Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31Cb-116-2013.pdf
PDF · 114.6 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/116/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondriašovou v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť a.s. Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa. a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 35 95 545, o zaplatenie 1714.44 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1714.44 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.06.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 05.06.2012 do 11.06.2012 zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním doručeným na tunajší súd dňa 27.05.2013 domáhal vydať rozhodnutia ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.714,44 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.05.2011 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: L. XXXCJ, prevádzkovateľom ktorého bol L., poistenec žalovaného. Predmetnou dopravnou nehodou na majetku žalobcu došlo ku škode vo výške 2. 079,93 eur.
3. Žalobca listom č. 12214/50079/40202/2011 Nehoda zo dňa 28.05.2011 si u žalovaného ako poisťovateľa vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu, uplatnil náhradu škody vo výške 2. 079,93 eur. Žalovaný na základe svojho listu Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.10.2011 poukázal v prospech žalobcu časť náhrady v celkovej výške 365,49 eur. Z predmetného oznámenia vyplýva, že žalovaný neuhradil sumu 110,58 eur titulom amortizácie a zvyšnú sumu neuhradil s poukazom na skutočnosť, že ku škode nedošlo v rozsahu tvrdenom žalobcom a priznal poškodenie zvodidiel v menšom rozsahu ako si žalobca uplatnil. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením vo výške 1. 714,44 eur.
4. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 29.11.2013 písomne vyjadril k žalobe a uviedol nasledovné: škodca , ktorým bola spôsobená škoda , mal v relevantnom čase uzatvorené so žalovaným povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX. Žalobca si listom zo dňa 11.08.2011 v zmysle ust. §15 ods.1 zákon č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov uplatnil u žalovaného náhradu škody
v sume 2. 079,93 eur. Listom zo dňa 25.10.2010 žalovaný oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia z predmetnej poistnej udalosti a to vo výške 365,49 eur. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti žalobcovi nepriznal sumu 110,58 eur tzv. amortizáciu a zvyšnú sumu z dôvodu, že ku škode nedošlo v rozsahu tvrdenom žalobcom t.j. k poškodeniu 32 metrov zvodidiel, ale len v rozsahu poškodenia 3 metre. Čo sa týka opotrebenia žalovaný poukázal, že v zmysle zákona o poistení zodpovednosti žalovaný uhrádza len skutočné náklady, t.j. priame a primerané náklady znížené o amortizáciu materiálov na odstránenie poškodenia. Pri určení výšky škody žalovaný vychádzal z vyhl. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v spojitosti s ust. §443 OZ podľa ktorého je potrebné pri určení výšky škody na veci vychádzať z ceny v čase poškodenia. Podľa názoru žalovaného, ktorý uviedol vo vyjadrení , ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená , že sa jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo prišiel pri spôsobenej škode, musí sa aj výška určiť tak, aby ten kto za škodu zodpovedá mal povinnosť nahradiť poškodenému, teda v tomto prípade žalobcovi škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Žalovaný poukázal, že v danej veci nejde o prípad, kedy by pri vzniku škody došlo k poškodeniu celkom novej veci, práve naopak pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu veci, ktoré boli už používané a vzhľadom na mieru opotrebenia dosť dlhý čas, museli byť opotrebované. Ďalej uviedol, že žalovaný ma zato, že pri likvidácií poistnej udalosti vychádzal z predloženej dokumentácie z ktorej jednoznačne vyplýva, že k väčšiemu poškodeniu zvodidiel došlo pri inej dopravnej nehode, čo potvrdil škodca vo svojom písomnom vyjadrení. S poukazom na uvedené žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Žalobca sa podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 29.05.2014 písomne vyjadril k stanovisku žalovaného a uviedol, že žalobca si nárok na náhradu škody uplatňuje vo výške vyčíslenej v Hlásení o škode, ktorá vychádza zo Záznamu dopravnej