonom uloženej povinnosti, t.j. poskytnutiu zdravotnej starostlivosti.

15.2. Žalobcovia mali za to, že postup žalovanej strany bol nesprávny. Opierali svoje stanovisko a názor predovšetkým na vyjadreniach svedkov M.. Y. a M.. L. a tiež z ich znaleckých posudkov podávaných v rámci trestného konania. Boli toho názoru, že po stanovení diagnózy a vykonaní punkcie dňa 16.4.2007 u maloletého žalobcu v 3. rade mal žalovaný pristúpiť k operačnému zákroku a nie ku konzervatívnej liečbe. Preto tento postup považovali za nesprávny a označovali ho ako postup „non lege artis“. Zdôrazňovali, že zo zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že pred hospitalizáciou u žalovaného bol maloletý žalobca liečený antibiotikami počas dlhšieho obdobia. Práve z dôvodu predchádzajúcej antibiotikálnej liečby mal byť maloletý poškodený okamžite operovaný. K stanovisku prof. V. a prof. C. uviedli, že títo pripúšťajú takýto záver pri štandardnom postupe liečby koxitídy, kde uviedli, že operačný zákrok závisí od celkového klinického a laboratórneho nálezu a stavu pacienta. Pri miernom priebehu je možná konzervatívna terapia a pri opakovanej punkcii s eventuálnym výplachom roztokom antibiotík. Pri závažnejších celkových príznakoch je však indikovaná operačná liečba. Znalci sa nezhodli v čase kedy táto operačná liečba mala byť vykonaná a v tom videli žalobcovia rozpor medzi svedeckými a tým aj znaleckými výpoveďami na jednej strane lekárov M.. Y. a M.. L., na druhej strane lekárov prof. M.. C. a prof. M.. V.. Žalobcovia si boli vedomí aj toho, že bolo a z vyjadrení všetkých štyroch svedkov v tomto konaní vyplynulo, že je veľmi ťažké určiť kedy došlo k nezvratnému poškodeniu bedrového kĺbu u maloletého žalobcu v 3. rade. Vzhľadom na situáciu, keď došlo k zániku subjektu nemocničného zariadenia, v ktorom bol maloletý žalobca hospitalizovaný a v ktorom nesporne došlo k pochybeniu a postupu non lege artis, mali za to, že je daná solidárna zodpovednosť a že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v danom konaní ako zodpovedný subjekt. Zdôrazňovali aj slabšie postavenie strany v konaní, kde na rozdiel od žalovaného sú žalobcovia laici, ktorí nemajú vedomosť o odborných otázkach ani o tom čo má zdravotná dokumentácia obsahovať, čo je potrebné, aby bolo v zdravotnej dokumentácii zaznamenané. Z tohto dôvodu bolo potrebné, aby časť dôkaznej povinnosti bola prenesená aj na zdravotnícke zariadenie. Dôležité pre rozhodnutie v spore bolo predovšetkým posúdenie, či je daný základ nároku s poukazom na ekonomiku a hospodárnosť konania, z toho dôvodu, že maloletý žalobca od podania žaloby absolvoval ďalšie zdravotnícke zákroky smerujúce k odstráneniu následkov trvalého poškodenia zdravia.

15.3. Naproti tomu žalovaná strana poukazovala na tú skutočnosť, že pokiaľ sú dané viaceré medicínske postupy, je na zdravotníckom zariadení, aby zvolilo, ktorýkoľvek postup, ktorý v danej situácii, v danom

