Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Csr-1-2016.pdf
PDF · 111.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: B. F., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX I. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 45 745 595, sp. zn. SR 00135/16 zo dňa 26.5.2016 a odkladá jeho vykonateľnosť.
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, Karloveské rameno 6, Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 45 745 595 spisová značka SR 00135/16 zo dňa 26.5.2016, a to z dôvodov, že 1. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, 2. stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, 3. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, 4. stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, 5. rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2. Svoju žalobu ďalej odôvodnil tým, že dňa 4.9.2014 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 700 eur. Nakoľko sa dostal do omeškania so splácaním úveru, žalovaný podal žalobu na Stály rozhodcovský súd zriadený Združením arbitráže a mediácie (ďalej len „SRS“). V rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol oboznámený o začatí tohto konania a vyzvaný na podanie žalobnej odpovede. SRS následne vydal rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa domáha. Žalobca ďalej uviedol, že rozhodcovského konanie podľa neho trpí vadou absencie právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu, že 1. rozhodcovská zmluva zo dňa 4.9.2014 je ako neurčitý právny úkon neplatná, 2. rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, 3. žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Žalobca preto namietal aj neplatnosť rozhodcovskej doložky.
Za neurčitú považoval žalobca rozhodcovskú doložku z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať. Ďalej namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pretože nebola individuálne dojednaná, keďže išlo o formulárové tlačivo vopred pripravené. Rozhodcovskú zmluvu považoval za absolútne neplatnú aj z dôvodu, že síce dáva možnosť výberu, kde sa bude spor riešiť, avšak len v prípade, ak je žalobcom spotrebiteľ, čo je v neprospech spotrebiteľa. V tomto smere poukázal na rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011. Takisto namietal, v konaní pre SRS neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, čím bol žalobca znevýhodnený. Žalobca ďalej namietal aj neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, poukázal na nekalú obchodnú praktiku žalovaného pri uzatváraní zmluvy, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere je vyhotovená na predtlačenom formulári. Namietal aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), i) a l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, úrokovej sadzby a výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný preto nemal právo na zmluvné pokuty a úroky z omeškania. Namietal tiež, že údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN) a o priemernej RPMN sú uvedené v nižšej výške. Odplata za úver je v rozpore s dobrými mravmi a hraničí podľa jeho názoru s úžerou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobe vyhovieť.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 8.1.2015, žiadosť o úpravu splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 8.1.2015, splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 4.9.2014, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 4.9.2014, Informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.9.2014, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.9.2014, rozsudok SRS sp. zn. SR 00135/16 zo dňa 26.5.2016.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení nesúhlasil s podanou žalobou. Uzavretie úverovej zmluvy potvrdil, ale poukázal na to, že žalobca zmluvu uzavrel ako podnikateľ s IČO-m XX XXX XXX, preto nejde o spotrebiteľský vzťah a na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Aj zo zmluvy o úvere jasne vyplýva prehlásenie žalobcu, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Ďalej namietal uplynutie lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže rozsudok bol vydaný dňa 25.6.2016 a žaloba bola podaná dňa 4.8.2016, teda žaloba bola podaná po uplynutí 60 dňovej zákonnej lehoty v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal tiež na skutočnosť, že strany uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, teda žalobca sa mohol obrátiť aj na všeobecný súd; že v danom prípade nebola dohodnutá rozhodcovská doložka, ale samostatná rozhodcovská zmluva na samostatnej listine; že žalobca sa s rozhodcovskou zmluvou riadne oboznámil a nemal k nej výhrady. Rozhodcovskú zmluvu považoval za individuálne dojednanú a platne uzavretú, preto žiadal žalobu zamietnuť.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného trval na podanej žalobe z dôvodov v nej uvedených. Ďalej uviedol, že určite mu nebol vysvetlený význam rozhodcovskej zmluvy a už vôbec nie možnosť túto odmietnuť bez toho, aby neprišiel o možnosť čerpať finančné prostriedky. Rozhodcovská zmluva bola súčasťou papierov, ktoré mal podpísať a tieto vnímal ako jeden celok. Pri podpise zmluvy určite nevyhlásil žiadny dôvod, na čo si peniaze požičiava, a to ani na účel podnikania alebo povolania. Peniaze nepoužil na účel povolania. Žalobu podal včas, pretože na jej podanie je v zmysle § 46 zák. č. 335/2014 Z.z. určená lehota 3 mesiacov, nie lehota 60 dní.
