Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/340/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci oprávnených G. X. nar. X.X.XXXX a V. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcich v Krízovom centre na AL. a vo veci starostlivosti súdu o mal. deti X.: A. nar. X.X.XXXX a Z. nar. X.X.XXXX bývajúce s matkou zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: M. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. centre na T. ul č. X v A. a G. X. nar. X.X.XXXX bývajúceho na J. ul. č. XX v A. právne zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošíkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Roosveltovej ul. č. 6 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 3.12.2020 č.k. - 254 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od otca pre V. X., G. X., mal. A. X. a mal. Z. X. od 14.12.2018 do budúcna s výnimkou platobného miesta u teraz už plnoletého G..

Mení rozsudok vo výroku o spôsobe plnenia zvýšeného výživného pre G. tak, že otec je povinný platiť zvýšené výživné priamo G. X. nar. X.X.XXXX.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom od otca pre V. X. nar. XX.X.XXXX tak, že dlžné výživné 501,67 Eur za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 je otec povinný zaplatiť V. do 60 dní od doručenia tohto rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom od otca pre G. X. nar. X.X.XXXX tak, že dlžné výživné 501,67 Eur za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 je otec povinný zaplatiť G. do 60 dní od doručenia tohto rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom od otca pre mal. A. X. tak, že dlžné výživné 501,67 Eur za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 je otec povinný zaplatiť matke maloletej A. do 60 dní od doručenia tohto rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom od otca pre mal. Z. X. tak, že dlžné výživné 501,67 Eur za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 je otec povinný zaplatiť matke maloletej Z. do 60 dní od doručenia tohto rozsudku.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudok rozhodol nasledovne:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -112 zo dňa 19.10.2016 vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. G., nar. X.X.XXXX zo sumy mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na sumu 50,- eur mesačne, na mal. A., nar. X.X.XXXX zo sumy mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na sumu 50,- eur mesačne, na mal. Z., nar. X.X.XXXX zo sumy mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na sumu 50,- eur mesačne a to od 14.12.2018 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, zvyšuje výživné zo strany otca: G. X., nar. X.X.XXXX, voči oprávnenej z vyživovacej povinnosti: V. X.vá, nar. XX.X.XXXX, zo sumy mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 50,- eur mesačne a to od 14.12.2018 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám oprávnenej.

Dlžné výživné u mal. G., za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 vo výške 480,45 eur, u mal. A. za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 vo výške 480,45 eur, u mal. Z. za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 vo výške 254,65 eur, je otec povinný zaplatiť matke mal. detí do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

Dlžné výživné u oprávnenej z vyživovacej povinnosti: V., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 vo výške 480,45 eur je otec povinný zaplatiť oprávnenej z vyživovacej povinnosti do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti konanie o zvýšení výživného nad 50,- eur mesačne na každé dieťa zastavuje.

V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

2. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa , , , , , , , o rodine a dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, ako aj na strane oprávnených z vyživovacej povinnosti. Odôvodnené potreby detí od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v r. 2016 vzrástli najmä na stravu, oblečenie a mimoškolské aktivity. Súd prvej inštancie ustálil, že otec je povinný usmerňovať svoje pracovné, životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Uviedol, že pri posudzovaní schopností a možnosti povinného je taktiež potrebné vychádzať z tej skutočnosti, aký zárobok môže povinný objektívne dosiahnuť a nie len zistenie aký zárobok v danej dobe fakticky dosahuje. Pri rozhodovaní súd zohľadnil aj to, ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť, ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Uvedené skutočnosti odôvodňovali zvýšenie výživného zo strany otca na mal. deti, ako aj na oprávnených z vyživovacej povinnosti. Súd preto návrhu vyhovel a zvýšil výživné zo strany otca na G. a A. na sumu 50,-eur mesačne, ako aj u plnoletej V. na sumu 50,-eur mesačne, avšak u mal. Z. zvýšil výživné na sumu 40,-eur, ktorá je t.č. žiačkou 1. stupňa základnej školy, teda nie v takej miere, ako to požadovala matka a návrh u mal. Z. v prevyšujúcej časti zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 u mal. detí G., A. a plnoletá V. súd vypočítal nasledovne: rozdiel medzi pôvodne stanovenou výškou výživného zohľadniac zmenu výšky život. minima a novostanovenou výškou 50,- eur, teda alikvotná čiastka za 12/2016 (správne malo byť 12/2018 - pozn. odvolacieho súdu) je 12,72 eur, od 1/2019 do 6/2019 min. výživné 28,08 eur rozdiel 21,92 eur za 6 mesiacov t.j. 131,52 eur, za obdobie od 7/2019 do 6/2020 min. výživ. 28,79 eur, rozdiel 21,21 eur za 11 mesiacov t.j. 233,31 eur, za obdobie od 7/2020 do 11/2020 min. výživ. 29,42 eur, rozdiel 20,58 eur za 5 mesiacov t.j. 102,90 eur, spolu 480,45 eur. Dlžné výživné u mal. Z. predstavuje rozdiel medzi pôvodne stanovenou výškou výživného zohľadniac zmenu výšky životného minima a novostanovenou výškou 40,- eur, teda alikvotná čiastka za 12/2016 (správne malo byť 12/2018 - pozn. odvolacieho súdu) je 6,92 eur, od 1/2019 do 6/2019 min. výživné 28,08 eur rozdiel 11,92 eur za 6 mesiacov t.j. 71,52 eur, za obdobie od 7/2019 do 6/2020 min. výživ. 28,79 eur, rozdiel 11,21 eur za 11 mesiacov t.j. 123,31 eur, za obdobie od 7/2020 do 11/2020 min. výživ. 29,42 eur, rozdiel 10,58 eur za 5 mesiacov t.j. 52,90 eur, spolu 254,65 eur, ktoré zaviazal otca uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti výrokom o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho majetkové a zárobkové možnosti mu neumožňujú prispievať na výživu mal. detí 200 Eur

mesačne a nemá prostriedky na to, aby zaplatil dlžné výživné v celkovej sume 1.696,- Eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uviedol, že zo svojho nepravidelného príjmu 500 Eur mesačne musí uhrádzať SIPO v sume 48,28 Eur, internet 19,50 Eur, zdravotné poistenie 70,91 Eur, plyn 10 Eur, telefón 10 Eur, stravu 120 Eur, oblečenie a obuv 30 Eur, lieky 10 Eur, náklady na tuhé palivo 83 Eur mesačne, cestovné 20 Eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 13 Eur mesačne, t.j. spolu vo výške 434,65 Eur mesačne. Namietal, že z rozhodnutia vôbec nevyplýva, či bolo skúmané trvanie pracovného pomeru u matky a výška jej príjmu v spoločnosti C. s.r.o.. Matka si tiež uplatňuje daňový bonus na 6 detí, čo predstavuje príjem cca 116 Eur. Uviedol, že matka bola zaviazaná zaplatiť mu manželské výživné za obdobie od 19.6.2013 do 5.1.2016, čo doposiaľ nespravila. Namietal, že súd nezisťoval príjem matky z pracovného pomeru, kde mala nastúpiť od januára 2021. Rozsudok súdu považuje za nepreskúmateľný, pretože v ňom nie je uvedená doba zamestnania matky detí, ani jej príjem, a to ani za obdobie, za ktoré žiada zvýšiť výživné. Namietal tiež, že z rozsudku nie sú zrejmé konkrétne výdavky na mal. deti, náklady matky sú uvedené len veľmi všeobecne. Poukázal aj na tú skutočnosť, že matka má partnera, s ktorým má ďalšie dve deti, a že tento partner prispieva matke na živobytie. Záverom dodal, že mu matka neumožňuje žiaden kontakt s deťmi, popudzuje ich k nenávisti k nemu, v dôsledku čoho ho G. v budove súdu fyzicky napadol tak, že ho udrel päsťou do tváre. Situáciu upokojila až privolaná justičná stráž.

4. Matka detí a oprávnená V. X.vá vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhli potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny. Sú toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, riadne vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Rozsudok spĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie. Odvolacie námietky otca sú totožné s jeho tvrdeniami pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal a vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Zvýšené výživné zodpovedá potrebám detí. Uviedli, že v danom prípade má princíp potencionality prednosť pred princípom fakticity, teda má sa prihliadať na zjavne nevyužité schopnosti a možnosti otca v pracovnej sfére. Z uvedeného dôvodu nie je smerodajné, aký príjem otec deklaruje, či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, zručnosti a pracovné skúsenosti. K zvýšeniu výživného došlo v nepatrnej miere, pričom suma 50 Eur nepredstavuje v dnešnej dobe, vzhľadom na cenu tovarov a služieb, takú majetkovú hodnotu, ktorá by deťom zaručovala akýkoľvek mimoriadny „blahobyt“. Práve naopak, jedná sa skôr o výživné núdzového charakteru, ktorého úlohou je pokryť aspoň základné potreby mal. detí a oprávnenej. Poukázali na to, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí, ktoré nie sú schopné sami sa živiť, je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorí sú povinní usmerňovať si svoje pomery a výdavky tak, aby plnenie výživného nebolo ohrozené. Otcom deklarované výdavky v súčte prevyšovali jeho deklarované príjmy, v dôsledku čoho je zrejmé, že otec neuvádzal o svojom príjme pravdivé skutočnosti. Majú za to, že otec disponuje neoficiálnym príjmom, ktorý nepodlieha daňovej povinnosti. Obdobne tomu bolo aj počas ich spolužitia, pričom tento spôsob nadobúdania príjmu otec praktizuje až doposiaľ. Námietku otca, že mu matka doposiaľ neuhradila manželské výživné, považujú v tomto konaní za bezpredmetnú. Jedná sa o dva rozdielne právne tituly. Pokiaľ ide o maloletú Z., súd prvej inštancie vo výroku správne uviedol sumu 50 Eur, pričom pokiaľ následne v odôvodnení uvádza sumu 40 Eur, s určitosťou sa jedná o pisársku chybu. Poprela, že by deti popudzovala proti otcovi a v tejto súvislosti poukázala na to, že deti majú už dosť rokov na to, aby posúdili, aký majú názor na otca a v akom rozsahu s ním chcú tráviť svoj voľný čas. Ich súčasný vzťah je výsledkom doterajšieho správania sa otca. Ani táto okolnosť nezbavuje otca povinnosti podieľať sa na ich výchove a výžive. Popreli, aby G. napadol otca v budove súdu a vysvetlili, že to bol práve otec, ktorý celý konflikt vyvolal a ako prvý fyzicky napadol G., ktorý sa útoku iba bránil. Skutočnosť, že má partnera nezbavuje otca vyživovacej povinnosti. Je paradoxné, že otec opomenul uviesť, že dlhodobo vedie spoločnú domácnosť s družkou.

5. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnuté výroky rozsudku ako vecne správne. Od poslednej úpravy výživného došlo v podstatnej miere k zmene pomerov na strane účastníkov konania a zvýšenie výživného si vyžadujú odôvodnené potreby mal. detí.

6. Otec v odvolacej replike zotrval na odvolacích dôvodoch a tvrdeniach. Poznamenal, že jeho pracovné možnosti a schopnosti sú obmedzené jeho zdravotnými obmedzeniami. Uviedol, že má problémy s chrbticou, konkrétne s platničkou, preto nie je schopný vykonávať zamestnania, kde sa dlhodobo sedí. Je vyučený murár, ale ani toto zamestnanie nemôže vykonávať. Uviedol, že žije sám a nie s družkou.

7. Matka a oprávnení G. a V. v odvolacej duplike zotrvali na svojich vyjadreniach.

8. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

9. Výrok rozsudku o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

10. Konania vo veciach výživného maloletých, aj plnoletých detí sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

11. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre V., G., mal. A., aj pre mal. Z. z minimálneho výživného na 50 Eur mesačne pre každé dieťa od 14.12.2018 do budúcna. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami otca, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

14. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v roku 2016 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pokiaľ otec namietal, že súd riadne v rozsudku nevyčíslil odôvodnené potreby detí, odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie. To znamená, že bežné potreby dieťaťa, nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Keďže matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením všetkých odôvodnených potrieb detí nevybočujú z rámca bežných potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd a túto nebolo potrebné osobitne dokazovať a v rozsudku presne konkretizovať. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zrušovať napadnuté výroky rozsudku a vracať vec súdu prvej inštancie na došetrenie príjmových pomerov matky, pretože pri súčasnej sume zvýšeného výživného je zjavné, že matka musí dobrovoľne dopĺňať zdroj výživy detí v omnoho vyššom rozsahu, ako otec a okrem toho si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj starostlivosťou o deti a domácnosť, v ktorej spoločne žijú. Súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, ak v roku 2020, kedy vyhlasoval rozsudok, neskúmal príjmy, ktoré matka mala dosahovať od januára 2021, pretože pre rozsudok je podľa rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nie stav, ktorý pravdepodobne mal nastať v budúcnosti. Zvýšené výživné je vzhľadom na odôvodnené potreby detí, ich vek 12-20 rokov a aktuálne

ceny spotrebného tovaru tak nízke, že ani zistenie eventuálneho príjmu matky by na neho nemalo žiadny vplyv. Pokiaľ otec tvrdil, že matka býva s partnerom, odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania táto skutočnosť nevyplýva. Zo správy krízového centra, v ktorom býva matka s deťmi, je zrejmé, že tam býva sama (č.l. 98-99 spisu), pričom ani v prípade, ak by sa táto situácia zmenila, nemalo by to vplyv na zvýšené výživné, nakoľko partner matky nemá voči deťom žiadnu vyživovaciu povinnosť. Záverom odvolací súd dodáva, že ani rozsah stretávania sa otca s deťmi nemá vplyv na rozsah výživného. Výživné je totiž osobným právom dieťaťa a matka je len miestom jeho plnenia, v čase, keď sú deti ešte maloleté. Skutočnosť, či matka umožňuje otcovi stretávať sa s mal. deťmi, alebo z akých dôvodov stretnutia riadne neprebiehajú, je preto z hľadiska zvýšenia výživného právne irelevantná.

15. Pokiaľ ide o rozsah zvýšenia výživného, odvolací súd považuje sumu 50 Eur mesačne, na ktorú bolo zvýšené výživné od podania návrhu, za adekvátnu zmene pomerov detí a zvýšeniu príjmu otca. Otec bol v čase predchádzajúcej úpravy výživného nezamestnaný, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kým v súčasnosti priznal, že zarobí 500 Eur mesačne. Pomery otca, na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené zvýšením výživného len o približne 20 Eur na každé dieťa, pretože rozsah odôvodnených potrieb detí by opodstatňoval zvýšenie výživného vo vyššom rozsahu. Argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo vzťahu k sume zvýšeného výživného nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie mu bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb detí. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že výživné pre dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že otec si len výdavky na internet a ošatenie v odvolaní vyčíslil v rovnakej sume, akú predstavuje celé zvýšené výživné na jedno dieťa. Za takejto situácie rozhodnúť v súlade s návrhom otca by znamenalo neúmerne posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast detí na matku, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine a so zásadami morálky a spravodlivosti. Ani skutočnosť, či matka zaplatila otcovi manželské výživné, nie je v tomto konaní právne relevantná, pretože zvýšenie výživného pre deti a manželské výživné sú dva odlišné nároky, ktoré sa v danej veci navyše neprelínajú ani v časovej rovine.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného podľa ako vecne správne a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. V priebehu odvolacieho konania, konkrétne dňa 1.3.2021 dosiahol G. plnoletosť, t.j. stal sa v plnom rozsahu procesne spôsobilým ako účastník tohto konania. Z uvedených dôvodov už nemusí byť zastúpený kolíznym opatrovníkom a všetky písomnosti sa doručujú priamo jemu. Znamená to tiež, že zvýšené výživné a dlžné výživné je otec povinný platiť priamo G. a nie matke G., pretože dovŕšením plnoletosti G. zo zákona zaniklo aj zákonné zastúpenie matkou. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o spôsobe platenia zvýšeného výživného a dlžného výživného podľa tak, že ako platobné miesto určil už priamo plnoletého G..

19. Pokiaľ ide o dlžné výživné od otca pre deti, odvolací súd tieto výroky nemohol potvrdiť, pretože zistil, že dlžné výživné ani u jedného z detí nebolo vypočítané správnym spôsobom. Zo zápisnice o pojednávaní z 3.12.2020, ako aj z písomného vyhotovenia tohto výroku je zrejmé, že súd prvej inštancie zvýšil výživné od otca pre mal. Z. na 50 Eur mesačne. Z odôvodnenia tohto výroku však vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zvýšil výživné na mal. Z. na 40 Eur mesačne, pretože je žiačkou len 1. ročníka základnej školy. Z uvedených dôvodov zamietol návrh matky v prevyšujúcej časti a z tejto sumy následne aj vychádzal pri výpočte dlhu na výživnom. Odvolací súd dospel k záveru, že zvýšené výživné v rozsahu 50 Eur mesačne tak, ako bolo vyhlásené a aj premietnuté do výroku písomného vyhotovenia rozsudku, je primerané z dôvodov podrobne rozoberaných v bodoch 13.-15. tohto rozsudku. Skutočnosť, že maloletá je žiačkou 1. ročníka neznamená, že by bolo dôvodné pristupovať k nej diferencovane ako u starších súrodencov a zvyšovať jej výživné len o necelých 11 Eur mesačne na 40 Eur. Nástup maloletého dieťaťa na základnú školu je považovaný za výraznú zmenou pomerov, ktorá bez potreby ďalšieho dokazovania zodpovedá sume zvýšeného výživného 50 Eur mesačne.

