Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/506/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov v 1. rade: Q. W., A.. XX.XX.XXXX, W. H., N. X, v 2. rade: P. W., A.. XX.XX.XXXX, W. H., M. X, obe právne zastúpené: JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovaným, v 1. rade: U. P., A.. XX.XX.XXXX, W. H., N. C. XX, v 2. rade: V. W., A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXX, obaja práv. zast. LEGAL IURIS-advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Rožňava, Tehelná 11, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k 12C/16/2015-117 z 15.6.2016

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .

M e n í výrok o trovách konania tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť trovy konania žalovaným na účet právneho zástupcu v sume 1.009,48 eur do 3 dní.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva zo dňa 20.02.2012 uzavretá medzi žalovaným ad. 1 a žalovanou ad. 2, na základe ktorej došlo k prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na k. ú. Rožňava zapísaných na

- LV. č. XXXX a to:

- budova X. Č. XX, F. Č. O.-I. XXX/X E. Q. XXX P.X - N. F. Y. A. N. F. Y. A., X. F.: X/XX G.,

- F. A. O. X. W. A. F. Č. O.-I. XXX/X E. Q. XXX P.X - N. F. Y. A., X. F.: X/XX G.,

- D. Č.. XXXX Y. S.:

- F. F. Č. O.-I. XXX/X E. Q. XXX P.X - N. F. Y. A., X. F.: X/XX - G., je neplatná. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy tohto konania žalobkyniam vo výške 994,57 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobkýň.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sa dozvedeli prostredníctvom vydaného platobného rozkazu Okresným súdom Rožňava, č. k. 14Ro/197/2014, že žalovaný v 1.rade si uplatňuje voči nim určité finančné nároky, s poukazom na to, že sa zväčšil jeho spoluvlastnícky podiel prevodom od žalovanej v 2.rade k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaná v 2.rade je sestrou žalobkýň a táto previedla svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach na žalovaného v 1.rade bez splnenia si svojej zákonnej povinnosti ponúknuť podiely prednostne žalobkyniam v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka. Spoluvlastník má vykonať ponuku ostatným spoluvlastníkom tak, že im ohlási všetky podmienky, z ktorých chce odpredať podiel tretej osobe, pričom ponuka musí byť písomná. Oprávnený spoluvlastník, pokiaľ chce podiel kúpiť, musí zaplatiť cenu ponúknutú treťou osobou. Porušenie tohto práva nerobí kúpnu zmluvu zo zákona neplatnou a nebráni v podstate tomu, aby kupujúci spoluvlastnícke právo nadobudol, ale až po splnení tejto zákonnej povinnosti. Pokiaľ sa tak nestane, oprávnený spoluvlastník má možnosť dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa môže domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj. Oprávnený spoluvlastník v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu sa musí tejto neplatnosti dovolať u prevodcu aj u nadobúdateľa. Jedinou výnimkou je prevod na blízku osobu, tzn. na príbuzného prevodcu.

3. Žalovaný v 1. rade sa písomne vyjadril k žalobe. So žalobou nesúhlasil, pretože podľa jeho poznatkov, spoluvlastnícky podiel bol prednostne ponúknutý všetkým spoluvlastníkom a teda mohli žalobkyne realizovať svoje predkupné právo. Rozhodli sa ponúkaný spoluvlastnícky podiel nekúpiť.

4. Súd vychádzal z toho, že svedkyňa G. P., H.. P., uviedla, že je matkou žalobkýň a žalovanej v 2. rade a žalovaný v 1.rade je jej synovcom. Zdôraznila, že svoj podiel darovala svojim trom dcéram s dôrazom na to, že podiel má byť zachovaný pre ich rodinu a aby sa už s týmto podielom nemusela zaoberať vzhľadom na jej vek a zdravotné problémy a už aj kvôli tomu, že jej vzťah s otcom žalovaného (jej bratom) bol tiež narušený a nemienila sa súdiť s bratom pre majetky. Svedkyňa vyjadrila znechutenie nad tým, že aj v tejto súvislosti je opäť vťahovaná do nejakých súdnych konaní, ktorým sa chcela vyhnúť. Rozhodne uviedla, že nebola pri žiadnej príležitosti v kontakte so žalovaným, kde by ho požiadala, aby tento podiel jednej z dcér odkúpil. Nemala žiadne informácie o tom, za akú kúpnu cenu bol podiel odkúpený, ale pokiaľ sa na pojednávaní dozvedela o cene podielu, vyslovila sa v tom zmysle, že za takú cenu by určite odkúpili podiel jej ďalšie dve dcéry - žalobkyne. Potvrdila, že v jednom prípade sa rozprávali dcéra Q. a dcéra V. o niečom v tejto súvislosti, avšak sa nevedela vyjadriť presne, o čom sa viedla debata. Vedela však o tom, že už v tom čase sa vyjadrila, aby sa jej podiel nepredával, a to aj za cenu, že dcéra V. mala finančné problémy.