6. Po vyžiadaní spisu SRS sp. zn. SR 00135/16 súd zistil, že SRS rozhodoval vec na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.9.2014, v ktorej je žalobca (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) označený ako samostatne zárobkovo činná osoba, teda ako podnikateľ, z čoho SRS pri rozhodovaní vychádzal. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pripojil k žalobe úverovú zmluvu vyhotovenú s rovnakým číslom a v rovnaký deň, ako bola predložená SRS, v ktorej bol však označený fyzická osoba, súd oznámil stranám sporu, že od SRS vyžiadal rozhodcovský spis, oboznámil ich s priebehom konania, ktorý v skratke popísal a s tým, že súd eviduje dve zmluvy o úvere s rovnakým číslom a dátumom uzavretia, ale s rozdielnym označením žalobcu a vyzval ich na vyjadrenie k okolnostiam uzatvárania úverovej zmluvy.
7. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že si nepamätá bližšie okolnosti uzatvorenia zmluvy a nevie sa vyjadriť k tomu, prečo boli vyhotovené dve zmluvy, ale určite vie, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba.
8. Žalovaný na výzvu súdu uviedol, že dňa 4.9.2014 uzavrel so žalobcom úverovú zmluvu, pri ktorej žalobca vystupoval ako podnikateľ. So žalobcom uzavrel ešte jednu zmluvu o úvere, a to 28.6.2011, pri ktorej žalobca tiež vystupoval ako podnikateľ. Nemá vedomosť o tom, že by so žalobcom uzavrel spotrebiteľskú úverovú zmluvu. Rozhodcovské konanie sa konalo na základe zmluvy so žalobcom ako podnikateľom.
9. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 5.4.2017 a súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti.
10. Žalobca na pojednávaní dňa 5.4.2017 trval na podanej žalobe. Nevedel sa bližšie vyjadriť k okolnostiam uzatvorenia zmluvy, pretože mal v marci 2015 cievnu mozgovú príhodu, preto si na niektoré veci nepamätá. Peniaze potreboval ako fyzická osoba na zaplatenie telefónu.
11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinami doručenými žalobcom ako sú uvedené vyššie (bod 3 tohto rozsudku) a rozhodcovským spisom SRS sp. zn. SR 00135/16 a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca sa dňa 4.9.2014 dostavil do pobočky žalovaného za účelom požičania si peňazí. Pracovníčka žalovaného pripravila zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 700 eur, v ktorej žalobca vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ. Túto sumu mal žalobca vrátiť spolu s celkovými nákladmi žalovaného vo výške 680 eur, teda mal celkovo vrátiť sumu 1 380 eur najneskôr do 22.8.2015. Celkové náklady žalovaného podľa tejto zmluvy mali predstavovať úrok vo výške 23,22 % ročne, t.j. sumu 162,54 eur a administratívne náklady vo výške 517,46 eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 97,14 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 44,26 %. Táto zmluva bola podpísaná iba žalobcom. Spolu s touto zmluvou boli vyhotovené informácie o spotrebiteľskom úvere datované na 3.9.2014, rozhodcovská zmluva zo dňa 4.9.2014, v ktorej bol žalobca označený údajmi fyzickej osoby, splátkový kalendár, podľa ktorého mal byť úver splatený 12 splátkami po 115 eur od 22.9.2014 do 22.8.015 splatnými k 22. dňu v mesiaci. Žalovaný sa žalobou doručenou SRS, Karloveské rameno 6, Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 45 745 595 dňa 1.3.2016 domáhal voči žalobcovi označenému údajmi samostatne zárobkovo činnej osoby zaplatenia 1 350,71 eur s príslušenstvom. Dňa 3.3.2016 doručil žalovaný SRS opravu návrhu, ktorým žiadal viesť konanie voči žalobcovi ako voči fyzickej osobe bez bližšieho zdôvodnenia tejto opravy. K návrhu pripojil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.9.2014 uzavretú so žalobcom ako so samostatne zárobkovo činnou osobou na sumu 700 eur, ktorú mal žalobca vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 680 eur, teda spolu sumu 1 380 eur v 12 mesačných splátkach po 115 eur počnúc dňom 22.9.2014, zmenku č. 708800041 zo dňa 4.9.2014 vypísanú v prospech žalovaného na sumu 1 102,01 eur a na zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1 102,01 eur od 11.8.2015, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 