nehody č. KRPZ-TN-KDI3-P-74/2011, kde v bode 4, účastníci dopravnej nehody, je v opise uvedené, že dopravnou nehodou bolo poškodené kovové zvodidlo v dĺžke 32 metrov. Z predmetného Záznamu dopravnej nehody je zjavné, že dopravnou nehodou, ktorú spôsobil prevádzkovateľ vozidla EVČ L. XXXCJ bolo poškodených 32 zvodníc, v dôsledku čoho žalobca vymenil 7 ks poškodených zvodníc v zmysle povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v (ďalej len Cestný zákon) a z technickej normy TP 7/2000. Ďalej poukázal, že v zmysle Cestného zákona ust. § 9 ods1 sa ukladá žalobcovi ako správcovi komunikácie závady v zjazdnosti diaľnic ,ciest a miestnych komunikácií bez prieťahov odstraňovať a musí udržiavať diaľnice v stave zjazdnosti. Žalobca uviedol , že do stavu zabezpečujúceho bezpečné užívanie možné komunikáciu uviesť len postupom v súlade s technickými predpismi platnými v čase odstraňovania škody t.j. Technický predpis Smernica na údržbu diaľnic TP: 07/200, ktorou sa ukladá žalobcovi povinnosť v prípade poškodenia zvodidiel (napr. vplyvom nárazu vozidla) okamžite poškodené časti vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárií. Predmetný technický predpis tak nepripúšťa inú možnosť opravy poškodenia zvodidla než jeho výmenu. Z uvedeného vplýva, uviedol žalobca vo vyjadrení, že iná výmena zvodidiel nemohla byť prevedená iným spôsobom ,než za použitia nových dielov, pričom predmetnou opravou nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšia ich úžitkové vlastnosti. Podľa názoru žalobcu v danom právnom prípade platí zásada právneho poriadku t.j. zásada špeciality, a to vzťah lex specialis- zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) a lex generalis - Občiansky zákonník. V zmysle § 9 ods. 6 z. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t.j. žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Ustanovenie § 9 ods. 6 Cestného zákona predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to z ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Bolo preto povinnosťou žalovaného, ako škodcu žalobcovi ,ako správcovi diaľnice predmetné náklady v preukázanej výške v plnom rozsahu uhradiť'. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, uviedol žalobca vo svojom vyjadrení.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie.
7. Súd vykonal dokazovanie za prítomnosti povereného pracovníka žalobcu, žalovaného, ich prednesmi, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré označil žalobca a to: žalobou, Hlásením o škode zo dňa 02.08.2011, List č. 12214/50079/40202/2011 Nehoda zo dňa 28.05.2011,List oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.10.2011, Záznam o dopravnej nehody č. KRPZ-TN-KDl3-P-74/2011, List. č.
8995/34071/10701/2012 zo dňa 29.05.2012, fotodokumentácia, Smernica na údržbu diaľnic, rozsudky súdov, dôkaznými prostriedkami označenými žalovaným a to: vyjadrením k žalobe, poistnou zmluvou uzavretou so škodcom č. XXXXXXXXXX, Záznam o dopravne nehode, list žalovaného adresovaný škodcovi vyjadrenie škodcu, list adresovaný žalobcovi, Oznámenie o poistnom plnení, výpočet poistného plnenia, a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu.
8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode následkom čoho prišlo k poškodeniu zvodidiel.
9. Spornou bola dĺžka poškodenia zvodidiel, žalobca udáva dĺžku 32m poškodenia, žalovaný na základe tvrdenia škodcu tvrdí ,že došlo k poškodeniu 3m zvodidiel, taktiež zostala sporná otázka amortizácie, teda sporná je výška uplatnenej náhrady škody.
10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nárok opiera najmä o Záznam o dopravnej nehody spísaný Krajským dopravným inšpektorátom KR PZ Trenčín, Diaľničné oddelenie PZ z ktorého vyplýva ,že dňa 28.05.2011 v čase o 12.15. hod. došlo v okrese Púchov ,kataster obce Visolaje na komunikácií diaľnica D1 km.157.35 k dopravnej nehode tak, že vodič L. B. (škodca) jazdil so svojim vozidlom po diaľnici D1, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať pričom na mokrej vozovke dostal s vozidlom šmyk, vozidlo sa stalo neovládateľné a narazilo pravou časťou vozidla do kovového zvodidla po pravej strane vozidlom EVČ L. XXXCJ zn. AUDI A6 ,pričom došlo k poškodeniu kovového zvodidla 32m., vozidlo škodcu sa stalo nepojazdné. Následkom dopravnej nehody žalobca tak musel vymeniť 7 kusov zvodníc.
