Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/266/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletú Q. I., nar. XX. 4. XXXX a maloletého P. I., nar. 5. 4. XXXX, obidvaja trvalé bydlisko N., W. č. XXXX/ XXX, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky P.. P. I., rod. Q., nar. XX. 5. XXXX, trvalé bydlisko N., ul. W. č. XXXX/ XXX, občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou, so sídlom v Žiline a otca P. I., rod. I., nar. 8. XX. XXXX, trvalé bydlisko P. N., adresa na doručovanie N., PO BOX Y občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom v Žiline, o návrhu otca na zníženie výživného, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 5. 4. 2017, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca P. I., nar. 8. XX. XXXX, zo dňa 1. 7. 2016, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 1. 7. 2016, na z n í ž e n i e výživného pre maloletú Q. I., nar. XX. 4. XXXX a maloletého P. I., nar. 5. 4. XXXX,

z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 1. 7. 2016, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 1. 7. 2016, sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného pre maloletú Q. I. na sumu 100 EUR a maloletého P. I. na sumu 80 EUR, od podania návrhu.

2. Otec návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 5. 2016 sa mu narodil syn D. Y. I.. S matkou tohto dieťaťa (s ktorou neuzavrel manželstvo), sa dohodli, že jej bude prispievať na jeho výživu sumou 80 EUR mesačne. Matka maloletého D. je na rodičovskej dovolenke. Je stále zamestnancom firmy UNISTAV - SK, s.r.o., s čistým mesačným príjmom 191,17 EUR. Rozdiel medzi príjmom a výdavkami rieši formou pôžičky od blízkej rodiny.

3. Právna zástupkyňa matky v písomnom vyjadrení navrhla návrh otca zamietnuť ako nedôvodný, bezpredmetný a špekulatívny. Poukázala najmä na to, že rodičia maloletých detí sa na pojednávaní konanom dňa 6. 4. 2016 na výživnom pre maloleté deti dohodli. Už v tom čase bola priateľka otca tehotná a pravdepodobne na materskej dovolenke.

4. Otec maloletých detí bol na pojednávanie dvakrát riadne a včas predvolaný, jeho neúčasť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa, ktorá navrhla vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol, že sa pojednávania vykonajú v neprítomnosti otca.

5. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní navrhla znížiť výživné pre maloletú Vanessu na sumu 100 EUR mesačne a maloletého P. na sumu 80 EUR mesačne od podania návrhu, t.j. od 1.7.2016. Podstatná zmena pomerov oproti rozsudku, ktorým bolo určené výživné pre mal. deti na čas po rozvode dňa 6.4.2016 spočíva v tom, že sa otcovi detí narodil syn Liam dňa 10.5.2016. Iná zmena pomerov nenastala. Matka maloletého D. už poberá materské, od 18.11.2016 je PN a poberá nemocenské za mesiac november bolo vo výške 263,80 EUR, za december ešte nebolo vyplatené. Rodičovský príspevok jej bude vyplácaný po ukončení PN. Výdavky na syna Liama od narodenia dieťaťa sú nasledovné: 30 EUR plienky, strava 75 EUR, oblečenie 60 EUR, hygienické a iné základné potreby 60 EUR, cvičenie 16 EUR (dieťa má zrejme indikované cvičenie k vývoju mal. dieťaťa). Predložila súdu doklady, ktorými preukázala, že otec vynakladá výdavky na tretie dieťa - za mesiace január až marec 2017. Sú to výdavky spojené s výživou, hygienickými potrebami, a výdavky na plávanie - 60 EUR mesačne, takže mesačné výdavky na dieťa sú priemerne 80 EUR zo strany otca - tak sa otec dohodol s matkou dieťaťa. Matka dieťaťa je od februára 2017 na rodičovskom príspevku vo výške cca 200 EUR a poberá prídavky na dieťa. Rodičia s dieťaťom žijú v prenajatom byte. Predložila súdu dodatok č. 3 k zmluve o nájme bytu zo dňa 15.2.2017, na základe, ktorej platí matka dieťaťa - družka otca detí nájomné vo výške 500 EUR, v čom sú aj zálohové platby za energie. Otca detí oboznámila s listinnými dokladmi - fotografiami, ktoré predložila matka dieťaťa na minulom pojednávaní a k týmto skutočnostiam sa otec detí nechce vyjadrovať.

6. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Zmena pomerov od apríla 2016 nastala u maloletého Mathiasa v tom, že v septembri 2016 začal navštevovať základnú školu, čo je dôvod, ktorý by sám osobe odôvodňoval zvýšenie výživného. K iným zmenám u detí nešlo. Ak predložené doklady právnej zástupkyne otca preukazujú, že výdavky na stravu na približne jednoročné dieťa sú 60 EUR mesačne, je potom zarážajúce, že otec chce platiť výživné pre Mathiasa 80 EUR mesačne a pre Vanessu 100 EUR mesačne. Považuje za nadštandardné, keď je otec schopný platiť dieťaťu D. 60 EUR mesačne na plávanie, pričom sa otec odvoláva na svoje zlé finančné pomery. Na jeho životnú úroveň rovnako poukazuje aj výška nájmu, ktorú platí za prenajatý byt v sume 500 EUR mesačne, pričom sa často zdržuje v rodinnom dome v obci Marček.

7. Matka maloletých detí vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že otec platí výživné na obidve deti ako bolo určené v rozvodovom rozsudku riadne a včas. S deťmi sa stretáva, tak ako je určené v rozsudku. Otec detí chodieva pravidelne s priateľkou do Viedne, v decembri 2016 tam bol dva až trikrát. Jedenkrát poslal Q. fotku SMS-kou z Viedne dňa 18.12.2016. Dňa 28.12.2016 do 29.12.2016 bol otec s Q. vo Viedni - žiadosť otca predložila súdu. Poukázala na to, že otec detí v apríli 2016 vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa mu koncom roka 2016 finančná situácia zlepší. V novembri 2016 boli uverejnené reportáže v TV TA3 a TV Markíza, kde otec detí bol uvádzaný ako stavbyvedúci, s tým, že stavajú objekty v Žiline na ul. Bratislavská, o čom predložila súdu fotografie. Má za to, že nešlo len o tieto objekty, ale firma, ktorú vlastní otcova družka, a v ktorej je otec zamestnaný, sa zúčastnila na búracích prácach aj v lete 2016 na ul. Bratislavská, ul. Kovalíka, ul. Papánka a iné. Dcéra Q. jej povedala, že videla bývalého svokra, ako pracoval aj na týchto miestach v Žiline. Na jar 2016 sa zúčastnila táto firma búracích prác v Astórii - povedali jej to známi a predložila súdu fotografiu z objektu v Astórii, kde je v popredí bývalý svokor a v strede jej bývalý manžel. Túto fotku urobila dcéra Q.. Sama stále pracuje ako inštrumentárka na chirurgii s čistým mesačným príjmom 1100 - 1200 EUR. K iným zmenám od posledného určenia výživného nedošlo.

8. Kolízna opatrovníčka navrhla návrh otca v celom rozsahu zamietnuť.

9. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

V konaní o návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, bolo manželstvo účastníkov konania rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 6. 4. 2016, sp. zn. 9P 266/2014 rozvedené, maloleté deti boli zverené matke a otec sa zaviazal prispievať na výživu

maloletej Vanessy sumou 200 EUR a maloletého P. sumou 130 EUR mesačne (súd schválil rodičovskú dohodu).

Zo správy o príjme matky vyplýva, že jej plat sa od januára 2016 do novembra 2016 pohyboval od 919, 59 EUR do 1399, 82 EUR netto.

Zo správy o príjme otca vo firme UNISTAV - SK, s.r.o. vyplýva, že jeho mzda bola od januára 2016 do decembra 2016 vo výške 191, 17 EUR.

Zo správy zo Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina vyplýva, že družka otca P. W. poberala v novembri 2016 nemocenské vo výške 263, 80 EUR a v novembri 2016 jej bolo vyplatené materské vo výške 502, 70 EUR.

Matka maloletých detí na pojednávaní predložila fotografie, na ktorých je aj otec detí, z ktorých podľa matky vyplýva, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť a vyjadroval sa aj k búracím prácam (č. l. 468 až 473).

Z listu predloženého matkou (prílohová obálka č. 474) vyplýva, že otec žiadal matku v decembri 2016, aby mohol vycestovať s dcérou Q. mimo územia Slovenskej republiky.

Súd sa oboznámil aj s dokladmi, ktoré predložila právna zástupkyňa otca na pojednávaní, ktorými preukazovala výdavky otca detí.

10. Súd rozhodoval na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

11. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

12. V súvislosti s uplatňovanou zásadou materiálnej pravdy a zásadou oficiality súd poukazuje na povinnosť účastníkov konania úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 32 .

13. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného pre maloleté deti v apríli 2016, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal,

či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a maloletých detí, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

14. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

15. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania). Od poslednej úpravy výživného nedošlo k zásadnému nárastu životných nákladov.

16. Zmeny na strane maloletých detí: Matka maloletých detí uviedla, že k zmenám u maloletej Q. od apríla 2016 nedošlo, maloletý P. v septembri 2016 nastúpil do prvého ročníka základnej školy. K iným zmenám na strane maloletých detí nedošlo.

