Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9C-70-2016.pdf
PDF · 117.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-9C/70/2016
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici sudca JUDr. Róbert Jankovský v právnej veci žalobkyne L.. Q. B., M.. X.X.XXXX, Q. P. XXXX/XXX, U. Q., právne zastúpená JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, AK Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti žalovanému D. B.B., M.. X.XX.XXXX, Q. Š. XXX, U. Q., právne zastúpený KARKÓ, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Sad na studničkách 1029/32, Žilina o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia, že právny úkon - Záložná zmluva zo dňa 31.3.2016, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica katastrálnym odborom zo dňa 17.5.2016-40/16 pod č. V 1063/16 a ktorou bolo vložené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky v prospech žalovaného ako záložného veriteľa na nehnuteľnosť: stavba rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. B. K. XXX/XX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. Š., je voči žalobkyni právne neúčinná, pričom žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.3.2011 č.k. 8C/33/2011-24 bolo jej manželstvo so synom žalovaného L. B. rozvedené a následne rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.12.2014 č.k. 4C/199/2013-91 súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - žalobkyne a syna žalovaného tak, že do jej výlučného vlastníctva prikázal hnuteľné veci v hodnote 100,- eur, uložil jej povinnosť prevziať a dosplácať zostatok úveru vo vzťahu k U. P. P., J..P.., ktorého zostatok ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 12.100,46 eur, do výlučného vlastníctva syna žalovaného prikázal hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 2.500,- eur a ďalej nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX k. ú. Š., postavený na parc. č. B. K. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Š.. Zároveň syna žalovaného zaviazal k povinnosti vyplatiť jej z titulu vyporiadania BSM sumu 43.422,70 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež synovi žalovaného uložil povinnosť dosplácať úver, ktorý za trvania manželstva spoločne čerpali od Š. N. D. Q.. Na odvolanie syna žalovaného v konaní o vyporiadaní BSM rozhodoval Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom zo dňa 9.3.2016 č.k. 5Co/219/2015-120 rozsudok 1. stupňa v celom rozsahu potvrdil. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej uviedla, že lehota na splnenie povinnosti zo strany syna žalovaného vyplatiť jej z titulu vyporiadania BSM sumu 43.422,70 eur začala plynúť dňa 19.3.2016 a márne uplynula dňa 18.4.2016. V uvedenej 30-dňovej lehote syn žalovaného svoju povinnosť nesplnil, z dôvodu čoho žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie. Exekútorský úrad Banská Bystrica, súdny exekútor JUDr. Peter Kohút vydal Upovedomenie o začatí exekúcie pod č. EX 111/16-K zo dňa 7.6.2016 zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. B. K. XXX/X k. ú. Š. vo vlastníctve povinného L. B. v podiele X/ X v prospech oprávneného, t.j. žalobkyne a zároveň uložil povinnému zákaz nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Podľa žalobkyne pri kontrole listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Š. zistila, že predmetný rodinný dom súp. č. XXX je okrem ťarchy spočívajúcej v záložnom práve, ktoré bolo zriadené počas ich manželstva v prospech Š.A. N. D. Q., uvedený rodinný dom zaťažený aj ďalším záložným právom, ktoré je v poradí pred jej exekučným záložným právom. Predmetné záložné právo bolo na základe záložnej