Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_7Co-6-2017.pdf
PDF · 72.83 KB
Case nature
Subarea
7Co/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky V. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ulici G. č. XX u p. Z. A. proti povinným: 1/ S. W. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H. na ulici H. č. X toho času v H. na ulici H.Z. č. XX, 2/ V. G. nar. 30.8.1969 bývajúcom na ulici Z. č. XXX v O. v konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 28.11.2016 č.k. 36C 162/2016-27 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zaviazal povinných v prvom a druhom rade prispievať na výživu navrhovateľky po 80 € mesačne, ktoré zaviazal povinných prispievať navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 31.10.2016 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 36C 162/2016. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zaviazal povinných prispievať na jej výživu sumou po 100 € mesačne povinnú v prvom rade a po 150 € mesačne povinného v druhom rade vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 31.10.2016. Poukázala na to, že povinná v prvom rade jej znemožnila bývať v jej byte, v ktorom býva v podnájme. Kľúče od jej bytu doposiaľ nemá napriek tomu, že niekoľkokrát ju žiadala, aby jej zabezpečila náhradný kľúč, čo však odmietla a do bytu má prístup len v tom prípade, ak je niekto v byte. Povinní sa o ňu nestarajú, nezabezpečujú jej odôvodnené potreby a neposkytujú jej ani vreckové. Uviedla, že je študentkou denného štúdia, nemá možnosť si zarábať v čase vyučovacieho procesu. Povinný v druhom rade prispieva výživným určeným pre ňu, avšak nevedela špecifikovať v akej sume a po hádke s povinnou v prvom rade jej bolo poskytnutých 200 €, z ktorej sumy si dobila IC kartu v hodnote 20 € na dva mesiace, zakúpila osobné veci ako rifle, tričká, mikiny, topánky (130 €), kúpila si hygienické a kozmetické potreby v sume 30 €, spodné prádlo a ostala jej aj hotovosť. Povinnej v prvom rade uviedla, že u zubára má dlh v sume 80 € a očná lekárka jej opakovane vypísala doklad na vyhotovenie okuliarov, ktoré potrebuje na čítanie, avšak povinná v prvom rade jej odmietla okuliare zakúpiť. Povinná v prvom rade jej vypláca obedy od septembra a dobila kredit, všetko v úhrnnej sume 100 €. Uviedla, že býva u priateľa a jeho matky. Povinná v prvom rade jej odôvodnila, že napriek tomu, že má pravidelný príjem, sa nemôže starať o navrhovateľku, pretože má pôžičky a exekúcie. Vo vzťahu k povinnému v druhom rade uviedla, že napriek tomu, že má vedomosť o jej situácii, neprejavuje o ňu záujem. Konštatovala, že má vedomosť o tom, že povinný v druhom rade zasiela výživné povinnej v prvom rade, napriek tomu, že ho žiadala, aby prispieval priamo jej na jej výživu. Konštatovala, že je študentkou dennej formy štúdia, nie je schopná sama sa živiť, štúdiom sa pripravuje na svoje povolanie a vyslovila názor, že jej rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nej, ktorú si však neplnia. Už dlhšiu dobu je v hmotnej núdzi a jej životná úroveň je ohrozená. Uviedla, že si našla izbu do prenájmu, kde sa platí mesačne 150 €, ktorú
sumu sama zabezpečiť a uhradiť nevie, preto žiada, aby boli rodičia zaviazaní prispievať na jej výživu tak ako uviedla v petite odvolania. Konkrétne povinná v prvom rade 100 € a povinný v druhom rade 150 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 31.10.2016.
3. Povinní v prvom a druhom rade sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP a § 66 CMP a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli ku dňu jeho rozhodnutia splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľka osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia v súlade s jej návrhom. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť navrhovateľom hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je povinnosťou zákonnou vyplývajúcou z rodinnoprávneho vzťahu, to znamená, že existuje po celú dobu trvania tohto vzťahu, teda od narodenia dieťaťa do smrti dieťaťa alebo rodiča, prípadne právoplatného rozhodnutia o osvojení dieťaťa či zapretí rodičovstva. Navrhovateľka v tomto prejednávanom prípade sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to určenia výživného v nevyhnutnej miere od svojej matky a svojho otca, teda povinných dôvodiac tým, že pripravuje sa na svoje povolanie štúdiom dennou formou v dôsledku čoho nie je schopná zabezpečovať si všetky svoje odôvodnené potreby vlastnou prácou. Konštatovala, že má vedomosť o tom, že povinný v druhom rade prispieva na jej výživu povinnej v prvom rade, avšak táto jej tieto finančné prostriedky neposkytuje a sama dobrovoľne na jej výživu neprispieva s odôvodnením, že už je plnoletá a je schopná sama sa živiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v tejto právnej veci boli splnené zákonné podmienky platnej úpravy Civilného mimosporového poriadku v spojení s Civilným sporovým poriadkom v zmysle ust. § 2 CMP pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pretože navrhovateľka osvedčila návrh bezodkladne upraviť pomery účastníkov vzhľadom na hmotnú núdzu, v ktorej sa v súčasnosti nachádza. Navrhovateľka v súčasnosti je bez príjmu, nakoľko je študentkou dennej formy štúdia, nie je schopná sama sa živiť a štúdiom sa pripravuje na svoje ďalšie povolanie. Navrhovateľka nebýva v spoločnej domácnosti ani u jednej povinnej osoby a títo jej nezabezpečujú žiadnu starostlivosť a neplnia si ani zákonnú povinnosť prispievať na jej výživu v minimálnej výške, preto súd prvej inštancie z dôvodu, aby nebola ohrozená životná úroveň navrhovateľky určil výživné povinným v prvom a druhom rade ako rodičom navrhovateľky predbežne každému po 80 € prispievať na výživu navrhovateľky, aby nedošlo k ohrozeniu jej životnej úrovne a života, zdravia do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej. Odvolací súd poznamenáva, že podľa § 366 CMP možno povinnej osobe uložiť povinnosť platiť výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných nákladov ako oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný plniť vyššie dávky výživného. Kritéria určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vo veci samej vyplývajú z ust. § 62 a násl. Zákona o rodine, ktorými sú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa s tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Tento rozsah je však zásadne odlišný od neodkladného opatrenia, ktorý je daný len nevyhnutnosťou. Zisťovanie schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča prispievať na výživu dieťaťa a prípadná zmena pomerov účastníkov sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spravidla nevykonáva, pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej). Z toho dôvodu odvolacia argumentácia navrhovateľky v konaní o neodkladnom opatrení môže mať relevanciu pre rozhodnutie súdu v merite veci. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd poznamenáva, že výrok napadnutého uznesenia o povinnosti povinných v prvom a druhom rade prispievať na výživu navrhovateľky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 3 CSP).
7. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).