Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-11-2017.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/11/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5.4.2017 v trestnej veci ods. G. R. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1PP/53/2016 zo dňa 20.12.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e napadnuté uznesenie.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. žiadosť ods. G. R., nar. XX.XX.XXXX v E. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu v trvaní 5 a 1 (päť a pol) roka rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/89/2011 zo dňa 7.3.2012 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 Tr. zák. podmienečne prepustil ods. G. R., nar. XX.XX.XXXX z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/89/2011 zo dňa 7.3.2012.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného prepustenia v trvaní 5 rokov a podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. nariadil probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere 1 roka. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. mu uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, okresný prokurátor sťažnosť, ktorú následne aj písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti uvádza, že súd s poukazom na hodnotiace správy, vyjadrenia zástupcu ÚVV a ÚVTOS a správy OS Svidník svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že odsúdený splnil formálne podmienky na podmienečné prepustenie, ako aj materiálne podmienky vzhľadom na to, že plnením svojich povinností a aktívnym správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom poukázal na správu hodnotiacu osobu odsúdeného, jeho disciplinárne odmeny, plnenie úloh vyplývajúcich z jeho pozície vedúceho izby. S takýmito závermi súdu nemožno súhlasiť a podľa jeho názoru je podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody nesprávne. Podmienečne prepustiť možno odsúdeného len ak okrem plnenia si svojich povinností vo výkone trestu, čo je úplnou samozrejmosťou a nemôže byť brané ako výnimočná okolnosť v prospech odsúdeného, pričom jeho motiváciou môže byť práve snaha polepšiť si hodnotenie pre účely rozhodovania o žiadosti o podmienečné prepustenie, svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Tieto skutočnosti súd pri rozhodovaní zrejme nezohľadnil. Poukazuje na skutočnosť, že G. R. bol doteraz štyrikrát odsúdený, vždy išlo o odsúdenie pre úmyselný trestný čin, ba dokonca v poradí tretie odsúdenie bolo k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka a 4 mesiacov. Toto odsúdenie bolo v tzv. superskrátenom vyšetrovaní, trest bol
uložený 11.4.2011, hoci neprávoplatne, napriek tomu bol za krátky čas 19.7.2011 vzatý do väzby a to pre spáchanie zločinu sexuálneho násilia. Ďalej je treba zdôrazniť aj to, čo aj prvostupňový súd uvádza v odôvodnení uznesenia, že okrem odmien, ktoré boli odsúdenému udelené počas doterajšieho výkonu trestu, boli u neho zaznamenané aj negatívne poznatky, ktoré vyústili do disciplinárnych previnení. Hoci tie sú už v súčasnosti zahladené, neznamená to, že je možné na odsúdeného hľadieť ako na osobu s bezproblémovým správaním počas výkonu trestu. Naopak, aj tieto negatívne poznatky svedčia o tom, že stupeň prevýchovy u odsúdeného nie je ešte taký, aby bolo možné bez akýchkoľvek obáv vysloviť záver, že doterajší výkon trestu mal na neho požadovaný vplyv a že jeho správanie v budúcnosti bude plne v súlade s celospoločensky akceptovanými normami. V tomto kontexte zmena správania odsúdeného a to, že si po čase začal plniť povinnosti vo výkone trestu vyznieva zo strany odsúdeného jednoznačne ako účelové, vedené snahou vytvoriť priaznivý obraz o svojej osobe v súvislosti s podaním žiadosti o podmienečné prepustenie. Aj správa ústavu uvádza, že jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania stredné. Ďalej poukazuje na to, že hoci bol odsúdený štyrikrát disciplinárne odmenený, išlo o odmeny za iniciatívny prístup k čistiacim a upratovacím prácam a za vzorné správanie, z čoho tiež možno usudzovať na účelové správanie sa odsúdeného, vedené zámerom zabezpečenia si odmien a tak preukázať polepšenie. Ani v jednom prípade však nebola udelená odmena za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania alebo za plnenie činností, ktoré súvisia so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, ktoré by preukazovali jeho polepšenie v zmysle požadovanom zákonom. Je toho názoru, že podmienky na podmienečné prepustenie nie sú dané a od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, keď ani hrozba uloženia nepodmienečného trestu ho neodradila od spáchania úmyselného zločinu. Je nepochybné, že predchádzajúce podmienečne odložené tresty, ani celkom reálna hrozba nepodmienečného trestu, nemali na odsúdeného žiaden výchovný účinok, keď spáchal úmyselný zločin. Je preto presvedčený, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá § 66 ods. 1 Tr. zák. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a súčasne zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie napadnutým výrokom uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je skutočne možné považovať za dôvodnú.