zmluvy zavkladované Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 17.5.2016 pod č. V 1063/16, a to v prospech záložného veriteľa D. B., M.. X.XX.XXXX - otca jej bývalého manžela, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá mala byť uzavretá dňa 31.3.2016. Podľa žalobkyne z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že jej bývalý manžel L. B. ako záložný dlžník uzavrel so svojím otcom, t.j. žalovaným, ako záložným veriteľom záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že žalovaný poskytol svojmu synovi v rokoch 2005 a 2006 sumu 50.000,- eur (1.506.300,- Sk) bezúročne za účelom realizácie výstavby rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. Š. a túto sumu sa záložný dlžník L. B. zaviazal vrátiť podľa svojich možností najneskôr do 31.12.2012. Ďalej z uvedenej záložnej zmluvy vyplýva, že dňa 15.7.2015 poskytol žalovaný svojmu synovi L. B. sumu 35.000,- eur za účelom finančného zabezpečenia jeho novej rodiny s tým, že uvedenú sumu sa bývalý manžel žalobkyne zaviazal splatiť v lehote do 31.12.2015. Podľa žalobkyne bol v konaní o vyporiadanie BSM jej a syna žalovaného, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 4C/199/2013 ako svedok vypočutý žalovaný, pričom tento vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.7.2014 uviedol, že v súvislosti s výstavbou rodinného domu niekedy okolo roku 2005 svojmu synovi L. B. daroval finančnú čiastku vo výške asi 2,5 milióna Sk, pričom sa jednalo o dar a nie o pôžičku. V tejto súvislosti potom podľa žalobkyne nadmieru pochybne vyznieva skutočnosť, že v roku 2016 sa v záložnej zmluve uzatvorenej medzi jej bývalým manželom a jeho otcom ako blízkymi osobami v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka uvádza pôžička, ktorá mala byť poskytnutá žalovaným svojmu synovi za trvania BSM so žalobkyňou v rokoch 2005 a 2006 vo výške 50.000,- eur. Podľa žalobkyne o tejto transakcii neexistuje žiaden dôkaz, nikdy nedošlo k odovzdaniu prostriedkov z veriteľa na dlžníka a ide o fiktívnu pôžičku, a teda právny úkon, ktorý neexistuje, nikdy neprebehol a ak by v minulosti k takémuto úkonu došlo pri tak podrobnej výpovedi žalovaného, ktorú učinil ako svedok v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/199/2013 na pojednávaní dňa 1.7.2014, by túto skutočnosť uviedol. Naopak žalovaný existenciu akejkoľvek pôžičky svojmu synovi v súvislosti s výstavbou rodinného domu v Š. vylúčil. V podanej žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že čo sa týka pôžičky zo dňa 15.7.2015, ktorú mal žalovaný svojmu synovi poskytnúť za účelom zabezpečenia potrieb jeho novej rodiny, túto rovnako považuje za fiktívnu a jej jediným účelom je demonštrovať, že žalovaný ako otec poskytuje svojmu synovi bežne prostriedky na financovanie jeho životných potrieb. Žalobkyňa poukázala na to, že právny úkon - zmluva o zriadení záložného práva uzatvorená medzi jej dlžníkom a žalovaným, ktorí sú blízkymi osobami v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka je voči nej právne neúčinná, keďže jej exekučné záložné právo zriadené ňou zvoleným súdnym exekútorom je až tretie v poradí a v prípade dražby nehnuteľnosti by boli najskôr uspokojené práva predchádzajúce jej záložnému právu. Podľa žalobkyne žalovaný, ktorý je otcom jej dlžníka, nielenže vedel o povinnosti svojho syna vyplatiť jej súdom priznanú sumu 43.422,70 eur, ale musel mať vedomosť aj o jeho úmysle ukrátiť žalobkyňu na uspokojení jej pohľadávky, o čom svedčí fakt, že napádaný úkon žalovaný so svojím synom zrealizoval dňa 31.3.2016, teda v čase, kedy uplynula polovica času na plnenie výplaty žalobkyni zo strany syna žalovaného.