11. Žalovaný sa pridržal svojho písomného vyjadrenia, uviedol, že podľa zistení žalovaného na základe jeho dopytu škodcovi malo ísť o poškodenie len 3m zvodníc a nie 32 ako uvádza žalobca. Z vyjadrenia škodcu vyplýva , že k poškodeniu zvyšných zvodidiel došlo pri inej dopravnej nehode, ktorá sa stala cca 15 min. pred dopravnou nehodou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného.
12. Žalobca uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal resp. neposkytol relevantný listinný dôkaz ani neposkytol záznam o tzv. druhej dopravnej nehode.
13. Súd návrh žalovaného výsluch vodiča - škodcu zamietol, považoval ho nadbytočný a nehospodárny aj vzhľadom na uplynutie času od dopravnej nehody a hlavne preto, že v spise sa nachádza jeho vyjadrenie, z ktorého vyplýva práve skutočnosť na ktorú sa odvoláva žalovaný t.j. že jeho vozidlom bolo poškodených len 3 m zvodidiel a zvyšná časť zvodidiel bola poškodená inou dopravnou nehodou, ktorá sa stala na uvedenom mieste cca 15 min pred dopravnou nehodou, ktorú on spôsobil.
14. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa ustanovenia § 182 CSP ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené."
Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
Podľa § 470 ods. 1CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
15. Súd posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka(ďalej len ObZ).
Podľa ust. § 1 ods.1 ObZ ,tento zákon upravuje postavenie podnikateľov ,obchodné záväzkové vzťahy ,ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ust. § 1 ods.2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniam tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení ,riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov ,posúdia sa podľa zvyklostí ,a ak ich niet ,podľa zásad na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 261 ods. l ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi ,ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ust.§ 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 6 veta prvá Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Podľa § 4l5 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1, OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 OZ, organizácie vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 veta prvá OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo( ušlý zisk). Podľa ustanovenia § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa ustanovania § 788 ods. 1 OZ " Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa ustanovania § 789 ods. 2 OZ Osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu" Týmto právnym predpisom je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len PZP).
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP cit: "poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, atď ." Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP cit: : " Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať." Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 PZP: " Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené."
Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 PZP: " Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 PZP: " Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu." Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní ak ide o omeškanie z plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovenie vykonávací predpis. vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané (zo Záznamu o dopravnej nehode), že dňa 28.05.2014 v čase o 12.15. hod. došlo v okrese Púchov ,kataster obce Visolaje na komunikácií diaľnica D1 km. 157.35 k dopravnej nehode tak, že vodič L. B. (škodca) jazdiaci (motorovým vozidlom Audi A6, EVČ L.) po diaľnici D1, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať pričom na mokrej vozovke dostal s vozidlom šmyk, vozidlo sa stalo neovládateľné a narazilo pravou časťou vozidla do kovového zvodidla pričom došlo k poškodeniu kovového zvodidla 32m. Následkom dopravnej nehody žalobca vymenil 7kusov zvodníc. Ďalej mal súd preukázané, že žalobca si uplatnil svoj nárok u žalovaného , s ktorým mal škodca v rozhodujúcom čase uzavretú poistnú zmluvu. Taktiež mal súd preukázané, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému poukázaniu poistného plnenia, pričom žalovaný neuhradil sumu 110 eur titulom amortizácie a taktiež zvyšnú časť nároku žalobcu, nakoľko podľa zistení žalovaného došlo k poškodeniu len 3m zvodníc a nie 32 metrov ako si uplatnil žalobca.
18. Súd prisvedčil žalobcovi , že ohľadne aplikácie ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. Cestný zákon vo vzťahu k ustanoveniam §442 a §443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ide o vzťah právnej normy lex specialis a lex generalis. Lex specialis má v aplikácii prednosť pred úpravou lex generalis, ktorý zastrešuje právnu úpravu v určitom právnom odvetví - ako je v danom prípade náhrada škody, ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje špeciálne otázky ako v danom prípade náhrada škody pri poškodení diaľnice resp. komunikácií. Pokiaľ teda špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, lex specialis neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/145/2008 ktorý uviedol :" Porovnávajúc citované ust.§442 a 443 OZ a ust. §9 ods.6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam OZ ktorý predstavuje lex generalis." Ďalej sa v predmetnom rozhodnutí uvádza:" z ust. §9 ods.6 cestného zákona pritom vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia." ..."predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným spôsobom , než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie či nadštandardné ,ani diely ktoré by neboli nevyhnutné." Taktiež Krajský súd v Bratislave č.k. 14Co/70/2011 deklaroval vo svojom rozhodnutí že špeciálna úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou.