Okresný súd, tak ako na to poukázal aj sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti, svoje rozhodnutie, ktorým odsúdeného podmienečne prepustil na slobodu, odôvodnil tým, že dospel k záveru, že odsúdený splnil formálne predpoklady pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže doposiaľ vykonal viac než dve tretiny uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody (aj keď neuvádza kedy presne) a podľa jeho názoru spĺňa odsúdený aj materiálne predpoklady pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení, že odsúdený vo výkone trestu svedomitým plnením svojich povinností a svojim aktívnym správaním preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri hodnotení správania sa odsúdeného bral do úvahy predovšetkým správu Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Prešov, v ktorej riaditeľ ústavu odporúčal odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom, keďže čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Prvostupňový súd konštatuje aj skutočnosti, ktoré sú uvádzané v uvedenej správe, že u odsúdeného boli síce v období r. 2012 - 2013 zaznamenané negatívne poznatky v jeho správaní, následne sa však v priebehu r. 2013 jeho kolísavé správanie stabilizovalo, odsúdený začal zodpovedne pristupovať k plneniu svojich povinností, dodržiavaniu interných noriem a rešpektovaniu ústavného poriadku. Negatívny poznatok v správaní odsúdeného zaznamenaný v novembri 2015, kedy porušil povinnosť užívať lieky, bol jednorazového charakteru. Poukázal pritom aj na to, že v správaní odsúdeného sú evidované aj kladné poznatky, za ktoré bol v priebehu r. 2013 - 2014 disciplinárne štyrikrát odmenený, pričom disciplinárny trest uložený nebol, ako aj na to, že odsúdený príkladne dodržiava poriadok a čistotu v ubytovacích priestoroch, osobných veciach a dlhodobo vykonáva činnosti pre všeobecný rozvoj svojej osobnosti, a to aj iniciatívne nad rámec svojich povinností. Z uvedeného potom okresný súd vyvodil, že odsúdený preukázal polepšenie a možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Podmienky, za ktorých súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, tak ako na to správne poukazuje aj prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, sú upravené v ust. § 66 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol v trvaní 5 a pol roka uložený rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/89/2011 zo dňa 7.3.2012, a to za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Výkon uvedeného trestu odsúdený nastúpil dňa 2.1.2013 po tom, čo mu bol na základe amnestie prezidenta Slovenskej republiky odpustený zvyšok z trestu uloženého mu v trvaní 16 mesiacov rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/24/2010 zo dňa 11.4.2011, pričom do výkonu trestu v trvaní 5 a pol roka mu bola započítaná väzba od 19.7.2011 do 27.10.2011.
Dve tretiny z trestu odňatia slobody odsúdený teda vykonal ku dňu 26.5.2016 (zákonom požadovanú časť trestu by mal vykonanú, a to ku dňu 19.11.2015 i v prípade, ak by sa výkon uvedeného trestu spolu s výkonom trestu v trvaní 16 mesiacov, zvyšok ktorého mu však bol odpustený s účinkom zahladenia odsúdenia, počítal ako výkon jedného trestu). O tom, že odsúdený vykonal zákonom požadovanú časť trestu teda nie sú žiadne pochybnosti.
Krajský súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že u odsúdeného sú nepochybne splnené aj tzv. materiálne predpoklady, splnenie ktorých zákon pre možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje. Okresný súd svoj záver o tom, že odsúdený svojim správaním počas výkonu trestu a plnením svojich povinností preukázal polepšenie do takej miery, že v budúcnosti možno od neho očakávať, že povedie riadny život, založil len na posudzovaní správania sa odsúdeného počas výkonu trestu (a ani to nebolo bezproblémové) a nebral do úvahy žiadne ďalšie skutočnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho predošlým životom, tieto nevyhodnotil súhrne a neprihliadol na to, či vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je naozaj reálne dôvodné od odsúdeného očakávať, že už v tomto štádiu je proces jeho prevýchovy a resocializácie dovŕšený do takej miery, že naozaj od neho možno očakávať, že povedie riadny život.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody totiž nespočíva v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne za aktívny prístup k plneniu povinností počas výkonu trestu automaticky podmienečne prepustený po odpykaní zákonom stanovenej doby. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu je možné (a zo znenia ust. § 66 ods. 1 Tr. zák. aj priamo plynie, že súd môže, teda nie musí odsúdeného podmienečne prepustiť), len vtedy, ak vzhľadom k účelu, ktorý bol sledovaný uloženým trestom, všetkým ďalším skutočnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený aj po prepustení, teda na slobode, povedie riadny život .
Pri posudzovaní tejto otázky, teda otázky, či odsúdený svojim správaním a plnením povinností dosiahol taký stupeň polepšenia, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, je potrebné vychádzať aj z osobnostných a charakterových čŕt odsúdeného, je potrebné prihliadať na okolnosti motívu spáchania trestného činu, jeho predošlý spôsob života, posudzovať prípadne aj prostredie, do ktorého sa vráti a aj z pohľadu uvedených skutočností hodnotiť správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu, jeho postoje a takto skúmať, či došlo k skutočnému polepšeniu, alebo či správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu a plnenie jeho povinností nie sú len prejavom adaptácie na podmienky výkonu trestu. Polepšenie je totiž vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti a musí sa prejaviť aj v zmene jeho postojov k predošlému spôsobu života, musí sa skúmať, či odsúdený dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil tých charakterových čŕt a návykov, ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti alebo prispeli k jeho rozhodnutiu trestný čin spáchať.