5. V priebehu konania žalobkyne upravili žalobný petit v časti určenia, že kúpna zmluva zo dňa 22.02.2012 uzavretá medzi žalovanými, na základe ktorej došlo k zmene podielov na LV č. 3037, a to pozemok KN-C 220/4 o výmere 476 m2, spoluvlastnícky podiel 1/12 - ina, má byť správne parcela 221/4.

6. Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: Kúpna zmluva zo dňa 20.02.2012 bola uzavretá medzi žalovanou v 2.rade ako predávajúcou a žalovaným v 1.rade ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol nebytový priestor, budova so súp. č. XX, F. A. F. F. H. „. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., pozemok, na ktorom sa nachádza nebytový priestor, parcela registra „. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q.P. XXX P., N. A. D. Č.. XXXX O.. Ú.. H., X. F. X/XX - G. Y. F. F. H. „. Č.. XXX/X - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., N. A. D. Č.. XXXX, X.Í. F. X/XX - G.. Z čl. 7 uvedenej zmluvy, z bodu 2 vyplynulo vyhlásenie predávajúcej, že podľa ust. §140 Občianskeho zákonníka písomne ponúkla všetkým spoluvlastníkom na odkúpenie prevádzaný spoluvlastnícky podiel, ktorí toto odmietli. Podpis žalovanej bol overený totožného dňa notárkou JUDr. Juditou Nagyovou.

7. Z LV č. XXXX O.. Ú.. H. vyplynulo, že spoluvlastníkmi parcely registra „I. Č.. XXX/X E. Q. XXX P. - N. F. Y. A., sú: žalovaný v 1.rade v podiele 4/12 - in na základe kúpnej zmluvy V:211/12, žalobkyňa v 1.rade v 1/12 - ine, žalobkyňa v 2. rade v 1/12 - ine, P.. B. I. v 1/8 - ine, U. I. v 1/8 -ine a G.. C. P. v 1/4-ine.

8. Z uvedeného ustanovenia (súd citoval § 40a O.z.) vyplýva, že každý zo spoluvlastníkov môže disponovať svojim podielom, môže ho zaťažiť bez toho, že by na to potreboval súhlas iných spoluvlastníkov. Avšak predaj takéhoto podielu má iný charakter, obmedzuje spoluvlastníka v tom, že ďalší spoluvlastníci majú v prípade predaja predkupné právo. Základ predkupného práva spočíva v tom, že v prípade predaja podielu, tento musí v prvom rade predávajúci ponúknuť ostatným spoluvlastníkom s výnimkou toho, pokiaľ sa nejedná o prevod na blízku osobu. Spoluvlastník, ktorý chce tento podiel previesť, sa tejto povinnosti nezbaví tým, že si vyberie jedného spoluvlastníka, na koho podiel prevedie. Bolo by to možné len v prípade, že by sa dosiahla dohoda spoluvlastníkov, ktorá sa v tomto prípade preukázateľne nedosiahla, a to ani v súvislosti s pomerným odkúpením podielu (§ 40a O.z.).

9. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť, by spoluvlastník prevádzajúci podiel navrhnúť ostatným spoluvlastníkom uzavretie zmluvy za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý. Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa, samozrejme, musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu. Prevod podielu je možný až po tom, čo ostatní spoluvlastníci neprejavia záujem o jeho odkúpenie.

10. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka možnosť domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu.

