Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/17/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1/ K. K., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J., 2/ K. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XXX, 3/ T. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - S., blok V., S. XX, právne zastúpení: JUDr. Helena Knopová, advokátka so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej: O. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., D. 4, zast. S.. O. R., advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 12C/22/2013-230 z 15.11.2016 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Žalovanej priznáva proti žalobcovi v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej k nehnuteľnostiam -zapísaných na LV č. XXX, okres I., obec F. pri I., kat. úz. F. pri I., a to k parc. č. XXX/ XX - záhrady vo výmere 343 m2 vedené v registri C, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 372 m2 vedené v registri C a stavby rodinný dom súp. č. XXX a garáže bez súpisného čísla, stojace na parcele č. XXX/XX. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, okres I., obec F. pri I., kat. úz. F. pri I., a to parc. č. XXX/XX - záhrady vo výmere 343 m2 vedené v registri C, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 372 m2 vedené v registri C a stavby rodinný dom súp. č. XXX a garáže bez súpisného čísla stojace na parcele č. XXX/XX, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Ďalej vyslovil, že žalovaná je povinná žalobcom v 1. až 3. rade na náhradu ich spoluvlastníckeho podielu zaplatiť každému sumu 1.930 eur, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia v 1. až 3.rade majú vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 % trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 136, § 137, § 141, § 142 Občianskeho zákonníka a § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 (ďalej len .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia a žalovaná nemali záujem zotrvať v spoluvlastníctve k spornej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že predmetom vyporiadania bol klasický rodinný dom a priľahlý pozemok a strany sporu ani netvrdili, že by bolo možné reálne rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti, súd prvej inštancie túto možnosť vyporiadania vylúčil bez potreby zložitejšieho dokazovania, z praktických dôvodov. Reálnu deľbu nehnuteľnosti považoval za vylúčenú aj z toho dôvodu, že táto by nebola možná tak, aby bola v súlade so stavebným zákonom č. 50/1976 Z. z. v znení zmien a doplnkov. Žalovaná prejavila záujem o výlučné vlastníctvo, nakoľko je majoritnou spoluvlastníčkou predmetných

nehnuteľností, a preto bola súdom prvej inštancie zaviazaná k náhrade spoluvlastníckeho podielu voči žalobcom vo výške 1.930 eur každému z nich. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 251, § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 tak, že strane priznal náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danej právnej veci žalobcovia mali záujem vyporiadať predmetnú nehnuteľnosť a žalovanej navrhovaný spôsob aj oznámili, nezhoda bola v cene vyporiadavanej nehnuteľnosti, kde bola cena požadovaná za podiel 1/18 vo výške 2.777,78 eur, žalobcom napokon bola priznaná náhrada v sume 1.930 eur, pričom žalobcovia pri cene určenej znalcom pri prepočte na pomer úspechu boli úspešní 69 % a neúspešní 31 %, pomer úspechu a neúspechu teda predstavuje 38 %.

4. V zákonom stanovej lehote podala žalovaná odvolanie, a to proti výroku o náhrade trov konania. Namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na skutočnosti, relevantné pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania. Odvolaciemu súdu navrhla, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti tak, že žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom, alternatívne, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

5. Dňa 19.01.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovanej, v ktorom uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti považujú za správny a správne právne posúdený. Odvolacie dôvody žalovanej považujú žalobcovia za účelové a právne irelevantné. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadali, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

7. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý, najmä ak sa žalovaný neúspešne bránil alebo navrhoval iný spôsob vyporiadania, niet zásadne prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 OSP (§ 255 .

8. Pre prípad zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 142 OSP (§ 255 , prípadnú tvrdosť možno korigovať použitím § 150 OSP (§ 257 . Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 12Co/273/2006

9. Pre použitie ustanovenia § 150 OSP (§ 257 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má význam zistenie toho, či žalobca pred podaním návrhu na vyporiadanie navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, ako aj toho, akým spôsobom uplatnil zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci. Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/489/2005

10. K rozhodovaniu o trovách konania je potrebné zistenie podkladov pre ich priznanie, včítane zistenia, či nie sú u niektorého z účastníkov dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti priznať. Takýmto dôvodom môže byť aj stanovisko k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním návrhu na súde, ak spoluvlastník súhlasil so zrušením spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom, aký žalobca aj v návrhu na začatie súdneho konania navrhoval, potom takýto postoj umožňoval uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podľa ust. § 141 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska použitia ust. § 150 OSP (§ 257 má teda význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súde urobil spoluvlastníkom návrh na zrušenie spoluvlastníctva a či navrhoval jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe a dosiahol plný úspech vo veci. Rozsudok Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 2 Cz/4/71, R 31/1972).

11. Odvolací súd má preukázané, že v danom spore žalobcovia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, oslovili žalovanú listom zo dňa 07.11.2012 a opakovane listom zo dňa 21.11.2012 v ktorom jej navrhli vyporiadanie spoluvlastníckych podielov dvomi spôsobmi.

12. Žalovanej navrhli, aby si ponechala nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve s tým, že vyplatí ostatných (ôsmych) spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov vychádzajúcich predbežne zo sumy - hodnoty nehnuteľnosti vo výške 50.000,- eur, t. j. cca 5.555,- eur pre jedného.

13. Druhou možnosťou, navrhovanou pre žalovanú, bolo ponechanie si spoluvlastníckeho podielu tými spoluvlastníkmi, ktorí sa svojho spoluvlastníckeho podielu nebudú chcieť vzdať s tým, že títo vyplatia tých, ktorí už v spoluvlastníctve nebudú chcieť zotrvať podľa výšky ich podielu.

14. Žalovaná na návrhy žalobcov reagovala listom zo dňa 20.11.2012, v ktorom uviedla, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a nemá námietky proti tomu, aby nehnuteľnosti pripadli do jej výlučného vlastníctva s tým, že podľa jej zistení je všeobecná hodnota nehnuteľností 27.000,- eur a z tejto sumy je ochotná vyplatiť ustupujúcich podielových spoluvlastníkov, t. j. 3.000,- eur pre jedného.

15. Žalobcovia listom zo dňa 09.12.2012 oznámili žalovanej, že aj naďalej trvajú na tom, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 50.000,- eur a z tejto sumy by mali byť ustupujúci podieloví spoluvlastníci aj vyplatení.

16. Následne dňa 24.01.2013 podali žalobcovia návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že výšku vyrovnávacieho podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva ustálili na sumu 2.777,78 eur pre jedného.

17. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 12C/22/2013-230 zo dňa 15.11.2016 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovanej s tým, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a túto zaviazal na náhradu spoluvlastníckych podielov v prospech žalobcov vo výške 1.930,- eur pre jedného.

18. Z uvedeného vyplýva, že návrh žalobcov na vyporiadanie spoluvlastníckych podielov dohodou, (t. j. cca 5.550,- eur/spoluvlastník) nie je totožný s návrhom, ktorý žalobcovia uplatnili v žalobe, (t. j. 2.777,78 eur/spoluvlastník) a zároveň nekorešponduje ani s výškou vyrovnávacieho podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva, ktorú ustálil súd prvej inštancie, (t. j. 1.930,- eur/spoluvlastník).

19. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, odvolací súd má za to, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP.

20. Z tohto dôvodu, odvolací súd postupom podľa § 388 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo. veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ /420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .