Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_80Ek-3237-2021.pdf
PDF · 106.39 KB
Case nature
Subarea
80Ek/3237/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Č..X) M. Q., M.: XX.XX.XXXX, A. Q. C. Č.. XX, XXX XX C. G. Č.. X) C. Q., M.: XX.XX.XXXX, A. Q. C. Č.. XX, XXX XX C. G. Č..X) L. Q.B., M.: X.X.XXXX, A. Q. C. Č.. XX, XXX XX C. F. S. S. S.: J. Q., (L.) M.: X.X.XXXX, A. Q. C. Č.. XX, XXX XX C. U. U.: T. Q.B., M.: X.X.XXXX, A. Q. C. Č.. XX, XXX XX C. o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Hlaváčová so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie, 06001 Kežmarok pod. č.: 55Ex 1186/21 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 2.610,- EUR podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje.
II. Súd vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnení prostredníctvom zákonného zástupu sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 23.09.2021, domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 3.470,- EUR a bežného výživného vo výške 90,- EUR mesačne počnúc mesiacom september 2021, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P/163/2017 zo dňa 08.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2018, vykonateľnosť dňa 21.04.2018 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 11.10.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Mária Hlaváčová so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie, 06001 Kežmarok ktorý ju vedie pod sp.zn.: 55EX 1186/21. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 11.10.2022. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Dňa 30.12.2021 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Odvolanie k upovedomení o začatí exekúcie pod spisovou značkou 80Ek/3237/2021“ datované dňom 28.12.2021. V predmetnom písomnom podaní povinný namietal skutočnosti, ktoré nemajú súvis s vedeným exekučným konaním. V podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný namietal, že od konca mesiaca jún roku 2018 až do decembra roku 2020 kým nebol opätovne vzatý do väzby s bývalou manželkou obnovili spolužitie a zdieľali spoločnú domácnosť a náklady súvisiace s chodom domácnosti hradil výlučne povinný keďže bývalá manželka začala pracovať až v máji 2019. Ďalej namietal, že bývalá manželka mu mala v decembri roku 2020 „zobrať“ hotovosť vo výške 800,- Eur, ktoré mala použiť na iné účely - nákup vianočných darčekov. Súčasne uviedol, že na výživnom si je vedomý dlhu len za obdobie apríl 2021 až do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie čo odôvodnil tým, že bol vo väzbe a nemal
finančné prostriedky. Nevyhnuté náklady súvisiace s väzbou mu pomáhali platiť rodinný príslušníci. V súčasnosti si povinný hľadá prácu a výživné chce splatiť v splátkach čo mu sťažujú dlhy, ktoré bývalá manželka nechala na jeho zodpovednosť. Na preukázanie svojich tvrdení povinný priložil k návrhu na zastavenie exekúcie potvrdenie Obce Lechnica zo dňa 28.12.2021, fotokópie daňových priznaní za rok 2018 a 2019, faktúru č. 1580912716 zo dňa 14.12.2021.
4. Súdny exekútor s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu vyjadrenie zákonného zástupcu oprávnených datované dňom 31.01.2022, ktorý uviedol k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, čo odôvodnil najmä tým, že tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie sú nepravdivé a nepreukázané. Podľa názoru zákonného zástupcu oprávnených nie je pravdou, že by výlučne povinný prispieval na domácnosť, nakoľko podľa svojich možností a schopností prispieval aj zákonný zástupca oprávnených. Rovnako poprel tvrdenia povinného o tom, že by preberal „covidový príspevok“ povinného. Finančné prostriedky, ktoré zákonný zástupca oprávnených vyberal z účtu mal. syna pozostávali z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na mal. deti. Súčasne uviedol, že práve povinný z predmetného bankového účtu vyberal finančné prostriedky, ktoré použil na úhradu svojich dlhov. V súvislosti s tým ako absurdné hodnotil zákonný zástupca oprávnených tvrdenie povinného, že výbery z predmetného bankového účtu slúžili na úhradu výživného. Poukázal na ust. § 76 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Zdôraznil, že dlžné výživné vymedzené v upovedomení o začatí exekúcie predstavuje sumu 3.740 Eur. Ako povinný dospel k záveru, že dlh na výživnom predstavuje sumu len 810,- Eur nie je zákonnému zástupcovi oprávnených zrejmé. Uviedol, že povinný vykonal len tri úhrady výživného, a to platbou zo dňa 08.03.2018 vo výške 80,- EUR, platbou zo dňa 16.03.2018 vo výške 100,- EUR a platbou zo dňa 13.01.2022 o výške 90,- EUR. Ku svojmu vyjadreniu zákonný zástupca oprávnených priložil aj fotokópie poštových peňažných poukazov zo dňa 08.03.2018, 16.03.2018 a 13.01.2022. Na základe uvedených skutočností zákonný zástupca oprávnených navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný.
5. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 55EX 1186/21 zo dňa 30.11.2021 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 22.12.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.12.2021 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 30.12.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.12.2021 bol v zmysle § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) podaný v zákonnej lehote, v čoho dôsledku tento návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
6. Súdny exekútor vo svojich vyjadreniach uviedol skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, doručenia návrhu na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, doručenia vyjadrenia oprávnených k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor sa k povinným namietnutým dôvodom na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
14. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.
17. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
18. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“), rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
19. Podľa § 36 ods. 1 prvej a druhej vety ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
20. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2,3 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
26. Súd v tomto bode poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 91/2022 zo dňa 10.02.2022, podľa ktorého: „zákonná povinnosť vyživovať maloleté dieťa môže mať aj nefinančnú (naturálnu) formu. Plnením vyživovacej povinnosti je aj samotná osobná starostlivosť o dieťa. Ide dokonca o najbežnejší spôsob naplňovania vyživovacej povinnosti. Naopak, vo vzťahoch založených na dohode sú finančné formy výživného zriedkavé a obmedzujú sa na plnenia vreckového a pod. Výživné teda nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie vrátane starostlivosti o jeho výchovu a všestranný rozvoj.“
27. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
28. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
29. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Spravidla určí súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale ju iba deklaruje.
30. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach.
Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne opakujúcich sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať za súčasť výživného. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu.
31. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde je zameškané výživné za obdobie od mája 2018 do augusta 2021 vo výške 3.470,- EUR a bežné výživné vo výške 30,- EUR mesačne na každé maloleté dieťa počnúc mesiacom september 2021.
32. Súd sa v danej veci najskôr zaoberal otázkou, či obnovenie spolužitia povinného s matkou oprávnených v období od konca mesiaca jún 2018 do konca mesiaca november 2020, ktoré nerozporovala ani matka oprávnených, má také zásadné následky, že je nutné v celom rozsahu alebo čiastočne zastaviť exekúciu. Je nutné uviesť, že oprávnení podali prostredníctvom zákonného zástupcu
- matky návrh na vykonanie exekúcie dňa 23.09.2021, a žiadali v ňom jednak bežné výživné vo výške 30,- EUR mesačne pre každého oprávneného, ale aj dlžné výživné za posledných 40 mesiacov v sume 3.470,- EUR pred podaním návrhu. Uvedené obdobie 40 mesiacov je dlhšie než obdobie obnoveného spolužitia, ktoré trvalo 29 mesiacov a teda nevykrýva celé obdobie tak, aby bolo možné zastaviť exekúcie v celom jeho nastolenom rozsahu. Navyše povinný nedoložil ani v návrhu na zastavenie exekúcie, žiaden doklad preukazujúci platenie výživného oprávnenému v tomto relevantnom období, najmä ak matka popiera počas celého konania plnenie výživného i v uvedenom období. Súd pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie teda vzal na zreteľ tú vážnu skutočnosť, že pokiaľ povinný prišiel bývať k oprávneným a ich matke čím došlo k obnoveniu spolužitia bývalých manželov, povinný im za ten čas zabezpečoval bývanie, prispieval na stravu, bežné výdavky a podobne, a to najmä s poukazom na to, že do mája 2019 matka oprávnených nepracovala a nemala príjem. Aj týmto spôsobom za danej situácie mohol povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Exekučný súd je toho názoru, že pokiaľ povinný z vyživovacej povinnosti má maloletých u seba a riadne zabezpečuje ich potreby, tak si plní vyživovaciu povinnosť inou formou - naturálnou formou (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 91/2022 zo dňa 10.02.2022). Ak by sa prijal názor, že okrem vyššie uvedených plnení mal povinný ešte k rukám matky plniť to čo ukladá exekučný titulu, bol by to iba číro čistý formalizmus, a tento záver by bol zjavne nespravodlivý voči povinnému a v rozpore dobrými mravmi. Z tohto dôvodu má exekučný súd za to, že počas obnovenia a trvania spolužitia povinného s matkou oprávnených si povinný plnil svoju vyživovaciu povinnosť, a teda v časti týchto 29 mesiacov (obdobie od 07/2018 do 11/2020), čo činí zameškané výživné vo výške 2.610,- EUR súd musí skonštatovať, že návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný dôvodne, preto súd v tejto časti exekúciu zastavil.