11. Podľa ust. § 101 , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanými súd sa vyporiadal s touto námietkou v tom zmysle, že podľa názoru súdu sa mohli žalobkyne prvýkrát domáhať dovolania relatívnej neplatnosti až po podpísaní kúpnej zmluvy, tzn. odo dňa 20.02.2012. Žaloba na tunajší súd bola podaná dňa 21.01.2015. Podaním žaloby súd považuje dovolanie sa relatívnej námietky za dovolanie v zákonnej lehote, pretože relatívna neplatnosť bola najneskôr uplatnená dňom doručenia žaloby, to znamená v zákonnej lehote. Od uvedeného dňa premlčacia lehota spočívala. Z týchto dôvodov súd považoval vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú.

13. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 20.02.2012 bola medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod podielu zo žalovanej v 2. rade na žalovaného v 1. rade, k nebytovému priestoru a zastavaným plochám vyššie označeným. Bolo teda povinnosťou žalovanej v 2. rade pred uzavretím tejto kúpnej zmluvy ponúknuť v rámci realizácie predkupného práva predmetný podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom. Žalovaná tvrdila, že si splnila ponukovú povinnosť odoslaním návrhu na odkúpenie podielu. Uvedená listina zo dňa 16.12.2011, však neobsahovala žiadnu cenu, za ktorú by mal byť podiel odpredaný, napriek tomu, že sa jednalo o odplatný právny úkon.

14. Naliehavosť právneho záujmu bola preukázaná a spočíva v tom, že za danej situácie nemožno dosiahnuť zmenu vlastníckeho vzťahu inak ako žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu súvisiaceho s prevodom vlastníckeho práva.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov.

16. V konaní boli úspešné žalobkyne, ktoré si vyčíslili náhradu trov konania vo výške 2.997,59 eur za 8 úkonov spolu, a to za:

- prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 20.01.2015,

- písomné podanie vo veci samej - žaloba dňa 21.01.2015,

- písomné podanie - stanovisko dňa 30.07.2015,

- súdne pojednávanie dňa 03.02.2016,

- ďalšia porada s klientom dňa 28.04.2016 (1 hodina),

- súdne pojednávanie dňa 02.05.2016,

- ďalšia porada s klientom dňa 03.06.2016 (1 hodina),

- súdne pojednávanie dňa 15.06.2016.

17. Podľa ust. § 13 ods. 2 uvedeného zákona, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

18. Súd priznal žalobkyniam úkony, a to:

- prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 20.01.2015,

- písomné podanie vo veci samej - žaloba dňa 21.01.2015,

- písomné podanie - stanovisko dňa 30.07.2015, aj ďalšie.

19. Žalobkyne pri vyúčtovaní trov vychádzali zo základu 13.500,- Eur. V tomto prípade súd konštatuje, že podanou žalobou sa nedomáhali žalobkyne zaplatenia tejto sumy, ale vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

20. V zmysle ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, ku každému úkonu právnej pomoci sa pripočítava režijný paušál, výška ktorého predstavovala v roku 2015 sumu 8,39 Eur, hodnota za 3 úkony predstavovala výšku 25,17 Eur. V roku 2016 bola hodnota režijného paušálu 8,58 Eur, za 4 úkony spolu 34,32 Eur. Celkovo súd priznal režijný paušál za 7 úkonov vo výške 59,49 Eur.

Právny zástupca žalobkýň preukázal, že je platcom DPH, z toho dôvodu súd priznal 20% DPH z odmeny a režijného paušálu, tzn. zo sumy 745,89 Eur, vo výške 149,18 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 895,07 Eur.

21. V podanom odvolaní žalobcov proti rozsudku len čo do výroku o náhrade trov konania títo žiadali napadnutý výrok zmeniť a priznať 4.537,22 eur. Ako argumentáciu uviedli, že v danej právnej veci hoci sa jednalo o určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, je možné vyjadriť celkom presne hodnotu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach aj finančným vyjadrením hodnoty tohto podielu, ktorý je vo výške 13.500,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že v danej právnej veci je možné presne a jednoznačne stanoviť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. Preto jeden úkon právnej služby v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. činí 303,74 eur. U druhej žalobkyni je vzhľadom na ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50%, teda na sumu 151,87 eur. Celkovo tak jeden úkon právnej služby činí sumu 455,61 eur.

22. Zároveň namietali aj rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadom nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia úspešným žalobkyniam za jeden úkon právnej služby (porada s klientom) zo dňa 28.4.2016, ktorú považoval bez náležitého odôvodnenia za neúčelnú. Takéto svojvoľné a neodôvodnené rozhodovanie súdu považujú v demokratickom právnom štáte za rozpor s princípom viazanosti štátu (štátnych orgánov) právom.

23. V podanom odvolaní žalovaní 1/ a 2/ žiadali podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ napadnutý rozsudok zmeniť, lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil právne.

24. Súd sa nezaoberal premlčaním neplatnosti právneho úkonu, resp. dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu, ktorý je úkonom hmotného práva a uplynula premlčacia doba.

25. Za určitých okolností je možné, aby žalobca uplatnil hmotnoprávny úkon vo vzťahu k žalovanému už podaním žaloby. V tom prípade je takýto úkon účinný momentom doručenia žaloby žalovanému na vyjadrenie podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012.

26. Premlčacia trojročná lehota začala plynúť od momentu, kedy sa právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu mohlo prvýkrát uskutočniť. V našom prípade je to deň 20.2.2012, t.j. uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Od tohto momentu začala plynúť trojročná premlčacia lehota na práva dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu mohli žalobkyne v 1. a 2. rade uskutočniť do 20.2.2015, a to hmotnoprávnym písomným právnym úkonom dovolania sa neplatnosti právneho úkonu adresovanému všetkým účastníkom napadnutého právneho vzťahu, t.j. žalovaným v 1. a 2. rade. Tu je zrejmé, že nárok žalobkýň v 1. a 2. rade je premlčaný.

27. Žalobkyne mali čas od 20.2.2012, po celý rok 2013 a po celý rok 2014 adresovať dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu žalovaným v 1. aj 2. rade, čo však neučinili. Použijúc starú rímsko-právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, tak opomenutie tohto ich práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zákonom stanovenej dobe a forme žalobkýň je v ich neprospech.

28. Žalovaní v 1. a 2. rade považujú tvrdenie súdu za nesprávne a podľa názoru žalovaných žalobkyne nepreukázali naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobkyne nemali a nemajú naliehavý záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel a svoj záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy prejavili až potom, čo sa u nich žalovaný v 1. rade domáhal regresného plnenia titulom nájomného podanou žalobou. Na Okresnom súde Rožňava sa pod sp.zn. 6C/40/2015 vedie konanie o vydanie časti nájomného žalovanému v 1. rade. Po celú dobu obdobia rokov 2012, 2013 a 2014 mali žalobkyne možnosť sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Svoje právo využili až po tom, čo boli žalované v inom konaní. Aj toto je dôkaz ich nedobromyseľnosti. Naviac predmetnú kúpnu zmluvu podpísali žalovaní v 1. a 2. rade po naliehaní matky žalobkýň z dôvodu zlého finančného stavu žalobkýň a žalovanej v 2. rade, ktoré sú sestrami.

29. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie), aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 112/2011 zo dňa 6.3.2012.

30. Žiadali, aby súd zmenil rozsudok tak, že zamieta žalobu v celom rozsahu. Zaviazal žalobkyne v 1. a 2. rade nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy prvostupňového konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalobkyne v 1. a 2. rade nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

31. Žalobkyne v 1. a 2. rade s odvolaním žalovaných nesúhlasili a uviedli vo vyjadrení z 26.8.2016: Nesúhlasíme s právnou argumentáciou žalovaných, ktorí sú toho názoru, že žalobkyňami uplatnený nárok je premlčaný. Predkupné právo, ktoré bolo žalovanou porušené, má totiž majetkovú povahu, a preto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 100 ods. 2 a § 101 OZ. Premlčacia doba začne v daných prípadoch plynúť odo dňa, keď oprávnený mohol svoje predkupné právo vykonať po prvý raz. Z toho vyplýva, že dotknutí spoluvlastníci, t.j. v danom prípade žalobkyne sa musia domáhať vyslovenia neplatnosti právneho úkonu najneskôr do uplynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy o prevode podielu medzi zaviazanou osobou a nadobúdateľom podielu. V prípade, keby sme pripustili právny názor žalovaných, že právne účinky dovolania nastanú až v momente, keď sa žaloba doručí žalovanému za správny, stalo by sa právo neistým. Žalobca by nemal predsa žiadnu právnu istotu, že v akom časovom predstihu je potrebné doručiť súdu žalobu tak, aby ju súd stihol doručiť žalovanému v zákonnej lehote, aby nedošlo k možnému premlčaniu žalobcom uplatneného nároku. Žalobkyne v danom prípade doručili súdu žalobu dňa 21.1.2015 teda v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím premlčacej lehoty a daným okamihom nie je v ich možnostiach akokoľvek ovplyvniť fakt, kedy dôjde k doručeniu takto včas podanej žaloby žalovaným. Z uvedeného dôvodu je nelogické, aby bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a domáhať sa svojich nárokov v dôsledku premlčania, ktoré nezapríčinil.

