Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/10/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: U. A., G.. XX.X.XXXX, K. M. G. XX, XXX XX G. M., U. C. - U., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. JCILic. Tomáš Majerčák, PhD., advokát so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, IČO: 42 109 159, proti žalovaným: 1. Mesto Košice, IČO: 00 691 135, 2. Mestská časť Košická Nová, Mliečna 1, 040 14 Košice, o zaplatenie 2.076 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný 1. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.904,73 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Konanie voči žalovanému 2. z a s t a v u j e.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1. v rozsahu 83,50 %.

V. Žalovaný 2. má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou došlou súdu dňa 17.12.2013 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1. k povinnosti zaplatiť mu sumu 2.076 Eur a k náhrade trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Košická Nová Ves, okres Košice III, obec Košice - Košická Nová Ves, zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra E, parcelného čísla XXX/XXX vo výmere XXXX m2, druh orná pôda. Poukázal na to, že žalovaný 1. je vlastníkom stavieb - Športové ihrisko s tribúnou Košická nová Ves na parcele registra C, parcelné číslo XXXX/X, ktorá nie je zapísaná na LV a - kolkáreň - Agátova ulica, Košická Nová Ves, súpisného č. XXXX, postavenej na parcele registra C, parcelné č. XXXX/X, stavba zapísaná na LV č. XXXX, ku ktorej parcele tiež nie je založený LV. Uviedol, že geometrickým plánom XXX-XX-XXX-XXXX-XXX zo dňa 23.1.1990 (správne 1980 - pozn. súdu) boli vyčlenené z parcely E - KN č. 784/501 pozemky, a to diel č. 33, parcelné č. XXXX/X o výmere XXXXX m2 a diel č. 34, CKN XXXX/X o výmere XXX m2. Diel č. 33 je pozemok pod futbalovým ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný 1. a diel č. 34 je plocha, ktorá je okolo kolkárni, ktorej vlastníkom je tiež žalovaný 1. a táto plocha tvorí prístup ku kolkárni. Uviedol, že má za to, že nájomné za stavebné pozemky, kde sú všetky inžinierske siete sa v tejto lokalite pohybujú okolo 6 Eur za m2, pričom poukázal na dôkaz - znalecký posudok. Dodal, že má za to, že žalovaný 1. sa bezdôvodne obohacuje, nakoľko žalobcovi neplatí nájomné a to aj napriek tomu, že užíva jeho pozemky. Uviedol, že žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.12.2011 do 1.12.2012 vo výške 2.076 Eur.

2. Na preukázanie svojho právneho nároku žalobca spolu so žalobou doručil výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie Košická Nová Ves, obec Košice - Košická Nová Ves, geometrický plán zo dňa

23.1.1980 č. XXX-XX-XXX-XXXX-XXX vypracovaný Geodéziou, n.p. Prešov, výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie Košická Nová ves, obec - Košice - Košická Nová Ves.

3. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, vykonanie dôkazov hore uvedenými listinami.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1. v podanom odpore voči platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Košice I zo dňa 14.1.2014 č.k. 38Ro/751/2013-19, v ktorom uviedol, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu poukazujúc na to, že žalobca môže požadovať náhradu do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu a nie náhradu za užívanie nehnuteľnosti ako celku. Na svoju obranu uviedol, že keďže novovytvorené parcely nie sú zapísané na LV, nepovažuje za dostatočne preukázané, že tento stav sa zhoduje so stavom skutočným. Dodal, že je pravdou to, že nadobudol športové ihrisko s tribúnou a kolkáreň - Agátová ulica do vlastníctva na základe delimitačného protokolu č. 128 zo dňa 29.10.1992 uzatvoreného medzi Okresným úradom Košice ako odovzdávajúcim a Mestom Košice ako preberajúcim v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Poukázal na zákon č. 66/2009 Z. z. a dodal, že má za to, že sa bezdôvodne neobohacuje na úkor žalobcu, ale užíva predmetné pozemky titulom zákonného vecného bremena.

5. Na svoju obranu žalovaný 1. doručil protokol o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a záväzkov zo dňa 29.10.1992.

6. Žalovaný 1. použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v odpore.

7. Písomným podaním zo dňa 11.2.2014 žalobca k obrane žalovaného 1. uviedol, že má za to, že keďže je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorú užíva žalovaný 1., je oprávnený na podanie žaloby poukazujúc na to, že žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia alebo finančnú náhradu za vecné bremeno vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu. Opätovne poukázal na geometrický plán z roku 1990, ktorý bol vyhotovený bývalou Geodéziou, n.p. Prešov týkajúci sa majetkovo právneho usporiadania, tento geometrický plán bol úradne overený štátom a má za to, že nie je možné spochybňovať ho zo strany žalovaného 1.

