Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-104-2016.pdf
PDF · 83.94 KB
Case nature
Subarea
17Co/104/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci pôvodne žalobkyne L.. O. A., narodenej XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX, v súčasnosti jej právneho nástupcu M.. L. G., narodeného XX. XX. XXXX, bytom N. N., N. XXX/XX, proti žalobcom 1/ A. W., narodeného XX. XX. XXXX, bytom N. N., A. XXXX/XX, štátnemu občanovi SR a 2/ S. W., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ako žalovaný 1/, štátnej občianke SR, žalovaní 1/, 2/ zastúpení JUDr. Ladislavom Paulovičom, s. r. o., IČO: 47 238 526, Advokátska kancelária so sídlom 811 05 Bratislava, Štefánikova 5, v mene ktorej koná ako advokát a konateľ JUDr. Ladislav Paulovič, o uloženie povinnosti odstrániť stavbu, o odvolaní A.. O.. A. F. A.., advokáta, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Kukučínova 18, ako právneho zástupcu pôvodnej žalobkyne a o odvolaní súčasného žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/99/2014-219 zo dňa 27. júla 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby pôvodnou žalobkyňou podaním zo dňa 23. 04. 2015, ktoré bolo osobne podané na okresnom súde dňa 24. 04. 2015. Z obsahu uvedeného podania vyplýva, že pôvodná žalobkyňa vzala žalobu späť s prihliadnutím na obsah priloženej dohody účastníkov konania. Spolu so späťvzatím žaloby pôvodná žalobkyňa predložila súdu aj „Kúpnu zmluvu s ustanoveniami o Dohode o zmieri“ zo dňa 27. 03. 2015. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalobkyňa ako predávajúca, predala žalovaným 1/, 2/ nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom N. N., Katastrálnym odborom pre okres N. N., obec N. N., katastrálne územie F., a to pozemku parcela č. XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 19 m2. V zmysle článku II. ods. 1 tejto zmluvy deň, kedy nadobudnú kupujúci vlastnícke právo k pozemku, budú považovať zmluvné strany tejto zmluvy za deň skončenia ich podstaty sporu, pretože kupujúci sa stanú vlastníkmi pozemku, a teda budú vlastníkmi nielen oplotenia postaveného na pozemku, ale aj samotného pozemku. V bode 2 článku II. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ponechajú na rozhodnutí súdu, ako budú zmluvné strany znášať trovy konania. Právny zástupca pôvodnej žalobkyne vyčíslil trovy konania podaním zo dňa 27. apríla 2015, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 28. 04. 2015.
2. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom rozhodol tak podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
3. Právny zástupca pôvodnej žalobkyne v odvolaní proti uvedenému uzneseniu okresného súdu namietal, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.), keďže bolo vydané v čase, kedy žalobkyňa stratila spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, t. j. je daný odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. c) O. s. p.. Žalobkyňa zomrela XX.XXXX a napadnuté uznesenie okresný súd vydal 27. 07. 2015. Podľa jeho názoru konanie malo byť zastavené nie podľa § 96 ods. 1 O. s. p. pre späťvzatie žaloby, ale podľa § 107 ods. 1 O. s. p.. Uznesenie ako také je, teda, nesprávne už vo vzťahu k vymedzeniu účastníkov tohto súdneho konania. Zároveň namietal aj výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania. Tvrdil, že návrh na začatie konania bol vzatý späť výlučne pre správanie žalovaných, a teda, žalobkyni patrí právo na náhradu trov konania a toto právo ako majetkové v súčasnosti patrí jej dedičovi alebo jej dedičom.
4. Odvolateľ zároveň v odvolaní v bode III. uviedol, že odvolanie urobil podľa ust. § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pretože je povinný urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby žalobkyňa a jej právny nástupca alebo právni nástupcovia neutrpeli ujmu na svojich právach. V čase podania odvolania nebol ustálený okruh osôb, ktoré by mohli byť dedičmi žalobkyne a nepoznal osobu, ktorá by mala podať odvolanie proti uzneseniu namiesto žalobkyne. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia aj v odvolacom konaní, ktoré zároveň aj vyčíslil.
5. Odvolanie rovnakého znenia podal aj súčasný žalobca M.. L. G. osobne na okresnom súde dňa 18. 12. 2015.
6. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdili, že podľa ich názoru odvolací dôvod v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. daný nie je, keďže súd vychádzal z prejavov vôle účastníkov konania. Žalobkyňa vzala návrh v celom rozsahu späť a žalovaní so späťvzatím súhlasili. Za uvedenej situácie súd nemal inú možnosť ako postupovať podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p.. Navrhovateľka zomrela XX.XX. XXXX, napadnuté uznesenie bolo vydané dňa 27. 07. 2015, avšak v čase podania návrhu na späťvzatie mala žalobkyňa právnu spôsobilosť v plnom rozsahu. Poukázali na článok II. ods. 3 Dohody („Kúpna zmluva s ustanoveniami o Dohode o zmieri“ zo dňa 27. 03. 2015), v zmysle ktorej si zmluvné strany navzájom vyhlásili a potvrdili, že okrem pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy, nemajú voči sebe z titulu sporu (okrem trov konania) z akéhokoľvek iného dôvodu, žiadne nároky a ani pohľadávky. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že touto dohodou sú urovnané všetky pohľadávky týkajúce sa predmetu sporu, teda, pozemku. Pri rozhodovaní, podľa ich názoru, okresný súd vychádzal z článku II. ods. 2 predmetnej Dohody, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že ponechajú na rozhodnutí súdu ako budú zmluvné strany znášať trovy konania. Z uvedeného ustanovenia vychádzal súd pri svojom rozhodovaní. Navyše tvrdenie, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo výlučne pre správanie sa žalovaných, je nepravdivé a účelové. K späťvzatiu došlo na základe dohody medzi účastníkmi konania a nie na základe správania sa odporcov. Uznesenie okresného súdu žiadali ako vecne správny potvrdiť.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom zároveň prihliadol na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov :
8. V súdenej veci nie je sporným, že žalobkyňa zomrela dňa Y.a odvolaním napadnuté uznesenie okresný súd vydal dňa 27. 07. 2015, teda, už po smrti pôvodnej žalobkyne. V konaní nie je sporným ani tá skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa vzala žalobu späť podaním doručeným okresnému súdu dňa 24. 04. 2015. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa stratila spôsobilosť byť účastníkom konania (označovaným od 01. 07. 2016 ako „strana sporu“ v dôsledku prijatia nového procesného právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku a v dôsledku zrušenia Občianskeho súdneho poriadku) skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. Úlohou okresného súdu bolo potom podľa ust. § 107 ods. 1 O. s. p. posúdiť podľa povahy veci, či má súd konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
9. Napadnuté uznesenie okresný súd vydal dňa 27. 07. 2015, t. j. 8 dní po smrti pôvodnej žalobkyne, a to zrejme z toho dôvodu, že o jej smrti nemal žiadnu vedomosť, nakoľko táto skutočnosť bola súdu oznámená až v odvolaní podanom právnym zástupcom pôvodnej žalobkyne, ktoré došlo okresnému súdu dňa 04. 08. 2015. Následne síce okresný súd uznesením č. k. 9C/99/2014 - 231 zo dňa 22. 10. 2015 síce prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 25D/431/2015 a po zistení okruhu dedičov, resp. právneho nástupcu poručiteľky
- pôvodnej žalobkyne, z osvedčenia o dedičstve č. k. 25D/431/2015-43 zo dňa 20. októbra 2015 ďalej s týmto právnym nástupcom - terajším žalobcom pokračoval v konaní a doručil mu tiež napadnuté uznesenie dňa 17. 12. 2015, tieto skutočnosti však nič nemenia na tom závere, že okresný súd už predošlým uznesením, teraz odvolaním napadnutým uznesením, konanie zastavil, pričom konal ako s účastníkom konania s pôvodnou žalobkyňou, ktorá stratila spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred rozhodnutím okresného súdu o zastavení konania. Prejavom vôle pôvodnej žalobkyne je síce jej právny nástupca - terajší žalobca viazaný, avšak ani táto skutočnosť nemá vplyv na to, že žalobkyňa stratila spôsobilosť byť účastníkom konania ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Spôsobilosť byť účastníkom konania mal podľa ust. § 19 O. s. p. ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V súčasnosti platnom CSP došlo k úprave terminológie v ustanovení § 61 CSP, podľa ktorého ustanovenia procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti a zaniká smrťou (pokiaľ ide o fyzické osoby § 7 ods. 2 OZ).
10. V súčasnom štádiu konania je jasné a nepochybné, že jediným právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne je terajší žalobca M.. L. G., a preto v ďalšom konaní bude potrebné znovu rozhodnúť o zastavení konania na základe späťvzatia žaloby pôvodnou žalobkyňou, keďže jej prejavom je viazaný aj jej právny nástupca. Ako strana sporu už v konaní už nebude vystupovať pôvodná žalobkyňa, ale jej právny nástupca, teda, terajší žalobca.
11. Odvolací súd zároveň uvádza, že podľa v súčasnosti platného ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Uznesenie okresného súdu odvolací súd zrušil aj vo výroku o náhrade trov konania ako výrok závislý od rozhodnutia o zastavení konania, preto úlohou okresného súdu bude znovu posúdiť, či niektorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Súdna prax v tomto smere vyslovila názor, že ak žalobca vezme žalobu späť a nedošlo k späťvzatiu pre správanie žalovaného, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať podľa procesného výsledku (viď Z IV s. 736). Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010). Nie je možné nárok na náhradu trov konania nepriznať niektorej zo strán sporu v tom prípade, ak zavinila zastavenie konania (okrem výnimky zakotvenej v ust. § 257 CSP). Záver okresného súdu, že v súdenej veci žiadna zo strán sporu nezavinila zastavenie konania, nie je zrejme správny, keďže k späťvzatiu žaloby pôvodnou žalobkyňou došlo v dôsledku tej skutočnosti, že žalobkyňa uzavrela so žalovanými 1/, 2/ kúpnu zmluvu, ktorou odpredala žalovaným 1/, 2/ časť pozemku, na ktorom žalovaní 1/, 2/ postavili stavbu (plot) a keďže k uzavretiu zmluvy došlo až po začatí konania v súdenej veci.
12. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).