17. Na strane matky maloletých detí od apríla 2016 nedošlo k zásadným zmenám, stále pracuje ako inštrumentárka s čistým mesačným príjmom 1100 až 1200 EUR netto.

18. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na pre maloleté deti v apríli 2016) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:

Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť a jeho výdavky mesačne vzrástli o 80 EUR, v súvislosti s príspevkom na výživu maloletého Liama. Aj v apríli 2016 býval u priateľky v byte dvojizbovom. Za bývanie platila družka 450 EUR (nájomné + služby spojené s bývaním). Na bývanie jej neprispieval. Náklady na bývanie sa nezmenili. Od 1.12.2015 pracuje na čiastočný záväzok vo firme Unistav, s.r.o. kde je jeho priemerný mesačný zárobok je 191 EUR. Otcovi sa nezmenil zamestnávateľ ani príjem zo závislej činnosti. Treba prisvedčiť právnej zástupkyni matky, že otec už v čase uzatvárania rodičovskej dohody vedel, že jeho družka je tehotná a bude mať výdavky s narodeným dieťaťom. K iným podstatným zmenám na strane otca nedošlo.

19. Súd konštatuje, že došlo aj k zmene pomerov na strane maloletého P. - nastúpil do školy, s čím nepochybne narástli a pribudli výdavky a otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť - matke prispieva na výživu maloletého Liama 80 EUR mesačne. K iným podstatným zmenám na strane maloletých detí nedošlo.

20. Súd nespochybňuje právo otca mať ďalšie deti po rozvode manželstva. Podľa názoru súdu, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, nie je možné (bez ďalšieho) považovať za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre deti z rozvedeného manželstva. Otec zaiste zodpovedne zvážil, či jeho príjmové a majetkové pomery mu umožňujú mať ďalšie dieťa. Takéto jeho rozhodnutie nemôže mať negatívny dôsledok pre deti z predchádzajúceho manželstva - nesmie byť na ich úkor. Nárast výdavkov v dôsledku narodenia dieťaťa o 80 EUR, nie je dôvodom na zníženie výživného pre maloletú Vanessu a maloletého P.. Zníženie výživného by rozhodne nebolo v najlepšom záujme maloletých detí. Príjem otca a jeho majetkové a osobné pomery (okrem narodenia syna D.), sú rovnaké ako dňa 6. 4. 2016, kedy bol vyhlásený rozsudok o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Súd poukazuje aj na to, že otec nemá určené vyživovaciu povinnosť voči družke.

21. Súd návrh otca v celom rozsahu zamietol, pretože na jeho strane nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov od 6. 4. 2016 (kedy rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o výške výživného), ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloletú Vanessu a maloletého P..

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. v konaní o návrhu na zníženie výživného nemá osobitnú úpravu o trovách konania, preto súd rozhodol, že z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa

§ 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, súd rozhoduje len na návrh. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

23. Právna zástupkyňa navrhla, aby súd priznal matke návrh na náhradu trov konania nakoľko to považovala za spravodlivé. Návrh otca bol podaný približne dva mesiace po určení výživného v rozvodovom konaní. Otec si ako rodič musí byť vedomý svojej povinnosti vyživiť všetky svoje deti. Otec ako navrhovateľ - iniciátor tohto konania sa nezúčastnil ani na jednom pojednávaní. Konania sa týmto zbytočne predlžovali, čím matke spôsobil zbytočné trovy. Svoju neúčasť na pojednávaniach ospravedlňoval pracovnou zaneprázdnenosťou, pričom v samotnom návrhu poukazoval na svoju zlú finančnú situáciu.

24. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci dospel súd k záveru, že existujú také okolnosti prípadu, na základe ktorých by bolo spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu trov konania. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V tomto konaní môžu byť dôvodom pre priznanie trov konania len okolnosti prípadu, ak je to vo vzťahu k nim spravodlivé. Súd poukazuje aj na to, že v mimosporovom konaní súd z úradnej povinnosti zisťuje skutočný stav veci, preto právne zastúpenie matky je síce možné, ale nemožno ho posúdiť ako nevyhnutné. Otec maloletých detí nepodal návrh celkom nedôvodne - pribudla mu vyživovacia povinnosť. Boli vykonané dve pojednávania, druhé pojednávanie aj kvôli listinným dôkazom (fotografiám), ktoré predložila právna zástupkyňa matky, a súd považoval za potrebné, aby sa otec maloletých detí k týmto dôkazom vyjadril (mal možnosť sa vyjadriť). Preto súd o trovách konania rozhodol tak, že Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.