8. Žalovaný 1. namietol svoju pasívnu legitimáciu v konaní poukazujúc na zmluvu č. S-144/1993 o zverení majetku do správy zo dňa 19.3.1994 uzatvorenou medzi Mestom Košice ako odovzdávajúcim a Mestskou časťou Košická Nová Ves ako preberajúcim. K uvedenému uviedol, že predmetné nehnuteľnosti užíva v súlade s predmetnou zmluvou Mestská časť Košická Nová Ves a dodal, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný 1. sa žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohacuje na úkor žalobcu, nakoľko predmetné nehnuteľnosti neužíva.

9. Žalobca v tejto súvislosti navrhol súdu, aby do konania pripustil na strane žalovaného ako ďalšieho účastníka Mestskú časť Košická Nová Ves, o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 6.5.2014 č.k. 36C/10/2014-52 tak, že vyhovel návrhu žalobcu a do konania pripustil na stranu žalovaného ďalšieho účastníka - žalovaného 2. - Mestskú časť Košická Nová Ves. Žalobca však naďalej zotrval na tom, že naďalej je pasívne legitimovaným žalovaný 1. poukazujúc na to, že žalovaný 2. v prípade správy majetku koná v mene žalovaného 1. a nie vo vlastnom mene. Žalobca tiež poukázal na zákon č. 66/2009 Z. z. a uviedol, že odplatu za zákonom zriadené vecné bremeno má platiť vlastník stavby v prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno. Písomným podaním zo dňa 6.5.2015 žalobca vzal žalobu voči žalovanému 2. v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie voči žalovanému 2. zastavil. Týmto podaním zmenil svoju právnu argumentáciu v tom, že domáha sa od žalovaného 1. zaplatenia odplaty za zriadené vecné bremeno vo výške 2.076 Eur poukazujúc na to, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu na parcelách vyčleneným geometrickým plánom je 1/3 k celku, čo predstavuje XXX m2 pri výške 4 Eur za m2. Na preukázanie svojho nároku žalobca súdu predložil ako dôkaz znalecký posudok č. 31/2016 vypracovaný znalcom T.. M. Š., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, poruchy stavieb.

10. Žalovaný 1. predložil súdu znalecký posudok č. 68/2016 zo dňa 15.10.2016 vypracovaný v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 24C/152/2014 poukazujúc na to, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nájmu vo výške 4,347 Eur m2 na rok a dodal, že pri určení výšky náhrady je nevyhnutné vychádzať z výšky náhrady za zriadenie vecného bremena a

nie z výšky bežného nájomného a dodal, že pokiaľ existuje inštitút vecných bremien a právne predpisy stanovujúce postupy a metódy pri ohodnocovaní znalcom, niet dôvodu na poskytovanie náhrad vo výške stanovenej pri ohodnocovaní iných inštitútov. Dodal, že má za to, že súd by za takej situácie mal vychádzať zo všeobecnej hodnoty vecného bremena poukazujúc na znalecký posudok č. 68/2016, kde bola stanovená všeobecná hodnota vecného bremena vo výške 3,670 Eur na m2 na rok.

11. Súd vykonal dokazovanie prednesom zástupcov strán sporu, oboznámením s listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu k predmetu konania a zistil tento skutkový stav:

12. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 parcely č. XXX/XXX o výmere XXXX m2, druh orná pôda, vlastníctvo zapísané v LV č. XXXX katastrálne územie Košická nová Ves, obec Košice - Košická Nová Ves a taktiež nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalovaný 1. je vlastníkom stavieb - futbalové ihrisko s tribúnou a kolkáreň; tieto stavby prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného 1. Podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou, n.p. Prešov, XXX-XX-XXX-XXXX-XXX zo dňa 23.1.1980 bola z parcely č. XXX/XXX v podielovom vlastníctve žalobcu (1/3 k celku) odčlenená ako diel č. 33, parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2 a diel č. 34, parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2. Diel č. 33 je pozemok pod futbalovým ihriskom a diel č. 34 je prístup ku kolkárni.