33. Čo sa týka istého započítania sumy 800,- EUR, ktorú matka oprávnených mala povinnému zobrať a použiť na iný účel ako chcel povinný, súd v tejto súvislosti dal za pravdu zákonnému zástupcovi oprávnených - matke, že pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, tak s poukazom na ust. § 76 ods. 2, druhá veta zákona o rodine započítanie nie je možné.
34. Ku úhradám výživného zo dňa 08.03.2018 vo výške 30,- EUR a zo dňa 16.03.2018 vo výške 100,- EUR, ktoré zákonný zástupca oprávnených - matka uviedol vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd uvádza, že nesúvisia s exekučným konaním vedeným pod sp.zn. 80Ek/3237/2021 keďže zameškané výživné, ktoré je predmetom exekučného konania je za obdobie od mája 2018 do augusta 2021.
35. K úhrade výživného zo dňa 13.01.2022 vo výške 90,- EUR súd uvádza, že povinný predmetnú úhradu realizoval až po začatí exekučného konania (exekučné konanie začalo podaním návrhu oprávneného dňa 23.09.20201) Možno preto konštatovať, že sa tak stalo až pod tlakom samotnej exekúcie. Exekučné konanie ako aj exekúcia boli teda začaté dôvodne, preto nemožno exekúciu považovať za nezákonnú. Tu je potrebné zdôrazniť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), je v zásade daný iba
vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí exekučného konania, resp. až po začatí exekúcie (začatá dňa 11.10.2021), nejde o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom (s výnimkou úhrady pred začatím exekúcie), ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Uvedené plnenie iba zohľadní súdny exekútor pri ďalšom vedení exekúcie.
36. Na záver súd poznamenáva, že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné, exekučný súd musí skonštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného, ktorá bolo začatá čo i len v časti dôvodne (čo je aj prejednávaná vec, keď exekúcia nebola dôvodná len v sume 2.610,- EUR, v ktorej exekúciu zastavil súd), len ak sú splnené predpoklady vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods.1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi, a preto v danej procesnej situáciu nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie v normovej časti toho uznesenia, a to v bodoch 15 a 16 odôvodnenia uvedením znenia príslušného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré stanovuje podmienky, ktoré musí splniť povinný a za ktorých súdny exekútor je povinný zastaviť exekúciu pri vymáhaní bežného výživného.
37. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.12.2020 je z časti dôvodný, nakoľko povinný preukázal dôvod na zastavenie exekúcie (obnovenie spolužitia s matkou oprávnených) podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok I. tohto uznesenia). Povinný nepreukázal ďalší dôvod na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti preto súd podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
38. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
39. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
40. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
41. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
42. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
43. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
44. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
45. Podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky, pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.
46. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie čiastočne vyhovel, povinný má nárok na čiastočnú náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní čiastočný úspech a vznikol mu nárok na čiastočnú náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnení nie sú v konaní právne zastúpený, v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie im tak žiadne trovy nevznikli, súd o trovách oprávnených nerozhodoval. Rovnako povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nebol právne zastúpený, nevznikli mu tak žiadne trovy v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.