2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a ako nedôvodnú ju žiadal zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 2.11.2016 uviedol, že svojmu synovi ako záložnému dlžníkovi poskytol v rokoch 2005 a 2006 sumu 50.000,- eur na stavbu rodinného domu s tým, že pokiaľ sa mu rodina rozpadne, poskytnuté finančné prostriedky bude požadovať vrátiť. Žalovaný vzhľadom na výsledky konania Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/199/2013 o vyporiadanie BSM medzi jeho synom a žalobkyňou si je vedomý nejednoznačnosti svojich vyjadrení o prenechaní peňažných prostriedkov svojmu synovi na stavbu rodinného domu a v uvedenom písomnom vyjadrení pripustil, že v danom prípade sa nejednalo o pôžičku. Ohľadne pôžičky poskytnutej svojmu synovi v roku 2015 na finančné zabezpečenie jeho novej rodiny žalovaný uviedol, že uvedená pôžička sa realizovala výbermi z osobného bankového účtu žalovaného vedeného v P. P., J..P.. zo strany jeho syna v období od 1.1.2014 do 25.3.2014 prostredníctvom platobnej karty, ktorú pre tento účel žalovaný svojmu synovi prenechal. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa má voči jeho synovi pohľadávku v celkovej výške 43.422,70 eur priznanú rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.12.2014 č.k. 4C/199/2013-94 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.3.2016 č.k. 5Co/219/2015-120. Podľa žalovaného nevyhnutným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1, § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, t.j. žalobkyne. Pohľadávka žalovaného, ktorá je zabezpečená záložným právom, predstavuje sumu 35.000,- eur. Pohľadávka ďalšieho záložného veriteľa Š. N. D. Q. z úverovej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX predstavuje sumu 24.128,04 eur. Znaleckým posudkom znalca Ing. Pavla Appela č. 37/2014 zo dňa 27.3.2014, ktorý bol vyhotovený v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/199/2013, bola cena predmetu zálohu, t.j. rodinného domu jeho syna, stanovená na sumu 112.000,- eur. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky pritom predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň z časti. Z toho podľa žalovaného vyplýva, že vzhľadom na hodnotu zálohu oceneného znaleckým posudkom a hodnotu zabezpečených pohľadávok je zrejmé, že k žiadnemu ukráteniu pohľadávky žalobkyne v danom prípade nedošlo a nedôjde, nakoľko aj v prípade uspokojenia prednostných záložných veriteľov z predmetu zálohu, bude zvyšná suma postačovať na uspokojenie celej pohľadávky žalobkyne. V ďalšom svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 11.1.2017žalovaný uviedol, že nakoľko plnenie z jeho strany, ktoré poskytol svojmu synovi L. B. v roku 2005 a 2006 nemalo charakter pôžičky, bola táto skutočnosť vo vzťahu k záložnému právu zohľadnená uzatvorením Dodatku č. 2 k Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 31.3.2016. Z uvedenej Zmluvy o zriadení záložného práva a jej Dodatku č. 2 vyplýva, že záložným právom zabezpečená pohľadávka žalovaného voči jeho synovi predstavuje celkovo sumu 35.000,- eur, pričom táto pohľadávka vznikla z titulu pôžičky poskytnutej v roku 2015. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa má k zálohu, t.j. rodinnému domu jeho syna L.D. B. súp. č. XXX v k. ú. Š. zriadené exekučné záložné právo a v prípade speňaženia predmetu zálohu niektorým z prednostných záložných veriteľov bude žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 3 a 5 Občianskeho zákonníka uspokojená z výťažku predaja zálohu. Je preto vylúčené, aby prostredníctvom odporovateľného právneho úkonu vôbec mohlo dôjsť k akémukoľvek ukráteniu uspokojenia vymáhanej pohľadávky žalobkyne. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zriadením záložného práva na základe uzatvorenej zmluvy nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobkyne, ale došlo len k zabezpečeniu pohľadávky iného veriteľa. V danom prípade by bolo preto možné odporovať len takým právnym úkonom, prostredníctvom ktorých by sa zriadené záložné právo vykonalo a prostredníctvom ktorých by aj došlo k faktickému zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka na úkor veriteľa, t.j. žalobkyne.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, žalovaného, svedka L. B., M.. X.X.XXXX, Q. U. Q., Š. XXX, oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn. 4C/199/2013, 6Er/380/2016, spisu Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor sp. zn. V 1063/16, výpisu z LV č. XXXX k. ú. Š., oznámenia o začatí vykonávania záložného práva zo dňa 19.9.2016 adresovaného žalovaným JUDr. Petrovi Kohútovi, súdnemu exekútorovi Banská Bystrica, oznámenia o dražbe R. J. D. P. L., P..D..G.. zo dňa 4.10.2016, oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalobkyne zo dňa 14.8.2016 adresovaného Š. N. D. Q. Q. a žalovanému a zistil nasledovné:
4.Žalobkyňa so synom žalovaného L. B. boli manželmi od XX.X.XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní sp. zn. 8C/33/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.4.2011. Po rozvode manželstva Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 11.12.2014 č.k. 4C/199/2013-91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.3.2016 č.k. 5Co/219/2015-120, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2016, vyporiadal medzi žalobkyňou a synom žalovaného L.D. B. ich bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci patriace do BSM v zostatkovej hodnote 300,- eur, žalobkyni uložil povinnosť prebrať v plnej výške zostatok úveru od U. P. P., J..P.. Q. zo Zmluvy o stavebnom sporení vo výške 12.100,46 eur s tým, že zostatok úveru je žalobkyňa povinná dosplácať a do výlučného vlastníctva jej manžela L. B. prikázal hnuteľné veci v celkovej zostatkovej hodnote 2.500,- eur a nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. B. K. XXX/X zapísaný na LV č. XXXX k. ú. Š. v hodnote 112.000,- eur. Manželovi žalobkyne zároveň uložil povinnosť prebrať v plnej výške zostatok úveru od Š. N. D. Q. Q. z úverovej zmluvy vo výške 39.455,07 eur s tým, že zostatok úveru je povinný dosplácať a zároveň manželovi žalobkyne uložil povinnosť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z titulu vyporiadania BSM vyplatiť sumu 43.422,70 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V uvedenom konaní o vyporiadanie BSM medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom bol na pojednávaní dňa 1.7.2014 ako svedok vypočutý D. B., t.j. žalovaný, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že svojmu synovi L. B. v súvislosti s výstavbou rodinného domu v Š. počas trvania jeho manželstva so žalobkyňou formou daru poskytol finančné prostriedky v celkovej výške cca 2,5 milióna Sk. Na túto skutočnosť súd pri vyporiadaní BSM neprihliadol, nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.12.2014 č.k. 4C/199/2013-91, tvrdenie bývalého manžela žalobkyne a jeho otca v uvedenom smere súd považoval za nepreukázané a účelové s cieľom zvýšiť výplatu podielu syna žalovaného zo strany jeho bývalej manželky, t.j. žalobkyne.
5.V zmysle horeuvedeného rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica začala synovi žalovaného L. B. lehota na výplatu žalobkyne z titulu vyporiadania BSM plynúť dňa 19.3.2016 a táto uplynula dňa 18.4.2016. V priebehu plynutia uvedenej lehoty uzavrel dňa 31.3.2016 žalovaný ako záložný veriteľ so svojím synom L. B. ako záložným dlžníkom Zmluvu o zriadení záložného práva v zmysle ustanovenia § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, na základe ktorej zriadil záložca na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v článku III ods. 1 a ods. 2 záložnej zmluvy, záložné právo k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parc. č. B. K. XXX/X, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. Š. ako výlučné vlastníctvo záložcu. Uvedenou zmluvou o zriadení záložného práva boli zabezpečené pohľadávky žalovaného, t.j. záložného veriteľa, a to pôžička, ktorú žalovaný poskytol svojmu synovi v roku 2005 a 2006 bezúročne za účelom realizovania výstavby rodinného domu súp. č. XXX v Š., ktorú pôžičku sa L. B. zaviazal vrátiť záložnému veriteľovi podľa svojich zárobkových a majetkových možností najneskôr do 31.12.2022 a ďalej pôžička vo výške 35.000,- eur, ktorú žalovaný poskytol svojmu synovi L. B. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2015 za účelom finančného zabezpečenia svojej novej rodiny a ktorú sa L. B. zaviazal otcovi splatiť v lehote do 31.12.2025. Na základe podaného návrhu zo strany žalovaného ako záložného veriteľa Okresný úrad Považská Bystrica katastrálny odbor vydal dňa 17.5.2016 pod č. V 1063/16 rozhodnutie, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad záložného práva do katastra nehnuteľností v k.ú. Š. v prospech žalovaného na základe zmluvy o zriadení záložného práva ohľadne rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. č. B. K. XXX/X s tým, že uvedená stavba je zapísaná na LV č. XXXX.
6.Dňa 2.5.2016 uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ so svojím synom L. B. ako záložným dlžníkom Dodatok č. 1 k Záložnej zmluve zo dňa 31.3.2016 s tým, že podľa tohto dodatku sa zmenil článok III ods. 1 a 2 Zmluvy o zriadení záložného práva tak, že záložný dlžník sa zaviazal vrátiť záložnému veriteľovi pôžičku za účelom realizovania výstavby rodinného domu súp. č. XXX v Š. najneskôr do 31.7.2016 a pôžičku vo výške 35.000,- eur poskytnutú na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2015 sa zaviazal záložný dlžník vrátiť záložnému veriteľovi do 31.7.2016.
