Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/150/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: B. W., I.. XX.X.XXXX, Z. Ž. XX, K., o zaplatenie 2 960,74 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 966,59 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava, sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2 960,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2 960,74 eur od 16.6.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu odôvodnil žalobu na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 21.1.2009 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 31354223. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,68%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 350,- eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 10.6.2015, t.j. vo výške 2 960,74 eur.

2. V priebehu konania súd uznesením č. k. 9C/150/2015-35 zo dňa 30.9.2015 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil ako žalobca Intrum Justita Slovakia, s.r.o.

3. Súd dňa 30.9.2015 vydal platobný rozkaz sp. zn. 9C/150/2015, ktorý však následne pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému bol zrušený uznesením č. k. 9C/150/2015-46 zo dňa 21.4.2016.

4. Žalobca dňa 3.4.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 966,59 eur s príslušenstvom (poplatky a sankčný úrok) a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Okrem toho bližšie špecifikoval žalovanú sumu uvedením, že žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.1.2009 a do 25.4.2009 vyčerpal sumu 941,74 eur výberom z bankomatu a platbou kartou. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu

predstavuje sumu 1 241,49 eur od 13.2.2009 do 25.4.2012. Žalovaná suma 2 960,74 eur pozostáva z istiny 877,88 eur, poplatkov 632,56 eur, štandardného úroku 1 116,27 eur a sankčného úroku 333,94 eur.

5. Na pojednávanie dňa 5.4.2017 sa nedostavil žalobca ani žalovaný, predvolanie mali riadne vykázané, svoju neúčasť písomne ospravedlnil len žalobca s tým, že z dôvodu hospodárnosti konania navrhol rozhodnúť o žalobe bez jeho prítomnosti. Z uvedených dôvodov súd podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro zo dňa 21.1.2009, výpisu zo splátkovej karty Quatro na č. l. 8.18 spisu, špecifikácie žalovanej sumy a čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 31.3.2017 a ostatných k spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. V zmluve o vydanie splátkovej karty Quatro č. 31354223 zo dňa 21.1.2009 boli vyplnené osobné údaje žalovaného, výška úverového rámca 27 000,- Sk (896,24 eur), štandardná mesačná splátka - pevná 900,- Sk (29,87 eur).

8. Z výpisu zo splátkovej karty Quatro k číslu kartového účtu 0031354223 súd zistil, že žalovaný realizoval splátkovou kartou od 26.1.2009 do 31.5.2015 výber z bankomatu a platbu kartou vo výške 941,74 eur a uhradil sumu spolu vo výške 1 241,59 eur.

9. Zo špecifikácie žalovanej pohľadávky zo dňa 31.3.2017 súd zistil, že žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške 1 350,- eur s výškou ročnej úrokovej sadzby 22,68% a výškou štandardnej mesačnej splátky 45,- eur. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.1.2009. Žalovaná suma 2 960,74 eur pozostávala z istiny 877,88 eur, poplatkov 632,56 eur, štandardného úroku 1 116,27 eur a sankčného úroku 333,94 eur. Podľa uvedenej špecifikácie žalovaný od 26.1.2009 do 25.4.2009 vyčerpal sumu vo výške 941,74 eur a v období od 13.2.2009 do 25.4.2012 uhradil žalobcovi sumu 1 241,49 eur. 10. Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 128/2002 Z. z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom doručeného súdu dňa 3.4.2017 súd konanie v časti sumy vo výške 941,74 eur s príslušenstvom zastavil.

12. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o vydanie splátkovej karty Quatro č. 31354223 zo dňa 21.1.2009, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úverový rámec. Súd mal zo zisteného skutkového stavu preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kartu s úverovými prostriedkami a žalovaný z nej čerpal financie prostredníctvom platobných operácií, keď v období od 26.1.2009 do 25.4.2009 vyčerpal sumu vo výške 941,74 eur a v období od 13.2.2009 do 25.4.2012 uhradil žalobcovi sumu 1 241,59 eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky vo výške 45,- eur, pričom túto povinnosť si neplnil pravidelne, celkovo v období od 13.2.2009 do 25.4.2012 uhradil žalobcovi sumu 1 241,59 eur. Uvedené mal súd preukázané výpisom zo splátkovej karty Quatro a žalobcom predloženej špecifikácie pohľadávky. Na kartovom účte žalovaného však okrem debetných operácií vykonaných žalovaným (výbery z bankomatu) boli zaznamenané aj ďalšie, keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý z dotknutej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá právna ochrana vyplývajúca z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a predpisov na ochranu spotrebiteľa.

13. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky, obstojí ako celok.

14. Súd dospel k záveru, že v prípade uvedenej zmluvy ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvnými stranami bol žalobca (jeho právny predchodca) ako veriteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda bol spotrebiteľom. Na jej základe boli žalovanému poukazované finančné prostriedky, ktoré čerpal, avšak aj uhrádzal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa výpisu žalovaný už vyčerpanú sumu zaplatil, žalobcovi preto nevznikol nárok na žalovanú sumu a teda ani na rôzne poplatky či úrok, ktoré neboli predmetom dojednania v zmluve uzavretej so žalovaným, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzoval. Zo

zmluvy, ktorú uzavreli strany sporu, nevyplýva výška dohodnutých úrokov a poplatkov, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ táto náležitosť v zmluve chýba, nemôže žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať zaplatenie predmetných poplatkov. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalovaného bol 100%. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.