13. Advokátka žalobcu poukázala na to, že žalobca si uplatňuje náhradu sumy vo výške 2.076 Eur za obdobie os 1.12.2011 do 1.12.2012 titulom odplaty za zriadenie vecného bremena poukazujúc na znalecký posudok vypracovaný T.. M. Š., v zmysle ktorého bola stanovená výška nájmu za predmetné pozemky vo výške 7,649 Eur m2 ročne. Advokátka žalobcu uviedla, že žalobcovi je známy znalecký posudok č. 68/2016 vypracovaný v konaní 24C/152/2014 a k uvedenému uviedla, že aj napriek tomu, že v predmetnom znaleckom posudku je stanovená cena, resp. odplata za zriadenie vecného bremena na 3,670 Eur za m2 ročne, žalobca zotrváva na sume 4 Eur za m2 ročne. Advokátka žalobcu tiež poukázala na znalecký posudok č. 4/2015, ktorý bol vypracovaný Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva pre potreby Okresného súdu Košice II v spore 43C/181/2013, kde bola tiež stanovená všeobecná hodnota odplaty za zriadenie vecného bremena, v danom prípade pre pozemky na ulici Mliečnej, pričom výška bola stanovená na sumu 4,22 Eur za m2 ročne.

14. Zástupca žalovaného 1. poukázal na to, že žalovaný 1. neuznáva právny základ sporu a dodal, že pokiaľ bude súd toho názoru, že je daný základ sporu, namietol uplatnenú výšku žalobcom a v tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok č. 68/2016, ktorý bol vypracovaný pre účely súdneho konania 24C/152/2014, a ktorý žalovaný 1. považuje za vecne a formálne správny a z ktorých výsledkov by mal súd vychádzať aj v tomto konaní. Poukázal na zákon č. 66/2009 Z. z. a dodal, že znalecké posudky, na ktoré poukazuje strana žalobcu, nie je možné použiť v predmetnom spore, nakoľko nimi bola stanovená všeobecná hodnota nájmu a pokiaľ sa jedná o znalecký posudok č. 4/2015, týmto bola stanovená odplata za zriadenie vecného bremena pre úplne iné pozemky, v danom prípade sa jedná o pozemky stavebné.

15. Súd vec právne posúdil nasledovne:

16. Podľa § 1 ods.1 zákona č.66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (odkaz na zákon č.138/1991 Zb. o majetku obcí), vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

17. Podľa § 2 ods.2 citovaného zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.

19. Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom

katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.

20. Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu (odkaz na ust. § 151n až §151p Občianskeho zákonníka), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

21. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

22. Podľa čl.20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

23. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

26. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

27. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

28. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

29. Zákon č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009 a vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd konštatoval, že účinnosťou zákona č.66/2009 Z.z., t.j. dňa 1.7.2009 vzniklo k pozemkom vo vlastníctve žalobcu pod stavbami vo vlastníctve žalovaného v prospech žalovaného ako vlastníka stavieb právo zodpovedajúce vecnému bremenu (tzv. zákonné vecné bremeno).

30. Otázkou náhrady za vecné bremená sa súdna prax už zaoberala a zaujala v tomto smere záver, že vecné bremená zriadené na základe zákona majú síce špecifický charakter, upravený osobitnými predpismi, na základe ktorých boli zriadené a hoci slúžia účelu, ktorým je verejný záujem, majú aj významný súkromnoprávny charakter. Napokon, osobitné predpisy, ktoré ich vznik upravujú, ich

označujú pojmom, vychádzajúcim z občianskeho práva - vecné bremená. Hoci ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou, na základe ktorej vznikli, nie vždy ide o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, použije sa všeobecná občianskoprávna úprava.

31. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na daný prípad. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá vznik zákonného vecného bremena, pričom v ust. § 4 priamo odkazuje na ust. § 151n až §151p Občianskeho zákonníka. Tento osobitný právny predpis otázku náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami komplexne nerieši.

32. V prvom rade citovaný zákon počíta s usporiadaním pomerov k pozemkom pod stavbou jednak možnosťou poskytnúť dotknutým vlastníkom náhradný pozemok a jednak postupom v konaní o pozemkových úpravách, v rámci ktorého je možné dotknutým vlastníkom poskytnúť buď náhradný pozemok alebo finančnú náhradu. Nie je však možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmieňuje ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku.

33. V danej veci nebolo sporné, že medzi sporovými stranami nedošlo k žiadnemu usporiadaniu pomerov v zmysle vyššie stanovených možností.

34. Podľa ust. § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Vecné bremeno teda predstavuje obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci a takéto obmedzenie sa riadi všeobecnou úpravou ust. § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vlastnícke právo obmedziť len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. V tomto ustanovení je premietnutý článok 20 ods.4 Ústavy SR, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona, za primeranú náhradu.

35. Ak teda zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku (vlastníkovi stavby), záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.

36. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal názor aj Ústavný súd SR vo svojom náleze č.PL.ÚS 19/09, podľa ktorého je povinnosťou všeobecných súdov zabezpečiť taký výklad hmotnoprávnych inštitútov týkajúcich sa obmedzenia vlastníckeho práva, aby bola primerane zabezpečené právo na ochranu vlastníctva garantované článkom 20 ods.1 Ústavy SR. Pokiaľ teda zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu vo forme realizácie vecného bremena, i keď zriadeného zákonom, zakladá to zásadnú povinnosť poskytnúť vlastníkom za takého obmedzenie náhradu. Na tomto právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že z ust. § 4 ods.2 zákona č.66/2009 Z.z. vyplýva dočasný charakter zákonom zriadeného vecného bremena, ktoré je vlastník pozemku povinný strpieť do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Táto právna úprava nerieši otázku definitívneho usporiadania vlastníctva k pozemku, a ktorom je zriadená stavba vo vlastníctve inej osoby a preto ani náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva formou vecného bremena nie je v kolízii s prípadným nárokom, ktorý vlastníkovi pozemku vznikne v dôsledku konečnej úpravy. Náhrada za vecné bremeno je totiž náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva

za obdobie do vykonania tejto konečnej úpravy. Ako však súd uviedol vyššie, iniciácia konania o pozemkových úpravách je ponechaná výlučne na vôli vlastníka stavby a teda, môže nastať aj situácia, že vlastník stavby takéto konanie neiniciuje a teda, k poskytnutiu náhradného pozemku alebo finančnej náhrady ani nedôjde.

37. Súd po vyriešení otázky odplatnosti náhrady za vecné bremeno sa zaoberal výškou tejto náhrady. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na znalecké posudky, ktoré súdu doložil ako dôkaz a to znalecký posudok č. 31/2016 vypracovaný Ing. Michalom Škriabom vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti CKN, parcely č. XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/X v katastrálnom území Košická Nové Ves, obec Košice - Košická Nová Ves, obec Košice III o výmere XXXXX m2 - ostatné plochy a zastavané plochy v zastavanom území obce, LV k daným nehnuteľnostiam nezaložené, pre účel uzatvorenia kúpnej zmluvy prípadne uzatvorenie nájomnej zmluvy a na znalecký posudok č. 4/2015 vypracovaný Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva pre potreby Okresného súdu Košice II v spore 43C/181/2013. Žalobca uviedol, že sú mu známe závery v ustanovení náhrady, resp. odplaty za zriadenie vecného bremena znaleckým posudkom č. 68/2016 vypracovaného pre potreby konania na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/152/2014 a aj napriek uvedenému zotrval na odplate za zriadenie vecného bremena vo výške 4 Eur za m2 ročne. Výslovne voči uvedenému znaleckému posudku námietky nevzniesol. Žalovaný 1. poukázal na závery znaleckého posudku č. 68/2016 majúc za to, že aj v tomto konaní je potrebné zo záverov tohto znaleckého posudku pri stanovení odplaty za zriadenie vecného bremena vychádzať považujúc tento znalecký posudok za vecne a formálne správny.

38. Súd k uvedenému zaujíma nasledovné stanovisko: Súd má za to, že v prejednávanom prípade ako jedine relevantný dôkaz pre určenie náhrady, resp. odplaty za zriadenie vecného bremena prichádza do úvahy znalecký posudok č. 68/2016 vypracovaný znalcom T.. L. G.. Je pravdou, že tento znalecký posudok bol vypracovaný pre potreby konania 24C/152/2014 na Okresnom súde Košice I, avšak výsledky sú použiteľné aj pre toto konanie poukazujúc na to, že ide o posúdenie tých istých pozemkov (parcela č. 1117/1 a parcela č. 1118/3). Zo záverom znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je vo výške 3,67 Eur m2 ročne. Súdny znalec pri výpočte vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších právnych predpisov, pričom vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemky, ktorú stanovil metódou polohovou diferenciácie. Znalec vykonal miestnu obhliadku miestnym šetrením dňa 28.9.2016. Nehnuteľnosti sa nachádzajú na okraji zastávaného územia Mesta Košice v Mestskej časti Košická Nová Ves na rohu ulíc Agátova a Poľná za zástavbou samostatne stojacich rodinných domov rôzneho štandardu. Ohodnocované časti parciel sú učelovo využité ako súčasť areálu futbalového štadiónu FK Košická Nová Ves s príslušenstvom a to ako časť hracej zatrávnenej plochy a dvora s prístupom k budove priľahlej kolkárne. Predmetné parcely ako celok sú určené v záväznej časti územného plánu zóny s definíciou ako jestvujúca funkcia, t. j. plochy športových areálov s regulovanou funkciou 13 - športový areál. Za súčasného stavu regulatívu aj schválenej územnoplánovacej dokumentácie je iné účelové využitie ohodnocovanej časti pozemku nereálne. Pozemok na využívaný na športové účely a nie je predpoklad na jeho iné funkčné využitie (vyjadrenie referátu ÚHA Mesta Košice zo dňa 6.10.2016). Aj v znaleckom posudku č. 4/2015, na ktorý poukazoval žalobca, znalecká organizácia určila všeobecnú hodnotu pozemku taktiež metódou polohovej diferenciácie, avšak predmetom posúdenia bol pozemok zastavaný stavbou