čase považuje za správny v súlade so zákonom. To znamená, že na strane žalovaného nedošlo k vybočeniu z rámcov medicínskych postupov o čom svedčil predovšetkým posudok podávaný Inštitútom postgraduálneho vzdelávania v zdravotníctve Českej republiky, ako aj vyjadrenia a stanoviská svedkov prof. M.. V. a prof. M.. C.. Žalovaná strana poukázala aj na vyjadrenia M.. Y. a M.. L., ktorí sa zhodli s vyššie menovanými profesormi a zdôraznili, že pri takomto poškodení zdravia u maloletých pacientov je rozhodujúci čas v rozpätí 24 - 48 hodín, počas ktorého pri nevhodne zvolenej liečbe môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu zdravia. Na tento moment žalovaná strana poukazovala predovšetkým z toho dôvodu, že všetci z vyššie menovaných svedkov uviedli, že nie je možné presne stanoviť kedy došlo k nezvratnému poškodeniu bedrového kĺbu u maloletého žalobcu v 3. rade a tiež pripustili, že symptómy boli už v čase hospitalizácie na detskom oddelení v Nemocnici s poliklinikou Vaše zdravie Zvolen. Rovnako aj matka maloletého - žalobkyňa v 2. rade pri druhej hospitalizácii na detskom oddelení NsP Vaše zdravie Zvolen poukazovala v dňoch 3. - 8.4.2007 na to, že maloletý si výrazne šetrí ľavú nohu a má sťaženú motoriku, resp. nehýbe ľavou dolnou končatinou. Navyše po punkcii, ktorá bola vykonaná 16.4.2007 a následnej liečbe, ktorá bola menej invazívna nasledovalo tak, ako zo zdravotnej dokumentácie vyplýva u maloletého k zlepšeniu zdravotného stavu, kde bolo konštatované, že je bez teploty, opuch bol zmiernený. Následne boli vykonané kontrolné vyšetrenia dňa 17.4. a bolo konštatované zlepšenie zdravotného stavu. Až po zhoršení k 21.4.2007 došlo k rozhodnutiu o chirurgickom zákroku. Z týchto dôvodov mala žalovaná strana za to, že zdravotná starostlivosť bola poskytovaná správne v súlade s ustanoveniami zákona o zdravotnej starostlivosti. Navyše žalovaná strana poukazovala aj na vyjadrenia svedkov, že v danom čase a období neexistovali žiadne diagnostické postupy a štandardné diagnózy vypracované Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré by upravovali a stanovovali presný postup zdravotníckeho zariadenia pri konkrétnom poškodení zdravia.

15.4. Tak ako je vyššie uvedené, úlohou súdu bolo určiť, či je naplnený prvý z predpokladov uplatnenia nároku na náhradu škody a to existencia protiprávneho konania. To znamená, že sa súd musel vysporiadať so svedeckými výpoveďami všetkých štyroch svedkov, z ktorých každý jeden z nich pôsobí v odbore ortopédia a vyjadroval sa už v rámci trestného konania k postupu konkrétnych lekárov, voči ktorým bolo vedené trestné stíhanie. Úlohou súdu bolo posúdiť, či postup žalovanej strany bol správny, t.j. „lege artis“ alebo nesprávny, t.j. „non lege artis“. Je nesporné, že na strane maloletého žalobcu v 3. rade, ako aj rodičov maloletého žalobcu v 3. rade došlo k vzniku škody a to ujmy na zdraví, ako aj nemajetkovej ujmy. Avšak pre samotné rozhodnutie o výške tejto škody bolo potrebné určiť, či je za túto škodu zodpovedný žalovaný a ak áno, v akom rozsahu. Zo svedeckých výpovedí svedkov prof. M.. V., prof. M.. C., M.. L. a M.. Y. jednoznačne vyplynulo, že nie je možné stanoviť kedy došlo k poškodeniu ľavého bedrového kĺbu u maloletého žalobcu v 3. rade. Rovnako z výpovedí, ale aj zo znaleckých posudkov v rámci trestného konania nebolo presne stanovené, či tento bedrový kĺb bol poškodený v dôsledku infekcie alebo nesprávnej liečby. Všetci štyria svedkovia v rámci výpovedí konštatovali, že v teórii aj v praxi sú zaužívané postupy, kde sa najprv pacientom poskytuje konzervatívna liečba vo forme podávania antibiotík a až následne sa pristupuje k operačným zákrokom v prípadoch, keď je antibiotická liečba nepostačujúca. Rovnako všetci svedkovia potvrdili, že v uvedenom období neexistovali žiadne usmernenia, diagnostické a terapeutické postupy odporúčané Ministerstvom zdravotníctva SR pri diagnóze tranzientná a purulentná koxitída. Od roku 2007 po súčasnosť neexistuje povinnosť okamžitej revízie bedrového kĺbu bez toho, aby sa počkalo na konzervatívnu liečbu. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplynuli zo svedeckej výpovede prof. M.. C., ako aj prof. M.. V.. Prof. MUDr. C. doslova uviedol, že sa snažil nájsť a prezrel si všetky vestníky Ministerstva zdravotníctva SR od roku 2007, pričom zdôraznil, že neexistujú diagnostické a terapeutické postupy odporúčané Ministerstvom zdravotníctva SR pri takejto diagnóze. Svedkovia sa ani v rámci civilného konania (rovnako ako v trestnom konaní) nezhodli na tom či po stanovení diagnózy 16.4.2007, kedy bol maloletý žalobca prijatý na detské oddelenie žalovaného, bolo potrebné okamžite pristúpiť k revízii bedrového kĺbu s poukazom na predchádzajúci liečebný proces v zdravotníckom zariadení vo Zvolene. Svedkovia M.. Y. a M.. L. závery znaleckého dokazovania a tiež aj vyjadrenia v rámci svedeckých výpovedí v tomto konaní opierali o odbornú literatúru prof. M.. V., ktorý naopak poukazoval na svoje skúsenosti a mal za to, že v danom prípade postup zvolený M.. B. ako ošetrujúcim lekárom pôsobiacim u žalovaného bol zvolený správne za účelom konzervatívnej liečby cielenej po zistení patogénu z odobratej vzorky po punkcii. Navyše správnosť tohto postupu podmienil aj celkový zdravotný stav maloletého žalobcu v 3. rade, u ktorého je konštatované zlepšenie po punkcii dňa 16.4. a nasadení liečby. K zhoršeniu zdravotného stavu došlo až k 21.4.2007 kedy opakovane bolo konštatované zvýšenie telesnej teploty a následne indikovaný operačný zákrok. Navyše súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj samotný fakt, že doktori M.. L. a M.. Y. sú síce odborníci v ortopédii, avšak bez bližšej špecializácie sa na detskú ortopédiu. Naproti