V súvislosti s posudzovaním správania sa odsúdeného počas výkonu trestu nie je možné prehliadnuť fakt, že prístup odsúdeného k plneniu všetkých povinností nebol po celú dobu výkonu trestu hodnotený len pozitívne. V priebehu jeho výkonu trestu sú zaznamenané celkom štyri negatívne poznatky. Čo je však potrebné zvýrazniť zvlášť je to, že takýto poznatok je u neho, aj keď tvrdí, že tie prvotné boli len z dôvodu, že nevedel, ako to vo výkone trestu chodí, zaznamenaný ešte v novembri 2015, nehovoriac o tom, že jeden z takýchto negatívnych poznatkov je z obdobia po výkone predošlého trestu a po tom, čo mu bola časť uvedeného trestu odpustená rozhodnutím prezidenta republiky o amnestii. Následne sa síce konštatuje zmena v správaní sa odsúdeného, evidencia kladných poznatkov za iniciatívny prístup
k čistiacim a upratovacím prácam a vzorné správanie, za čo bol štyrikrát disciplinárne odmenený, treba však zvýrazniť, že podľa hodnotenia sa tak stalo v priebehu rokov 2013 - 2014, čiže žiadna disciplinárna odmena za r. 2015 ani r. 2016 evidovaná nie je. Opomenúť pritom nie je možné ani hodnotenie rizika sociálneho zlyhania odsúdeného, z ktorého plynie, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je stredné, pričom z pripojeného hodnotenia dokonca plynie, že súhrnné skóre vyjadrenia rizika sa skôr blíži k vysokému riziku sociálneho zlyhania, keďže súhrnný počet bodov dosiahnutých je 10, stredné riziko sociálneho zlyhania sa pohybuje v rozmedzí 6 až 11 bodov a vysoké riziko pri 12 a viac bodoch.
Pominúc uvedené skutočnosti je však nepochybne potrebné zobrať do úvahy aj, ako už bolo vyššie uvedené, predošlý spôsob života odsúdeného, prihliadať na skutočnosti, ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti, charakterové a osobnostné črty odsúdeného a v súvislosti so všetkými uvedenými okolnosťami vyhodnotiť, či odsúdený naozaj podmienky pre podmienečné prepustenie spĺňa.
V tejto súvislosti poukazuje krajský súd najmä na fakt, že trestná činnosť, pre ktorú odsúdený v súčasnej dobe trest odňatia slobody vykonáva, nie je jeho prvým protiprávnym konaním. Trestnej činnosti sa začal dopúšťať už v r. 2010, najprv spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., za ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/101/2010, pričom mu bol ukladaný podmienečný trest odňatia slobody. V r. 2010 sa dopustil aj prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., za čo mu bo trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/120/2010 uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov, a to ako trest súhrnný vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu. Následne bol potom rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 0T/24/2010 zo dňa 11.4.2011 uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustil voči tej istej poškodenej, pričom za tento trestný čin mu bol v konečnom dôsledku uložený v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.9.2011 nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Je pravdou, že všetky tri uvedené odsúdenia sú zahladené, zahladením odsúdenia však nezaniká ani sa nezmazáva fakt, že sa odsúdený protiprávneho konania dopustil a naviac je v súvislosti s posudzovaním osoby odsúdeného a jeho prípadnej náchylnosti k páchaniu trestnej činnosti potrebné zvýrazniť tú skutočnosť, že skôr, než sa horeuvedený rozsudok stal právoplatným, sa dopustil trestnej činnosti, pre ktorú vykonáva trest odňatia slobody v súčasnej dobe, teda zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., a to takisto vo vzťahu k svojej manželke, nehovoriac o tom, že obidvoch konaní sa dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov a násilným konaním. Pri posudzovaní odsúdeného nemožno obísť ani tú skutočnosť, že mimo vyššie uvedených konaní, ktoré napĺňajú znaky trestných činov, sa odsúdený dopustil v minulosti aj priestupkov, a to ešte v r. 2009, keď mal vulgárne nadávať susede a v r. 2011 dvoch priestupkov, keď mal fyzicky napadnúť nevlastného syna a vulgárne vynadať manželke.
V kontexte vyššie uvedeného nie je teda podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na celkové správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu, možné urobiť záver v tom smere, že odsúdený splnil podmienky vyžadované ust. § 66 ods. 1 Tr. zák., a preto krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a následne sám vo veci rozhodol tak, že žiadosť ods. G. R. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.