7.V priebehu tohto konania dňa 16.11.2016 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so svojím synom L. B. ako záložným dlžníkom Dodatok č. 2 k Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 31.3.2016 s tým, že podľa tohto dodatku sa výška pohľadávky záložného veriteľa zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva obmedzila len na finančnú čiastku 35.000,- eur, ktorú záložný veriteľ poskytol záložnému dlžníkovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2015, ktorú pôžičku sa záložný dlžník zaviazal vrátiť záložnému veriteľovi do 31.7.2016.
8.Potom, ako synovi žalovaného L. B. márne uplynula lehota na splnenie si povinnosti určenej rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.12.2014 č.k. 4C/199/2013-91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.3.2016 č.k. 5Co/219/2015-120 a žalobkyni ako bývalej manželke nevyplatil na vyrovnanie jej podielu z titulu vyporiadania BSM sumu 43.422,70 eur, žalobkyňa sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhala uspokojenia svojej pohľadávky. Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú podal súdny exekútor JUDr. Peter Kohút, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 27.5.2016 pod č. konania 6Er/380/2016-18 súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi, Exekútorský úrad Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávnenej L.. Q. B., t.j. žalobkyne proti povinnému L.D. B. vo výške 43.422,70 eur. V súvislosti s tým žalobkyňa oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.8.2016 oznámila Š. N. D. Q., C. K. X, Q. a žalovanému, ktorí majú vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XXX k. ú Š. na LV č. XXXX zapísané záložné právo na zabezpečenie ich pohľadávok, že v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka začína výkon záložného práva, ktoré bolo na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta v jej prospech zriadené na nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX k. ú. Š.. Uvedeným oznámením žalobkyňa súčasne žalovaného a Štátny fond rozvoja bývania Bratislava vyzvala, aby v lehote do 30 dní jej oznámili, či si v zmysle ustanovenia § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatňujú svoje právo a začínajú výkon záložného práva. Na základe uvedeného oznámenia zo strany žalobkyne žalovaný listom zo dňa 19.9.2016 žalobkyni oznámil, že nakoľko si jeho dlžník Mário Kukučka riadne nesplnil svoju povinnosť zo zmlúv o pôžičke z rokov 2005 a 2006 a z 15.7.2015 a ku dňu 31.7.2016 mu dlhuje sumu 85.000,- eur istiny s príslušenstvom, začal vykonávať svoje záložné právo viažuce sa k nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. 267 zapísanému na LV č. XXXX k. ú. Š. a v tejto súvislosti dňa 19.9.2016 uzatvoril s dražobnou spoločnosťou L., P..D..G.. P. P. B.. T. XX, Q. Q. zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby. Následne dňa 6.10.2016 Dražobná a realitná spoločnosť L., P..D..G.. Q.Á. Q. doručila súdnemu exekútorovi JUDr.
Petrovi Kohútovi, Exekútorský úrad Banská Bystrica oznámenie o dražbe rodinného domu súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. č. B. K. XXX/X k. ú. Š. s tým, že navrhovateľom dražby je žalovaný a dražba sa uskutoční dňa 14.11.2016 o 9,00 hod.
9.Na základe návrhu žalobkyne Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 14.10.2016 pod č. k. 9C/70/2016-49 podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a nasl. CSP neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. B. K. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Š., ktorej vlastníkom je L. B.B., M.. X.X.XXXX, Q. Š. Č.. XXX, U. Q. do právoplatného skončenia tohto konania.
10.Na pojednávaní dňa 7.2.2017 žalovaný uviedol, že je otcom bývalého manžela žalobkyne L. B., pričom mal a má vedomosť o tom, že žalobkyňa má voči jeho synovi pohľadávku z titulu vyporiadania BSM v celkovej výške 43.442,70 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 15.7.2015 ústnou formou uzatvoril so svojím synom L. B. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej svojmu synovi požičal finančnú čiastku 35.000,- eur za účelom finančného zabezpečenia jeho novej rodiny. Uvedené peniaze vo výške 35.000,- eur jeho syn čerpal z jeho účtu vedeného v P. P.M., J..P.. prostredníctvom jeho platobnej karty od mesiaca január 2015. K otázke, či svojmu synovi MÁ.D. B. v súvislosti s výstavbou rodinného domu súp. č. XXX k. ú. Š. požičal finančné prostriedky sa žalovaný odmietol vyjadriť.