tomu prof. M.. V. a prof. M.. C. sú odborníci špecializujúci sa na detskú ortopédiu, pričom obaja uviedli, že sa vo svojej praxi stretli s viacerými prípadmi purulentnej koxitídy a operovali takýchto pacientov. Navyše obaja znalci z trestného konania a svedkovia v rámci tohto konania čerpali odborné vedomosti z literatúry predovšetkým prof. M.. V. a oboch profesorov M.. V. a M.. C. považovali za najvyššie autority a kapacity v odbore detskej ortopédie. Posudok Inštitútu postgraduálneho vzdelávania v zdravotníctve ČR, ktorý bol podávaný v rámci trestného konania a ktorý spochybňoval závery znalcov v trestnom konaní vypracovali traja renomovovaní odborníci v oblasti detskej ortopédie, ktorí nepovažovali postup M.. B. za nesprávny, teda „non lege artis“. Rovnaký záver zopakoval aj svedok prof. M.. V. v rámci svedeckej výpovede, kde doslova uviedol, že „Nešťastné znalecké posudky kolegú z Košíc, kteří nemají žádné skušenosti v detske ortopedii a pouze opisují doporučení z učebnic spustili celý soudni spor“. Vzhľadom k vyjadreniam predovšetkým kapacít z odboru detskej ortopédie, pri absencii diagnostických a terapeutických postupov odporúčaných Ministerstvom zdravotníctva SR pri diagnóze tranzientnej a purulentnej koxitídy a za existencie viacerých medicínskych postupov, kde je práve na zdravotníckom zariadení voľba postupu, bol súd toho názoru, že postup žalovaného pri liečbe maloletého žalobcu v 3. rade nie je možné hodnotiť ako „non lege artis“. Tento fakt umocňuje aj vyjadrenie znalca a svedka v tomto konaní M.. Y., ktorý uviedol, že postup žalovaného hodnotí za nesprávny, ale nevedel určiť na akú mieru by sa znížilo poškodenie, keby bol postup iný. Ani jeden zo svedkov nedal odpoveď na to, či v prípade revízie bedrového kĺbu po zistení patogénu dňa 16.4.2007 po punkcii by nedošlo k poškodeniu s nezvratnými následkami. Navyše svedkovia v rámci svedeckej výpovede pripustili, že k poškodeniu, a to nezvratnému, mohlo dôjsť už skôr počas liečby bronchitídy a otitídy na detskom oddelení vo Zvolene. Takéhoto záveru si zrejme bol vedomý aj právny zástupca žalobcov, ktorý v rámci záverečného prednesu poukázal na solidárnu zodpovednosť a to vzhľadom na situáciu, keď došlo k zániku subjektu nemocničného zariadenia, v ktorom bol maloletý žalobca hospitalizovaný a u ktorého preukázateľne došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, teda k postupu non lege artis, čo navyše bolo konštatované aj v stanovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V tomto konaní súd posudzuje správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného a nie je možné podľa názoru súdu zmierniť dôsledky zániku zodpovedného subjektu tým, že táto zodpovednosť za nesprávny postup bude prenesená na ďalšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý následne prebral pacienta vo veľmi vážnom stave. Pre rozhodnutie o nároku uplatňovaného žalobcami v tomto konaní bolo dôležité posúdenie, či v období od 16.4.2007 do 24.4.2007 bola poskytovaná zdravotná starostlivosť správne. Tak ako už súd vyššie konštatoval, pokiaľ neexistovali a neexistujú diagnostické a terapeutické postupy odporúčané Ministerstvom zdravotníctva SR na liečbu takýchto diagnóz a nebolo vybočené z rámca medicínskych postupov, je možné hodnotiť postup žalovaného za správny, teda „lege artis“. Bolo len na zdravotníckom zariadení rozhodnúť sa, ktorý postup v prípade liečby maloletého žalobcu v 3. rade zvolí. To pre aký postup sa žalovaný rozhodol vyplývalo z celkového klinického obrazu maloletého žalobcu v 3. rade a to, že sa jednalo o postup správny potvrdil aj prof. MUDr. V. spolu so svojimi kolegami podávajúcimi posudok v rámci trestného konania, v dôsledku ktorého došlo následne k oslobodeniu obžalovaných lekárov spod obžaloby. Z týchto dôvodov súd žalobu ako celok zamietol.

16. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením . V konaní bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináležalo právo na náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí v konaní úspešní neboli. Voči žalobcom súd nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl predovšetkým v tom, že žalobcovia sa domáhali nároku na náhradu škody, ktorá im vznikla a bola spôsobená nesprávnym liečebným postupom zo strany zdravotníckeho zariadenia. Z dôvodu zániku Nemocnice s poliklinikou Vaše zdravie Zvolen, n.o. si nárok uplatňovali voči zdravotníckemu zariadeniu, kde bol maloletý žalobca v 3. rade preložený a prijatý vo veľmi vážnom stave dňom 16.4.2007 a poukazovali na solidárnu zodpovednosť zdravotníckych zariadení. To, že u maloletého žalobcu v 3. rade došlo skutočne k poškodeniu zdravia bolo nesporné, avšak dokazovaním súd dospel k záveru, že k poškodeniu zdravia maloletého žalobcu 3. došlo nesprávnym postupom nie u žalovaného, ale už v prípade predchádzajúceho zdravotníckeho zariadenia, ktoré v súčasnosti neexistuje. Navyše aj s poukazom na charakter nároku a samotný fakt, že žalobcovia v súvislosti s poškodením zdravia vynakladajú nemalé finančné výdavky na liečbu a odstraňovanie následkov tohto poškodenia, súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, aby úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal. Navyše v prípade žalobcu v 3. rade sa jedná o maloletého, ktorý sám nemá majetok, nemá príjem a ani možnosti zabezpečiť si finančné prostriedky na náhradu trov konania, ktoré v konaní vznikli. Pokiaľ by súd, úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, bolo by to voči ním

nespravodlivé a to aj s poukazom na charakter sporu a citlivosť situácie, do ktorej sa dostali nie vlastným pričinením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).