19. S poukazom na uvedené má súd zato, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu náhrady škody bez amortizácie použitej žalovaným pri likvidácií poistnej udalosti, nakoľko žalobca preukázal výšku vynaložených nákladov na odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu, čo nebolo možné inak, len za použitia nových dielov (zvodidiel),ktoré zodpovedajú aktuálnym normám, nakoľko v zmysle vyhl. č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca nemusí ani mať k dispozícii. Predmetná oprava teda nemohla byt' prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, alebo diely ktoré by neboli nevyhnutné. Podľa názoru súdu nedošlo k tzv. "zhodnoteniu" zvodidiel, nakoľko toto bolo protiprávnym konaním poistenca žalovaného vnútené. Pretože odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné podľa názoru súdu prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a znevýhodňovať voči škodcovi, teda nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať aby on na nehodu doplácal. Uvedením zvodidiel do pôvodného stavu - teda do stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich charakteru nezískal žiadny prospech, nezväčšil a nezhodnotil svoj majetok a preto súd nepripustil zníženie tejto náhrady o amortizáciu.
20. Tak ako už bolo uvedené (vyjadrenie žalobcu) žalobca pri výkone svojich povinností ako správca komunikácie vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 1 Cestného zákona sleduje verejný záujem, ktorému vyplýva povinnosť: " závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia" Túto zákonnú povinnosť si splnil žalobca odstránením závady v zjazdnosti diaľnice, uvedením diaľnice - zvodidiel do pôvodného stavu a tým zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Vzhľadom na charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. V tejto súvislosti súd skúmal jednak skutočnosť, či predmetné zvodidlá sú považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u žalobcu ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia.
21. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách - Cestný zákon : "Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvodidlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, ... a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku." Uvedeným ustanovením je zákonom určené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6 Cestného zákona cit: "Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám." deklaruje nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. titulom poistenia vozidla škodcu.
22. Napokon aj NS SR ( č.k. 2Obdo 48/2O12) vo svojom rozsudku uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď' to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavného súladu výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.
23. K rozporu ohľadne dĺžky poškodených zvodidiel súd vychádzal jednoznačne zo záznamu polície ohľadne predmetnej dopravnej nehody, ktorá deklarovala v predmetnom zázname o dopravnej nehode, že došlo k poškodeniu 32 metrov zvodidiel, Tvrdenie škodcu že k poškodenou došlo následkom inej dopravnej nehody súd vyhodnotil ako tvrdenie žalovaného nepodložené žiadnym relevantným dôkazom (správou o nehode z polície ,ktorá mala byť cca 15 min pred uvedenou dopravnou nehodou, prípadne
svedeckými výpoveďami). Preto súd na uvedenú námietku žalovaného v konečnom hodnotení dôkazov neprihliadal.
24. Súd má za to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).
25. V konaní bolo preukázané a nepochybné, že škoda, ktorá žalobcovi na jeho majetku vznikla bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Taktiež má súd za preukázané, že na odstránenie následkov poškodenia zvodidiel a ich dania do pôvodného stavu bolo potrebné vynaložiť sumu uplatnenú žalobcom.
26. S poukazom na vyššie uvedené, táto suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi na jeho majetku reálne vznikla a túto sumu musel vynaložiť zo svojho (t.j. došlo k úbytku jeho majetku v tejto výške) na opravu poškodených vecí tak aby plnili svoju funkciu. Uvedenú sumu bol preto žalovaný podľa § 440 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný v celej výške uhradiť žalobcovi 27. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrhu v časti istiny v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.
28. Žalobca si žalobou uplatnil príslušenstvo z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou peňažného záväzku, pričom žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
29. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9.00% z istiny ročne od 05.06.2012 t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 7 dňa odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu.
30. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 12.06.2012 do zaplatenia a preto súd žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 05.06.2012 do 11.06.2012 zamietol.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej aj ako " CSP") o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a účastníkom priznal nárok vo pomere podľa miery úspechu v konaní, nakoľko žalobe bolo čiastočne vyhovené. Vzhľadom na citované ustanovenie(podľa pomeru úspechu )súd priznal žalobcovi trvoy konania vo výške 18.4%.O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).