11.Na pojednávaní dňa 8.3.2017 vypočutý svedok L. B. vo svojej výpovedi uviedol, že v rámci konania Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/199/2013 došlo k vyporiadaniu jeho BSM so žalobkyňou, pričom rozhodnutím súdu bol zaviazaný k povinnosti žalobkyni vyplatiť na vyrovnanie jej podielu z titulu vyporiadania BSM sumu 43.422,70 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedenú povinnosť si v súdom stanovenej 30-dňovej lehote nesplnil a neurobil tak ani v rámci prebiehajúceho exekučného konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6Er/380/2016. Svedok ďalej uviedol, že na Vianoce roku 2013 mu jeho otec D.Ó. B., t.j. žalovaný, dal bankomatovú kartu viažucu sa k účtu, ktorý mal jeho otec založený v peňažnom ústave P. P., J..P.. s tým, že mu umožnil pre účely jeho domácnosti a pre účely jeho novozaloženej rodiny si z tohto účtu vyberať finančné prostriedky. Svedok uviedol, že finančné prostriedky z účtu svojho otca začal vyberať prostredníctvom bankomatovej karty v mesiaci január 2014 s tým, že až do mesiaca marec 2015 takýmto spôsobom vybral obnos peňazí v celkovom objeme 35.000,- eur. Následne v mesiaci marec 2015 so svojím otcom uzavrel Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej sa zaviazal k povinnosti požičanú sumu 35.000,- eur otcovi vrátiť do 31.12.2025. Následne dňa 31.3.2016 uzatvoril so svojím otcom ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie jeho záväzku vo vzťahu k otcovi na uhradenie pôžičky vo výške 35.000,- eur. Následne so svojím otcom uzatvoril Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve o zriadení záložného práva, v zmysle ktorého sa zaviazal poskytnutú pôžičku 35.000,- eur otcovi vrátiť v termíne do 31.7.2016, napriek skutočnosti, že finančnými prostriedkami, z ktorých by bol schopný pôžičku vrátiť, nedisponoval. Svedok L. B. ďalej uviedol, že okrem zmluvy o pôžičke z mesiaca marec 2015, na základe ktorej mu otec požičal sumu 35.000,- eur, inú zmluvu o pôžičke so svojím otcom v minulosti neuzavrel. Svedok rovnako uviedol, že v priebehu konania o vyporiadanie BSM so žalobkyňou previedol na svojho otca vlastnícke právo k parc. č. B. K. XXX/X B.. Ú.. Š., na ktorej je postavený rodinný dom súp. č. XXX, keďže predmetnú parcelu mu daroval jeho otec a po rozvode manželstva na neho naliehal, aby mu dar vrátil.
12.Podľa ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
13. Podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
14. Podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
15.Podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
16.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa má voči L. B., t.j. synovi žalovaného, na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.12.2014 č.k. 4C/199/2013-91 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.3.2016 č.k. 5Co/219/2015-120 z titulu vyporiadania BSM vymáhateľnú pohľadávku na sumu 43.422,70 eur. Uvedenú pohľadávku žalobkyne syn žalovaného v súdom stanovenej 30-dňovej lehote neuspokojil a neurobil tak aj napriek exekúcii vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod. sp. zn. 6Er/380/2016. Naopak bývalý manžel žalobkyne spolu so svojím otcom, t.j. žalovaným, účelovo a špekulatívne robia právne úkony alebo predstierajú vznik právnych úkonov s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Táto skutočnosť je preukázaná uzavretím zmluvy, ktorou bývalý manžel žalobkyne v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/199/2013 účelovo so žalovaným uzavrel Zmluvu o vrátení daru, predmetom ktorej bol pozemok parc. č. B. K. XXX/ X k. ú. Š., na ktorej je rodinný dom súp. č. XXX, ktorý v rámci vyporiadania BSM získal syn žalovaného, postavený. Uvedený krok jednoznačne smeroval k zníženiu hodnoty predmetného rodinného domu, prípadne o odradenie možných záujemcov o jeho kúpu v rámci exekučného konania. Ďalej, hoci žalovaný ako svedok v konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 4C/199/2013 o vyporiadanie BSM medzi žalobkyňou a jeho synom ako svedok uvádzal, že v súvislosti s výstavbou rodinného domu súp. č. XXX v Š. svojmu synovi žiadnu pôžičku neposkytol, v mesiaci marec 2016 v Zmluve o zriadení záložného práva, ktorá je predmetom tohto konania, žalovaný zhodne so svojím synom v článku III uvedenej zmluvy zhodne uviedli, že žalovaný L.D. B. v rokoch 2005 a 2006 poskytol pôžičku vo výške 50.000,- eur za účelom výstavby rodinného