32. Vo vyjadrení žalovaných k ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ako aj ďalších, nesprávne uvedené vo vyjadrení vyhl. č. 655/2044 Z.z.) žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcov v 1. a 2. rade sa nestotožňujú a majú za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov konania je vecne a právne správny a nie je tu žiaden skutočný dôvod pre jeho zmenu.

33. Podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie rozhodol správne, keď určil vymeriavací základ v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/13 výpočtového základu.

34. Účelom právnej služby nebolo dosiahnuť určenie vlastníckeho práva k veci, ani ju nijako vymôcť, ale iba určiť, že takýto právny úkon je neplatný. Nehnuteľnosť sama o sebe, resp. jej hodnota bola pri poskytovaní tejto právnej služby bezvýznamná, keďže jej cieľom bolo určiť, či konkrétny právny úkon je platný alebo nie je platný. Navyše samotné žalobkyne v 1. a 2. rade neboli účastníčkami napadnutého právneho úkonu - kúpnej zmluvy.

35. V zmysle uznesenia NS SR sp.zn. 4MCdo 15/2011 zo dňa 28.10.2011 žalobou na určenie neplatnosti právneho úkonu sa má (a môže) totiž iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho platnosti alebo neplatnosti); takto podanou žalobou sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. V prípadoch určovacích žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (aj podľa ustálenej súdnej praxe) sa náhrada trov konania v časti odmeny advokáta za zastupovanie vo veci v režime vyhl. č. 655/2004 Z.z. určuje podľa § 11 ods. 1 (resp. § 11 ods. 1 písm. a/) a teda platí, že hodnotu takejto veci alebo právo nie je možné vyjadriť v peniazoch. Predmetom konania je totiž preskúmanie zákonnosti právneho úkonu a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú.

36. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.

37. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods. 2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP.

38. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

39. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O.s.p.

40. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods. 1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

41. Žalovanými v 1. a 2. rade v odvolaní uvedené skutočnosti umožňujú záver, že vec bola nesprávne posúdená.

42. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu.

43. Súd použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho i nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu, preto napadnutý rozsudok bol zmenený podľa § 388 CSP.

44. Je len samozrejmé, že odvolací súd pri možnosti zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie sa zaoberal aj vlastnosťou apelačného opravného systému, lebo neúplná apelácia takúto možnosť odvolaciemu súdu zákonne umožní, keďže na tomto systéme je založené celé odvolacie konanie v sporovom konaní. Ak nie je možné rozhodnutie potvrdiť, pretože odvolanie je úplne alebo sčasti dôvodné, a zároveň tu nie sú dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia, je potom zákonnou povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať skutkovú i právnu stránku veci a meritórne rozhodnúť (limity odvolacieho prieskumu sú dané v ust. § 379 až 383 .

45. V tomto spore, v riešenej veci súd prvej inštancie zistil úplne skutkový stav veci a bolo možné rozhodnúť.

46. Z hľadiska právneho posúdenia odvolací súd poukazuje, že iná situácia bola pri právnom posúdení v tomto spore, lebo odvolanie je opodstatnené. Pri absolútnej neplatnosti (porovnaj rozhodnutie 1Cdo 96/1995 Najvyššieho súdu SR, ako aj 3Cdo 144/2010), keď absolútna neplatnosť právneho úkonu (negocium nullum) nastala bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený, absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak je určitý úkon absolútne neplatný, potom nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia, vykonania, lebo súd musí z úradnej povinnosti - ex officio na neplatnosť právneho úkonu vždy prihliadnuť (uznesenie 3Cdo 446/2012).