4.9.2014 uzavretú so žalobcom ako s podnikateľom, na základe ktorej sa všetky spory zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.9.2014 majú riešiť buď pred SRS so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred všeobecným súdom. Uznesením SRS zo dňa 3.3.2016 vyzval SRS žalobcu na predloženie žalobnej odpovede k návrhu žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.3.2016. Žalobca sa k návrhu žalovaného nevyjadril. SRS vydal dňa 26.5.2016 rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 00135/16, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1 350,71 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1350,71 eur od 14.8.2015 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % očne zo sumy 1350,71 eur od 15.2.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 368,86 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Tento rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 6.6.2016. 13. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
14. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Podľa § 45 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
16. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
17. Podľa § 73 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
18. Podľa § 73 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
19. Podľa § 73 ods. 4 zák. č. 335/2014 Z.z., na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
20. Podľa § 73 ods. 5 zák. č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
21. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Žalobca pri svojej argumentácii vychádzal z toho, že úverovú zmluvu so žalovaným uzavrel ako spotrebiteľ, teda sa domáhal ochrany, ktorá je v príslušných právnych predpisoch upravená v prospech spotrebiteľov. Žalovaný naopak vychádzal z toho, že strany sporu vystupovali pri úverovej zmluve ako podnikatelia. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či uzavretá zmluva bola spotrebiteľskou zmluvou, resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere a následne súd posudzoval, či sú dané podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
28. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 4.9.2014 boli pripravené dve zmluvy o úvere pod číslom XXXXXXXXX s rovnakou výškou úveru a odplaty zaň, a to jednak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola podpísaná iba žalobcom, ako aj zmluva o úvere, v ktorej bol žalobca označený ako samostatne zárobkovo činná osoba a ktorá bola podpísaná oboma stranami. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy dospel k záveru, že žalobca mal úmysle uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere a peniaze použiť na svoju súkromnú potrebu, preto súd uzavrel, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd pritom vychádzal tak z tvrdení žalobcu, ako aj z listín pripojených k žalobe. Je nelogické, aby bola pripravovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ak by mal žalobca záujem uzavrieť zmluvu o úvere ako podnikateľ. Nepodpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj ostatné prislúchajúce listiny, sú pritom pripravené na tlačivách žalovaného, ku ktorým sa žalobca nemal ako dostať, teda je zrejmé, že žalobca pred pracovníčkou žalovaného prezentoval svoj úmysel uzavrieť zmluva ako fyzická osoba a táto takto zmluvy aj pripravila. Vyplnenie údajov žalobcu do zmluvy ako podnikateľa napriek jeho úmyslu uzavrieť zmluvu ako fyzická osoba by nasvedčovalo praxi žalovaného, ktorá je súdu známa z iných konaní, že do zmlúv o úvere vpisoval údaje o dlžníkoch ako podnikateľoch, keď zistil, že dlžník má oprávnenie na podnikateľskú činnosť, aj keď títo chceli použiť peniaze na súkromné účely.
29. Súd sa následne zaoberal otázkou, či je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom dospel k záveru, že dohoda o riešení sporov z úverovej zmluvy podľa rozhodcovskej zmluvy je jednak neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v dôsledku toho neplatnou podmienkou, ako aj že sú tu dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. d), i) a l) zák. č. 335/2014 Z.z.