- miestna spevnená verejná komunikácia s tým, že ide o lokalitu zo zvýšeným záujmom o kúpu stavebných pozemkov na výstavbu rodinných domov. Absolútne nepoužiteľným pre prejednávaný prípad je znalecký posudok č. 31/2016 poukazujúc na to, že znalec v znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, parciel, ktorých spoluvlastníkom je žalobca, pričom predmetom tohto konania je odplatnosť náhrady za vecné bremeno. Súd skonštatoval, že znalec v znaleckom posudku č. 68/2016 vypracovaným pre potreby konania na Okresnom súde Košice i sp. zn. 24C/152/2014 presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmil svoj postup pri vypracovaní zadanej znaleckej úlohy, ktorého úlohou bolo určiť trhovú hodnotu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorého obsahom je užívanie, držba parcely č. 1117/1 a parcely č. 1118/3. Výslovne námietky na závery znaleckého posudku zo strany žalobcu vznesené neboli, s jeho závermi a s odôvodneniami sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný 1. Súd uvádza, že je zrejmé, že v znaleckom posudku, na ktorý poukazoval žalobca - znalecký posudok č. 4/2015 a v ktorom znalecká organizácia použila pre výpočet rovnaký postup a totožný vzorec v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. a rovnako použila pri stanovení hodnoty pozemku metódu polohovej diferenciácie, avšak, čo sa týka otázky, či sa na daný pozemok vzťahuje

výrazný záujem o ich kúpu, súd uvádza, že je logické, že aj v rámci rovnakej lokality môžu mať jednotlivé pozemky rôznu hodnotu a to v závislosti od rôznych faktorov, akými sú poloha, veľkosť, tvar pozemku, účel využitia, zaťaženia inými ťarchami. Je potrebné si tiež uvedomiť, že vecné bremeno nie je nájmom. Ide o samostatné právne rozdielne právne inštitúty s rozdielnou právnou úpravou, s čím ráta aj samotná vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z., keď osobitne upravuje postup pre výpočet náhrady za vecné bremeno.

39. Podľa § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, v akej sa podieloví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nárok na odplatu za vecné bremeno predstavuje právo každého spoluvlastníka týkajúce sa spoločnej veci, pričom na tomto práve sa každý zo spoluvlastníkov môže v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podieľať v miere, ktorá je určená veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu.

40. Súd zhrnúc vyššie uvedené pri rozhodovaní o rozsahu odplaty za vecné bremeno vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 68/2016. Všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho k vecnému bremenu je vo výške 3,67 Eur za m2 ročne, t. j. pri výmere XXX m2, čo činí podiel žalobcu, predstavuje odplata za 1 rok , resp. za obdobie žiadané žalobcom (1.12.2001 až 1.12.2012 ) sumu 1.904,73 Eur.

41. Súd zaviazal žalovaného 1. v zmysle uvedených záverov súdu na zaplatenie odplaty žalobcovi vo výške 1.904,73 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

42. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

43. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

44. Žalobca učinil nepochybný dispozičný úkon, ktorým vzal žalobu voči žalovanému 2. v celom rozsahu späť a týmto prejavil vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konanie voči žalovanému 2. zastavil v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

45. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1. súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech. Žalobou si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.076 Eur. Súd mu priznal sumu vo výške 1.904,73 Eur. V percentuálnom vyjadrení teda úspech žalobcu predstavuje 91,75 % a neúspech 8,25 %. Nárok žalobcu na náhradu trov konania tak predstavuje 83,5 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

50. O trovách konania žalovaného 2. súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil, že súd musel konanie voči žalovanému 2. v celom rozsahu zastaviť a preto z procesného hľadiska žalovanému 2. patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude tiež rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník, kde bude skúmať účelnosť trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 . Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).