47. Je treba poukázať pri doplnení a zvýraznení opodstatnenia odvolania žalovaných v 1. a 2. rade na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 2474/2000, keďže právne účinky dovolania sa neplatnosti právnych úkonov (všetci, ktorí sú subjektami hmotného práva, majú právo dozvedieť sa o dovolaní); sa dozvedia (sféra doručenia) o tejto neplatnosti a potom dovolanie nastáva okamžikom, kedy prejav dôjde iným subjektom relatívne neplatného právneho úkonu.

48. Ak neodoslali takúto žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.2012 žalobkyne žalovaným v 1. a 2. rade, sami žalobcovia potom bez diskusie sa o tom dozvedeli subjekty a právne účinky neplatnosti nastali (hmotnoprávny úkon), až doručením žaloby (pozri lit. Fekete, I: Obč.zák., 1. Veľký Komentár, 2011, strana 307; aj Štefček, Dulak a Kol. Obč. zák. I., § 1 až 450, Komentár Praha: C. H. BECK, 2015 strana 988). Odvolací súd zistil a prisvedčuje odvolacím dôvodom, že nárok žalobkýň je premlčaný, lebo až do 20.2.2015 sa mohli dovolať neplatnosti, žalovaným sa však doručila žaloba (relatívna neplatnosť) až 23.3.2015, teda oneskorene a nárok je preto premlčaný a napokon aj odvolanie bolo vyhodnotené ako opodstatnené. Totiž na súd bola žaloba podaná 21.1.2015, čo je však nepodstatné z hľadiska plynutia premlčacej doby a premlčania sa žalovaní v 1. a 2. rade dovolali, pritom išlo o hmotnoprávny úkon. Súd totiž neasistuje žalobcom pri včasnosti úkonov a uplatnení hmotnoprávnych úkonov.

49. So zreteľom na § 384 odvolací súd nedoplnil dokazovanie, lebo mu postačoval skutkový materiál zistený súdom prvej inštancie a z neho aj vychádzal.

50. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil vo všetkých jeho výrokoch.

51. Keďže právo svoje mali uplatniť žalobkyne podľa § 112 O.z. v zákonnej lehote, žalobkyne mali čas od 20.2.2012 a doručiť neplatnosť predmetného právneho úkonu, nestarali sa o svoje práva („iura vigilantibus scripta sunt“), na premlčanie vždy prihliadne súd až vtedy, ak je toto premlčanie namietané, teda keď bola vznesená námietka premlčania. Odvolací súd preto prihliadol na premlčanie nároku žalobkýň na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.2.2012.

52. Odvolací súd z dôvodu úspechu odvolateľov zmenil napadnutý výrok rozsudku aj o náhrade trov konania, lebo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, treba súhlasiť, že súd prvej inštancie správne posúdil túto náhradu vo výške 1/13-iny výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

53. Úspešný však po zmene rozsudku boli žalovaní v 1. a 2. rade a podľa § 396 odvolací súd im priznal trovy celého konania za prevzatie právneho zastúpenia účastníka v 1. rade 7.4.2015 - 64,53 eur, § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. 1. úkon - prevzatie právneho zastúpenia účastníka v 1. rade dňa 7.4.2015...64,53 € 2. úkon - písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 16.4.2015 (výpočtový základ je 839,- €)..................................................................... 64,53 € 3. úkon - prevzatie právneho zastúpenia účastníka v 2. rade ........................ 66,- € 4. úkon - účasť na pojednávaní dňa 3.2.2016 ................................................ 99,- € 5. úkon - porada s klientmi dňa 1.5.2016 ...................................................... 99,- € 6. úkon - účasť na pojednávaní dňa 2.5.2016 ............................................... 99,- € 7. úkon - účasť na pojednávaní dňa 15.6.2016 ............................................. 99,- €

8. úkon - príprava a podanie odvolania na KS KE ....................................... 99,- €. Spolu preto boli priznané trovy bez DPH 690,06 € a za režijný paušál 68,26 €, za úkony urobené v roku 2015 až 2016, v roku 2016 bola odmena 66,- € znížená o polovicu pri zastupovaní dvoch osôb, spolu trovy s DPH 909,98 € a za súdny poplatok zaplatí neúspešná strana sporu 99,50 €, čo v konaní predstavuje celkové trovy 1.009,48 €, budú zaplatené na účet právneho zástupcu žalovaných tieto trovy do 3 dní.

54. Je treba doplniť, že odvolanie žalobcov čo do výroku o trovách konania je neopodstatnené.

55. Výsledok hlasovania 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.