30. Uzavretá rozhodcovská zmluva je nevýhradná, teda umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom. Aj keď rozhodcovská zmluva neobsahuje dohodu o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní, umožňuje žalovanému ako veriteľovi podaním žaloby na rozhodcovský súd de facto znemožniť žalobcovi ako spotrebiteľovi domáhať sa ochrany na všeobecnom súde (z úradnej činnosti súdu sú pritom známe iba prípady, keď žaloby na rozhodcovský súd podáva výlučne žalovaný a obsah dohody o riešení sporov je tomu prispôsobený). Súd ďalej nemal preukázané, že by žalovaný poučil žalobcu o význame rozhodcovskej zmluvy, pričom na tvrdenie žalobcu v replike, že nebol poučený o význame rozhodcovskej zmluvy, žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, v dôsledku čoho sa tvrdenia žalobcu považujú za nesporné. Týmto sa dosahuje značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tomto smere z množstva rozhodnutí slovenských súdov, ktoré nevýhradnú rozhodcovskú doložku, resp. zmluvu posúdili ako neprijateľnú podmienku súd poukazuje napr. na uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010 zo dňa 9.8.2011, či Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Coe/175/2012 zo dňa 26.10.2012. Takýto výklad nepovažoval ÚS SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS SR 55/2011 zo dňa 24.2.2011 za svojvoľný. Neprijateľná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Za tohto stavu potom rozhodol v rozhodcovskom konaní súd, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať vo veci. Už len táto skutočnosť je dôvodom, prečo je potrebné napádaný rozhodcovský rozsudok zrušiť.
31. Súd ďalej zistil, stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z., v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu (§ 45 ods. 1 písm. d) zák. č. 335/2014 Z.z.). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu mohol takýto spor rozhodovať po 1.1.2015 len rozhodcovský súd, ktorý spĺňal podmienky upravené v cit. § 73 ods. 5 zák. č. 335/2014 Z.z. Stály rozhodcovský súd rozhodujúci v danej veci nie je oprávnený riešiť spotrebiteľské spory v rozhodcovskom konaní, keďže na takéto rozhodovanie nemá príslušné povolenie, čo napokon vyplýva aj z informácii na jeho webovej stránke. SRS pritom konal nie podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ale podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobca domáha v tomto konaní, sa teda nepostupovalo podľa zákona č. 335/2014 Z.z.
32. Súd ďalej zistil, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, ako aj to, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1 písm. i) a l) zák. č. 335/2014 Z.z.). Je zrejmé, že SRS vychádzal z toho, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere ako podnikatelia, preto na danú vec neaplikoval žiadne ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Zároveň to malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci, keďže SRS považoval daný vzťah za absolútny obchod a aplikoval naň normy obchodného, resp. zmenkového práva. Vzhľadom na tieto jeho východiská zaviazal žalobcu aj na plnenia, ktoré boli v mnohých rozhodnutiach slovenských súdov posúdené ako plnenia z neprijateľných podmienok (ako napr. zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, odplatu dosahujúcu takmer 100 % požičanej istiny a pod.).
33. Aj keď súd nepovažoval za dôvodné všetky tvrdenia žalobcu týkajúce sa platnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku (rozhodcovskú zmluvu súd považoval za dostatočne určitú pokiaľ ide o vymedzenie sporov, ktoré SRS mal riešiť podľa rozhodcovskej zmluvy; podobne mal súd preukázané, že žalobcovi bolo doručené uznesenie SRS na podanie žalobnej odpovede, teda žalobca mal vedomosť o rozhodcovskom konaní; takisto neobstojí dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti, keďže táto bola uzavretá ešte pred účinnosťou zákona č. 335/2014 Z.z., ktorý tieto náležitosti upravil; tiež skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu (viď § 53 ods. 2 a 3 OZ) ešte neznamená, že ide automaticky o neprijateľnú podmienku), skutočnosti uvádzané v bodoch 26-28 tohto rozsudku sú postačujúce na to, aby súd žalobe vyhovel a zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok.
34. K včasnosti podania žaloby súd uvádza, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi stranami sporu mal žalobca lehotu 3 mesiacov na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014, ktorá bola dodržaná. Navyše, ak by sa aj lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku mala spravovať zákonom č. 244/2002 Z.z. (čo sa podľa názoru súdu nemá), vzhľadom na doručenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi dňa 6.6.2016 a deň podania žaloby (4.8.2016) je potrebné konštatovať, že žalobca by stihol podať žalobu aj v lehote podľa tohto zákona.
35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej súd v celom rozsahu vyhovel.
36. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda by mal nárok na plnú náhradu trov konania, ale trovy konania si výslovne neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.