domu. Rovnako mal súd pochybnosti, že žalovaný na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.7.2015 požičal svojmu synovi sumu 35.000,- eur za účelom finančného zabezpečenia svojej novej rodiny. Túto skutočnosť žalovaný v priebehu konania nijakým spôsobom nepreukázal ani tým, že súdu predložil výpis zo svojho účtu vedeného v peňažnom ústave P. P.J., J..P.., keďže z uvedeného výpisu nie je zrejmé, ktorá konkrétna osoba finančné prostriedky v rozhodnom období vyberala. Navyše syn žalovaného L. B. ako svedok uviedol, že finančné prostriedky z účtu svojho otca vyberal výlučne prostredníctvom bankomatovej karty. Z výpisu z tohto účtu je však zrejmé, že v rozhodnom období boli finančné prostriedky vyberané tiež v hotovosti. V tejto súvislosti mal súd tiež za preukázané, že aj Zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá je predmetom tohto konania, uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ so svojím synom L. B. ako záložným dlžníkom dňa 31.3.2016 len účelovo s úmyslom sťažiť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Uvedenou zmluvou o zriadení záložného práva boli zabezpečené pochybné alebo neexistujúce pohľadávky, o čom svedčí Dodatok č. 2 k uvedenej zmluve, ktorý zmluvné strany uzatvorili až v priebehu tohto konania dňa 16.11.2016 a ktorým Zmluvu o zriadení záložného práva obmedzili len na Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.7.2015 a zo zabezpečenia vylúčili pochybnú pôžičku z rokov 2005 a 2006, ktorá mala byť určená a poskytnutá synovi žalovaného na výstavbu rodinného domu súp. č. XXX v Š..
17.Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z rozhodovacej činnosti súdov možno konštatovať, že právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Dôsledkom úspešného odporovania právnemu úkonu je v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnosťou relatívnou, t.j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu, napr. predajom vecí tak, akoby k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Predmetom odporovateľnosti sú pritom právne úkony dlžníka. Podstatné však je to, že ide o také právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť pritom úkonu, ktorými dochádza len k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť napríklad kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti a podobne. Tiež uplatneniu práva záložného veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky zo zálohu, ku ktorému vzniklo záložné práva na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom a záložným veriteľom, môže veriteľ za podmienok § 42a Občianskeho zákonníka úspešne odporovať. Odporovateľným právnym úkonom však nemôže byť zmluva o zriadení záložného práva, ktorá sama o sebe nevedie k zmenšeniu majetku dlžníka, ale, ako už bolo vyššie uvedené, odporovať možno právnemu úkonu, ktorým záložný veriteľ na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi ním a dlžníkom uplatňuje právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu. Ak by záložný veriteľ tak, ako žalovaný v prejednávanej veci uplatnil právo na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu návrhom na speňaženie zálohu vo verejnej dražbe a ak by boli splnené podmienky, za ktorých možno tomuto právnemu úkonu odporovať, mohol by veriteľ v danom prípade žalobkyňa miesto určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu domáhať sa v zmysle ustanovenia § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, aby mu záložný veriteľ vydal získaný výťažok dražby až do výšky vymáhanej pohľadávky veriteľa. V predmetnom konaní však žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určiť za právne neúčinný právny úkon - Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako záložným veriteľom a jeho synom L. B. ako záložným dlžníkom, ktorý úkon nie je právnym úkonom dlžníka smerujúcim k zmenšeniu jeho majetku. Preto samotná zmluva o zriadení záložného práva nemôže byť odporovateľným právnym úkonom v zmysle citovaných zákonných ustanovení a preto súd na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalobu žalobkyne zamietol.
18.Žalovaný bol v konaní proti žalobkyni úspešný v celom rozsahu, preto súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP žalovanému priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100% s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne prvostupňový súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.