20. Keďže súd prvej inštancie vypočítaval dlh na výživnom u maloletej Z. zo sumy 40 Eur, ktorú uviedol len v odôvodnení rozsudku, odvolací súd musel tento výrok zmeniť a sám pristúpiť k jeho správnemu výpočtu. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným 50 Eur mesačne za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 a pôvodne určenou výškou výživného. Keďže otcovi bolo pôvodne určené minimálne výživné, bolo potrebné každý rok zohľadňovať zmenu výšky životného minima, pretože minimálne výživné sa odvíjalo práve od nej. Sumy minimálneho výživného predstavovali od 1.7.2018 do 30.6.2019 čiastku 28,08 Eur, od 1.7.2019 do 30.6.2020 čiastku 28,79 Eur a od 1.7.2020 do 30.6.2021 čiastku 29,42 Eur. Rozdiel teda predstavoval sumu 12,73 eur za december 2018 (alikvotná časť výživného za 18 dní 29,03 - 16,30), sumu 131,52 Eur od 1/2019 do 6/2019 (50 - 28,08 x 6 mesiacov), 254,52 Eur za obdobie od 7/2019 do 6/2020 (50 - 28,79 x 12 mesiacov), 102,90 Eur za obdobie od 7/2020 do 11/2020 (50 - 29,42 x 5 mesiacov), spolu 501,67 eur.

21. Preskúmaním ostatných výrokov o dlžnom výživnom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie tiež spravil pri ich výpočte chybu, keď obdobie od 7/2019 do 6/2020 nesprávne považoval za obdobie 11 mesiacov, ktorými násobil rozdiel medzi zvýšeným výživným a minimálnym výživným, aj keď správne išlo o obdobie celého roka , t.j. 12 mesiacov. Odvolací súd preto zmenil výroky o dlžnom výživnom aj u ostatných detí tak, že správny výpočet dlhu na výživnom za obdobie od 14.12.2018 do 30.11.2020 má byť rovnako, ako u maloletej Z., suma 501,67 Eur. K tejto sume dospel odvolací súd spočítaním alikvotnej časti výživného 12,73 eur za 18 dní decembra 2018 (50/31x18 - 28,08/31x18), sumy 131,52 Eur za obdobie od 1/2019 do 6/2019 (50 - 28,08 x 6 mesiacov), sumy 254,52 Eur za obdobie od 7/2019 do 6/2020 (50 - 28,79 x 12 mesiacov), a sumy 102,90 Eur za obdobie od 7/2020 do 11/2020 (50 - 29,42 x 5 mesiacov).

22. Pokiaľ ide o splatnosť dlhu na výživnom, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nezistil žiadne podmienky pre povolenie výhody splátok. Otec sa na možnosť zvýšenia výživného mohol a mal pripraviť minimálne už od doručenia návrhu na zvýšenie výživného vo februári 2019 a ak by si každý mesiac odkladal len 50 Eur mesačne, za 40 mesiacov (do mája 2022) by si našetril na celý dlh na výživnom a nemusel by sa vyhovárať na to, že nemá prostriedky na zaplatenie dlhu na výživnom. Matka detí pritom počas celého obdobia nebola zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať neustále sa zvyšujúce potreby detí v momente ako vznikali, prípadne si vedenie domácnosti prispôsobovať tak, aby na ich úhradu mala. Súdom upravená splatnosť dlžného výživného spĺňa účel výživného, pretože výživné má slúžiť na úhradu potrieb dieťaťa práve vtedy, keď ich najviac potrebuje. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením ( ), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné oprávneným plnoletým deťom a matke mal. detí do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom pri predĺžení zákonnej lehoty zohľadnil výšku dlhu na výživnom, aj pomery otca.

23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak neboli splnené procesné podmienky.

24. Odvolací súd zrušil výrok o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti, v ktorej žiadala o zvýšenie výživného na mal. Z. na 50 Eur mesačne, pretože súd v konaniach o výživnom pre maloleté deti nie je viazaný rozsahom požadovaného výživného v návrhu, a teda nie je potrebné sa s ním v plnom rozsahu vysporiadať vo výrokovej časti meritórneho rozhodnutia.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil nárok na ich náhradu.

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).